Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200250 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200250.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, Kalvárska 2, Nitra, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA11-7-011/2016-AV zo dňa 26.01.2016, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA11-7-011/2016-AV zo dňa 26.01.2016 p o t v r d z u j e.
Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 18.02.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 08.02.2016 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ- HCP-BA11-7-011/2016-AV vydanému dňa 26.01.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 26.01.2016 o 2.00 hod. a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 26.07.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 25.01.2016 o 18.50 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou OCP PZ Nitra na ulici Štefánikova 48. Navrhovateľ nevedel pri kontrole preukázať svoju totožnosť žiadnym dokladom totožnosti a nevedel preukázať ani oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky žiadnym dokladom o pobyte. Po vykonanej kontrole navrhovateľa nadobudla hliadka OCP PZ Nitra podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov a to tým, že má neoprávnený pobyt na územní Slovenskej republiky a nachádza sa na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt, ktorého by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Následne bol predvedený na OCP PZ Nitra za účelom ďalšieho konania. Totožnosť navrhovateľa, ako aj jeho štátna príslušnosť bola zistená na základe
vykonanej lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru, pričom v informačnom systéme Migra bola nájdená zhoda s krajinou Nemecko, a aj podľa spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia navrhovateľa, kde sa vyjadril k svojej totožnosti, a posledného pobytu na území Nemecka. Ohľadom totožnosti navrhovateľa, správny orgán zaslal dňa 25.01.2016 pod č.p. PPZ-HCP-BA11-7-006/2016-AV žiadosť prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittse o poskytnutie informácie, či navrhovateľ je žiadateľom o azyl na území Nemecka. Správny orgán vykonal preverenie navrhovateľa v systéme Eurodac, pričom bola zistená zhoda s krajinou Nemecko. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru mal za zistené, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt ani iné právo na pobyt a v súčasnosti nie je žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Dôvodom nelegálneho vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky bola kúpa motorového vozidla.
Odporca na základe zistenia, že navrhovateľ požiadal o pridelenie štatútu azylanta v Nemecku začal konanie za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Nemecko, ako štát kde navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, zaväzuje sa na základe ratifikácie dohody, vziať navrhovateľa späť ak sa nachádza na území iného štátu. Zodpovedný štát, t.j. Nemecko, je povinné podľa článku 18 ods.1 písm. a), b) Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom štáte; resp. prijal späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v prospech posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
V rozhodnutí odporca uviedol, že vzhľadom na vysoké riziko úteku, je potrebné navrhovateľa zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu, kde prvotne požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie navrhovateľa a nie návrat do Nemecka vykonať zo slobody a po prepustení.
V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.
Podľa jeho názoru odporca v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril, ale ho odôvodnil nedostatočne. Taktiež odporca nezvážil aplikáciu Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ktorá tiež stanovuje povinnosť skúmať riziko úteku a zároveň neuvádza, že by sa navrhovateľ vyhýbal, či bránil procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Namietal, že odporca striktne stanovil dĺžku doby zaistenia od 26.01.2016 do 26.07.2016, ktorá je neprimerane dlhá. Uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Odporca nezvážil možnosť aplikácie menej prísnych donucovacích prostriedkov ako je zaistenie, ale stanovil maximálnu zákonom povolenú dĺžku doby zistenia.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom, pričom uviedol, že navrhovateľ mal v Nemecku poskytnutú medzinárodnú ochranu a v tejto krajine je v pozícii žiadateľa o udelenie azylu.
Uviedol, že účelnosť zaistenia spočíva v riadnom a bezproblémovom odovzdaní navrhovateľa v zmysle Dublinského nariadenia a zistenia všetkých podrobností, ktoré vykonáva kompetentný orgán Slovenskej republiky. Ak by navrhovateľ nebol zaistený, pohyboval by sa na územiach krajín Únie bez dokladov totožnosti, bez akéhokoľvek dôvodu na opustenie Nemecka. V čase predvedenia navrhovateľa bolo zistené, že sa na území Slovenskej republiky nachádza nelegálne bez ohľadu na to, či je alebo nie je žiadateľom o azyl v inom štáte. Čo sa týka pobytu navrhovateľa na území Nemecka je dokázané, že
jeho pobyt je tam v zmysle podanej žiadosti o azyl a jeho povinnosťou bolo sa zdržiavať sa v hostiteľskej krajine až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti.
Na nariadenom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že trvá na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu a navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a navrhovateľa prepustiť zo zaistenia.
Poverená zástupkyňa odporcu prítomná na súdnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.2.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.
K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd uvádza, že odporca riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene. Zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 26.01.2016 navrhovateľ uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval z Talianskej republiky cez Rakúsku republiku, z dôvodu kúpy osobného automobilu. Taktiež uviedol, že je žiadateľom o azyl v Nemeckej republike, a o udelenie azylu požiadal dňa 5.12.2015 v Zigmari. Navrhovateľ uviedol, že má pri sebe finančné prostriedky v sume 50 eur. Odporca na základe zhody v systéme Eurodac a následnej akceptácie prijatia navrhovateľa Nemeckou spolkovou republikou, mal za preukázané, že pobyt navrhovateľa v Nemecku je v zmysle podanej žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa zdržiavať sa v Nemecku až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o azyl. Navrhovateľ počas konania o udelení azylu nie je oprávnený pohybovať sa v iných krajinách Únie. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 25.01.2016 požiadal Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Dublinské stredisko, Bratislava o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu zo dňa 15.02.2016 vyplýva, že podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle bude cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt odovzdaný na územie Nemeckej spolkovej republiky.
K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku navrhovateľa, je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jeho vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Nemecka , jeho nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná v jeho konaní, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému konaniu. Z uvedeného vyplýva riziko úteku navrhovateľa a preto bolo potrebné navrhovateľa zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jeho návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady
(ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie navrhovateľa a nie návrat do Nemecka vykonať po prepustení zo zaistenia.
Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke navrhovateľa ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca stanovil od 26.01.2016 do 26.07.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá určitú dobu ( t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s 7 9Sp/21/2016
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).