Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200479 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200479.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: W. C., F. XX, N., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Obvodné oddelenie Policajného zboru Petržalka - sever, Bohrova č. 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11057173 zo dňa 22.01.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou napadnuté rozhodnutie 1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11057173 zo dňa 22.01.2016, ktorým bola žalobcovi uložená v blokovom konaní bloková pokuta vo výške 50,- € z dôvodu, že žalobca vo vyššie uvedený deň počas vedenia motorového vozidla telefonoval, čím porušil § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 8/2009 Z.z.“), čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 372/1990 Zb.“). II. Žaloba 2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby súd znížil žalovaným uloženú pokutu na sumu 20,- €. 3. K skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa 22.01.2016 o 14.57 ho zastavila policajná hliadka, pričom hneď ako prvú vetu uviedol, že je si vedomý, že spáchal priestupok - telefonoval počas vedenia vozidla. Zároveň žalobca z dôvodu časovej tiesne požiadal hliadku PZ, aby sa s ním presunula niekoľko sto metrov ďalej, nakoľko musí vyzdvihnúť svojho maloletého syna zo školy. Uvedenú žiadosť hliadka PZ odmietla a začalo objasňovanie spáchaného priestupku. Žalobca chcel vysvetliť spôsob spáchania priestupku, tvrdil, že telefonoval len krátko, žiadal vykonať lustrum z evidencie priestupkov, z ktorého by bolo zrejmé, že je slušným vodičom, avšak argumenty žalobcu hliadku PZ nezaujímali. 4. Žalobca považoval konanie veliteľa hliadky PZ o začatiach konania až do vydania rozhodnutia za zlomyseľné, nespĺňajúce podmienku nezaujatosti a nestrannosti správneho orgánu. Veliteľ hliadky odmietol prijať úhradu pokuty platnou bankovkou v menovitej hodnote 500,- €, nútil žalobcu, aby si išiel rozmeniť bankovkou pod hrozbou možnosti zadržania vodičského oprávnenia pri nezaplatení pokuty na mieste a tiež neuviedol, napriek tomu, že to žalobca výslovne žiadal, v napadnutom rozhodnutí svoje meno, priezvisko a funkciu. 5. Preto podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správny orgán zneužil svoje správne uváženie konajúc svojvoľne, teda porušil základnú zásadu zákazu zneužitia diskrečnej právomoci, ďalej zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, bolo v rozpore s obsahom spisov, ktorého súčasťou má byť zistenie závažnosti priestupku, teda najmä spôsobu spáchania priestupku, jeho následkov, okolnosti spáchania, miery zavinenia, pohnútok a charakteristiky osoby páchateľa. Zistenie skutkového stavu považoval žalobca za nedostatočné aj z dôvodu, že správny orgán napriek upozorneniu žalobcom nezisťoval všetky právne relevantné skutočnosti, najmä v rozpore so zákonom nezisťoval skutkové okolnosti spáchania a nezisťoval ani mieru zavinenia ani pohnútky a ani charakteristiku osoby páchateľa ako vodiča. Zároveň žalobca považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pretože napadnuté rozhodnutie nemá obligatórne a podstatné náležitosti, teda chýba uvedenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemá ani ďalšie obligatórne náležitosti ako je meno, priezvisko a funkcia oprávnenej osoby a neboli preukázané dôvody pre použitie hornej hranice trestnej výmery. Taktiež konanie správneho orgánu bolo postihnuté takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (porušenie zásady zákonnosti správneho konania, porušenie zásady obojsmernej úzkej súčinnosti, porušenie zákazu zneužitia diskrečnej právomoci a porušenie zásady legitímnych očakávaní). III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.06.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Potvrdil, že dňa 22.01.2016 v čase o 14.50 bol hliadkou žalovaného zastavený na Einsteinovej ceste v Bratislave, pričom dôvodom zastavenia bolo, že žalobca počas jazdy telefonoval. Žalobca bol vyzvaný k predloženiu dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, bol mu vysvetlený dôvod zastavenia, pričom žalobca sa k priestupku na mieste priznal. Následne bola hliadkou žalovaného žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 50,- € s čím žalobca súhlasil a predložil 500,- € bankovku. Žalobcovi hliadka oznámila, že pri sebe nemá takú hotovosť, aby mu mohli z 500,- € bankovky vydať a spýtali sa ho, či nemá pri sebe menšiu hotovosť, na čo žalobca podľa vyjadrenia hliadky znervóznel a uviedol, že 500,- € bankovka je platidlo podľa zákona a hliadka je povinná ho prijať. Hliadka žalobcovi uviedla, že takúto hotovosť pri sebe nemá ale môžu sa so žalobcom presunúť na najbližšiu čerpaciu stanicu, kde si bankovku môže rozmeniť. Následne