Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200794 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200794.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: A. O. V., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu O. V., D. O. - M., G. V. - O. Č.. XXX, Z., H..Č.. Z. XX, N., zastúpený pani JUDr. Miroslavou Mittelmanovou, advokátkou, so sídlom Drotárska cesta 16, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.5.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-2-37/2016-Ž zo dňa 4.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-2-37/2016-Ž zo dňa 4.4.2016 v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-2-37/2016-Ž zo dňa 4.4.2016 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl, avšak v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu stanovené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, dôvody uvádzané navrhovateľom (v krajine nemá odklad vojenskej služby a túto nechce vykonať, účasť na protestných akciách a manifestáciách, obava pred Islamským štátom) totiž nie sú takými dôvodmi, ktoré by boli obsiahnuté v citovaných ustanoveniach. Opísal v ňom priebeh konania a zistený stav veci, podľa ktorého navrhovateľ do armády nebol povolaný, a teda nemôže ísť o reálnu hrozbu nasadenia do boja v prípade návratu do krajiny. Odporca vyhodnotil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľovou obavou z nástupu do armády a skutočnosťou, že by do armády mal byť reálne povolaný. Po komplexnom vyhodnotení dôkazov odporca dospel k záveru, že dôvody jeho žiadosti nie sú dostačujúcimi pre udelenie azylu, nakoľko ich vyhodnotil v značnej miere za vykonštruované. Osobitne poukázal na nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa, tiež na skutočnosť, že nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu navrhovateľa nemôže byť dôvodom na udelenie azylu. V zmysle odôvodnenia odporcu, pri celkovej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa (ďalej len „Sýria“) nemožno v prípade navrhovateľa vylúčiť reálnu hrozbu vážneho bezprávia, čo je dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany, nie však pre udelenie azylu. Proti rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.5.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V súvislosti s dôvodmi nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia vo veci navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v prípade, že orgány štátu „odchytia“ osobu na kontrolnom stanovišti a vo vojenskej knižke nebude mať potvrdenie o odklade výkonu vojenskej služby, tak toto je dostačujúcim dôvodom pre okamžité odvedenie osoby príslušnými orgánmi. V súvislosti s tým navrhovateľ poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (Shepherd v. NSR), v ktorom sa súdny dvor vyslovil, že dotknutá osoba sa môže opierať aj len o pravdepodobnosť, že dôjde k takým aktom. Navrhovateľ zastáva názor, že v prípade návratu do Sýrie mu hrozí riziko, že bude vystavený zadržaniu, mučeniu alebo násilnému zmiznutiu z dôvodu jeho vyhýbania sa vojenskej službe a angažovania sa v opozičných aktivitách. Na základe toho navrhovateľ pokladá jeho obavy za opodstatnené. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.6.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovateľ si odklad vojenskej služby nevybavil, a z toho, že bol zadržaný a väznený policajnými zložkami po dobu 30 dní a následne prepustený, jednoznačne vyplýva, že nebol podozrivý z protištátnej činnosti. Skutočnosť, že ešte rok a pol po zadržaní zotrval v krajine pôvodu, značí, že nepociťoval skutočnú obavu z prenasledovania štátnymi orgánmi. Odporca dôvodil, že príručku UNHCR, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ nemožno aplikovať na jeho prípad, nakoľko je z roku 2013 a vzťahuje na žiadateľov o azyl, ktorí sú oponentmi režimu v Sýrii, čo nie je navrhovateľov prípad. V závere odporca