Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200560 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200560.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: K. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA12-7-003/2016-AV zo dňa 03.03.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA12-7-003/2016-AV zo dňa 03.03.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Na Krajský súd v Bratislave bol dňa 31.03.2016 predložený opravný prostriedok zo dňa 18.03.2016 podaný právnym zástupcom navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA12-7-003/2016-AV vydanom dňa 03.03.2016, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 03.03.2016 o 3 mesiace, t.j. do 03.06.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 03.06.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľovi dňa 18.12.2015 bolo vydané a doručené (podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov) rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktorým bol navrhovateľovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky. Dňa 18.12.2015 bolo vydané rozhodnutie o zaistení a navrhovateľ bol umiestnený v ÚPZC Medveďov. Lehota zaistenia bola stanovená do 04.03.2016. Predmetné rozhodnutie o zaistení nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2015. Šetrením odporca zistil, že aj napriek vykonaným úkonom sa nepodarilo vybaviť pre navrhovateľa náhradný cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu odporca vydal rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil a zároveň nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že samotný fakt, že navrhovateľ bol administratívne vyhostený a nie je držiteľom platného cestovného pasu nemôže byť v žiadnom prípade dostačujúcim základom na zaistenie, pretože týmto dochádza k porušeniu čl. 5 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a osoba môže byť pozbavená osobnej slobody iba v špecificky vymedzených prípadoch, napr. v prípade zákonného zatknutia alebo iného pozbavenia slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení alebo vydanie. Dôvod zabránenia nepovoleného vstupu navrhovateľa na územie Slovenskej republiky nie je v tomto prípade aplikovateľný. Poukázal na to, že skutočnosť, že navrhovateľ nie je držiteľom platného cestovného pasu neznamená, že nie je schopný opustiť územie Slovenska. O tom svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ bol schopný vstúpiť na územie Slovenska bez platného pasu. Ďalej poukázal na to, že doteraz sa neuskutočnil akýkoľvek pokus o výkon rozhodnutia, a rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo vydané pre 3 mesiacmi a navrhovateľ je zadržiavaný už viac ako 6 mesiacov. Uviedol, že príslušná Iránska Islamská republika neprijíma svojich občanov späť v prípade ak nespolupracujú a dobrovoľne nepodpíšu všetky potrebné dokumenty. Z tohto dôvodu sa návrat navrhovateľa javí ako nemožný, navrhovateľ nemá záujem sa vrátiť do Iránu. Taktiež nemá záujem spolupracovať na tomto návrate z náboženských dôvodov. Ďalej uviedol, že nemá záujem na území Slovenskej republiky žiadať o azyl. Jeho záujmom je vycestovať do Holandska a za týmto účelom by rád podal na zastupiteľskom orgáne Holandského kráľovstva žiadosť o pobyt na území tejto krajiny. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a nie je dôvod na jeho zrušenie. Poukázal na to, že tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa je v rozpore s tvrdením navrhovateľa, ktorý uviedol, že cieľom jeho cesty bolo Nemecko. Odporca uviedol, že navrhovateľ nespolupracoval s pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia, odmietal vypísať dotazník, ktorý je potrebný na vydanie náhradného cestovného dokladu. Nespolupráca navrhovateľa pri vybavovaní náhradného cestovného dokladu mala za následok potrebu predĺžiť lehotu zaistenia. Ďalej uviedol, že policajný orgán môže rozhodnúť aj opakovane o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Mal za to, že rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia je plne v súlade so zákonmi a inými predpismi, Ústavou SR, Zákonom o pobyte cudzincov, Zákonom o správnom konaní, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 6.4.