Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200667 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200667.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: L. N. H. U., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: L. U., T. W., T. Č. R.-Q.-Y., U.J. U. V., X. Č.. XX, Č.. J. XXX, t.č. Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.4.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU- PO-291-18/2015-Ž zo dňa 10.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-291-18/2015-Ž zo dňa 10.3.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-291-18/2015-Ž zo dňa 10.3.2016 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa boli jeho tvrdenia vyhodnotené ako účelovo uvádzané pre získanie azylu, prípadne poskytnutie doplnkovej ochrany a neboli tak naplnené dôvody na udelenie azylu z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak ako to vyžaduje zákon o azyle a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Odporca v rozhodnutí o neudelení azylu popísal všetky skutočnosti, ktoré preveroval za účelom zistenia pravosti tvrdení a obáv navrhovateľa. Nakoľko sa navrhovateľovi v azylovom konaní nepodarilo reálne preukázať existenciu problémov, ktoré popisoval, odporca vyhodnotil jeho obavy za vykonštruované. Poukázal na skutočnosť, že prenasledovanie musí byť objektívne preukázané v konkrétnom prípade a viazané individuálne, čo v navrhovateľom prípade nebolo. Dôvodil, že samotné členstvo v strane Hnutie pre zjednotenie ľudu (ďalej len „MQM“) nemožno subsumovať pod opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Odporca na základe získaných informácií zistil, že v období, kedy navrhovateľ žil v krajine pôvodu, strana MQM bola legálnou stranou, teda normálne vykonávajúcou politickú činnosť, ktorá zo strany štátu nebola a ani v súčasnosti nie je žiadnym spôsobom obmedzovaná. Preto považoval za vylúčené a nepravdepodobné, že by štát prenasledoval členov vládnucej strany. Čo sa týka druhého dôvodu žiadosti o udelenie o azylu - strach z prenasledovania zo strany Talibanu - podľa zadovážených správ odporca uviedol, že problémy ako ich opísal navrhovateľ bývajú ojedinelé. V krajine sa situácia stále zlepšuje, nakoľko ide o správanie, ktoré nie je štátom tolerované a ktoré je následne trestne stíhané. Štát sa ho snaží potláčať vo všetkých jeho formách. Odporca v rozhodnutí taktiež posúdil spĺňanie podmienok pre udelenie doplnkovej ochrany. Všetky dôvody možné pre udelenie doplnkovej ochrany odporca posúdil individuálne a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že tieto navrhovateľ nespĺňa, najmä z dôvodu, že nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.4.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v ust. § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p.“). Navrhovateľ má za to, že odporca nedostatočne skúmal skutkový stav veci, najmä nedostatočne skúmal hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života z dôvodu možného násilia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Dňa 20.5.2016 navrhovateľ zaslal súdu v kópiách listinné dôkazy v anglickom jazyku a v jazyku urdu, ktorých predmetom boli najmä správy o politickej strane MQM, novinárske reporty týkajúce sa členstva, programu, pôsobenia, ďalej články ohľadom vyšetrovania prípadu, kedy bol člen strany MQM mučený a zabitý počas väznenia pakistanskou armádou, a taktiež niekoľko ďalších správ o prenasledovaní a vyhrážaní členov MQM zo strany Talibanu. Tieto boli v prevažnej časti predložené už odporcovi, avšak po vydaní napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.5.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že v priebehu azylového konania sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by mal v krajine pôvodu dôvodné obavy z prenasledovania, tak ako sa to snažil predostrieť. Nebol ani preukázaný žiadny objektívny dôvod tvrdenia, že by navrhovateľ bol obeťou prenasledovania zo strany štátu alebo že by mal problémy so štátnymi orgánmi. