Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200209 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200209.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: G. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 11561/2015- KaTN, č. RZ.: 79468/2015 zo dňa 21.12.2015, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 11561/2015-KaTN, č. RZ.: 79468/2015 zo dňa 21.12.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 11561/2015-KaTN zo dňa 21.12.2015 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala poskytnutia právnej pomoci vo veci označenej ako „1. splatenie úveru, 2. bezpodielové vlastníctvo manželov“. Z predložených dokladov mal odporca za preukázané, že navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, a to podmienku materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedla, že odporca nezohľadňoval výdavky v podobe splátky úveru vo výške 115,- Eur mesačne a splátky dcérinej pôžičky vo výške 100,- Eur mesačne. Odporca nepovažoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné a napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť. Mal za to, že aj pri zohľadnení navrhovateľkou uvedených a zdokladovaných výdavkov s ohľadom na výšku svojich príjmov navrhovateľka nespĺňa zákonom stanovenú podmienku materiálnej núdze. V tejto súvislosti uviedol, že nie je povinnosťou centra skúmať výdavky navrhovateľky pri posudzovaní materiálnej núdze tak ako to predpisuje § 7 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca zvážil aj postup v zmysle § 6b ods. 2 citovaného zákona, avšak po preskúmaní predložených dokladov k príjmovej a tiež právnej stránke veci usúdil, že okolnosti prípadu neodôvodňujú postup podľa tohto ustanovenia. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka doručila odporcovi dňa 05.10.2015 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci formou listu. Dňa 26.10.2015 predložila vyplnený formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci označenej ako splatenie úveru a bezpodielové vlastníctvo manželov. Po doručení dokladov odporca dňa 15.12.2015 vyhodnotil príjmovú a majetkovú situáciu navrhovateľky pod sp. zn. 11561/2015-KaTN, č. RZ.: 77875/2015, z ktorého vyplýva, že v rámci posudzovaného obdobia od apríla 2015 do októbra 2015 príjem navrhovateľky presahoval hranicu 1,4 - násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 277,33 Eur, a to v priemere o sumu 297,55 Eur mesačne. Príjem navrhovateľky za posudzované obdobie zároveň presahoval zákonom stanovenú hranicu 1,6 - násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 Eur, a to v priemere o sumu 257,94 Eur mesačne. V danom prípade sa spolu s navrhovateľkou neposudzovali žiadne ďalšie fyzické osoby. V posudzovanom období od apríla 2015 až októbra 2015 mala navrhovateľka príjem zo závislej činnosti, ktorý tvoril jej jediný príjem. Nakoľko príjem navrhovateľky presahoval zákonom stanovenú hranicu 1,6 - násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, odporca neskúmal jej majetkové pomery. Vo veci je daná pôsobnosť centra podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., keďže navrhovateľka požiadala o poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnej veci. Podľa § 4 ods. 1 písmeno i) zákona na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zákona do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona podmienky na poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 2 zákona ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka nesplnila zákonom ustanovenú podmienku materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jej čistého započítateľného príjmu a nie jej výdavkov, súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že právny záver odporcu bol v súlade so zákonom. Súd zistil, že odvolanie navrhovateľky neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Materiálnu núdzu zákon ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,4-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „každému a vo všetkom“), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Záverom súd konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol navrhovateľke priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z., právo navrhovateľky domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované. Napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu súd považuje za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).