Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200251 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200251.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: V. V. W., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Iránskej islamskej republiky, trvale bytom H. H. Y., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra so sídlom Kalvárska 2, Nitra o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.2.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA11-5-011/2016-AV zo dňa 26.1.2016 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA11-5-011/2016-AV zo dňa 26.1.2016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 3, ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ V. V. W., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Iránskej islamskej republiky, trvale bytom H. H. Y., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bezodkladne prepustený zo zaistenia.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA11-5-011/2016-AV zo dňa 26.1.2016 odporca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/, ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa do 26.7.2016 na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu - Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie III“) a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). V odôvodnení opísal zistený stav veci - že navrhovateľ je preukázateľne žiadateľom o azyl v Taliansku, pričom nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky za účelom kúpy auta. V tomto konaní navrhovateľa odporca videl značné riziko jeho úteku, pričom jeho nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do Talianska, ktoré je príslušné na posúdenie jeho žiadosti o azyl, ale že sa bude pokúšať o útek do iných krajín EÚ. Z tohto dôvodu dospel odporca k presvedčeniu, že v prípade navrhovateľa nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia. Vo vzťahu k dĺžke zaistenia dôvodil, že 25.1.2016 bolo vo veci navrhovateľa začaté konanie o jeho prevoze v zmysle Dublinského nariadenia a že stanovená dĺžka zaistenia zodpovedá úkonom, ktoré je potrebné vykonať. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu situáciu v oblasti migrácie, utečeneckej krízy a veľkého náporu na hranice EÚ.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.2.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a súčasne svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, nedostatočné odôvodnenia rozhodnutia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na jeho dôvodnosti a zákonnosti, pričom tiež poukázal na samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Námietky vznesené navrhovateľom pokladal za nedôvodné.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vec bez pojednávania (§ 250f ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3, ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP-BA11-5/2016- AV. Z obsahu predovšetkým zistil, že odporcovi bolo napadnuté rozhodnutie, ktoré obsahovalo správne poučenie o možnosti podať voči nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, doručené 26.1.2016. Dňa 12.2.2016 bolo do spisu založené odvolanie navrhovateľa voči nemu (včítane plnomocenstva udeleného jeho zástupcovi), datované 8.2.2016. K tomuto opravnému prostriedku nie je pripojená obálka, resp. údaj o tom, že opravný prostriedok bol osobne doručený odporcovi. Z obsahu pripojeného spisu odporcu je zrejmé, že navrhovateľ bol 25.1.2016 predvedený pred odporcu z dôvodu, že nevedel preukázať svoju totožnosť. Z lustrácie v systéme AFIS bolo zistené, že navrhovateľ 11.5.2015 požiadal v Ríme o azyl. Následne bol za účasti tlmočníka vypočutý. V priebehu tohto výsluchu uviedol, že na Slovensko prišiel za účelom kúpy automobilu, že od 29.3.2015 je žiadateľom o azyl v Taliansku, že nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na Slovensku, že pri sebe má hotovosť 200.- eur a že by nevedel splniť povinnosti v zmysle ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie.
Podľa ust. § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a to orgánu, ktorý ho vydal. Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, predloží opravný prostriedok do piatich pracovných dní príslušnému krajskému súdu spolu so spisovým materiálom, ktorý sa na vec vzťahuje, a s písomným vyjadrením k opravnému prostriedku. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa Článku 28 ods. 1., 2. Dublinského nariadenia III 1. Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. 2. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 250j ods. 3 veta prvá O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.:
Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu, predloženého súdu v zmysle ust. § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov predovšetkým zistil, že z jeho obsahu nie je možné zistiť akým spôsobom bolo podané odvolanie - opravný prostriedok (návrh) doručený odporcovi. Teda nie je možné zistiť, či bol tento opravný prostriedok, doručený odporcovi 12.2.2016 osobne (teda do podateľne odporcu), alebo či bol odporcovi doručený prostredníctvom pošty, nakoľko k nemu nebola pripojená prípadná obálka v ktorej mohol byť tento opravný prostriedok zaslaný odporcovi. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené 26.1.2016, teda posledným dňom odvolacej lehoty bol deň 10.2.2016. Pre včasnosť jeho podania v odvolacej lehote bolo potrebné, aby bol opravný prostriedok v tento deň (10.2.2016) buď osobne doručený odporcovi, alebo v tento deň podaný na poštovú prepravu. Nakoľko však na podanom opravnom prostriedku nie je uvedené, či k jeho podaniu došlo osobne - do podateľne odporcu a nakoľko k nemu nie je pripojená ani prípadná obálka, v ktorej bol odporcovi doručený, nie je možné ustáliť včasnosť jeho podania. Iba z údaju na odtlačku prezentačnej pečiatky odporcu „Doručené: 12.2.2016“ tak isto nie je možné vyvodiť relevantné zistenie o včasnosti či oneskorenosti podania opravného prostriedku. Túto skutočnosť súd vyhodnotil ako neúplnosť spisu odporcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že overenie včasnosti podania opravného prostriedku je elementárnym predpokladom relevantného rozhodnutia súdu.
