Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200648 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200648.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy so sídlom 951 42 Zbehy 60, IČO: 34 013 997, zastúpený: Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy, so sídlom Námestie Slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: JUDr. Juraj Fuksa a JUDr. Vladimír Ivančo, advokáti, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11610/2016/ B624-SV/16775/Ka zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave priznáva pribratému účastníkovi konania plnú náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o odkladný účinok správnej žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka zo dňa 14.03.2016, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne 1/ Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej iba prvostupňový správny orgán) v konaní o návrhu pribratého účastníka MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie rozhodnutím č. OÚ-NR- OVBP2-2016/006817-005 zo dňa 16.02.2016 na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že v súlade s ust. § 108 Stavebného zákona sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy k pozemkom KN-E par. č. XXX o výmere XX.XXX mX na LV č. XXX, par. č. XXX o výmere XXX mX na LV č. XXXX, par. č. XXX o výmere X.XXX mX na LV č. XXXX, par. č. XXX o výmere X.XXX mX na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech pribratého účastníka konania na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o/ Stavebného zákona a ust. § 4a/ zákona č. 175/1999 Zb. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ kat. ú. K., U., A., Q., U., F. v kat. ú. F.. Za vyvlastnené pozemky patrí žalobcovi náhrada podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorý vyhotovila spoločnosť ÚEOS-Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, vypracovaným v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. vo výške XXX.XXX,XX eura. 2/ Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2016 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 3/ Žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2016 sa žalobca domáhal preskúmania postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4/ Dňa 15.01.2016 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh pribratého účastníka konania na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN-E par. č. XXX evidovaného na LV č. XXX, KN-E par. č. XXX evidované na LV č. XXXX, KN-E par. č. XXX, XXX evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie F. žalobcu, ktoré boli určené na výstavbu strategického parku schváleného uznesením Vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015. 5/ Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 18.01.2015 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a zároveň nariadil v tejto veci ústne pojednávanie na deň 15.02.2015 o 9,00 hod. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.02.2016 rozhodol o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobcu v prospech pribratého účastníka konania a zároveň v rozhodnutí určil na základe vykonaného znaleckého posudku zo dňa 13.07.2015 náhradu za vyvlastnené pozemky v sume XXX.XXX,XX. eura. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie nakoľko mal za to, že zistenie skutkového stavu zo strany prvostupňového správneho orgánu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný rozhodol o odvolaní dňa 14.03.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 6/ Žalobca uvádza, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nezaoberal sa dôsledne argumentmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania bol dňa 27.07.2015 žalobcovi doručený list s označením „Ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy“ od pribratého účastníka konania, ktorý v ňom uviedol, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú súčasťou plochy na ktorej má byť pre budúce investície vybudovaný strategický park o celkovej výmere presahujúcej 250 ha v katastrálnych územiach obcí Mlynárovce, Zobor, Lužianky, Zbehy a Čakajovce, na základe rozhodnutia vlády SR zo dňa 08.07.2015. 7/ V návrhu kúpnej zmluvy ponúkol na základe znaleckého posudku za pozemky vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území Čakajovce sumu XXX.XXX,XX euro. Zo znaleckého posudku vyplýva, že jednotlivé parcely pozemkov vo vlastníctve žalobcu boli znalcom ocenené na XX,XX euro/ m2. Navrhovateľ sa rozhodol túto ponuku neprijať a vyjadril nesúhlas s predajom a s cenou, ktorú navrhol na základe znaleckého posudku pribratý účastník konania, keďže predmetná cena bola, podľa názoru žalobcu, značne podhodnotená. Argumentácia o nízkej cene pozemku, ktorú vyjadril žalobca v odpovedi na návrh kúpnej zmluvy zaslanej pribratým účastníkom konania bola prezentovaná právnym zástupcom žalobcu aj na ústnom pojednávaní dňa 15.02.2016, o ktorom bola spísaná zápisnica č. OÚ-NR- OVBP2-2016/006817-003. 