zhodnotil, že obavy z perzekúcie v prípade návratu s poukazom na situáciu v Sýrii sa navrhovateľovi nepodarilo opodstatniť. Dal taktiež do pozornosti, že všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu z dôvodu vnútroštátneho vojenského konfliktu a z toho následne plynúca hrozba vážneho bezprávia bola zohľadnená poskytnutím doplnkovej ochrany. V ďalšom zdôraznil, že podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „správny poriadok“) má povinnosť zistiť skutočný stav veci len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol a je toho názoru, že tento v priebehu konania a ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré sú dôvodom na udelenie azylu. Na termín 10.8.2016 bol určený termín pojednávania, pričom na vyššie navrhovateľom uvedenú adresu jeho pobytu bolo navrhovateľovi zaslané predvolanie na pojednávanie a uznesenie o tlmočníkovi. Zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou „Adresát neznámy“. Pretože aktuálny pobyt navrhovateľa nebol súdu známy, súd za použitia ust. § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku. Dňa 1.8.2016 bolo súdu doručené plnomocenstvo, udelené navrhovateľom vyššie označenej advokátke. Nakoľko navrhovateľ sa na pojednávanie dostavil, súd uznesenie o ustanovení opatrovníčky navrhovateľovi zrušil. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 10.8.2016 za prítomnosti navrhovateľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti o neudelení azylu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Na pojednávaní právna zástupkyňa predniesla návrh zhodne s jeho písomným vyhotovením zo dňa 8.5.2016. Do súdneho spisu založila časti rozsudkov mestského súdu v Maďarsku, španielskeho Najvyššieho súdu a slovinského Najvyššieho súdu. Navrhovateľ bol konajúcim sudcom vypočutý za účelom odstránenia rozporov v jeho predchádzajúcich výpovediach, osobitne na otázky súvisiace s dátumom a spôsobom jeho odchodu zo Sýrie. Tieto rozpory však navrhovateľ podľa názoru súdu neodstránil. Pri výpovedi uviedol, že o odklad vojenskej služby nepožiadal preto, že v priebehu jednoročného automatického odkladu sa zúčastňoval na manifestáciách, a pretože bezpečnostné zložky mohli podať takúto informáciu vojenskej správe, mal strach ísť na vojenskú správu a vybaviť si ďalší odklad. K nezrovnalosti v spôsobe jeho odchodu zo Sýrie sa vyjadril, že pravdepodobne išlo o chybu českého tlmočníka, ktorý tlmočil, že krajinu pôvodu opustil letecky. Následne dodal, že pred slovenskými orgánmi sa potom vyjadril, že sa pridržiava svojej výpovede pred českými orgánmi (a tak mohlo dôjsť podľa jeho slov k prepisu tvrdenia z českej zápisnice). Súd poukázal na to, že v zápisnici od českých orgánov nie je zmienka o navrhovateľom tvrdení, že by zo Sýrie vycestoval lietadlom, a vyzval ho na ozrejmenie rozporov. Tieto rozpory navrhovateľ nevedel náležite a bez pochybností odôvodniť a odstrániť. Osobitne sa nepodarilo odstrániť rozpor v otázke obdobia - roku vycestovania navrhovateľa zo Sýrie! Súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-PO-2/2016- Ž, ako aj so spisom Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava, č.p. PPZ-HCP-BA9-189/2015-AV zo zaistenia navrhovateľa pri neoprávnenom pobyte na území Slovenskej republiky. Z obsahu správneho spisu č.p. PPZ-HCP-BA9-189/2015-AV súd zistil, že navrhovateľ bol po jeho readmisii z Českej republiky administratívne vyhostený a zaistený dňa 19.10.2015 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ počas svojej nelegálnej cesty zo Sýrie cez Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovensko bol v Česku kontrolovaný a následne vrátený na Slovensko. Pred českou cudzineckou políciou sa preukázal talianskou ID kartou na meno O. B., tiež mal pri sebe dve portugalské ID karty na mená A. A. V. N. F., OP Sýrie a vojenskú knižku na meno V. O.. V priebehu výsluchu (13.10.2015) za prítomnosti tlmočníka o. i. uviedol, že zo Sýrie vycestoval 10.2.2013 do Turecka, že cestovný pas nevlastnil. 