K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.:
I napriek vyššie uvedenej argumentácii súdu súd pristúpil k aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.. Konal tak iba z dôvodu, aby sa odporca v ďalšom konaní vyvaroval pochybení, ktorých sa podľa názoru súdu dopustil pri vydaní napadnutého rozhodnutia:
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval existenciu značného rizika úteku navrhovateľa. Ako to je zjavné z obsahu vykonaného výsluchu navrhovateľa (PPZ-HCP- BA11-5-005/2016-AV z 25.1.2016), odporca žiadnym spôsobom nezisťoval ev. úmysel navrhovateľa v prípade jeho prepustenia z predvedenia. Teda ako by sa navrhovateľ správal, ak by bol prepustený. Podobne nezisťoval dôvod, ktorý viedol navrhovateľ k tomu, aby na Slovensko pricestoval za účelom kúpy automobilu, resp. s tým súvisiace otázky Bez ozrejmenia úmyslu navrhovateľa - jeho správania sa po prípadnom prepustení, resp. bez podrobnejšieho ozrejmenia dôvodu jeho prítomnosti na slovenskom území nie je podľa názoru súdu možné jednoznačne dôjsť k záveru, že v prípade navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, či skrývania sa. Podobne odporca nevykonal náležité dokazovanie vo vzťahu k finančným prostriedkom. Navrhovateľ síce uviedol, že má „pri sebe“ 200.- eur, odporca však nezisťoval, či navrhovateľ môže disponovať bankomatovou platobnou kartou Western Union (viď: Príloha k č. 1 k PPZ-HCP-BA11-5-001/2016-AV), resp. akým finančným obnosom (z tejto platobnej karty) môže navrhovateľ disponovať. Ak by totižto z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ má reálne k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, za použitia cit. ust. Článku 28 ods. 2. Dublinského
nariadenia III by prichádzalo do úvahy využitie miernejšieho donucovacieho prostriedku - zloženia peňažnej záruky v zmysle ust. § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
Odporca odôvodnil značné riziko úteku navrhovateľa v podstate tým, že navrhovateľ je preukázateľne žiadateľom o azyl v Taliansku, pričom následne svojvoľne talianske územie opustil a nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky, resp. štátov EÚ. Podľa názoru súdu takéto odôvodnenie existencie značného rizika úteku navrhovateľa nie je dostatočným a ani presvedčivým. Vychádza iba z domnienky odporcu vo vzťahu k ďalšiemu odporcom predpokladanému správaniu sa navrhovateľa.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej (okrem iného) iba nelegálne zdržiavanie sa cudzinca na slovenskom území nie je dôvodom na jeho zaistenie.
Pretože z odporcom predloženého administratívneho spisu nebolo možné overiť včasnosť podaného opravného prostriedku, pretože odporca vo vzťahu k preukázaniu značného rizika úteku navrhovateľa nevykonal náležité dokazovanie a konečne pretože odporca značné riziko úteku navrhovateľa neodôvodnil relevantným spôsobom, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Pretože súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu rozsudkom, voči ktorému nie je odvolanie prípustné, nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.
V ďalšom konaní, pokiaľ budú existovať dôvody na jeho pokračovanie, bude úlohou odporcu opätovne navrhovateľa vypočuť osobitne na otázky jeho správania sa po jeho prípadnom prepustení z predvedenia, na dôvody prečo sa rozhodol kúpiť si auto práve na Slovensku a tiež na otázku reálneho disponovania finančnými prostriedkami, nakoľko je držiteľom platobnej bankomatovej karty (ako to vyplýva z obsahu úradného záznamu o vykonaní jeho prehliadky z 25.1.2016). Podľa výsledku takto doplneného dokazovania vyhodnotiť zistený stav veci za použitia jednotlivých ustanovení Dublinského nariadenia III, zvážiť použitie miernejších donucovacích prostriedkov (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby vo vzťahu k prípadnému zaisteniu aj vo vzťahu prípadnej dĺžke zaistenia bola z odôvodnenia zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania však nežiadal a preto mu ich náhradu súd nepriznal
Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.).