Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200787 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200787.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Žilinská univerzita v Žiline, IČO: 00 397 563, Univerzitná 8215/1, Žilina, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Viliam Karas, PhD., konateľ a advokát, proti žalovanému: 1/ Výskumná agentúra, Hanulova 5/B, Bratislava, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501394/S02 zo dňa 16.03.2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220045/Z01 zo dňa 16.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501394/S02 (ďalej aj len „správa o zistenej nezrovnalosti“) a č. 26220220045/Z01 (ďalej aj len „žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“), obe zo dňa 16.03.2016, týkajúcich sa projektu 26220220046 „ProHispeB - prototyp nápravového telematického ložiska pre vysoké rýchlosti“, na financovanie ktorého uzavrel žalobca dňa 30.09.2009 ako prijímateľ so žalovaným 2/ v zastúpení žalovaného 1/ ako poskytovateľom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) na realizáciu aktivít projektu. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že ako verejný obstarávateľ uverejnil dňa 17.12.2009 oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania formou užšej súťaže na predmet zákazky s názvom „Dodávka výpočtovej techniky, príslušenstva a vybudovanie infraštruktúry univerzity“, ktorý bol financovaný z fondov EÚ. Výsledkom verejného obstarávania bolo uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a úspešným uchádzačom ako zhotoviteľom na uvedený predmet zákazky v hodnote X XXX XXX,XX eur. Žalobca uviedol, že pred podpisom zmluvy o dielo zaslal žalovanému 1/ na kontrolu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa postupov verejného obstarávania a dňa 29.09.2010 dostal stanovisko, v ktorom žalovaný 1/ uviedol, že postup predmetného verejného obstarávania bol v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení (ďalej aj len „ZVO“). V období od 18.04.2012 do 14.06.2012 bol u žalobcu vykonaný vládny audit s cieľom získať uistenie o oprávnenosti výdavkov v rámci projektu, v ktorom bol overený aj postup žalobcu pri zadávaní vyššie uvedenej zákazky. Vykonaným vládnym auditom audítorská skupina neidentifikovala u žalobcu žiadne porušenie § 9 ods. 2 alebo § 32 ods. 6 ZVO. 3. Na základe protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZVO č. 9924-7000/2014-OK/4 zo dňa 17.12.2014 Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj len „úrad“) žalovaný 1/ konajúci na základe poverenia žalovaného 2/ zaslal žalobcovi Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21501394/S02 zo dňa 16.03.2016 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220045/Z01 zo dňa 16.03.2016, v ktorých žalobcovi oznámil, že zistil neoprávnené výdavky, ktoré vznikli porušením § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 ZVO v postupe žalobcu ako zadávateľa vyššie uvedenej zákazky, čím bolo porušené nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, konkrétne hlava V, kapitola III, článok 56. Výšku nezrovnalosti žalovaný 1/ identifikoval v celkovej výške X XXX,XX eur, z toho podiel Európskej únie bol vyčíslený sumou X XXX,XX eur, podiel štátneho rozpočtu vo výške XXX,XX eur a podiel vlastných verejných zdrojov vo výške XXX,XX eur. V žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov žalovaný 1/ požiadal žalobcu o vrátenie istiny vo výške X XXX,XX eur v lehote do 09.05.2016. 4. Žalobca v žalobe namietal formálne nedostatky napadnutej správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov tvrdiac, že neobsahujú dostačujúce, preskúmateľné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia o uložení korekcie, odkazujú na správu z vládneho auditu č. A 661, K3888, ktorou žalobca nedisponuje, popis nezrovnalostí je nezrozumiteľný a nemožno z neho riadne identifikovať protiprávne konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Žalobca považoval za protiústavné, aby správny orgán konajúci v mene Slovenskej republiky vydával protichodné rozhodnutia, ktorými najprv potvrdí zákonnosť určitého konania a následne uloží za to isté konanie pokutu pre jeho údajnú nezákonnosť, ktorú ani dostatočne nezdôvodní. Žalobca v žalobe podrobne odôvodnil svoj nesúhlasný postoj k záverom protokolu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 17.12.2014 a tvrdil, že podmienky technickej a odbornej spôsobilosti v predmetnej užšej súťaži nenastavil v rozpore s princípmi nediskriminácie a proporcionality. Správa i žiadosť boli podľa názoru žalobcu vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi tak Európskej únie, ako i Slovenskej republiky a neodôvodneným spôsobom likvidačne ohrozujú žalobcu na jeho právach vyplývajúcich z postavenia prijímateľa nenávratného finančného príspevku. 5. K otázke súdnej preskúmateľnosti napadnutých správnych aktov žalobca uviedol, že správa i žiadosť sú rozhodnutiami správneho orgánu majúce povahu správneho rozhodnutia zasahujúceho do práv žalobcu. Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej aj len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) v súvislosti so žiadosťou záväzne určuje ďalší postup, ktorý pre žalobcu predstavuje riziko navýšenia možného finančného postihu o 1,5 násobok, žalobca musí tiež znášať náklady právneho zastúpenia v súvislosti s ochranou svojich práv vyplývajúcich z jeho pozície prijímateľa nenávratného finančného príspevku a zároveň neexistujú iné právne prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohol voči správe i žiadosti brániť. 