Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200187 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200187.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: D. G. R., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, trvale bytom K., E. K. A., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina so sídlom Kuzmányho 26, Žilina o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.1.2016 proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB7-1-014/2016- AV zo dňa 19.1.2016 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB7-1-014/2016-AV zo dňa 19.1.2016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e , aby bol navrhovateľ D. G. R., U. XX.X.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, bytom K., E. K. A., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BB7-1-014/2016-AV zo dňa 19.1.2016 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4), 5) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 19.1.2016 navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil najdlhšie do 6.3.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení tohto rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, zistenú trasu pohybu navrhovateľa zo Sýrie, poukázal na vydané rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BB7-167-020/2015-AV zo 6.9.2015 o administratívnom vyhostení navrhovateľa, skonštatoval, že na dve žiadosti o vykonanie readmisie navrhovateľa na maďarské územie príslušné maďarské orgány reagovali negatívnymi odpoveďami z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané prekročenie štátnej hranice Maďarska na Slovensko. Odporca ďalej uviedol, že počas doby zaistenia navrhovateľa vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k zabezpečeniu výkonu administratívneho vyhostenia. Dôvodil, že v prípade, ak by navrhovateľ nebol zaistený, pokračoval by v ceste do iných štátov EÚ, že nepreukázal finančné zabezpečenie svojho ev. pobytu na Slovensku v zmysle zákona o pobyte cudzincov, resp. že nie je schopný zabezpečiť si primeranú nehnuteľnosť na bývanie, že je bez finančných prostriedkov. V závere odôvodnenia skonštatoval, že sú splnené podmienky § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.1.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ust. § 250j ods. 2 písm. c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.2.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho dôvodnosti a správnosti. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) a za použitia § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa. § 250j ods.2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na. § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BB7-1/2016- AV, ako aj so spisom č.p.: PPZ-HCP-BB7-167/2015-AV. Z obsahu spisu č.p.: PPZ-HCP-BB7-1/2016-AV súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 6.9.2015 v rámci uzatvorenej readmisnej dohody vrátený z územia Poľskej republiky na Slovensko. Vo svojej výpovedi pred odporcom (6.9.2015) o. i. opísal trasu svojho pohybu zo Sýrie (Sýria - Turecko - Grécko - Macedónsko - Srbsko - Maďarsko - Poľsko), keď jeho cieľovou krajinou bolo Belgicko, kde má strýka a bratranca. Uviedol, že pri sebe má 100.- eur, ale ďalšie finančné prostriedky si nevie zabezpečiť, že v Belgicku chce požiadať o azyl, pričom doposiaľ nikde o azyl nepožiadal. Dňa 6.9.2015 požiadal odporca príslušné maďarské orgány o readmisiu navrhovateľa (a ďalších sedem cudzincov). Dňa 6.9.2015 odporca rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BB7-167-020/2015-AV z dôvodu ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostil navrhovateľa (bez označenia krajiny vyhostenia) a uložil mu zákaz vstupu na slovenské územie. V tomto vyhosťovacom rozhodnutí opísal zistený stav veci a dôvodil, že navrhovateľa je potrebné odovzdať späť do Maďarska - do krajiny odkiaľ pricestoval na Slovensko a to na základe uzatvorenej readmisnej dohody (č. 30/2004 Z.z.). Následným rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BB7-167-024/2015-AV zo 6.9.2015 navrhovateľa zaistil z dôvodu ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov na dobu do 6.12.2015. Dňa 17.9.2015 Maďarsko žiadosť o readmisiu navrhovateľa zamietlo z dôvodu, že nie je preukázané, že navrhovateľ nelegálne a priamo vstúpil na slovenské územie z Maďarska. Následne dňa 9.10.2015 odporca opätovne požiadal príslušné maďarské orgány o readmisiu navrhovateľa a ďalších sedem cudzincov. Aj túto druhú žiadosť o readmisiu príslušné maďarské orgány listom z 19.10.2015 zamietli z dôvodu, že nie je preukázané, že navrhovateľ nelegálne a priamo vstúpil na slovenské územie z Maďarska. Dňa 11.11.2015 bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s. požiadaná o preverenie prejazdu dodávkového motorového vozidla (vozidla v ktorom mal byť navrhovateľ prevezený z Maďarska cez Slovensko do Poľska) územím Slovenskej republiky. (Poznámka súdu: ako to vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov odporcu do vydania napadnutého rozhodnutia na túto žiadosť nebolo odpovedané.) Z dôvodu neexistencie reálneho predpokladu výkonu administratívneho vyhostenia o. i. aj navrhovateľa