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec v prítomnosti účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky), a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd doplnil dokazovanie vyhľadaním oficiálnej stránky strany MQM a zistil, že oficiálnym znakom tejto strany je kruh v ktorom sa nachádza text: M.Q.M. (Pakistan) a päť hviezdičiek. V jeho strede je vyobrazený obrys Pakistanu. (Navrhovateľ však symbol strany opísal ako vyobrazenie šarkana, ktorý má symbolizovať „vzrast našich obyvateľov“ - tento symbol aj nakreslil.) Súd skonštatoval, že oficiálny symbol strany MQM je diametrálne odlišným s tým, ktorý opísal a nakreslil navrhovateľ počas jeho vstupného pohovoru. Súd z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-PO-291/2015-Ž zistil, že azylové konanie s navrhovateľom automaticky začalo v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle, a to jeho vstupom na územie Slovenskej republiky dňa 15.12.2015 (po transfere v zmysle Dublinského dohovoru z Belgického kráľovstva). Navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval pomocou prevádzača dňa 26.2.2015 do Iránu, odkiaľ po udelení slovenských víz priletel do Rakúska a odtiaľ do Nemecka a následne do Belgicka, kde požiadal o azyl. Na základe Dublinského dohovoru bol však vrátený na územie SR. Uviedol, že v krajine pôvodu bol členom politickej strany MQM, do ktorej vstúpil v roku 2007. Ako radový člen pomáhal pri organizovaní stretnutí a príprave volieb. V roku 2012 sa stal vedúcim pobočky pre oblasť Guylistan-e-Jauhar. Uviedol, že postupom času pakistanská vláda začala neoficiálne prenasledovať príslušníkov politickej strany MQM, tisíce členov zatkla, niekoľko stoviek je nezvestných a desiatky členov prišli o život počas zadržiavania. V ďalšom sa vyjadril, že vo februári 2014 mu bol doručený výhražný list na miesto jeho trvalého pobytu od hnutia Taliban, ktorý od neho žiadal, aby sa strana MQM prestala hanlivo vyjadrovať o hnutí Taliban, a zároveň od navrhovateľa žiadal vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 1 000 000 pakistanských rupií, ktoré mali byť prerozdelené medzi hnutia Taliban, Al Káida a Uzbeks. V liste uviedli, že ak tieto peniaze do jedného týždňa neprevedie, príde o život on, ako i jeho rodina. Rovnako by skončil, ak by sa obrátil na políciu. Rovnaké listy mu boli opätovne doručené v marci a apríli. Na políciu sa v tejto súvislosti neobrátil. Navrhovateľ ďalej opísal incident z 10.7.2014, kedy naňho podľa jeho vyjadrenia vystrelil neznámy útočník. Stalo sa tak keď išiel motorovou rikšou na poštu. Vtedy vodič rikše zmenil smer jazdy a pred útočníkom unikol. Navrhovateľ nevidel žiadneho útočníka. 15.7.2014 podal trestné oznámenie o tomto incidente a o výhražných listoch, ale podľa jeho slov, nakoľko bol členom strany MQM, polícia sa prípadom nezaoberala. Kvôli strachu o svoj život pred hnutím Taliban sa navrhovateľ rozhodol opustiť krajinu pôvodu. Iné problémy v krajine pôvodu navrhovateľ nemal. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Po vydaní rozhodnutia o neudelení azylu navrhovateľ doručil odporcovi kópie rôznych dokumentov, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia ( členstvo v strane MQM, výhražný list od Talibanu, záznam z podania trestného oznámenia na polícii, rôzne certifikáty a diplomy týkajúce sa jeho vzdelania a pôsobenia v krajine a fotografie z jeho života v krajine pôvodu). Odporca tieto následne vyhodnotil ako nemajúce vplyv na povahu výsledného rozhodnutia a zotrval na svojom rozhodnutí. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 právna zástupkyňa navrhovateľa zdôraznila, že navrhovateľ sa cíti individuálne ohrozený zo strany Talibanu, nakoľko bol napadnutý počas bieleho dňa. Zastala názor, že odporca bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa zľahčil, najmä čo sa týka činnosti hnutia Taliban. Poverený zástupca odporcu na to uviedol, že navrhovateľ podľa vlastných výpovedí nemal so štátnou mocou žiadne problémy, výhražný list od Talibanu mu prišiel za účelom získania finančných prostriedkov. Takéto konania podľa zadovážených správ štát trestne postihuje. Právna zástupkyňa navrhovateľa na záver uviedla, že navrhovateľ nie je ekonomickým migrantom, a nakoľko štát útok na jeho osobu neriešil, rozhodol sa opustiť krajinu pôvodu z dôvodu obavy o svoj život tak, ako to predostrel počas pohovorov v azylovom konaní. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné, a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní navrhovateľa riadne, za prítomnosti tlmočníka vypočul k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Poskytol mu dostatočný priestor na prezentovanie dôvodov jeho žiadosti. V nadväznosti na obsah vstupného pohovoru vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine jeho pôvodu pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré sa obsahovo viazali tak na navrhovateľove dôvody jeho žiadosti o azyl a tiež na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Pakistane. I napriek skutočnosti, že navrhovateľ doručil odporcovi až po vydaní napadnutého rozhodnutia vo fotokópiách rôzne dokumenty, odporca sa s nimi oboznámil a dospel k záveru, že tieto dokumenty nemajú vplyv na v konaní vydané rozhodnutie. Odporca tak pre posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl dostatočným spôsobom zistil stav veci. K nepriamo vyslovenej námietke nesprávneho právneho posúdenia stavu veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Navrhovateľ v podstate odôvodnil svoju žiadosť o azyl tromi skutočnosťami: 1/ Tým, že asi pred dvomi rokmi začala vláda neoficiálne prenasledovať príslušníkov strany MQM, ktorej bol členom. 2/ Tým, že na neho mal niekto na ulici strieľať. 3/ Tým, že mal dostať asi tri listy od hnutia Taliban (aby sa prestal hanlivo vyjadrovať o tomto hnutí a aby mu poslal 1 000 000.- rupií). K dôvodu ad. 1/: Bez ohľadu na skutočnosť, či takto navrhovateľom prezentované správanie sa pakistanskej vlády zodpovedá skutočnosti alebo nie, vo všeobecnosti platí, že aj prípadná všeobecne nepriaznivá politická či bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl nie je dôvodom na udelenie azylu. To platí dotiaľ, pokiaľ v jej dôsledku žiadateľ o azyl nebol objektom prenasledovania (a preukázal naplnenie predpokladov udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle). Ako to vyplýva z obsahu výpovede navrhovateľa, tento sa v dôsledku svojho prezentovaného členstva v strane MQM so žiadnou formou perzekúcie zo strany štátnej moci nestretol. Nad rámec uvedeného (i keď odporca nespochybnil členstvo navrhovateľa v strane MQM) súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ, ako to tvrdí niekoľkoročný člen tejto strany, nevedel opísať symbol strany - resp. ho opísal úplne neadekvátne. Skutočný symbol strany MQM (ako to zistil súd doplnením dokazovania) je úplne odlišný o symbolu, ktorý navrhovateľ opísal v priebehu vstupného pohovoru. Navrhovateľ sa tiež v priebehu tohto pohovoru vyjadril, že nikdy nevlastnil žiaden členský preukaz strany a to i napriek tomu, že členom tejto strany mal byť od roku 2007. Ako to však vyplýva z informácií o krajine pôvodu založených v spise odporcu, strana MQM svojim členom členské preukazy vydáva. Tieto skutočnosti v očiach súdu spochybnili samotné, navrhovateľom prezentované členstvo v strane MQM. K dôvodu ad. 2/: Navrhovateľ prezentoval, že na neho niekto strieľal na ulici v čase, keď sa viezol rikšou. Nikoho - teda útočníka, navrhovateľ nevidel a nikdy sa ani len nevyjadril, kto by ním mohol byť. Ak by aj k tomuto ataku došlo, nemohol byť vzhľadom k uvedenému dôvodom udelenia medzinárodnej ochrany. K dôvodu ad. 3/: Navrhovateľ nikdy nepredložil originál listu od hnutia Taliban. Ak by však jeho tvrdenia vzťahujúce sa k tomuto listu (listom) aj boli pravdivé, tak jeho prípadná existencia nesvedčí udeleniu azylu podľa § 8 zákona o azyle. Jednak preto, lebo v jeho dôsledku nedošlo k žiadnemu ataku voči navrhovateľovi a tiež preto, lebo jeho prípadná existencia nesúvisí s navrhovateľom prezentovaným členstvom v politickej strane. Naviac z formy tohto listu je zrejmé, že adresa a výška sumy (požadovaného) príspevku je dopisovaná osobitne z čoho možno vyvodiť logický záver, že list bol rozmnožený a zasielaný väčšiemu počtu adresátov. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa po údajnom doručení tohto listu (február 2014) neobrátil na políciu, či na iný štátny orgán. Urobiť tak mal až v júli 2014. V súvislosti s navrhovateľom prezentovanými dôvodmi jeho žiadosti o azyl súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ vycestoval z Pakistanu až vo februári 2015“! Teda rok po údajnom obdržaní prvého listu od Talibanu a sedem mesiacov od údajnej streľby naňho. Tento fakt v žiadnom prípade nesvedčí o tom, žeby sa navrhovateľ cítil byť ohrozovaným z dôvodov ním uvádzaných. V ostatnom sa súd stotožnil s argumentáciou odporcu, prezentovanou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal v konaní opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, pričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).