6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v správe absentuje právne vynútiteľný, vykonateľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Finančné vyčíslenie nezrovnalosti a popis stavu riešenia nezrovnalosti podľa jeho názoru ešte samo o sebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky, formulár správy je len výstupom z monitorovacieho systému ITMS, ktorý obsahuje kľúčové a dôležité informácie pre monitorovanie vývoja nezrovnalostí a ich riešenie a ktoré sa povinne predkladajú orgánom EÚ. Žalovaný 1/ poukázal na to, že porušenie pravidiel a princípov verejného obstarávania pri uzatvorení zmluvy o dielo bolo identifikované v Správe z vládneho auditu č. A661, č. K388 zo dňa 26.08.2014, ale i na základe opätovnej kontroly verejného obstarávania vykonanej Výskumnou agentúrou dňa 27.07.2015 a kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie v dňoch 30.09.2014 až 17.12.2014, z ktorej bol vyhotovený Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 17.12.2014. Žiadosť bola vyhotovená a odoslaná žalobcovi v zmysle § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z., správa ani žiadosť však nie sú konečným rozhodnutím o povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. Týmto rozhodnutím je až rozhodnutie podľa § 27a ods. 3, 5, 7 uvedeného zákona, proti ktorému bude možné uplatniť riadny opravný prostriedok a v prípade potreby aj žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia súdom. Správa a žiadosť iba deklarujú zistený stav v rámci kontroly verejného obstarávania s odporúčaním ďalšieho postupu, ich vystavením nedošlo k uloženiu sankčnej povinnosti pre žalobcu, nakoľko povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť v prípade zistených nezrovnalostí vyplýva priamo zo zmluvy o poskytnutí NFP. Správu ani žiadosť preto nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov alebo povinností žalobcu, preto súdnemu preskúmaniu podľa názoru žalovaného 1/ nepodliehajú. 7. Žalovaný 2/ navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a podanú predčasne, alebo konanie zastaviť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania, nakoľko žaloba bola podaná predtým, ako bolo vydané konečné správne rozhodnutie žalovaného 2/ ako riadiaceho orgánu v súlade s § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ktoré je preskúmateľné odvolacím orgánom a aj v rámci správneho súdnictva. Uviedol, že v prípade uzatvorenia zmluvy o NFP medzi účastníkmi konania ide o obchodno-právny vzťah založený inominátnou zmluvou v rámci hospodárskych vzťahov. Vzťah účastníkov konania je zmiešaný a je riadený normami súkromného práva (Obchodný zákonník), ako aj normami verejného práva (najmä zákonom č. 528/2008 Z. z.). Postavenie zmluvných strán z uvedenej zmluvy je podľa žalovaného 2/ rovné a poskytovateľ, teda žalovaný 2/ v zastúpení žalovaným 1/, koná ako zmluvná strana zmluvy o NFP, nie ako správny orgán. Žalobca uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP prejavil vôľu dodržiavať ustanovenia zmluvy a v prípade, že poruší pravidlá a postupy verejného obstarávania, zaviazal sa vrátiť NFP alebo jeho časť. Žalovaný 2/ ako riadiaci orgán má v tejto fáze riešenia nezrovnalosti na výber, či podozrenie z nezrovnalostí bude riešiť prostredníctvom verejného práva a začne správne konanie podľa § 27a ods. 4 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z., alebo nezrovnalosť môže nechať posúdiť príslušným súdom na právnom základe porušenia zmluvy o poskytnutie NFP v rámci súkromného práva. Žalovaný 2/ mal teda za to, že žalovaný 1/ postupoval ako zmluvná strana zmluvy o NFP, keď po zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania doručil žalobcovi ako prijímateľovi správu a žiadosť. Ako správny orgán bude konať až žalovaný 2/ ako riadiaci orgán, a to pri aplikácii § 27a ods. 4 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý upravuje postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a ktorého výsledkom je správne rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 uvedeného zákona, ktoré má náležitosti správneho rozhodnutia, je možné proti nemu podať opravný prostriedok a ktoré môže byť predmetom preskúmania súdom. Žalovaný 2/ preto tvrdil, že žalovaný 1/ vystavil správu na základe porušenia čl. 2 ods. 2 zmluvy o poskytnutí NFP v spojení s § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. a žiadosť na základe čl. 10 ods. 4 zmluvy, čo vyplýva aj zo samotnej žiadosti. Žalovaný 2/ ako riadiaci orgán zatiaľ nevyzval žalobcu na vrátenie príspevku podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. a správne konanie podľa § 27a ods. 5 nezačal. Preto považoval žalovaný 2/ podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí za predčasné. Správa ani žiadosť podľa jeho názoru nemajú povahu rozhodnutia, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorým môžu byť práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, pretože nie sú konečným ani záväzným riešením nezrovnalosti, jedná sa iba o úkony predbežného charakteru, ktorých doručením sa adresátove práva a povinnosti nemenia a už vôbec nezakladajú. Preto sú podľa žalovaného 2/ vylúčené zo súdneho preskúmavania v zmysle § 248 písm. d) O.s.p. 8. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 9. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - S.s.p. (zákon č. 162/2015 Z. z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 10. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 11. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 12. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 14. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 15. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov EÚ nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 16. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorý ako riadiaci orgán delegoval svoje právomoci pre realizáciu Operačného programu Výskum a vývoj na žalovaného 1/, sa spravuje predovšetkým zmluvou o poskytnutí NFP zo dňa 30.09.2009, na základe ktorej žalobca prevzal okrem iného aj povinnosti postupovať v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky v užšej súťaži na predmet zákazky „Dodávka výpočtovej techniky, príslušenstva a vybudovanie infraštruktúry univerzity“ v súlade so ZVO a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu so zákonom. Keďže zmluvné strany uvedenej zmluvy sú principiálne v rovnom postavení, nemožno považovať úkony jednej zo zmluvných strán (žalovaného 1/) pri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane (žalobcovi) za rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. V tomto zmysle argumentoval žalovaný 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe, tvrdiac, že správa o zistenej nezrovnalosti i žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nemajú povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale sú len úkonmi súkromno-právnej povahy vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí NFP. Ak by správa o zistenej nezrovnalosti i žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov skutočne boli len úkonmi zmluvnej strany vo sfére súkromného práva, bez akýchkoľvek sankčných následkov pre prijímateľa NFP, potom sa možno jednoznačne stotožniť s tvrdením, že takéto úkony nie sú rozhodnutiami o právach a povinnostiach, ktoré by bol oprávnený preskúmať správny súd. 17. Okrem zmluvy o poskytnutí NFP však upravuje práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP aj právny poriadok, predovšetkým zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý okrem iného určuje aj postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených mu uvedeným zákonom v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii správneho orgánu, je teda voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ustanovenie § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom stanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto situácii riadiaci orgán môže (teda aj nemusí) vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje Správny poriadok a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. 18. V prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa napríklad domnieva, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa správneho poriadku rozhodnutie, ktorým zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.). 19. Z dokumentácie k prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný 1/ v sprievodnom liste k žiadosti a výzve výslovne uviedol, že ak žalobca nevyhovie žiadosti o vrátenie časti príspevku, môže príslušná správa finančnej kontroly následne začať voči žalobcovi správne konanie. V písomnom vyjadrení k žalobe explicitne označil svoj postup v súvislosti s vypracovaním správy a žiadosti ako výzvu podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., aj keď podľa žalovaného 2/ išlo len o právne nezáväzné úkony predpokladané zmluvou o poskytnutí NFP. Krajský súd je toho názoru, že správu o zistenej nezrovnalosti a na ňu nadväzujúcu žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa o zistenej nezrovnalosti i žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 20. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právnym následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné plnenie je podľa zákona uloženie povinnosti vrátiť 1,5 násobok zistenej nezrovnalosti, čomu sa snažil žalobca predísť podaním žaloby. Správny súd je toho názoru, že za daného legislatívneho stavu je na rozhodnutí prijímateľa príspevku, či na základe výzvy - žiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti požadovanú korekciu zaplatí a vyhne sa tak správnemu konaniu, alebo bude čeliť následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, vrátane sankcie v podobe 1,5 násobku zistenej nezrovnalosti. Tento následok (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok korekcie) bude možné preskúmať až potom ako nastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti totiž dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a rozhodnutie o ňom prípadne podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. V konaní o nej bude v kompetencii správneho súdu (v medziach žalobných bodov) posúdiť, či žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo ZVO, či mohlo mať takéto porušenie vplyv na výsledok verejného obstarávania a prípadne či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť, napríklad predchádzajúce schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom, či prípadná ústavná nekonformnosť ustanovenia § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobok uplatnenej korekcie po predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie, ako to namietal pred súdom žalobca. 21. Krajský súd dodáva, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016, ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.) nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť súdne preskúmané, pretože vyššie opísané závery by museli viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. 22. Krajský súd vzal do úvahy i uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžf/56/2015, v ktorom súd za podobných skutkových i právnych okolností považoval správu o zistenej nezrovnalosti za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Zároveň však Najvyšší súd SR konštatoval, že nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z., nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 tohto zákona preskúmať správnym súdom (§ 248 O.s.p.) a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Krajský súd sa nemohol stotožniť s naznačeným doslovným výkladom § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. a s ohľadom na systematiku uvedeného zákona je toho názoru, že vylúčenie súdneho preskúmania podľa § 14 ods. 18 platí len pre rozhodnutia o schválení alebo neschválení žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov. Vylúčenie súdneho prieskumu všetkých rozhodnutí vydaných podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. by totiž znamenalo, že podrobiť prieskumu správnym súdom by nebolo možné ani rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 o uložení povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť, čo by sa podľa názoru krajského súdu priečilo ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. 23. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 25. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.