19.10.2015 bol vrátený na slovenské územie. Počas svojho výsluchu pred Oddelením cudzineckej polície PZ Trnava dňa 19.10.2015 za prítomnosti tlmočníka o. i. uviedol, že zo Sýrie vycestoval letecky 10.2.2013 do Turecka. Tiež že (odpovedajúc na otázku či mu v Sýrii hrozí prenasledovanie z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle) v Sýrii je vojna a sú tam národnostné nepokoje z ktorých dôvodov sa tam nechce vrátiť. O azyl na Slovensku požiadať nechcel. 15.12.2015 bol zo zaistenia prepustený. Následne opätovne predvedený na políciu a zaistený. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, O odvolaní rozhodol tunajší súd 15.1.2016 tak, že rozhodnutie o zaistení zrušil a vrátil ÚPZC na ďalšie konanie. Z obsahu aktuálneho (azylového) spisu ČAS: MU-PO-2/2016-Ž súd zistil, že navrhovateľ požiadal počas svojho zaistenia o azyl dňa 5.1.2016 z dôvodu, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, pretože sa v Sýrii angažoval v mimovládnych a charitatívnych organizáciách, ktoré sú podľa tvrdení navrhovateľa považované za teroristické skupiny. Ďalej uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by musel nastúpiť na povinnú vojenskú službu, nakoľko nemal vybavený odklad služby. Navrhovateľ sa tiež vyjadril, že by na Slovensku chcel študovať na univerzite. Pri pohovore pred odporcom konanom dňa 14.1.2016 uviedol, že nakoľko nemal cestovný doklad, tak prišiel v marci 2014 ilegálne do Turecka, odtiaľ po 10.8.2015 odišiel (spolu so sesternicou) do Európy. Ako dôvod svojej žiadosti o udelenie azylu uviedol, že nemá odklad vojenskej služby, preto nemôže v pokoji žiť v oblasti, z ktorej pochádza. V tejto a okolitých oblastiach vykonáva vláda početné kontroly, pri ktorých vždy žiada predloženie vojenskej knižky. Navrhovateľ sa vyjadril, že nechcel nastúpiť a vykonávať vojenskú službu a preto sa neodvážil požiadať o predĺženie odkladu vojenskej služby už poskytnutého do septembra 2011. Nastúpiť na vojenskú službu nechcel preto, lebo sa bál, že by bol v boji zabitý, resp. by musel zabíjať. Navrhovateľ sa podľa jeho slov aj zúčastňoval na pokojných protestoch proti sýrskej vláde v Aleppe od marca roku 2011 do júla 2012. Uviedol, že v Sýrii mal nejaké problémy, ale nevie, či súviseli s jeho účasťou na proteste konanom v júli 2012 - dva dni pred začiatkom Ramadánu (cca 18.7.2012) navrhovateľa na ulici zastavil nejaký pán, podľa navrhovateľa z bezpečnostných služieb. Následne bol zadržaný až do cca 16.8.2012 (asi 30 dní). Uviedol, že počas zaistenia bol mučený a následne prepustený. Navrhovateľ však uviedol, že nevie posúdiť, či toto zadržanie má priamy súvis s jeho účasťou na protestných akciách, alebo k jeho zaisteniu došlo v rámci bezpečnostných opatrení v súvislosti v atentátom v Damašku, ku ktorému došlo dva dni pred Ramadánom. Po prepustení žil v Aleppe - v jeho východnej časti (ktorý nebola pod kontrolou vlády) do marca 2014, kde pomáhal ľuďom. V priebehu tohto obdobia bol asi 5x kontrolovaný, žiadali od neho vojenskú knižku, ale vždy to „uplatil“. Uviedol, že v októbri 2013 boli dvaja jeho kamaráti zatknutí a že následne bol aj on hľadaný políciou, o čom mu povedala mama. Počas jeho pobytu vo východnej časti Aleppa ho (počas vykonávania práce pre televíziu Al-Aan TV) zadržali osoby hlásiace sa k Islamskému štátu. Svoj život „vymenil“ za technické zariadenie ktoré používal pri práci (február 2014). Následne bol zo zadržania prepustený. V priebehu doplňujúceho pohovoru (23.3.2016) navrhovateľ uviedol, že dve videá, ktoré predložil odporcovi sú z protestu v júli 2012, ktorého sa zúčastnil. V ďalšom odpovedal na otázky, kladené mu v súvislosti s jeho predchádzajúcou výpoveďou. V spise sa ďalej nachádzajú informácie o krajine pôvodu pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na udalosti, opisované navrhovateľom - na situáciu v Aleppe, na protesty v tomto meste, na činnosť medzinárodných organizácií pôsobiacich v Turecku, na existenciu televíznej stanice Al.Aan TV, na otázky súvisiace s výkonom vojenskej služby v Sýrii, možnosti jej odkladu, na zatýkanie a zaistenie v Sýrii, na otázky súvisiace s návratmi do Sýrie Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov: Táto námietka nie je dôvodná. Odporca v rozhodnutí opísal v konaní zistený stav veci, zrozumiteľným a logickým spôsobom prezentoval svoju správnu úvahu a to tak vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa, ako aj k dôvodom, pre ktoré dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom predpísané predpoklady udelenia azylu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, aký skutkový stav bol v konaní zistený, ako sa odporca vysporiadal s jednotlivými tvrdeniami navrhovateľa, podobne ako aj to, prečo navrhovateľovi azyl neudelil. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca poskytol navrhovateľovi dostatok časového priestoru na prezentovanie dôvodov jeho žiadosti o azyl, do spisu založil všetky navrhovateľom predložené dôkazy, s poukazom na obsah vykonaných pohovorov vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, a to včítane tých, ktoré navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne založil do spisu. Podľa názoru súdu takto získal odporca dostatok informácií, potrebných pre objektívne posúdenie navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu: Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto podľa názoru súdu nie je dôvodná. Skutočnosť, že odporca navrhovateľovi azyl neposkytol nie je možné vo vzťahu k obsahu spisu (zisteného stavu) veci posudzovať ako rozpor obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Táto námietka tak isto podľa názoru súdu nie je dôvodná: 1/ Odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú s poukazom na okolnosti, konkretizované v samotnom odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru súdu takémuto vyhodnoteniu niet čo vyčítať, nakoľko vychádza zo samotných tvrdení navrhovateľa, konfrontovaných tiež zo zisteným stavom veci. Takéto vyhodnotenie navrhovateľa bolo potvrdené aj obsahom výsluchu navrhovateľa pred súdom, keď i napriek snahe súdu navrhovateľ neodstránil zásadný rozpor v jeho výpovediach (urobených po zákonnom poučení jednak pred českou ako aj slovenskou políciou, resp. pred odporcom), týkajúci sa obdobia (roku) odchodu navrhovateľa zo Sýrie. Navrhovateľ 13.9.2015 pred českou políciou tvrdil, že zo Sýrie vycestoval 10.2.2013. O mesiac potom - 19.10.2015 pred slovenskou políciou tiež (zhodne) uviedol, že zo Sýrie vycestoval 10.2.2013 a to letecky do Turecka. V tejto výpovedi sa neodvolal na svoju výpoveď z 13.9.2015, ako to tvrdil vo svojom výsluchu pred konajúcim sudcom. Avšak v konaní pred odporcom uvádzal, že zo Sýrie vycestoval do Turecka až v marci 2015 (resp. v marci 2014) potom, ako boli dvaja jeho priatelia koncom roku 2013 zatknutí a ako bol aj on hľadaný (podľa vyjadrenia jeho matky) tajnou políciou. Podľa názoru súdu navrhovateľ pred odporcom uviedol ako dátum svojho odchodu marec 2014 (resp. 2015) účelovo - z dôvodu vytvorenia si lepších predpokladov udelenia azylu. Konkrétne s poukazom na jeho dôvod, spočívajúci v údajnom hľadaní ho tajnou políciou (záver roku 2013), resp. s jeho únosom príslušníkmi Islamského štátu v závere roku 2013. V tejto súvislosti súd opakovane poukazuje na odporcom konštatovanú nedôveryhodnosť navrhovateľa ktorý opakovane pred českou, resp. slovenskou políciou jednoznačne tvrdil, že zo Sýrie vycestoval v marci roku 2013, pričom pred odporcom uvádzal, že v závere roku 2013 bol unesený Islamským štátom, resp. že bol doma v Aleppe hľadaný políciou. 