žalobcovi ponúkla, že z dôvodu nezaplatenia blokovej pokuty na mieste mu môže hliadka vystaviť šek, s čím žalobca súhlasil. Po vypísaní blokovej pokuty a vystavení šeku si žalobca od veliteľa hliadky pýtal osobné číslo a meno, na čo mu veliteľ hliadky uviedol, že je riadne označený aj odznakom aj menom a osobné číslo má uvedené aj na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Žalobca blokovú pokutu nezaplatenú na mieste (žalobou napadnuté rozhodnutie ) podpísal, bol mu vydaný originál blokovej pokuty a poštová poukážka na nezaplatenie pokuty. IV. Konanie pred správnym orgánom 7. V administratívnom spise, ktorý zaslal žalovaný sa nachádza blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11057173, ktorú vydal žalovaný dňa 22.01.2016. Z bloku súd zistil, že dňa 22.01.2016 o 14.50 na Einsteinovej ulici v Bratislave žalobca spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Z.z. s tým, že telefonoval počas vedenia motorového vozidla, čím porušil § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z.z. Žalobcovi bola uložená pokuta 50,- €, ktorú nezaplatil na mieste. Žalobca blok na pokutu nezaplatenú na mieste podpísal. Zároveň sa na bloku nachádza odtlačok úradnej pečiatky s označením správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a podpis osoby ukladajúcej pokutu. 8. Z úradného záznamu zo dňa 22.01.2016 spísaného nZ. a Z. súd zistil, že v čase o 14.50 členovia hliadky PZ vykonávajúci službu na Einsteinovej ulici v Bratislave spozorovali žalobcu, ktorý počas vedenia motorového vozidla telefonoval. Na základe toho sa rozhodli motorové vozidlo zastaviť a skontrolovať. Žalobca sa k priestupku priznal, bola mu uložená bloková pokuta 50,- € s čím aj súhlasil, ale predložil 500,- € bankovku, z ktorej hliadka nemohla žalobcovi vydať. V ďalšom znení je úradný záznam obdobný ako vyjadrenie žalovaného k žalobe. V. Posúdenie veci 9. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 14. Podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh. 15. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 16. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 50 eur. 17. Predtým, ako sa súd začal zaoberať obsahom žaloby, preskúmal najprv právomoc súdu rozhodovať vo veci. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe správnej žaloby je požiadavka, že musí isť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí isť o také rozhodnutie, ktorým fyzická alebo právnická osoba bola ukrátená na svojich právach a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Treťou podmienkou je, že musí isť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. To znamená, že predpokladom preskúmania súdom je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní, išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Vyžaduje sa, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojim obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná norma o ľudských právach a základných slobodách. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o priestupku v blokovom konaní je právoplatným rozhodnutím správneho orgánu, ktoré sa nepochybne dotýka právnej sféry účastníka priestupkového konania a zároveň proti takémuto rozhodnutiu zákon neustanovuje možnosť podať riadny opravný prostriedok, teda rozhodnutie v blokovom konaní je právoplatné (konečné). Súd je preto toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky zákonom stanovené pre možnosť preskúmať vec v správnom súdnictve a rozhodnutia napadnuté žalobou nebolo žiadnym predpisom z prieskumu vylúčené. 18. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vo veci konal príslušný správny orgán, či zistený skutkový stav poskytol dostatočný poklad pre vydané rozhodnutie, a či boli adekvátne právne posúdené. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. 19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prejednanie priestupku v blokovom konaní je možno len za predpokladu, že priestupok je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, resp. je ochotný ju zaplatiť, avšak na mieste ju zaplatiť nemohol. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa považuje za právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému nie je prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a v systéme správneho súdnictva je možné podrobiť ho súdnemu prieskumu len z toho hľadiska, či boli splnené uvedené zákonné predpoklady pre prejednanie priestupku v blokovom konaní. S ohľadom na povahu blokového konania sa súdny prieskum bloku na pokutu nezaplatenú na mieste obmedzuje len na preverenie, či bol priestupok spoľahlivo zistený a či obvinený z priestupku bol ochotný pokutu zaplatiť. 20. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí aj ten, kto počas vedenia vozidla používa telefónny prístroj alebo vykonáva inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla. Žalobca tým, že počas vedenia motorového vozidla telefonoval, porušil § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z.z. a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. V konaní nebolo sporným, či žalobca spáchal predmetný priestupok, keďže sa v administratívnom konaní k priestupku priznal a v žalobe jeho spáchanie nenamietal. Súd nemal pochybnosti o správnosti záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky ustanovené § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Priestupok bol spoľahlivo zistený a zadokumentovaný. 21. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Z úradného záznamu spísaného príslušníkmi PZ (členmi policajnej hliadky) vyplynulo, že predmetný skutok sa stal tak, ako bol opísaný účastníkmi konania. 22. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia členov hliadky PZ, ktorí zadokumentovali priestupok, navyše keď žalobca spáchanie priestupku nespochybnil. Žalobca nepreukázal, že by zistenie hliadky PZ bolo nesprávne, ani závery správneho orgánu nespochybnil žiadnymi ním predloženými dôkazmi. Dôkaz o tom, že v rozhodnom čase telefonoval len niekoľko sekúnd, nie je pre posúdenie v zmysle dikcie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m) právne relevantné, keďže priestupku sa dopustí aj taký vodič, ktorý používa telefónny prístroj pri vedení vozidla aj len na krátku chvíľu. 23. Bola splnená i ďalšia z podmienok prípustnosti blokového konania a síce, že žalobca spáchanie skutku nepoprel a bol ochotný pokutu určenú na mieste príslušníkom PZ zaplatiť (predložil 500-eurovú bankovku). Keďže žalobca nemohol zaplatiť pokutu na mieste, vydal mu žalovaný správny orgán blok na pokutu. Podpisom na prevzatý blok žalobca potvrdil jeho prijatie i súhlas so závermi o spáchaní priestupku, s výškou pokuty ako aj ochotu pokutu zaplatiť. Námietky, ktoré zniesol žalobca v žalobe, mohol uplatniť na mieste prejednavania priestupku, najmä mohol odmietnuť zaplatenie pokuty a riešenie veci v blokovom konaní. 24. Pokiaľ ide o výšku správnym orgánom určenej pokuty súd sa stotožňuje so žalobcom, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Ďalej sa prihliada na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Či sa bude uložená pokuta pohybovať v hornej alebo spodnej hranici prípustnej sadzby, závisí od uváženia správneho orgánu, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritéria, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Svoju úvahu o okolnostiach, na ktoré správny orgán prihliadol pri určení výšky pokuty, je povinný uviesť do odôvodnenia rozhodnutia dostatočne výstižne, určite a zrozumiteľne, aby presvedčilo účastníkov konania o správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a bolo preskúmateľné v konaní o opravnom prostriedku alebo pred súdom. V blokovom konaní však táto podmienka (odôvodnenie výšky pokuty) splnená byť nemôže. Pri blokovom konaní sa predpokladá súhlas účastníka konania so závermi o skutku, s jeho právnou kvalifikáciou a tiež s výškou pokuty. Preto sa odôvodnenie rozhodnutia v blokovom konaní nevyžaduje a zároveň nemožno prisvedčiť námietkam, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty nezohľadnil všetky relevantné okolnosti a skutkové zistenia v konaní pred uložením sankcie. 25. Zároveň treba dodať, že rozhodnutie o výške pokuty je prejavom diskrečnej právomoci správneho orgánu, ktorú súd posudzuje iba z hľadiska, či pri rozhodovaní, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočil správny orgán z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia, ale hodnotí len, či je správne uváženie v súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre takúto úvahu boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Rozumová, či kvalitatívna úroveň použitia správneho uváženia sama o sebe, nie je determinantom zákonnosti. 26. V danom prípade bola uložená pokuta zhodná s hornou hranicou možného zákonného rozpätia, avšak vzhľadom na charakter blokového konania nemožno bez pochybností dospieť k zisteniu, čo viedlo správny orgán k takémuto rozhodnutiu. O čom však súd nemá pochybnosti je skutočnosť, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty komunikoval so žalobcom, ktorý s jej výškou súhlasil, čo potvrdil na predmetnom preskúmavanom rozhodnutí (bloku) svojim podpisom. Z uvedeného hľadiska preto uložená pokuta spĺňa represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie, pričom súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného uložením pokuty za vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. 27. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a správne vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdil. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).