Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200628 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200628.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: LÁNY s.r.o., Fučíkova 29, 908 51 Holíč, IČO: 46 663 177, právne zastúpený: advokát Mgr. Tomáš Kováč, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, JUDr. Juraj Fuska, advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) S.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.04.2016 v elektronickej podobe, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015. 2. V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 bolo rozhodnuté o návrhu na vyvlastnenie, podaného spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ktorým došlo pre účely stavby „Vybudovanie strategického parku, k.ú. G., Q., N., M., Q., W.“ v prospech navrhovateľa (spoločnosti MH Invest, s.r.o.) k vyvlastneniu parciel KN-C č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera 609 m2, katastrálne územie M.. 3. Žalobca vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné a uvádza, že ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup a konanie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ako aj rozhodnutie a postup správneho orgánu prvého stupňa považuje za hrubé porušenie princípov právneho štátu, absolútne nerešpektovanie zákona a zákonnosti samotnej s negatívnymi následkami pre žalobcu. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu a tiež rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považuje žalobca za príklad zneužitia moci a absolútneho nerešpektovania zákona. 4. Žalobca ako účastník vyvlastňovacieho konania sa cíti byť rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli žalobcom tvrdené počas vyvlastňovacieho konania, ako aj v podanom odvolaní. Žalobca v konaní namietal, že nie sú kumulatívne splnené všetky podmienky pre vyvlastnenie vlastníckeho práva, konkrétne nie je naplnená podmienka primeranej náhrady, pričom žalovaný sa námietkami žalobcu nezaoberal. 5. Žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania a v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovaných pozemkov. Stav, ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa diametrálne odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení. Žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil a nepovažoval za potrebné zisťovať primeranosť poskytnutej náhrady. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a žalobcu odkázal s požiadavkou o vyššiu náhradu na súd, na ktorý môže žalobca podať návrhu proti navrhovateľovi na vyvlastnenie. Žalobca má za to, že v sume primeranej náhrady sa musí prejaviť cena pôdy, ktorá je v čase rozhodovania reálne zastavanou plochou a na ktorej sa už v čase rozhodovania uskutočňujú stavebné úpravy. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnené pozemky nebola stanovená ako primeraná náhrada. 6. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní a v podanom odvolaní spochybnil a opakovane namietal nepoužiteľnosť znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, a to s poukazom na zmenu stavu pozemkov. 7. Za základ nesprávne vyhodnoteného charakteru pozemku a následne neprimeranej výšky náhrady považuje žalobca skutočnosť, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol žiadosť vlastníka o vykonanie miestnej obhliadky, hoci na uskutočnenie miestnej obhliadky bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vhodnosti a účelovosti. Žalovaný sa k zamietnutiu obhliadky, ktorá by nepochybne mala vplyv na správne určenie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky vecne nevyjadril. 8. Bez náležitého vyjadrenia zostala ďalšia zásadná námietka žalobcu, že už v čase vyvlastňovacieho konania nemal žalobca prístup na svoje pozemky. Došlo k vyvlastneniu de facto v intenzite, ktorá narúša podstatu práva na vlastníctvo. V čase priebehu vyvlastňovacieho konania vznikla situácia, kedy žalobca síce zostal formálne vlastníkom nehnuteľnosti, ale fakticky nemohol realizovať tradičné oprávnenia vlastníckeho práva. 9. Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutím a postupom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a zdôrazňuje najmä hrubé porušenie ústavného práva žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. 10. V tejto súvislosti žalobca upozorňuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2001, II. ÚS 22/2002, PL. ÚS 32/1995, ako aj na judikatúru NS SR napr. sp. zn. 8Sžp/1/2010, R 75/1998. 11. V žalobe tiež akcentoval na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sa žalovaný správny orgán podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal so vznesenými námietkami a nevysporiadal sa so všetkými odvolacími dôvodmi a tvrdeniami žalobcu. 12. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 26.05.2016, uviedol, že v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní na základe odvolania žalobcu preskúmal prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 21.12.2015, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na vyvlastnenie podanom spoločnosťou MH Invest, s.r.o., Bratislava, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere 609 m2 v katastrálnom území M. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech MH Invest, s.r.o. podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v spojení s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý mu predchádzal je v súlade so zákonmi. 15. K námietkam žalobcu uvedeným v predmetnej žalobe žalovaný uvádza, že Okresný úrad v Nitre určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 16. Poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z.z., ako aj Stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. 17. Žalovaný tvrdí, že v právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospeli obidva správne orgány, a síce, že na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou v danom vyvlastňovacom konaní je potrebné postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k špeciálnemu predpisu o vyvlastnení - Stavebnému zákonu. 18. Zákon č. 175/1999 Z.z. upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, v prípade, ale účastník vyvlastňovacieho konania (vyvlastňovaný) uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady, t.j. požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie, Okresný úrad v Nitre, podľa názoru žalovaného, postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. vo výroku citovaného rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. 20. Žalovaný tvrdí, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. 21. