KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava15. 11. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/121/2016 z 15. 11. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. novembra 2016, sp. zn. 6S/121/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200952.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/121/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200952
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200952.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: B. A., R. D. XX, XXX XX R., proti žalovanému:
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, 814 99
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAGS SSU 30696/2012/53675-6 zo
dňa 09.03.2012 a MAGS SSU 51728/2012/443431-7 zo dňa 05.12.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.06.2016 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAGS SSU 30696/2012/53675-6 zo dňa 09.03.2012 a MAGS
SSU 51728/2012/443431-7 zo dňa 05.12.2012. Žalobu podal z dôvodu pre podozrenie z porušenia
viacerých ustanovení platnej legislatívy. Zároveň tieto rozhodnutia boli nelegálne sformulované a
následne nelegálne zmenené projektové zadanie stavby.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 20.07.2016 uviedol, že žalobca sa
domáha prieskumu rozhodnutí žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu, ktoré nadobudli
právoplatnosť márnym uplynutím lehoty určenej na podanie odvolania. Neboli teda preskúmavané
druhostupňovým správnym orgánom, nakoľko neboli proti ním podané opravné prostriedky, hoci bolo
podanie opravných prostriedkov proti ním prípustné. Žalovaný má za to, že tieto rozhodnutia nemôžu byť
predmetom súdneho prieskumu. Navyše žalobca v konaní nie je zastúpený advokátom, napriek tomu,
že zastúpenie žalobcu advokátom je v správnom súdnictve obligatórne. Žalovaný poukázal aj na tú
skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami ani postupom
žalovaného, t.j., že bol aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby.

Podľa § 97 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, správny
súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd
konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní
zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. MAGS SSU
30696/2012/53675-6 zo dňa 09.03.2012 a MAGS SSU 51728/2012/443431-7 zo dňa 05.12.2012,
ktorými bola povolená stavba „Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor -



Šafárikovo námestie“. Z administratívneho ako aj súdneho spisu, krajský súd zistil, že žalobca napriek
výzve zo dňa 13.06.2016 si neustanovil právneho zástupcu. Krajský súd zistil, že žalobca nebol
účastníkom správneho konania a nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré mohol proti
prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podať a taktiež nepreukázal ako bol na svojich právach
ukrátený rozhodnutiami a postupom žalovaného, resp. nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie
tejto žaloby.

Aby bola osoba účastníkom konania, musí byť nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu
alebo povinností (vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom
záujme alebo povinnosti musí byť oprávnený rozhodovať správny orgán. Správny orgán pri určovaní
účastníkov konania musí vždy skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo
povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, t.j. priznať, určiť jeho rozsah, podmienky
realizácie atď. Krajský súd ďalej uviedol, že účastníkom konania podľa SSP je aj osoba, ktorej práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byt rozhodnutím priamo dotknuté, pričom sa to vzťahuje
na prípady, keď rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť právnej
pozície inej osoby (napr. suseda v stavebnom konaní). Pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho
orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní,
rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním.

Pokiaľ krajský súd pri preskúmavaní napadnutého správneho rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca
nespĺňa hmotnoprávne predpoklady pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, procesným
výsledkom takéhoto posúdenia je postup v zmysle § 98 ods. l písm. e) SSP odmietnutie žaloby
ako podanej zjavne neoprávnenou osobou, keď aktívna legitimácia pre podanie žaloby v správnom
súdnictve patrí účastníkovi administratívneho konania alebo opomenutému účastníkovi, s ktorým sa ako
s účastníkom konať malo.

Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba
bola odmietnutá.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).