8/ Žalobca počas ústneho pojednávania predložil námietky, ktorými poukazoval na nesprávne určenie ceny za vyvlastnené pozemky v znaleckom posudku. Poukázal na fakt, že pri použití metódy polohovej diferenciácie je nutné, aby cena akou bola vyvlastňovaná nehnuteľnosť ocenená zodpovedala trhovej cene rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti, pričom tiež uviedol, že pri analýze miestneho trhu metódou polohovej diferenciácie je nutné, aby znalec použil všetky tri rovnocenné metódy pri zisťovaní ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti - porovnávanie kúpnej ceny, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác v zmysle vyhlášky. 9/ Žalobca poukázal na znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný znalcom X.. J. F., odhad nehnuteľnosti zo dňa 16.01.2016, ktorý bol vypracovaný na účely vyvlastňovania pozemkov, ktoré patria do vlastníctva iného subjektu - Rímskokatolícka cirkev, biskupstvo Nitra, ktoré boli tiež určené na výstavbu predmetného strategického parku a sú v priamom susedstve s vyvlastňovanými pozemkami žalobcu. Obe skupiny pozemkov sa vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou s rozdielom tej skutočnosti, že pri pozemkoch biskupstva ustanovil znalec X.. J. F. v znaleckom posudku č. 1/2016 s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu vyvlastňovaných pozemkov na 27,- eur za/m2. 10/ Žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/65/2015, sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo dňa 17.04.2008 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 5S/101/2014 zo dňa 18.11.2014. 11/ Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že v odvolaní sa žalovaný nezaoberal argumentáciou žalobcu týkajúcou sa možnosti poskytnutia náhradných pozemkov v súlade s ust. § 111b Stavebného zákona. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bola táto námietka a argumentácia žalobcu zamietnutá, ktorý odôvodnil rozhodnutie tvrdením pribratého účastníka konania o nemožnosti poskytnutia takejto náhrady z dôvodu, že sám nedisponuje žiadnymi pozemkami, ktoré by mohli byť poskytnuté na tento účel. Rovnaký postoj a spôsob argumentácie si osvojil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Oba správne orgány nedostatočne preskúmali skutočný stav veci a tým porušili ust. §32 ods. 1, 2, § 3 ods. 4, § 34 ods. 5 Správneho poriadku. 12/ Žalobca uvádza, že zo strany správnych orgánov vydané rozhodnutia boli nedostatočne odôvodnené a preto došlo k porušeniu ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/1/2009, sp.zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31.01.2011 a sp. zn. 1Sža/3/2008 zo dňa 28.04.2008 a uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú právne závery, ktoré by viedli žalovaného k potvrdeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zo strany žalobcu bolo vznesených viacero podstatných námietok a argumentov voči postupu prvostupňového správneho orgánu, ktoré vo svojom rozhodnutí absolútne neodôvodnil. 13/ Žalobca v žalobe požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu ochrany práva a právom chránených záujmov, pretože existuje vysoká pravdepodobnosť, že okamžitým vykonaním napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme na právach a právom chránených záujmov žalobcu, pričom táto hrozba závažnej ujmy spočíva predovšetkým v ohrození práva plnohodnotného výkonu vlastníckeho práva, ktoré zaručuje Ústava SR. III. Vyjadrenie žalovaného 14/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvostupňový správny orgán, ktorý konal v konaní o návrh na vyvlastnenie podanom spoločnosťou MH Invest, s.r.o. na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k hore uvedeným pozemkom žalobcu v prospech pribratého účastníka konania vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o/ Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. K., U., A., Q., U., F.“. 15/ Žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval pri námietke žalobcu týkajúcej sa výšky náhrady za vyvlastnenie v súlade s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal prvostupňový správny orgán žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastňovaného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 16/ Zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k stavebnému zákonu osobitným zákonom, ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania - vyvlastňovaný uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť (§4a ods. 4 cit. zákona)v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia cit. zákona žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Rovnako konštatovanie žalovaného v rozhodnutí, že nie je oprávnený konať a rozhodovať o výške náhrady je v súlade s cit. právnymi predpismi. Vo vzťahu k zisťovaniu a určeniu náhrady za vyvlastnenie bol skutkový stav zistený oboma správnymi orgánmi v súlade s právnymi predpismi. 17/ Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávne určenej náhrady, ktorou bola v znaleckom posudku stanovená náhrada za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom uvádza, že správne orgány zo zákona nie sú oprávnené skúmať vhodnosť vybratej metódy výpočtových postupov znalca, resp. znalecké posudky vypracované znalcom spochybňovať len na základe tvrdenia vyvlastňovaného, ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz (napr. iný znalecký posudok vypracovaný iným znalcom). 