ÚPZC 30.11.2015 požiadal odporcu o predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa. Následne odporca rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BB7-167-045/2015-AV z 5.12.2015 predĺžil dobu zaistenia navrhovateľa do 7.3.2016. Zo spisu č.p.: PPZ-HCP-BB7-1/2016-AV súd o. i. zistil, že dňa 12.1.2016 boli (po tretí raz) príslušné maďarské orgány požiadané o readmisiu navrhovateľa. Aj na túto - v poradí tretiu žiadosť Maďarsko odpovedalo listom z 13.1.2016 negatívnym spôsobom z dôvodu, že nie je preukázané, že navrhovateľ nelegálne a priamo vstúpil na slovenské územie z Maďarska. Následne odporca príkazom z 19.1.2016 z dôvodu ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod 1zákona o pobyte cudzincov prepustil navrhovateľa zo zaistenia. Toho istého dňa navrhovateľa predviedol, oznámil mu začatie konania o jeho zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia a vypočul ho k tomuto konaniu. V priebehu tohto výsluchu navrhovateľ o. i. uviedol, že pri sebe má 100.- eur, že na Slovensku nikoho nepozná a nevie si nevie zabezpečiť, že všetko podstatné uviedol vo svojej výpovedi zo 6.9.2015 a že na Slovensku nechce požiadať o azyl. Následne vydal odporca napadnuté rozhodnutie. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa. 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Podľa Článku 3 bod 3 Návratovej smernice „návrat“ je proces vrátenia sa štátneho príslušníka tretej krajiny bez ohľadu na to, či ide o dobrovoľné splnenie povinnosti návratu alebo nútený návrat - do krajiny jeho pôvodu alebo - do krajiny tranzitu v súlade s dvojstrannými dohodami a readmisii alebo dohodami Spoločenstva či inými dojednaniami, alebo - do tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.
Podľa Článku 3 bod 7 Návratovej smernice „riziko úteku“ je existencia dôvodov, ktoré vychádzajú z objektívnych kritérií vymedzených zákonom, v konkrétnom prípade sa domnievať, že štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, môže utiecť. Podľa. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa. § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku, resp. Návratovej smernice. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že aj návratová smernica bola zákonom o pobyte cudzincov prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky, teda v konaniach na ktoré sa vzťahuje je potrebné túto smernicu aplikovať, ako to vyplýva aj z rozhodovacej praxe napr. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c ) O.s.p. (zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci):
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o. i. uviedol, že navrhovateľ sa nemienil dobrovoľne vrátiť do krajiny svojho pôvodu, ale že chce cestovať ďalej nelegálne do iných krajín EÚ. Z obsahu výpovedí navrhovateľa vyplýva, že jeho cieľovou krajinou je Belgicko, kde chce požiadať o azyl. I keď v spojitosti s inými okolnosťami by bolo možné takéto vyjadrenie navrhovateľa vykladať ako hrozbu rizika úteku, podľa názoru súdu bolo povinnosťou odporcu v konaní o zaistení navrhovateľa zistiť priamo položenou otázkou, ako by sa správal v prípade, ak by bol zo zadržania prepustený - teda ak by mu bol umožnený voľný pohyb na slovenskom území. Odporca však túto skutočnosť neskúmal a navrhovateľovi žiadnu otázku v tomto smere nepoložil. Pritom vyhodnotenie zámeru správania sa navrhovateľa po vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení je podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie, či zaistenie navrhovateľa je dôvodné s poukazom na vyššie cit. Článok 15 ods. 1 Návratovej smernice.
Ak teda odporca nevykonal na ev. správanie sa navrhovateľa v prípade jeho prepustenia zo zaistenia („na slobodu“) žiadne dokazovanie, takýto jeho postup súd nemohol vyhodnotiť inak ako nedostatočné zistenie stavu veci. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. (rozhodnutie je nepreskúmateľné nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov) : S poukazom na vyššie uvedené, keďže k zaisteniu navrhovateľa v zmysle Článku 15 ods. 1 Návratovej smernice môže dôjsť iba za predpokladu, že ( v danom prípade) nemôžu byť uplatnené miernejšie formy donucovacích prostriedkov (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), pričom musí hroziť riziko úteku navrhovateľa, alebo vyhýbania sa alebo bránenia procesu prípravy návratu alebo odsunu (ďalej len „riziko úteku alebo skrývania sa“), bolo povinnosťou odporcu náležite odôvodniť existenciu rizík vyššie uvedených. Odporca však tieto riziká neskúmal - iba skonštatoval, že navrhovateľ chce ďalej nelegálne cestovať do iných štátov EÚ. Súd poznamenáva, že odporca dôvodne skonštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov stanovených v ust. § 89 ods. 1 zákona o azyle. Avšak iba táto skutočnosť neznamená (automaticky), že existuje dôvod pre zaistenie navrhovateľa - v zmysle cit. Článku 15 Návratovej smernice (ako to bolo vyššie uvedené) musí byť preukázané a teda aj náležite odôvodnené riziko úteku alebo skrývania sa navrhovateľa. Preto podľa názoru súdu odôvodnenie existencie rizika úteku alebo skrývania sa navrhovateľa prezentované v napadnutom rozhodnutí