Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200448 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200448.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: A., nar. 04.08.1965, H., zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, v mene ktorej koná JUDr. Eva Stoklasová, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Juraj Fuska a JUDr. Vladimír Ivančo, advokáti, Hlavné námestie 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa 13.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) v konaní o návrhu pribratého účastníka MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie, rozhodnutím č. OU-NR-O zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere X XXX m2, LV č. XXXX, katastrálne územie M. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech pribratého účastníka podľa § 108 ods. X písm. o) zákona č. XX/XXXX Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) v spojení s § 4a zákona č. XXX/XXXX Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) pre stavbu „H. strategického parku“, katastrálne územie G., Q., N., M., Q., W.. 2. U. za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere X XXX m2, katastrálne územie M., bola stanovená podľa § 111 ods. X stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného podľa vyhlášky G. spravodlivosti SR č. XXX/ XXXX Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. XXX/XXXX Z. z.“) spoločnosťou S. - L., a.s., A. dolina XX, R., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Q. 4. H. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre prehľadnosť rozdelil námietky žalobcu do piatich bodov. U. č. 1: X. Žalobca namietal, že navrhovateľom vyvlastnenia je pribratý účastník, v prospech ktorého bolo vykonané vyvlastnenie. V čase rozhodovania žalovaného bola už podpísaná investičná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX medzi obchodnou spoločnosťou C. M. A. M., C. M. A. E. s.r.o., E. republikou a mestom U., na základe ktorej sa Slovenská republika zaviazala previesť územie tvorené aj pozemkom vyvlastneným žalobcovi na spoločnosť C. M. A. E. s.r.o., s ktorým uzatvorila zmluvu o budúcej zmluve. S poukazom na § 11X ods. 2 stavebného zákona je potrebné posúdiť, či v danom prípade je pribratý účastník osobou, ktorá bude predmet vyvlastnenia využívať na účel, na ktorý sa vyvlastnenie vykonalo. Q. je potrebné posúdiť, či C. M. A. E., s.r.o. nie je osobou, ktorej práva alebo chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté, a teda či nemá byť účastníkom správneho konania. U. č. 2: X. Správne orgány nezdôvodnili verejný záujem na vyvlastnení a za týmto účelom nevykonali dokazovanie. S. predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom prípade zistené, vyplývajú z čl. XX ods. X S. E. republiky, ako aj z čl. XX ods. X M. základných práv a slobôd, pričom jednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. O. preukazovania verejného záujmu sa zaoberal S. súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS XX/XX. D. správny orgán zvolal ústne pojednávanie bez toho, aby mal k dispozícii napríklad osvedčenie o významnej investícii a ďalšie základné doklady a po zvolaní ústneho pojednávania rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX prerušil konanie z dôvodu neúplnosti návrhu. Aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán prerušil konanie, v priebehu prerušenia konania vykonal ústne pojednávanie a rozhodol bez toho, aby žalobcovi oznámil pokračovanie v konaní. U. č. 3: 7. E. orgány porušili práva žalobcu tým, že vychádzali z nepodložených zistení, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Q. na návrh na uzavretie zmluvy reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom požadoval, aby bol v zmluve zakomponovaný údaj o tom, že výkup sa uskutočňuje vo verejnom záujme, ďalej lehota, do kedy má byť podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností a právo spätnej kúpy v prípade nevybudovania strategického parku. K. zákon č. XXX/XXXX Z. z. nepredpokladá, že vlastník pozemku pred vyvlastnením musí súhlasiť s akýmkoľvek návrhom kúpnej zmluvy. Q. uzavretie kúpnej zmluvy paušálne neodmietol a v zákonnej lehote na navrhnutú dohodu reagoval. U. č. 4: X. V prvostupňovom aj v odvolacom konaní žalobca namietal správnosť zistenia všeobecnej hodnoty pozemku, pričom na preukázanie trhovej ceny v odvolacom konaní predložil niekoľko zmlúv preukazujúcich, že trhové ceny porovnateľných nehnuteľností v tejto lokalite mnohonásobne prevyšujú cenu určenú pribratým účastníkom v predloženom znaleckom posudku. X. Povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní je zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie, pričom mali postupovať podľa § 36 správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňované nehnuteľnosti. D. správnych orgánov tiež bolo zdôvodniť, prečo nemôže byť žalobcovi poskytnutá náhrada formou naturálnej náhrady oproti priznanej relutárnej náhrade. U. č. 5: XX. Žalobca tiež namietal porušenie § 114 ods. X stavebného zákona z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa tohto ustanovenia a popis vyvlastnenej nehnuteľnosti nie je v súlade s § 34 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/ XXXX Z. z.