18/ Zo zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vyplýva, že posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť ako špecializovanú odbornú činnosť má vo svojej kompetencii výlučne Ministerstvo spravodlivosti SR a preto nemôže akceptovať námietku žalobcu týkajúcu sa jeho nesúhlasu s výberom metódy, ktorou bola stanovená všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov v citovanom znaleckom posudku. 19/ Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenie formou zámeny pozemkov poukazuje na ust. § 111 b/ ods. 1 Stavebného zákona. Jednou z podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t.j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného, a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. V danom prípade však pribratý účastník konania takýmito pozemky nedisponuje, má vo vlastníctve výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie uvedenej stavby. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď námietku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenie uvedených pozemkov formou zámeny pozemkov vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení zamietol. 20/ Žalovaný má za to, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Vyjadrenie pribratého účastníka 21/ Súd uznesením č.k. 5S 75/2016 - 73 zo dňa 24.06.2016 pribral do konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, navrhovateľa na vyvlastnenie vlastníckeho práva k hore uvedeným pozemkom žalobcu. 22/ Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe uvádza, že kľúčovou otázkou celého konania je posúdenie primeranosti náhrady za vyvlastňované pozemky. Pribratý účastník uvádza, že v danom prípade otázka výšky náhrady za vyvlastnenie je upravená v zákone č. 175/1999 Z.z. a to ukazuje na znenie § 4 a/ ods. 4 tohto zákona a je toho názoru, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza ust. § 4 a/ ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. Účelom tohto ustanovenia je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie skúmaním jednotlivých často rozdielnych tvrdení, argumentov a znaleckých posudkov ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností. 23/ Účelom ust. § 4a ods. 4 cit. zákona je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej udalosti. Zmyslom osobitnej právnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií. 24/ Tento postup na jednej strane zabezpečí, že nedôjde k neprimeranému zdržaniu v procese prípravy územia na realizáciu strategického parku a na druhej strane bude poskytnutá primeraná ochrana aj legitímnemu právu vyvlastneného na adekvátnu náhradu za vyvlastnenie. Zdôrazňuje, že o primeranej náhrade rozhoduje v prípade nespokojnosti vyvlastneného všeobecný súd. 25/ Žalobca v súvislosti s vyvlastnením namieta iba výšku priznanej náhrady za vyvlastnenie, vyvlastnenie ako také nenamieta. 26/ Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade je potrebné postupovať v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016, ktorý zamietol žalobu a o.i. aj s poukazom na to, že v časti, v ktorej žalobca namietal výšku náhrady za vyvlastnenie súd nepovažoval jeho námietku za dôvodnú, nakoľko pre uplatnenie takéhoto nároku existuje osobitný postup civilnej žaloby podľa § 4 a/ ods. 4 citovaného zákona. 27/ K otázke doterajšej judikatúry vo veciach vyvlastnenia, na ktorú poukazuje žalobca v žalobe nemôže byť automaticky aplikovaná aj na tento prípad. Ustanovenie § 4a ods. 4 bolo do zákona č. 175/1999 Z.z. zavedené až zákonom č. 154/2015 Z.z. s účinnosťou od 07.07.2015 a preto akékoľvek rozhodnutie vydané pred 07.07.2015 (alebo aj prípadné súdne rozhodnutie vydané po tomto dátume, ak sa netýkalo vyvlastnenia podľa osobitného predpisu - zákon č. 175/1999 Z.z.) tak prirodzene nemohlo zohľadňovať túto úpravu § 4a ods. 4 cit. zákona, ktorá je v uvedenom prípade rozhodujúca. 28/ Pribratý účastník konania k námietke žalobcu uvedenej v bode 11rozsudku zdôrazňuje, že majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku v danom prípade nebolo možné, nakoľko nedisponuje s pozemkami, ktoré vlastní štát. 29/ Pribratý účastník konania nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a/ SSP. V. Posúdenie veci 30/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 31/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 32/ V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33/ Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako výnimočný zásah do vlastníckeho práva pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Okrem citovaného článku Ústavy SR je vyvlastnenie upravené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Najrozsiahlejšiu úpravu vyvlastnenia obsahuje Stavebný zákon (§ 108 -116), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. 34/ Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu ďalej len „vyvlastniť“). 35/ Podľa §108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. 36/ Podľa § 109 ods. 2 Stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak, to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. 37/ Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 38/ Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis10jba neustanovuje inak. 39/ Podľa § 111 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. 40/ Podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 41/ Podľa § 112 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. 42/ Podľa § 112 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. 