odporcom je nedostatočné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, týkajúcej sa stanovenia dĺžky zaistenia uviedol, že počas doby zaistenia navrhovateľa vykoná všetky dostupné úkony smerujúce z zabezpečeniu výkonu administratívneho vyhostenia. Ani len demonštratívnym spôsobom nešpecifikoval, aké úkony po dobu zaistenia navrhovateľa vykoná. Teda dĺžku zaistenia v podstate neodôvodnil. Požiadavka odôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia sa v tomto konkrétnom prípade javí o to dôležitejšou, nakoľko navrhovateľ nie je vlastníkom cestovného či iného osobného dokladu, predovšetkým však ku skutočnosti, že odporcovi sa od 6.9.2015 (odkedy trvá obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa formou jeho zaistenia) opakovane - tri razy - nepodarilo navrhovateľa vrátiť na maďarské územie aplikáciou readmisnej dohody, uzatvorenej s vládou Maďarskej republiky. Súd tiež poukazuje na čiastočnú nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, keď odporca v jeho výroku ako dôvod zaistenia navrhovateľa uviedol § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (zaistenie na účel výkonu administratívneho vyhostenia), pričom v závere odôvodnenia uviedol, že v konaní boli zistené dôvody § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov (zaistenia na účel vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy). K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. (v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia): Odporca navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zaistil na účel výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení č.p.: PPZ-HCP-BB7-167-020/2015-AV, vydaným 6.9.2015. Je skutočnosťou, že týmto rozhodnutím o administratívnom vyhostení nebola určená krajina, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený, ktorý postup je v súlade s § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Objektívne je však potrebné skonštatovať, že (ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia) odporca mienil navrhovateľa administratívne vyhostiť výlučne do Maďarska a to formou jeho odovzdaním (readmisiou) na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici (č. 30/2004 Z.z.). Pojem „vyhostenie“ nie je možné stotožniť s pojmom „vrátenie podľa medzinárodnej zmluvy“. Teda pokiaľ odporca vydal napadnuté rozhodnutie - rozhodol o zaistení navrhovateľa na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa formou jeho vrátenia do Maďarska v zmysle readmisnej dohody uzatvorenej medzi Slovenskom a Maďarskom, (pričom ani v napadnutom rozhodnutí sa nezmieňuje o tom, do ktorého iného štátu by mal byť navrhovateľ prípadne vyhostený - poukazuje iba na splnenie podmienky § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, teda - opakovane - že k „vyhosteniu“ má dôjsť formou vrátenia navrhovateľa podľa medzinárodnej zmluvy), takéto rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa názoru súdu fakticky nemôže byť vykonateľné. Súd naviac poukazuje aj na skutočnosť, že odporca sa počas predchádzajúceho zaistenia navrhovateľa (od 6.9.2015) opakovane - trikrát neúspešne pokúsil navrhovateľa vrátiť do Maďarska, keď príslušné maďarské orgány opakovane - trikrát s prevzatím navrhovateľa nesúhlasili. Ak i napriek uvedenému (faktická nevykonateľnosť vyhosťovacieho rozhodnutia, doterajšie tri neúspešné pokusy o readmisiu navrhovateľa na územie Maďarskej republiky) odporca hodlá navrhovateľa „vyhostiť“ do Maďarska a to (ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) formou jeho readmisie a opätovne zaistil navrhovateľa, tak potom takýmto postupom došlo v konaní odporcu k vade, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti
súd tiež poukazuje na samotné rozhodnutie navrhovateľa - príkaz na jeho prepustenie zo zaistenia (č.p.: PPZ-HCP-BB7-1-004/2016-AV z 19.1.2016), ktorým sám navrhovateľ skonštatoval, že zanikol účel zaistenia navrhovateľa (§ 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov - zaistenie na účel vrátenia navrhovateľa podľa medzinárodnej dohody podľa č.p.. PPZ-HCP-BB7-167-024/2015-AV zo 6.9.2015)! S poukazom na vyššie uvedené a za daného stavu veci je však otázne, aký ďalší postup by mal odporca vo veci navrhovateľa zvoliť. Ako najvhodnejší spôsob ďalšieho postupu odporcu sa azda (podľa názoru súdu) javí zrušenie vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa a prípadné vydanie nového rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, ktoré by bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a bolo by aj vykonateľné. Pokiaľ by nebolo vydané nové rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, mal by odporca vykonať dokazovanie zamerané na preukázanie vstupu navrhovateľa na slovenské územie z územia Maďarskej republiky a tým vytvoriť podmienky pre akceptovania jeho readmisie na maďarské územie. K realizácii readmisie by však malo dôjsť v samostatnom konaní. Ak sa však táto skutočnosť nepreukáže a príslušné maďarské orgány opätovne nebudú súhlasiť s vrátením navrhovateľa, bude na odporcovi, aký ďalší postup v zmysle zákona o pobyte cudzincov zvolí. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.).