Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200761 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200761.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tuniská republika, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-97-013/2015-AV zo dňa 11.04.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-97-013/2015-AV zo dňa 11.04.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 4.5.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 25.4.2016 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-97-013/2015-AV vydanému dňa 11.04.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 11.04.2016 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. do doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.10.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 07.04.2016 v čase okolo 19.58 hod. navrhovateľ v Bratislave na Pribinovej ulici č. 8 v obchodnom centre EUROVEA z predajne Peek & Cloppenburg odcudzil pánske tričko zn. Armani v hodnote 49,95 eur a pánske jeansy značky Armani v hodnote 149,95 eur, a to tým spôsobom, že si tovar vložil do tašky a následne odišiel z predajne bez zaplatenia, čím spôsobil škodu vo výške 199,90 eur. Konal tak napriek tomu, že bol dňa 19.02.2016 za drobnú krádež postihnutý blokovou pokutou 20 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedeným konaním sa dopustil úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona („ďalej len „TZ“), za čo bol trestným rozkazom č. OT/136/2016 odsúdený podľa § 212 ods. 2 TZ s prihliadnutím na § 38 ods. 2 TZ k trestu odňatia slobody na 11 mesiacov, pričom tento trest podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 TZ podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Na podklade vyššie uvedených skutočností bol navrhovateľ predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru, nakoľko bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, čím naplnil dôvod vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov. Odporca mal preukázané, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, jeho trvalý pobyt bol právoplatne zrušený, čím bol taktiež naplnený dôvod administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Odporca mal preukázané, že navrhovateľovi bol dňa 03.02.2012 udelený pobyt na dobu 5 rokov, avšak tento pobyt bol Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP- BA6-1328-11/2015-TPC zo dňa 16.02.2016 zrušený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.03.2016. V zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) Zákona o pobyte cudzincov bol navrhovateľ povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým mu bol zrušený jeho trvalý pobyt, t.j. do 03.04.2016, čo nevykonal a zostal na území Slovenskej republiky. Záverom uviedol, že zaistenie navrhovateľa je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že odporca vydal rozhodnutie o zaistení navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, pričom odporca neurčil lehotu na vycestovanie a nevyužil alternatívy zaistenia. Ďalej poukázal na to, že odporca má povinnosť rešpektovať rodinný a súkromný život navrhovateľa podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že je potrebné rešpektovať právo navrhovateľovej maloletej dcéry na oboch rodičov podľa čl. 9 a 10 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na rozpor s obsahom spisu, kde navrhovateľ uvádza, že má dcéru a bol ženatý, pričom toto odporca nijako nerozporuje, a uvedenú informáciu neberie do úvahy pre posúdenie prípadu. Uviedol, že navrhovateľ sa v minulosti nikdy neskrýval, nikdy nenastala situácia, že by so správnymi orgánmi nespolupracoval. Navrhovateľ má na Slovensku blízku rodinu a svoju maloletú dcéru. Jeho zámerom je zotrvať na území Slovenskej republiky, nakoľko tu žije už viac ako10 rokov. Z uvedeného vyplýva, že riziko úteku v prípade navrhovateľa neexistuje. Mal za to, že nie sú naplnené požiadavky smernice na pozbavenie osobnej slobody formou zaistenia navrhovateľa. Odporca mal zvažovať aj využitie alternatívnych opatrení, za použitia ktorých by bolo možné dosiahnuť prípadný výkon administratívneho vyhostenia. Odporca nevypočul navrhovateľa k otázke, či by mu jeho rodinní príslušníci dokázali poskytnúť ubytovanie, či potrebnú starostlivosť a oporu počas jeho pobytu mimo zaistenia. Teda odporca mal skúmať prípustnosť použitia alternatív k zaisteniu. Poukázal na to, že odporca navrhovateľa zaistil na obdobie 6 mesiacov, teda na najdlhšiu prípustnú dobu. Mal za to, že táto lehota je neprimeraná. Odporca má navrhovateľovu totožnosť overenú. Zaistenie na najdlhšiu prípustnú dobu nespĺňa požiadavku primeranosti zásahu do základného ľudského práva na osobnú slobodu. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj podľa správneho poriadku. Uviedol, že všetky informácie vzťahujúce sa k osobe navrhovateľa právny zástupca navrhovateľa uvádza v minulom čase. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ je v súčasnosti osobou s kriminálnou minulosťou, a osobou, ktorá nemá pracovný pomer, porušuje právne predpisy štátu na území, ktorého sa zdržiava, ako aj na území iných štátov európskeho hospodárskeho priestoru, napríklad Rakúska. Navrhovateľ pomerne dlhú dobu neudržiava kontakt so svojou dcérou a túto využíva len v prípade uplatňovania si práva na rodinný život a rešpektovanie článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 13P 306/2014-75 zo dňa 01.10.2015, v ktorom sa uvádza, že „Manželia nežijú usporiadaným životom asi rok pred májom 2015, pričom od mája 2015 má odporca príkaz nezdržiavať sa v Rakúsku z dôvodu fyzického napadnutia navrhovateľky (matky maloletej Y.). Maloletá Y. je žiačkou 1. ročníka na ZŠ v Kittsee, je zdravá, výchovné problémy s ňou nie sú. Odporca na maloletú prispel jedenkrát v lete sumou 200 eur.“ Navrhovateľ neudržiava žiadne kontakty so svojou maloletou dcérou a to už dlhodobejšie a v súčasnej dobe má zákaz priblíženia sa, ktorý porušil /jedná sa o zákaz vydaný štátnymi orgánmi Rakúskej republiky). Taktiež z vyššie uvedeného rozsudku je zrejmá skutočnosť, že navrhovateľ sa v dobe rozvodového konania zdržiaval na neznámom mieste a neudržiaval kontakt so svojim dieťaťom a bez pričinenia odporcu on priamym svojim konaním porušoval práva maloletej Y. a neumožnil jej osobný pravidelný kontakt s oboma rodičmi (čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa zo dňa 20.11.1989). Ďalej uviedol, že v prípade navrhovateľa nemohol uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky a túto skutočnosť aj odôvodnil v napadnutom rozhodnutí ako aj dôvody nutnosti zaistenia navrhovateľa na výkon rozhodnutia administratívneho vyhostenia. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa okrem iného uviedol, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach ako aj na opravnom prostriedku. Navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a navrhovateľa bezodkladne prepustiť zo zaistenia. Prítomný zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 03.05.2016. Poukázal na to, že dôvodom zaistenia bol výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 13.5.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil z dôvodu, že je potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. K námietke navrhovateľa, že odporca má povinnosť rešpektovať rodinný a súkromný život navrhovateľa podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a rešpektovať právo navrhovateľovej maloletej dcéry na oboch rodičov podľa Dohovoru o právach dieťaťa, je potrebné uviesť, že v administratívnom spise odporcu je založená kópia právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.10.2015, z ktorého je zrejmé, že maloletá Y. S. na čas po rozvode manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá bude maloletú vychovávať, zabezpečovať jej výživu, zastupovať ju a spravovať jej majetok. V odôvodnení rozsudku, okrem iného je uvedené, že od mája 2015 má odporca (otec maloletej Y.) príkaz nezdržiavať sa v Rakúsku, z dôvodu fyzického napadnutia navrhovateľky. Taktiež z rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa v čase rozvodu manželstva zdržiaval na neznámom mieste. Z uvedeného je zrejmé, že už pred zaistením, navrhovateľ neudržiaval kontakt s maloletou Y.. K námietke týkajúcej sa prípustnosti alternatív zaistenia, je potrebné uviesť, že v prípade navrhovateľa nebolo možné postupovať v zmysle ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a uložiť povinnosť hlásenia pobytu, alebo zložiť peňažnú záruku, nakoľko navrhovateľ sám uviedol do Zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 11.4.2016, na otázku či má zabezpečené ubytovanie, resp. vie preukázať ubytovanie na území Slovenskej republiky uviedol, že „nie, nemá“. Na otázku, či disponuje finančnými prostriedkami na vycestovanie do domovskej krajiny uviedol, že „nie, nemám“. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemá zabezpečené ubytovanie počas trvania tejto povinnosti a ani finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ by podmienky ustanovené v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nevedel splniť a preto odporca nemohol namiesto zaistenia uložiť navrhovateľovi povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.10.2016, t.j. 6 mesiacov, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je neprimeraná, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca v súlade s vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia. Policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné aj v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Samotná dĺžka zaistenia sa bude odvíjať od postupu štátnych orgánov Tuniska, kde má byť navrhovateľ vrátený. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).