43/ Podľa § 113 ods. 1 Stavebného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. 44/ Podľa § 113 ods. 3 Stavebného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 45/ Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175/20150707>. 46/ Podľa § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z., bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou sa podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. 47/ Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 48/ Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 49/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 50/ Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 51/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 52/ Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 53/ Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 58. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 59/ Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. 60/ Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.03.2016 č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka, ktorým žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu č. OU-NR-OVBP2-2016/006817-008 zo dňa 18.01.2016 zamietol a vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 61/ Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 15.01.2016 na prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 112 Stavebného zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území F. pre stavbu „C. strategického parku“ kat. ú. Mlynárce, U., A., Q., U., F.. Týmto dňom bolo začaté konanie o vyvlastnení. Citovaný návrh bol podaný z dôvodu, že pokus pribratého účastníka konania o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, nakoľko vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody v zmysle ust. § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Zb. reagoval dňa 10.08.2015 tak, že vyjadril nesúhlas s predajom a s cenou ktorú navrhol, pretože je podľa názoru žalobcu podhodnotená. 62/ Pozemky vo vlastníctve žalobcu boli ocenené znaleckým posudkom č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015, znalecký úkon č. 416/2015 zo dňa 10.12.2015 vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Bratislava vo výške 15,11 eura za m2. Náhrada bola vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. 63/ Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že prvostupňový správny orgán vo veci nariadil na deň 15.0X.X016 ústne pojednávanie. Následne dňa 16.0X.2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom žalobcu: pozemkom KN- E par. č. XXX o výmere XX.XXX mX na LV č. XXX, par. č. XXX o výmere XXX mX na LV č. XXXX, par. č. XXX o výmere X.XXX m2 na LV č. XXXX, par. č. XXX o výmere X.XXX m2 na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech pribratého účastníka konania na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o/ I. zákona a ust. § 4a/ zákona č. 175/1999 Zb. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ kat. ú. K., U., A., Q., U., F. v kat. ú. F.. 64/ Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.03.2016 tak, že žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.02.2016 o vyvlastnení. 65/ Medzi účastníkmi bolo sporné splnenie podmienky poskytnutia primeranej náhrada za vyvlastnenie pozemkov. 66/ Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 67/ Primeraná náhrada sa v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 8Sžo 16/2008 zo dňa 17.04.2008) zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. To znamená, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1 m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z.). Pred druhou svetovou vojnou sa pojem všeobecná cena označovala ako trhová cena, neskôr všeobecná cena a jej definícia sa ustálila až po súčasnú judikatúru tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z voľnej ruky v mieste, kde leží a v rozhodnom čase. 68/ Pre účely vyvlastňovacieho konania je navrhovateľ vyvlastnenia povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. 69/ Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s § 36 správneho poriadku, keď pre posúdenie primeranosti náhrady za vyvlastnený pozemok použili ako podklad znalecký posudok č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaný podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 70/ Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. 71/ Znalecký posudok predložený pribratým účastníkom vo vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., ktorej znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác je zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. 72/ Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom vyššej náhrady za vyvlastnený pozemok, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď ho v súlade s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkázal na súd. Ani žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o námietke týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu, teda rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní, sa žalobca môže obrátiť na súd s občianskoprávnou žalobou smerujúcou proti pribratému účastníkovi ako navrhovateľovi vyvlastnenia. Zákon č. 175/1999 Z.z. poskytuje priestor na to, aby osoba, ktorej vlastnícke právo bolo vyvlastnené, riešila spor súdnou cestou. Týmto postupom môže dosiahnuť spravodlivejšiu primeranú náhradu ako jednostranným administratívnym rozhodnutím správneho orgánu na základe znaleckého posudku. 