Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200935 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: A. O. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA8-36-012/2016-AV zo dňa 10.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA8-36-012/2016-AV zo dňa 10.05.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 1.06.2016 právnym zástupcom navrhovateľky podaný opravný prostriedok zo dňa 23.05.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA8-36-012/2016-AV vydanému dňa 10.05.2016, ktorým bola navrhovateľka zaistená v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 10.05.2016 a následne bola umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia, najdlhšie však do 10.09.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľky je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľky podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 09.05.2016 o 07.10 hod. bol navrhovateľka odovzdaná príslušníkmi Stanice colného úradu Veľký Meder, Colného úradu Trnava príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľky bolo vykonané z dôvodu, že dňa 09.05.2016 o 00.30 hod. bola hliadkou Stanice colného úradu Veľký Meder, Colného úradu Trnava kontrolovaná v meste Veľký Meder a na výzvu predloženia dokladov, nevedela predložiť žiadny cestovný doklad, avšak predložila registračnú kartu žiadateľky o azyl v Maďarsku. Z uvedeného dôvodu bol vyrozumený správny orgán z dôvodu podozrenia, že sa jedná o cudziu štátnu príslušníčku, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene bez platného cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup a pobyt. Následne vzniklo podozrenie, že navrhovateľka sa dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, nelegálne vstúpila z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup a pobyt. Na základe zistených skutočností ohľadne totožnosti navrhovateľky, odporca zaslal dňa 09.05.2016 pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-29-004/2016-AV žiadosť prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo - Rajka o poskytnutie informácie, či navrhovateľka je žiadateľkou o azyl na území Maďarska. Po prijatí odpovede dňa 09.05.2016 pod č.p.: PPZ-MPS-CUN-6559/2016-KEB/23871 bolo zistené, že navrhovateľka pod totožnosťou A. O. M. požiadala dňa 06.05.2016 o azyl v Maďarsku a bol jej prikázaný pobyt v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Z tohto dôvodu bolo kontaktované Dublinské stredisko Slovenskej republiky pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-29-010/2016-AV zo dňa 10.05.2016 z dôvodu prijatia opatrení, pridelenia identifikačného čísla Dublinského konania a oboznámenia sa s prípadom navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene z dôvodu, že dňa 09.05.2016 v nočných hodinách v čase okolo 00.30 hod. neoprávnene vstúpila na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska bez cestovného pasu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup a pobyt, avšak na území Slovenskej republiky bola kontrolovaná príslušníkmi Stanice colného úradu Veľký Meder Colného úradu Trnava a predvedená príslušníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru do priestorov Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Na základe zistenia, že navrhovateľka požiadala o pridelenie štatútu azylanta v Maďarsku, príslušný orgán Slovenskej republiky začal konanie za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu (Dublinské konanie). Odporca mal preukázané, že navrhovateľka po prekročení štátnej hranice Maďarska, požiadala o udelenie azylu, a bola umiestnená v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Po svojvoľnom opustení krajiny, v ktorej požiadala o udelenie azylu, nelegálne vstúpila na územie iného štátu Únie. Navrhovateľka je osobou, u ktorej je značné riziko úteku (nelegálny vstup na územie Maďarska, vyhýbanie sa hraničnej kontrole, svojvoľný odchod na územie iného štátu Únie, namiesto pobytu v pobytovom tábore v Maďarsku ihneď ako jej to situácia dovolila, opustila túto krajinu a nelegálne prekračovala do iného štátu Únie) a nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do azylového zariadenia v obci Bicske v Maďarsku, ale sa bude pokúšať o útek do iných krajín Únie, pričom sa bude skrývať a vyhýbať sa azylovému konaniu, ako doteraz. Vzhľadom na vysoké riziko úteku, bolo potrebné navrhovateľku zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu, kde prvotne požiadala o udelenie azylu. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Podľa jej názoru odporca v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril, ale ho odôvodnil nedostatočne, nebola reálne preskúmaná. Taktiež odporca nezvážil aplikáciu Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ktorá tiež stanovuje povinnosť skúmať riziko úteku. Mala za to, že odporca nezvážil uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení. Namietala, že odporca stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľky do 10.09.2016, ktorá je neprimerane dlhá. Uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Odporca nezvážil možnosť aplikácie menej prísnych donucovacích prostriedkov ako je zaistenie navrhovateľky. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľkou, pričom uviedol, že navrhovateľka požiadala dňa 06.05.2016 o azyl v Maďarsku a bol jej prikázaný pobyt v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Navrhovateľka sa mala zdržiavať na území Maďarska v azylovom zariadení v Bicske a ostať tam do rozhodnutia kompetentných orgánov a nemala opustiť územie štátu, kde požiadala o udelenie azylu a vycestovať na územie iného štátu Únie. Poukázal na to, že v zmysle kapitoly III. článku 7 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 604/2013 „členský štát zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte“. Uviedol, že navrhovateľka nemá žiaden legálny zdroj príjmov, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, a preto jedinou možnosť je ju zaistiť a umiestniť do ubytovacieho zariadenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý po vybavení potrebných úkonov zabezpečí odovzdanie navrhovateľky na územie druhého štátu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľky ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 9.6.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľky musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľkou podané námietky voči nemu uvedené v jej opravnom prostriedku neobstoja. K námietke navrhovateľky, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd uvádza, že odporca riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa dopustila priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Na územie Slovenskej republiky vstúpila neoprávnene. Zdržiavala sa na území Slovenskej republiky neoprávnene bez platného cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 09.05.2016 navrhovateľka uviedla, že na území Slovenskej republiky nežiada o azyl, nakoľko v Maďarsku požiadala o udelenie azylu. Navrhovateľka uviedla, že má pri sebe hotovosť v sume 150 eur. Odporca na základe odpovede na dožiadanie, výsledku lustrácií v Maďarsku ako aj v informačných systémoch Policajného zboru mal preukázané, že navrhovateľka podala žiadosť o azyl v Maďarsku dňa 06.05.2016, a preto sa mala zdržiavať na území Maďarskej republiky v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Nemala opustiť územie štátu, kde požiadala o udelenie azylu. Pobyt navrhovateľky v Maďarsku je na základe podanej žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou navrhovateľky zdržiavať sa v Maďarsku až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o azyl. Navrhovateľka počas konania o udelení azylu nie je oprávnená pohybovať sa v iných krajinách Únie. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 26.05.2016 vo veci zabezpečenia vrátenia cudzinky bola zaslaná odpoveď, že bolo pracovníkmi Dublinského strediska začaté konanie o odovzdaní do cudzieho štátu. K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku navrhovateľky, je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jej vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Maďarska , jej nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná v jej konaní, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému konaniu. Z uvedeného vyplýva riziko úteku navrhovateľky a preto bolo potrebné navrhovateľku zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jej návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie navrhovateľky a nie návrat do Maďarska vykonať po prepustení zo zaistenia. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľky a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľky v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka v priebehu správneho konania uviedla. K námietke navrhovateľky ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca stanovil od 10.05.2016 najdlhšie do 10.09.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá určitú dobu ( t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Navrhovateľka sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. V prípade navrhovateľky ide o zaistenie najdlhšie na 4 mesiace, a nie o maximálnu dĺžku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľky a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľke ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešná nebola. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).