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci odporcom ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje za dôvodné. V preskúmavanom rozhodnutí je jasne formulovaný zákonný dôvod (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov - nevydanie náhradného cestovného dokladu), pre ktorý bola predĺžená lehota zaistenia navrhovateľa a to do 03.06.2016. Doposiaľ Zastupiteľský úrad Iránskej islamskej republiky vo Viedni i napriek zistenej totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny nevystavil náhradný cestovný doklad. Preskúmavané rozhodnutie obsahuje aj uvedenie dôvodu potreby zaistenia navrhovateľa a to vybavenie náhradného cestovného dokladu. K tvrdeniu navrhovateľa, že opustil domovskú krajinu z náboženských dôvodov a chce požiadať o povolenie na pobyt v Holandsku, súd uvádza, že z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že sám navrhovateľ v Zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 18.12.2015 uviedol, že pred mesiacom sa rozhodol, že pôjde do Nemecka, kde mu žijú viacerí príbuzní. Taktiež na otázku, či mu v domovskej krajine hrozí neľudské zaobchádzanie, trestné stíhanie alebo iný postih, uviedol, že nie, nič také mu nehrozí. Zároveň uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá úmysel požiadať o azyl. Na otázku, či disponuje finančnými prostriedkami potrebnými na vycestovanie z územia Slovenskej republiky uviedol, že nemá peniaze. K námietke, že počas zaistenia navrhovateľa podpisoval úkony v Slovenskom jazyku, ktorým nerozumel, aj keď na týchto úkonoch sa zúčastňoval aj prekladateľ, súd uvádza, že z obsahu zápisnice o podaní vyjadrenia je zrejmé, že bola navrhovateľovi položená otázka, či rozumie prítomnému tlmočníkovi, pričom navrhovateľ uviedol, že rozumie. Taktiež k otázke, či rozumel všetkým položeným otázkam a poučeniu uviedol, že áno, rozumel. K námietke, že príslušné orgány Iránskej islamskej republiky neprijímajú svojich občanov späť v prípade ak nespolupracujú a dobrovoľne nepodpíšu všetky potrebné dokumenty, súd uvádza, že tieto tvrdenia neboli ničím podložené. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe informácii Útvaru policajného zaistenia v Medveďov, je predpoklad, že navrhovateľovi bude vydaný náhradný cestovný doklad. K námietke navrhovateľa, že samotný fakt, že nie je držiteľom platného cestovného pasu nemôže byť podkladom na zaistenie, súd uvádza, že navrhovateľ bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok. Vzhľadom na to, že v danom prípade zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad pre navrhovateľa, odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia. Predĺženie dĺžky zaistenia má podklad aj v administratívnom spise odporcu, a tieto odporca uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ nemá platný cestovný pas, ani finančné prostriedky na vycestovanie. K námietke navrhovateľa, že bol v predchádzajúcich obdobiach niekoľkokrát zaistený, a je zaistený už viac ako 6 mesiacov, súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že po prepustení navrhovateľa dňa 18.12.2015 bolo voči navrhovateľovi začaté nové konanie vo veci jeho zaistenia. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-277-014/2015-AV zo dňa 18.12.2015 odporca znovu zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov do 04.03.2016. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7-003/2016-AV zo dňa 03.03.2016 predĺžil dobu zaistenia dňom 03.03.2016 do 03.06.2016. V danom prípade, pre konkrétny účel zaistenia navrhovateľa uvedený v rozhodnutí, podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Teda v zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, odporca nepresiahol maximálne možnú dĺžku zaistenia navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa prítomný na pojednávaní dňa 6.4.2016 namietal, že predvolanie na pojednávanie nepovažuje za riadne doručené v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Nemal možnosť sa riadne oboznámiť s vyjadrením odporcu k odvolaniu. Nevedel o tom, že je pojednávanie. Nebola dodržaná minimálne 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Navrhol pojednávanie odročiť. K námietke právneho zástupcu navrhovateľa vzneseného na pojednávaní, súd uvádza, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené e-mailom z dôvodu dodržania zákonom stanovenej lehoty na určenie termínu pojednávania. Podľa § 250sa ods. 2 O.s.p. súd určí termín pojednávania tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do siedmich pracovných dní od doručenia návrhu na súd. Vzhľadom na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 250sa ods. 2 O.s.p. je súd povinný rozhodnúť najneskôr v lehote 7 pracovných dní, nie je možné predvolanie na pojednávanie vo veci doručiť účastníkom v súlade s ustanovením § 115 O.s.p. Súd z tohto dôvodu využíva možnosť korešpondencie s účastníkmi konania elektronickými prostriedkami (e- mailom) tak, aby mohol vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, teda najneskôr v lehote 7 pracovných dní. V danom prípade právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo dňa 1.4.2016 odoslané e-mailom predvolanie na pojednávanie a vyjadrenie odporcu k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).