73/ V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie odôvodnenia, prečo mu nemôže byť poskytnutá naturálna náhrada za vyvlastnený pozemok namiesto relutárnej náhrady, súd poukazuje na to, že náhrada, ktorá prináleží vlastníkovi za vyvlastnené nehnuteľnosti, môže byť finančná ale aj vecná. Náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastnenie vykonalo, teda nový vlastník nehnuteľnosti. Ak s tým vyvlastnený súhlasí, náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť aj pridelením náhradného pozemku. Aj napriek tomu, že stavebný zákon umožňuje poskytnutie naturálnej náhrady za vyvlastnený pozemok, ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť túto formu náhrady. V tomto prípade, keď pribratý účastník ako navrhovateľ vyvlastnenia nevlastní pozemky, ktoré by mohol poskytnúť ako naturálnu náhradu, súd nevidí dôvod na to, aby mu nemohol poskytnúť finančnú náhradu. 74/ Súd konštatuje, že rozhodnutie o vyvlastnení je v súlade so zákonom, musí mať v zmysle § 140 Stavebného zákona všetky náležitosti ustanovené v § 46 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %252346'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 47 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%252347'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Správneho poriadku. Musí v ňom byť uvedený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 Stavebného zákona, výška náhrady, ktorá sa určuje podľa znaleckého posudku vo výške trhovej ceny podľa kritérií uvedených v § 111 ods. 2 Stavebného zákona. Rozhodnutie musí obsahovať poučenie účastníka, proti ktorému vyvlastnenie smeruje, o jeho časovo neobmedzenom práve požadovať zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a vrátenie vyvlastnených nehnuteľností, ak neboli použité na účel, na ktorý boli vyvlastnené, alebo ak nebolo začaté s ich užívaním v lehote, ktorá je uvedená v rozhodnutí o vyvlastnení. 75/ Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia súd dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti ustanovené Správnym poriadkom, ako aj § 114 ods. 2 Stavebného zákona. 76/ Vzhľadom na uvedené podľa § 190 SSP správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto je zamietol. 77/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 SSP v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Žalovanému podľa § 168 SSP súd náhradu trov konania nepriznal. 78/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 SSP tak, že správny súd nepriznal žalobcovi, voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko v konaní vo veci nemal úspech. 79/ Žalovanému súd podľa § 168 SSP nepriznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. žalovaný v priebehu pojednávania dňa 06.09.2016 uviedol, že si náhradu dôvodne vynaložených trov konania neuplatňuje. 80/ Pribratému účastníkovi súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nemal vo veci plný úspech. Právny zástupca pribratého účastníka si uplatnil v priebehu pojednávania dňa 06.09.2016 náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. VI. Odkladný účinok správnej žaloby 81/ Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2016 požiadal súd o odkladný účinok správnej žaloby, ktorého opodstatnenosť podania zdôvodnil z nasledovných dôvodov: - tvrdenia pribratého účastníka neboli v celom rozsahu preukázané náležitým dokazovaním a dôkladným zistením skutkového stavu zo strany žalovaného, - nebolo jednoznačne potvrdené, že spôsob vyvlastnenia pozemkov žalobcu je zákonný, objektívny a transparentný, - realizáciou výstavby predmetne strategickej investície by došlo k znemožneniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom a nemožnosti navrátenia predmetu vlastníctva do pôvodného stavu. 82/ Žalobcovi hrozí závažná ujma v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorá je reálna a podľa názoru žalobcu došlo k splneniu všetkých predpokladov pre podanie žiadosti o odkladný účinok správnej žaloby. Zároveň existuje vysoká pravdepodobnosť, že okamžitým vykonaním napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme na právach a právom chránených záujmoch žalobcu, pričom táto hrozba závažnej ujmy spočíva predovšetkým v ohrození práva na plnohodnotného výkonu vlastníckeho práva, ktoré zaručuje ústava. 83/ Žalovaný sa písomne k návrhu žalobcu na odkladný účinok nevyjadril. 84/ Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko aj k návrhu žalobcu na odkladný účinok s tým, že navrhuje súdu tento návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť, pretože nie sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a SSP. 85/ Pribratý účastník zdôrazňuje, že účinky ust. § 186 ods. 1 SSP nastali, pretože pribratý účastník bol zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. 86/ Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 87/ Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 88/ Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 89/ Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP zamietol návrh žalobcu, nakoľko neboli splnené podmienky ust. § 185 písm. a/ SSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.