“). D. správny orgán vykonaním zápisu vlastníckeho práva pribratého účastníka bez správneho popisu nehnuteľnosti porušil zákon a zákonné práva žalobcu. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia tiež absentujú podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. B.. H. žalovaného XX. Q. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol: K námietke č. 1: XX. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by bolo vo vyvlastňovacom konaní potrebné posúdiť, či vzhľadom na existenciu investičnej zmluvy bude pribratý účastník využívať predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastnil a či C. M. A. M., C. M. A. E. s.r.o. nemá byť účastníkom správneho konania. V prípade existencie takejto zmluvy ide o zmluvný vzťah, ktorý je mimo procesu vyvlastnenia, a ktorý určitým spôsobom rieši budúce právne pomery zmluvných strán. XX. V prvostupňovom rozhodnutí o vyvlastnení bola určená lehota dvoch rokov na začatie užívania vyvlastneného pozemku od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že ak sa v tejto lehote nezačne s užívaním pozemku, účastník konania, ktorému bol pozemok vyvlastnený, má právo podať žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán neurčil podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. K námietke č. 2: XX. E. orgány oboch stupňov skúmali existenciu verejného záujmu a správnou úvahou dospeli k záveru, že v danom prípade je preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení pozemku. Q. pri skúmaní splnenia podmienky existencie verejného záujmu zistil, že prvostupňový správny orgán ako podklad pre existenciu verejného záujmu na vyvlastnení zohľadnil O. o významnej investícii č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané G. hospodárstva SR v zmysle bodu B.X uznesenia vlády E. republiky č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a O. č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané G. hospodárstva SR v zmysle bodu D.X uznesenia vlády E. republiky č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorých je stavba „H. strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. H. zákonným spôsobom deklaroval, že predmetná stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. XX. B. o investíciu, o ktorej rozhodla vláda SR, že je investíciou vo verejnom záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike E. republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. XX. G. žalovaný citoval nález S. súdu SR sp. zn. PL. ÚS XX/XX a rozhodnutie U. súdu SR sp. zn. X E. XXX/XXXX. D. ide o nález S. súdu SR sp. zn. PL XX/XX, na ktorý odkazoval žalobca, žalovaný namietal, že tento sa týka nesúladu zákona č. XXX/XXXX Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach s S. SR a nie zákona č. XXX/XXXX Z. z. XX. E. verejného záujmu na vyvlastnení prináleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver odôvodniť. S. súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť naprávanie závažných pochybení správneho orgánu v priebehu administratívneho konania. O.s.p. ani iný právny predpis neumožňuje súdu nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným posúdením. K. takéhoto postupu by mohla predstavovať porušenie princípu trojdelenia moci. K námietke č. 3: XX. Zo znenia § X10 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že pribratý účastník je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať bezvýslednosť dohody, a to spôsobom ustanoveným v § 112 ods. X stavebného zákona. U. zákon č. XXX/XXXX Z. z. osobitne upravuje spôsob preukazovania bezvýslednosti pokusu o dohodu v prípade nadobúdania nehnuteľností, ktoré sú potrebné pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou, bol pribratý účastník vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou. XX. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi zaslaná ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a pribratým účastníkom ako kupujúcim. K predmetnej ponuke zaslal žalobca dňa XX.XX.XXXX vyjadrenie, v ktorom poukázal na nedostatky kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného boli odpovede na žalobcove otázky zrejmé jednak z predloženej ponuky na uzavretie kúpnej zmluvy, a jednak z návrhu kúpnej zmluvy. XX. Pokus o dohodu, ktorý predchádza podaniu návrhu na vyvlastnenie, nie je súčasťou vyvlastňovacieho konania, ale ide o súkromnú komunikáciu vlastníka nehnuteľnosti a subjektu, ktorý má záujem na získaní vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Je teda výlučne vecou zmluvných strán, aký si dohodnú postup pri uzatváraní dohody a následne podmienky dohody. Z uvedeného dôvodu zákonodarca v stavebnom zákone neupravil náležitosti dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti a osobou, ktorá má záujem na jej získaní, nakoľko ide o zmluvné vzťahy, ktorých posudzovanie nie je v pôsobnosti správneho orgánu. Vo vyvlastňovacom konaní bol prvostupňový správny orgán povinný skúmať výlučne, či pribratý účastník preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu. D. účastník pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 4a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. K námietke č. 4: XX. Zákon č. XXX/XXXX Z. z. upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní vtedy, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. U. žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady, prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď ho postupom podľa § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. odkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. F. žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade so zákonom, keď uviedol, že nie je oprávnený v odvolacom konaní rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. V tomto prípade správne orgány nemohli postupovať podľa § 36 správneho poriadku. XX. Žalobcovi nemohla byť poskytnutá forma naturálnej náhrady z dôvodu, že ak pribratý účastník nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne v peniazoch. K námietke č. 5: XX. D. vyvlastnenia je vymedzený na strane X prvostupňového rozhodnutia. O správnom vymedzení predmetu vyvlastnenia svedčí aj bezproblémové zrealizovanie zápisu záznamom Okresného úradu U., katastrálneho odboru. XX. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so stavebným zákonom, keď vo výroku rozhodnutia uviedol lehotu, v ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a v poučení rozhodnutia poučil účastníkov konania o možných následkoch porušenia tejto povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že v prvostupňovom rozhodnutí bola určená lehota na začatie užívania vyvlastneného pozemku dva roky od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že ak sa v tejto lehote s užívaním pozemku nezačne, účastník konania, ktorému bol pozemok vyvlastnený, má právo podať žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. To znamená, že v prvostupňovom rozhodnutí sú obsiahnuté podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. IV. H. pribratého účastníka XX. Pribratý účastník sa k žalobe písomne nevyjadril a na ústnom pojednávaní navrhol túto zamietnuť. V. D. veci XX. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. D. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom E. republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. XX. Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje čl. XX ods. X S. SR ako výnimočný zásah do vlastníckeho práva pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. O. citovaného článku S. SR je vyvlastnenie upravené v čl. XX ods. X M. základných práv a slobôd a v § 1X8 ods. 2 O. zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Q. podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. H. musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). U. úpravu vyvlastnenia obsahuje stavebný zákon (§ 108 -XXX), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. X vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. XX. Podľa § X08 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. X, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu („ďalej len vyvlastniť“). XX. Podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. H. zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám. XX. Podľa § 108 ods. X písm. o) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. O. predpisom je v danom prípade zákon č. XXX/XXXX Z. z. XX. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza: K námietke č. 1: XX. Podľa § 11X ods. 2 stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. D. je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. XX. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania musí byť súčasne osobou, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. E. zákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníckeho práva na inú osobu ako navrhovateľa. H. sa preto, aby vec nadobudol priamo navrhovateľ vo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia. XX. K. legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyvlastnenie bol pribratý účastník za účelom uskutočnenia stavby „H. strategického parku“, katastrálne územie G., Q., N., M., Q., W. ako významnej investície, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku. O realizácii strategického parku rozhodla vláda SR dňa XX.XX.XXXX vydaním O. o významnej investícii na realizáciu stavby č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení doplnenia O. č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo schválené uznesením vlády SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. XX. Vzhľadom na to, že pribratý účastník preukázal, že predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa pozemok vyvlastňuje, bol aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyvlastnenie a obchodná spoločnosť C. M. A. M., C. M. A. E. s.r.o. nemala mať a ani nemala postavenie účastníka konania. Z existencie investičnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou C. M. A. M., C. M. A. E. s.r.o., E. republikou a mestom U. nemožno vyvodzovať, že aj spoločnosť C. M. A. M., C. M. A. E. s.r.o. mala byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah, ktorý sa netýka vyvlastňovacieho konania. B. zmluva upravuje budúce právne vzťahy zmluvných strán a tieto zmluvné strany nemôžu byť dotknuté rozhodnutím o vyvlastnení. K námietke č. 2: XX. Právny poriadok ustanovuje okrem práv aj povinnosti vlastníka vyplývajúce z vlastníctva (vlastníctvo zaväzuje) a tiež možné obmedzenia, medzi ktoré patrí možnosť vyvlastnenia. H. nemožno kedykoľvek, ale len vo verejnom záujme a len na určité účely, ktoré sú taxatívne vymedzené napr. v § 108 ods. X stavebného zákona. H. záujem na vyvlastnení na účely uvedené v uvedenom zákonnom ustanovení sa musí v zmysle § 108 ods. X veta prvá stavebného zákona preukázať vo vyvlastňovacom konaní. XX. Pojem „verejný záujem“ patrí k tzv. neurčitým právnym pojmom, pričom vymedziť jeho obsah možno často len obtiažne. Z rozhodovacej praxe Y. súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, ponecháva na štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy. Táto skutočnosť poskytuje štátnym orgánom pomerne široký priestor na vymedzenie tohto pojmu, zároveň však aj možnosti na jeho zneužívanie. XX. V zmysle § 4a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. možno na účel realizácie významnej investície za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>. XX. B. o investície významne ovplyvňujúce objem výroby a zamestnanosť, o ktorých rozhodne vláda E. republiky, že sú investíciami vo verejnom záujme, t.j. ich význam sa prejaví v ekonomike E. republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti či objemu výroby a v exportnej schopnosti. XX. V prejednávanej veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení pozemkov ako jedna zo základných podmienok vyvlastnenia. E. tejto podmienky pribratý účastník preukázal predložením osvedčenia o tom, že predmetná stavba je významnou investíciou. Na základe tejto skutočnosti bol oprávnený na podanie návrhu na vyvlastnenie pozemku, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu. O. o významnej investícii na realizáciu stavby č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení doplnenia O. č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX preukazujú, že strategický park je významnou investíciou a uskutočnenie tejto stavby je vo verejnom záujme. XX. Je nesporné, že predmetnou investíciou sa ovplyvní výroba a zamestnanosť v E. republike, čo sa priaznivo prejaví v ekonomike a v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti vytvorením nových pracovných miest. Táto investícia bude mať pozitívny vplyv aj na sekundárnu zamestnanosť v oblasti subdodávateľskej siete vo vzťahu k priamej investícii. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie G. hospodárstva SR, ktoré pri predkladaní návrhu na vydanie osvedčenia na rokovanie vlády uviedlo, že sa predpokladá, že vybudovanie strategického parku bude mať pozitívne dopady na hospodárstvo SR, a to najmä v oblasti zníženia nezamestnanosti a zlepšenia ponuky pracovných miest v U. kraji, zlepšenia dopravnej infraštruktúry, najmä vybudovaním nových pozemných komunikácií, ako aj v oblasti podpory a rozvoja podnikateľov a podnikateľského prostredia. XX. E. orgány vykonali za účelom posúdenia existencie verejného záujmu náležité dokazovanie a preskúmavané rozhodnutia v časti týkajúcej sa existencie verejného záujmu presvedčivo odôvodnili, nakoľko je z nich zrejmé, prečo verejný záujem v danom prípade prevažuje