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správne orgány v predmetnom vyvlastňovacom konaní mali postupovať podľa § 36 Správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňované nehnuteľnosti, nakoľko postup vyvlastňovacích orgánov podľa § 36 Správneho poriadku v danom prípade by bol v rozpore s vyššie uvedenou aplikačnou zásadou. 22. Z predloženého spisového materiálu podľa žalovaného nevyplýva, že by žalobca sa obrátil s výškou náhrady, resp. s požiadavkou o vyššiu náhradu za vyvlastnený pozemok na súd tak, ako o tejto skutočnosti bol oboznámený vo výroku rozhodnutia Okresného úradu v Nitre. 23. K námietke žalobcu, že správny orgán nezdôvodnil prečo mu náhrada nemôže byť poskytnutá formou naturálnej náhrady oproti priznanej relutárnej náhrady žalovaný uvádza, že Stavebný zákon v ust. § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku. V tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z podmienok je skutočnosť, že MH Invest, s.r.o. má vo svojom vlastníctve pozemky, ktorými môže disponovať, t.j. môže ich poskytnúť vyvlastňovanému na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného. 24. Žalovaný tvrdí, že Stavebný zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny, a preto v prípade, že MH Invest, s.r.o. nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. 25. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatuje, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu a neodôvodňujú ich zrušenie, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. 26. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/83/2016-45 zo dňa 19.04.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2016. 27. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2016 uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí so žalobou a stotožňuje sa s vyjadrením žalovaného a navrhuje žalobu zamietnuť. Podľa jeho právneho názoru bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. To je presne aj prípad žalobcu a pribratého účastníka, ktorý sa vo vyvlastňovacom konaní nezhodli na výške náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku žalobcu. V takomto prípade treba postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona. 28. Pribratý účastník tvrdí, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje aký inštitút má v takomto prípade žalobca využiť. Z dôvodovej správy, ako aj z logiky ust. § 4a ods. 4 zákona vyplýva, že jeho účelom je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie, a preto je potrebné odkázať vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. 29. Pribratý účastník ďalej uvádza, že účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samotného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. 30. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 04.07.2016 pribratý účastník upozorňuje na judikatúru NS SR v obdobných veciach sp. zn. 8Sžo/221/2008. Ďalej uvádza, že ak súd umožní vyvlastnením napadnúť v prípade významných investícii rozhodnutia o vyvlastnení len z dôvodu ich nespokojnosti s náhradou za vyvlastnenie, bude to znamenať, že poskytne žalobcom okrem existujúceho nástroja na preskúmanie adekvátnosti náhrady prostredníctvom osobitnej žaloby na súde podľa § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách aj ďalší nástroj v podobe preskúmania rozhodnutia o výške náhrady za vyvlastnenie prostredníctvom správneho súdnictva. Pribratý účastník sa domnieva, že úmysel zákonodarcu bol práve opačný, t.j. zjednodušiť a urýchliť proces vyvlastnenia a nie ho skomplikovať. 31. Na základe vyššie uvedených skutočností pribratý účastník uvádza, že žaloba nie je dôvodná a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. IV. 32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 34. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 35. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 36. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.02.2016 č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka, ktorým žalovaný správny orgán, rozhodujúc na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 37. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 30.10.2015 na Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s ustanovením § 112 Stavebného zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území M. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ katastrálne územie G., Q., N., M., Q., W.. Týmto dňom bolo začaté konanie o vyvlastnení. Citovaný návrh bol podaný z dôvodu, že pokus navrhovateľa o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, nakoľko vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody v zmysle ust. § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Zb. nereagoval. 38. Predmetné pozemky boli ocenené znaleckým posudkom č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorým vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Bratislava vo výške 15,11 eura za m2. Náhrada bola vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z.. 39. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky vo veci nariadil na deň 30.11.2015 ústne pojednávanie. Následne dňa 21.12.2015 vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie, ktorým rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-C parcela č. XXXX o výmere 609 m2, katastrálne územie M. vo vlastníctve spoločnosti LÁNY s.r.o., Fučíkova 29, Holíč (žalobcu) v prospech navrhovateľa vyvlastnenia t.j. spoločnosti MH Invest, s.r.o. Bratislava vo verejnom záujme podľa § 109 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona. 40. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.02.2016 tak, že žalovaný správny orgán podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.12.2012 o vyvlastnení. V. 41. Podľa ust. § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 42. Podľa ods. 2 písm. o) citovaného ustanovenia, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. 43. Podľa ust. § 110 ods. 1 citovaného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 44. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 45. Podľa ust. § 110 ods. 3 citovaného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 46. Podľa ust. § 111 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. 47. Podľa ust. § 111 ods. 2 citovaného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 48. Podľa ust. § 111 ods. 3 Stavebného zákona, ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov. 49. Podľa ust. § 112 ods. 1, 2 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. 50. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. 51. Podľa ust. § 112 ods. 4 citovaného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 52. Podľa ust. § 113 ods. 1 citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. 53. Podľa ust. § 113 ods. 3 citovaného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 54. Podľa ust. § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 55. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 56. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 57. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 58. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 59. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 60. Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. VI. 61. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci, nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, hlavne ohľadne výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu, a preto ich právny záver bol predčasný. Z týchto dôvodov ich rozhodnutia súd považoval za skutkovo a právne nesprávne, a preto ich s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 62. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca na účel a podmienky vyvlastnenia ustanovil v právnych normách § 108 až 116 Stavebného zákona tak, že podľa § 108 ods. 1 zákona, pozemky stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme uvedených v odseku 2 možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť rozhodnutím stavebného úradu, pričom v ust. § 108 ods. 2 zákona ustanovil právne dôvody na základe ktorých je možné vyvlastnenie uskutočniť. Ust. § 109 určuje cieľ vyvlastnenia a § 110 podmienky vyvlastnenia. V ustanovení § 111 sú zakotvené zákonné predpoklady vyvlastnenia za náhradu s tým, že podmienky poskytnutia náhrady sú stanovené v § 111 ods. 2 tak, že ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 63. Výklad právnych noriem Stavebného zákona ustanovujúcich účel a podmienky vyvlastnenia nehnuteľností je nevyhnutné uskutočňovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Ústave SR. 64. Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje Ústava SR v článku 20 ods. 4 ako výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 65. Splnenie ústavných predpokladov nespočíva len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem zásahu do vlastníckeho práva, ale aj v povinnosti poskytnúť za vyvlastňovanú nehnuteľnosť primeranú náhradu. Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným súdom SR napr. PL. ÚS 18/02-22, PL. ÚS 37/1995, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva, Veľká komora rozhodnutie č. 31423/96 PAPACHELAS proti Grécku a Európskym súdom pre ľudské práva rozhodnutie č. 75252/01- Evaldsson a ostatní proti Švédsku. 66. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu týkajúce sa finančnej náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, vznesené tak v správnom konaní, ako aj v žalobe sú dôvodné. 67. Povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní podľa § 32 Správneho poriadku v spojení s § 111 ods. 2 Stavebného zákona, je zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. 68. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesol námietku, proti navrhnutej náhrade za vyvlastňované pozemky najmä čo do výšky ponúknutej finančnej náhrady. Ako bolo uvedené vyššie Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistil skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. 69. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia, v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. 70. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný, či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že z danej veci zo strany dotknutého vlastníka, boli vznesené vážne výhrady, proti navrhnutej náhrade. 71. Súd konštatoval, že správny orgán sa s námietkami vlastníka náležitým spôsobom nevysporiadal, konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorý vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, vo výške 15,11 eura za m2. 72. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny, mal podľa názoru súdu, správny orgán možnosť ustanoviť ďalšieho (kontrolného) znalca. 73. Podľa názoru súdu, práve bolo povinnosťou žalovaného, v danej veci postupovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 36 Správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňovanú nehnuteľnosť žalobcu. 74. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. sp. zn. 8Sžo 221/2008, 26S 13/2014, 8Sžo 63/2014, 4Sžo 65/2015. 75. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v správnom konaní predovšetkým namietol výšku spravodlivej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. 76. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri vyvlastnení ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel, spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. 77. Na účely Stavebného zákona sa určenie primeranosti náhrady odvíja od trhovej ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite t.j. v čase začatia vyvlastňovacieho konania. Momentom určenia spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia. V tomto prípade žalobca v administratívnom konaní namietal neprimeranosť dĺžky lehoty od začatia správneho konania a vypracovanie znaleckého posudku a vyvlastnenie. 78. Podľa názoru súdu správny orgán musí vychádzať z aktuálneho znaleckého posudku predloženého vo vyvlastňovacom konaní. Hlavne žalobca poukazoval na fakt, že predmetom vyvlastnenia sú pozemky, ktoré v čase začatia vyvlastňovacieho konania a v čase rozhodnutia, zmenili svoj charakter. 79. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa ust. § 191 písm. d), e) S.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 80. Námietky, ktoré v konaní uplatnil, tak žalovaný ako aj účastník konania, považoval súd za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť právne posúdenie danej veci. 81. K námietke pribratého účastníka, že podaním správnej žaloby žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. 82. Žalobca nemal v úmysle „zdržiavať“ vyvlastňovacie konanie, tak ako sa to pribratý účastník snaží naznačiť. Táto skutočnosť je zrejmá už zo samotnej žaloby, keď žalobca nespochybňuje vyvlastnenie ako také, namieta len výšku ceny vyvlastňovaných nehnuteľností. 83. Súd je názoru, že žalovaný správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje v zmysle Správneho poriadku, je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí ust. § 32 a nasl. Správneho poriadku. To znamená presné a úplné zistenie skutočného stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Je nepochybné, že žalobca v priebehu celého administratívneho konania namietal výšku ceny nehnuteľností. Žalovaný bol teda povinný vykonať všetky dôkazy pre posúdenie veci, čo v tomto prípade malo byť riešené hlavne postupom podľa § 36 Správneho poriadku, bez toho, aby tým bol dotknutý účel vyvlastňovacieho konania. 84. Správne orgány vo vyvlastňovacom konaní musia rešpektovať nielen verejný záujem, rovnako musia rešpektovať a dodržiavať procesné pravidlá. 85. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.