2/ Pokiaľ ide dôvod žiadosti o azyl, súvisiaci s vojenskou službou: Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že otázky prípadného nepredĺženia odkladu vojenskej služby samy o sebe nie sú dôvodom udelenia azylu - mohli by byť dôvodom poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorá navrhovateľovi poskytnutá bola. Je tomu tak preto, lebo prípadné nenastúpenie na vojenskú službu (resp. nevybavenie jej odkladu) nemožno bez existencie ďalších predpokladov podradiť pod žiaden z dôvodov udelenia azylu, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Takéto konanie žiadateľa o azyl by bolo významným iba v súvislosti s tým, ak by odmietnutie vojenskej služby súviselo aspoň s jedným z dôvodov § 8 zákona o azyle. 3/ Navrhovateľ uviedol, že sa zúčastnil nenásilných protestov v Aleppe a že následne bol cca 18.7.2012 zaistený na cca 30 dní a počas zaistenia mučený. Sám navrhovateľ však uviedol, že nevie z akého dôvodu bol v tento deň kontrolovaný a následne zaistený - ako možný dôvod uviedol policajné akcie, súvisiace s atentátom ku ktorému došlo v Damašku pred centrálou tamojšieho Bezpečnostného úradu. Ak by aj skutočne došlo k takémuto zaisteniu navrhovateľa, tento fakt by mohol založiť dôvod poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorá však navrhovateľovi udelená bola. Odporca v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že ak by bola obava navrhovateľa súvisiaca s jeho nepredĺžením odkladu vojenskej služby reálna, sýrske štátne orgány by navrhovateľa zo zaistenia neprepustili, ale by ho poslali priamo výkonu vojenskej služby. To sa však nestalo. Teda buď k zaisteniu navrhovateľa vôbec nedošlo, alebo otázka nepredĺženia odkladu vojenskej služby nebola podstatnou. 4/ Ak by aj súd pripustil, že navrhovateľ Sýriu opustil v marci roku 2014, tak takéto jeho konanie nie je možné spájať s ním prezentovaným zaistením, ku ktorému malo dôjsť v lete roku 2012. Predovšetkým preto, lebo by bolo nelogickým, aby v dôsledku takéhoto zaistenia Sýriu opustil až 19 mesiacov po prepustení zo zaistenia a naviac sa tak malo stať z oblasti východného Aleppa, ktorá však nebola pod kontrolou vládnych orgánov, teda z oblasti pre neho bezpečnej. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní o jeho administratívnom vyhostení, resp. zaistení výslovne uviedol, že Sýriu opustil preto, lebo tam je vojna a národnostné nepokoje. Teda nie z dôvodu, že by konkrétne on bol kýmkoľvek prenasledovaný, či perzekvovaný, alebo z iného konkrétneho dôvodu. 5/ Pokiaľ ide o údajný únos navrhovateľa príslušníkmi Islamského štátu, tak ani tento (ak k nemu došlo) nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko (ako to uviedol navrhovateľ) jeho cieľom malo byť odovzdanie televízneho technického zariadenia k čomu aj došlo. Iné hrozby v tejto súvislosti navrhovateľ neuviedol. Súd poznamenáva, že ak by aj navrhovateľovi hrozila čo i len jedna z ním prezentovaných obáv, táto bola eliminovaná odporcom poskytnutou doplnkovou ochranou. Navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne založil do súdneho spisu v slovenskom preklade časti rozsudkov mestského súdu v Maďarsku, španielskeho Najvyššieho súdu a slovinského Najvyššieho súdu. Okrem skutočnosti, že išlo o výňatky z rozsudkov súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudky iných štátov nie sú pre rozhodovanie slovenských všeobecných súdov relevantnými. Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci, tento podriadil pod príslušnú právnu normu a pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je logické a zrozumiteľné, z obsahu ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia a to v súvislosti s posúdením splnenia podmienok pre udelenie azylu tak ako to vyžaduje zákon o azyle, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Súd poznamenáva, že v konaní postupoval podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).