nad súkromným záujmom žalobcu ako vlastníka pozemku. K námietke č. 3: XX. Podľa § XX0 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. XX. Z dikcie § 110 ods. 1 stavebného zákona vyplýva ďalšia podmienka, ktorej splnenie sa vyžaduje na to, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu, a to preukázanie bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva dohodou. V osobitnom právnom predpise je táto podmienka upravená v § Xa ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. XX. Podľa § 4a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou sa podľa § 4 ods. 4 až X sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote XX dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. XX. Začatiu vyvlastňovacieho konania predchádzal pokus pribratého účastníka ako navrhovateľa vyvlastnenia na uzavretie dohody so žalobcom. N. XX.XX.XXXX bola žalobcovi doručená písomná výzva - D. na uzavretie dohody č. XXXXX/XXXX/XXXX/Lužianky/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu s návrhom kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX/XXXX/Lužianky/XXX/XXXX. XX. Žalobca v liste zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril nesúhlas s podmienkami zmluvného prevodu a žiadal o zodpovedanie otázok, do kedy je pribratý účastník povinný podať návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností a ako dlho má byť on ako predávajúci viazaný podpísanou zmluvou. Q. vyjadril názor, že v zmluve chýba ustanovenie, že v prípade nevybudovania strategického parku, napríklad v lehote dvoch rokov má právo za rovnakých podmienok pozemok spätne kúpiť. E-mailom zo dňa XX.XX.XXXX pribratý účastník zaslal žalobcovi stanovisko k uvedeným otázkam. XX. Vzhľadom na to, že žalobca neakceptoval ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy a pribratý účastník naďalej trval na podmienkach prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, nedošlo k uzatvoreniu dohody a pokus pribratého účastníka o nadobudnutie práva k pozemku bol bezvýsledný. Z. pokusu pribratého účastníka o uzatvorenie dohody so žalobcom, ktorý bol neúspešný, bola splnená podmienka preukázania bezvýslednosti pokusu v zmysle § 4a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. Z uvedeného vyplýva, že dôvodnosť, resp. nevyhnutnosť vyvlastnenia pre nemožnosť dosiahnutia účelu vyvlastnenia iným spôsobom, nezasahujúcim tak radikálne do vlastníckych práv žalobcu, bola v správnom konaní a v preskúmavaných rozhodnutiach preukázaná. K námietke č. X: XX. Medzi účastníkmi tiež bolo sporné splnenie podmienky poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemku. XX. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. D. na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. XX. D. náhrada sa v súlade s judikatúrou U. súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. XSžo XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. K. porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. To znamená, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za X mX z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. H. hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z.). D. druhou svetovou vojnou sa pojem všeobecná cena označovala ako trhová cena, neskôr všeobecná cena a jej definícia sa ustálila až po súčasnú judikatúru tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z voľnej ruky v mieste, kde leží a v rozhodnom čase. XX. Pre účely vyvlastňovacieho konania je navrhovateľ vyvlastnenia povinný podať aj návrh náhrady. F. však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. XX. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s § 36 správneho poriadku, keď pre posúdenie primeranosti náhrady za vyvlastnený pozemok použili ako podklad znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný podľa vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. spoločnosťou S. - L., a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. XX. Q. posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. E. orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. XX. Znalecký posudok predložený pribratým účastníkom vo vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný spoločnosťou S. - L., a.s., ktorej znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác je zapísaný v zozname znalcov vedenom na G. spravodlivosti SR, preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. XX. D. ide o námietku žalobcu ohľadom vyššej náhrady za vyvlastnený pozemok, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď ho v súlade s § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. odkázal na súd. K. žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o námietke týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu, teda rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní, sa žalobca môže obrátiť na súd s občianskoprávnou žalobou smerujúcou proti pribratému účastníkovi ako navrhovateľovi vyvlastnenia. Q. č. XXX/XXXX Z. z. poskytuje priestor na to, aby osoba, ktorej vlastnícke právo bolo vyvlastnené, riešila spor súdnou cestou. F. postupom môže dosiahnuť spravodlivejšiu primeranú náhradu ako jednostranným administratívnym rozhodnutím správneho orgánu na základe znaleckého posudku. XX. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie odôvodnenia, prečo mu nemôže byť poskytnutá naturálna náhrada za vyvlastnený pozemok namiesto relutárnej náhrady, súd poukazuje na to, že náhrada, ktorá prináleží vlastníkovi za vyvlastnené nehnuteľnosti, môže byť finančná ale aj vecná. U. za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastnenie vykonalo, teda nový vlastník nehnuteľnosti. Ak s tým vyvlastnený súhlasí, náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť aj pridelením náhradného pozemku. Aj napriek tomu, že stavebný zákon umožňuje poskytnutie naturálnej náhrady za vyvlastnený pozemok, ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť túto formu náhrady. V tomto prípade, keď pribratý účastník ako navrhovateľ vyvlastnenia nevlastní pozemky, ktoré by mohol poskytnúť ako naturálnu náhradu, súd nevidí dôvod na to, aby mu nemohol poskytnúť finančnú náhradu. K námietke č. 5: XX. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je predmet vyvlastnenia vymedzený v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z. z. a tiež, že neobsahuje zákonom požadované náležitosti. D. vyvlastnenia sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. C. z obligatórnych náležitostí návrhu na vklad je aj identifikácia nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva, na ktorom je evidovaná. XX. Ak by návrh na vklad vlastníckeho práva k vyvlastňovanému pozemku neobsahoval všetky náležitosti ustanovené zákonom č. XXX/XXXX Z. z. a absentovala by v ňom dostatočná identifikácia predmetu vyvlastnenia, Okresný úrad U., katastrálny odbor by podľa názoru súdu neúplný návrh neakceptoval a vlastnícke právo k predmetnému pozemku by nezapísal. XX. Podľa § 114 ods. X stavebného zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. XX. Z citovaných ustanovení vyplýva, že na to, aby bolo rozhodnutie o vyvlastnení v súlade so zákonom, musí mať v zmysle § 140 stavebného zákona všetky náležitosti ustanovené v § 46 <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a XX <aspi:// module='K.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> správneho poriadku. G. v ňom byť uvedený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. X stavebného zákona, výška náhrady, ktorá sa určuje podľa znaleckého posudku vo výške trhovej ceny podľa kritérií uvedených v § 111 ods. X stavebného zákona. A. musí obsahovať poučenie účastníka, proti ktorému vyvlastnenie smeruje, o jeho časovo neobmedzenom práve požadovať zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a vrátenie vyvlastnených nehnuteľností, ak neboli použité na účel, na ktorý boli vyvlastnené, alebo ak nebolo začaté s ich užívaním v lehote, ktorá je uvedená v rozhodnutí o vyvlastnení. XX. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia súd dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti ustanovené správnym poriadkom, ako aj § 114 ods. X stavebného zákona. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedená aj lehota, v ktorej sa musí začať s užívaním pozemku, t.j. najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. D. ide o určenie podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, súd uvádza, že k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení dochádza v prípade nedodržania podmienok vyvlastnenia a stavebný zákon nevyžaduje, aby výrok rozhodnutia o vyvlastnení obsahoval podmienky na podanie žiadosti o jeho zrušenie. XX. Vzhľadom na uvedené dospel L. súd v R. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 25Xk ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratému účastníkovi, ktorí podľa ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania. XX. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Účastník, ktorému bude tento rozsudok doručený po nadobudnutí účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (účinný od 01.07.2016), môže proti právoplatnému rozsudku podať kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 s náležitosťami podľa § 445 uvedeného zákona, do jedného mesiaca od doručenia rozsudku, na Krajský súd v Bratislave. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť musí byť spísaná advokátom.