Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200645 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200645.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: T. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA8-20-012/2016-AV zo dňa 21.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA8-20-012/2016-AV zo dňa 21.03.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 15.04.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 05.04.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA8-20-012/2016-AV vydanému dňa 21.03.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 21.03.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia, najdlhšie však do 21.07.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 20.03.2016 o 16.30 hod. bol navrhovateľ s ďalšími deviatimi štátnymi príslušníkmi Afganistanu odovzdaný príslušníkmi Stanice colného úradu Veľký Meder, Colného úradu Trnava príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľa bolo vykonané z dôvodu, že dňa 20.03.2016 o 15.10 hod. bol hliadkou Stanice colného úradu Veľký Meder, Colného úradu Trnava kontrolovaný v obci Medveďov a na výzvu predloženia dokladov, nevedel predložiť žiadny doklad totožnosti. Následne predložil dokumenty vydané Maďarskou republikou, miesto vydania Bicske. Z uvedeného dôvodu bol vyrozumený správny orgán z dôvodu podozrenia, že sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, ktorý nemá u seba žiadny doklad totožnosti a nevie svoju totožnosť preukázať žiadnym dokladom. Následne vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, nelegálne vstúpil z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovalo na vstup a pobyt. Na základe zistených skutočností ohľadne totožnosti navrhovateľa, odporca zaslal dňa 20.03.2016 pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-14/2016-AV žiadosť prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo-Rajka o poskytnutie informácie, či navrhovateľ je žiadateľom o azyl na území Maďarska. Po prijatí odpovede dňa 20.03.2016 pod č.p.: PPZ-MPS-CUN-6357/2016-SAT/22944 bolo zistené, že navrhovateľ pod totožnosťou T. F., nar. XX.XX.XXXX požiadal dňa 13.03.2016 o azyl v Maďarsku a bol mu prikázaný pobyt v azylovom zariadení v Bicske. Z tohto dôvodu bolo kontaktované Dublinské stredisko Slovenskej republiky pod č.p.: PPZ- HCP-BA8-20-009/2016-AV zo dňa 21.03.2016 z dôvodu prijatia opatrení, pridelenia identifikačného čísla Dublinského konania a oboznámenia sa s prípadom navrhovateľa. Uviedol, že navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene z dôvodu, že dňa 20.03.2016 neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovalo na vstup a pobyt v batožinovom priestore motorového vozidla značky Opel Vivaro. Slovenskou republikou mal v úmysle len tranzitovať a pokračovať na územie Rakúska. Na základe zistenia, že navrhovateľ požiadal o pridelenie štatútu azylanta v Maďarsku, príslušný orgán Slovenskej republiky začal konanie za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu (Dublinské konanie). Odporca na základe zistenia, že navrhovateľ po nelegálnom vstupe do Maďarska, požiadal o udelenie azylu. Po svojvoľnom opustení krajiny, v ktorej požiadal o udelenie azylu, nelegálne vstúpil na územie iného štátu Únie. Navrhovateľ je osobou, u ktorej je značné riziko úteku (nelegálny vstup na územie Maďarska, vyhýbanie sa hraničnej kontrole, svojvoľný odchod na územie iného štátu Únie, namiesto pobytu v pobytovom tábore v Maďarsku ihneď ako mu to situácia dovolila, opustil túto krajinu a nelegálne prekračoval do iného štátu Únie) a nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do azylového zariadenia v Bicske v Maďarsku, ale sa bude pokúšať o útek do iných krajín Únie, pričom sa bude skrývať a vyhýbať sa azylovému konaniu, ako doteraz. Vzhľadom na vysoké riziko úteku, bolo potrebné navrhovateľa zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu, kde prvotne požiadal o udelenie azylu. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru odporca v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril, ale ho odôvodnil nedostatočne, nebola reálne preskúmaná. Taktiež odporca nezvážil aplikáciu Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ktorá tiež stanovuje povinnosť skúmať riziko úteku. Mal za to, že odporca nezvážil uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení. Namietal, že odporca stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa do 21.07.2016, ktorá je neprimerane dlhá. Uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Odporca nezvážil možnosť aplikácie menej prísnych donucovacích prostriedkov ako je zaistenie, ale stanovil dĺžku doby zistenia navrhovateľa na 4 mesiace. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom, pričom uviedol, že navrhovateľ požiadal dňa 13.03.2016 o azyl v Maďarsku a mal prikázaný pobyt v azylovom zariadení v Bicske. Navrhovateľ sa mal na území Maďarska zdržiavať v azylovom zariadení a ostať tam do rozhodnutia kompetentných orgánov a nemal opustiť územie štátu, kde bol v pozícii žiadateľa o udelenie azylu. Poukázal na to, že v zmysle kapitoly III. článku 7 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 604/2013 „členský štát zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte“. Uviedol, že navrhovateľ nemá žiaden legálny zdroj príjmov, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, a preto jedinou možnosť je ho zaistiť a umiestniť do ubytovacieho zariadenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý po vybavení potrebných úkonov zabezpečí odovzdanie navrhovateľa na územie druhého štátu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.4.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd uvádza, že odporca riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene. Zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 21.03.2016 navrhovateľ uviedol, že v Maďarsku ho zadržala polícia a preto požiadal o udelenie azylu a bol umiestnený v pobytovom tábore Bicske, kde sa zoznámil s rodinou, ktorá mala v úmysle pokračovať na západ. Jeden muž z Pakistanu mu sľúbil, že za 200 eur mu zabezpečí odvoz do Rakúska. Na dohodnutom mieste viacerí nastúpili do auta a boli kontrolovaní na území Slovenskej republiky. Taktiež uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o azyl, nakoľko je žiadateľom o azyl v Maďarskej republike. Navrhovateľ uviedol, že má pri sebe hotovosť v sume 8 eur. Odporca na základe odpovede na dožiadanie, výsledku lustrácií v Maďarsku ako aj v informačných systémoch Policajného zboru Slovenskej republiky mal preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť o azyl v Maďarsku dňa 13.3.2016, a preto sa mal zdržiavať na území Maďarskej republiky v azylovom zariadení Bicske. Nemal opustiť územie štátu, kde požiadal o udelenie azylu. Pobyt navrhovateľa v Maďarsku je na základe podanej žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa zdržiavať sa v Maďarsku až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o azyl. Navrhovateľ počas konania o udelení azylu nie je oprávnený pohybovať sa v iných krajinách Únie. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 13.04.2016 bola zaslaná žiadosť o správu v akom štádiu je proces vrátenia cudzinca na územie Maďarska. Z odpovede vyplýva, že už bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní cudzinca na územie iného štátu a dňa 15.04.2016 plánujú vyhlásenie zaistenému cudzincovi. Predpoklad transferu na územie Maďarska je do 30 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o odovzdaní cudzinca na územie iného štátu. K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku navrhovateľa, je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jeho vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Maďarska , jeho nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná v jeho konaní, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému konaniu. Z uvedeného vyplýva riziko úteku navrhovateľa a preto bolo potrebné navrhovateľa zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jeho návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie navrhovateľa a nie návrat do Maďarska vykonať po prepustení zo zaistenia. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke navrhovateľa ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca stanovil od 21.03.2016 do 21.07.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá určitú dobu ( t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. V prípade navrhovateľa ide o zaistenie najdlhšie na 4 mesiace, a nie o maximálnu dĺžku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).