Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200977 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200977.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: G. S. C. J., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.6.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-141-010/2016-AV zo dňa 17.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-141-010/2016-AV zo dňa 17.5.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-141-010/2016-AV zo dňa 17.5.2016 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1. , ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 17.5.2016, pričom dobu zaistenia stanovil najviac do 16.11.2016. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci - okolnosti predvedenia navrhovateľa, jeho správanie sa v priestoroch sídla odporcu, že navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana (do 25.4.2016) nebola predĺžená, že tento v roku 2015 zneužil program asistovaného dobrovoľného návratu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ počas svojho výsluchu odmietol odpovedať na kladené otázky. Z takéhoto správania sa navrhovateľa vyvodil záver, podľa ktorého v prípade navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, pričom v jeho prípade nie je možné aplikovať alternatívy zaistenia. Dobu zaistenia odôvodnil (s poukazom na vyjadrenie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov - ďalej len „ÚPZC“ ako odborného útvaru zabezpečujúceho o. i. aj vydanie cestovných či náhradných cestovných dokladov) skutočnosťou, že pre navrhovateľa bude potrebné zabezpečiť potrebný cestovný doklad, ktorého vydanie si vyžiada domu min. šesť mesiacov a to v závislosti od spolupráce navrhovateľa pri jeho vydaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.6.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rizika úteku navrhovateľa, nevyužitie alternatív zaistenia, ako aj stanovenia doby zaistenia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Osobitne poukázal na nespoluprácu navrhovateľa, ktorá sa prejavila tým, že odmietol odpovedať na otázky, kladené mu v priebehu jeho výsluchu. V dôsledku takéhoto správania sa navrhovateľa teda nemožnom odporcovi vyčítať nedostatočné zistenie stavu veci. Poznamenal, že vo vzťahu k dobe zaistenia kontaktoval aj odborné útvary polície, zaoberajúce sa zabezpečovaním vydania cestovných dokladov pre cudzincov. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.), svoju neúčasť ospravedlnili a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP-BA6-141/2016- AV. Z jeho obsahu o. i. zistil, že navrhovateľ bol 16.5.2016 kontrolovaný policajnou hliadkou. Bolo zistené, že navrhovateľ svoju totožnosť nevedel hodnoverne preukázať, že doplnkovú ochranu mal poskytnutú do 25.4.2016, pričom o jej predĺženie nepožiadal. Počas jeho predvádzania pred odporcu museli byť použité putá. Pri vykonaní osobnej prehliadky mal pri sebe okrem iných vecí štvoro náramkových hodiniek. Po predvedení odmietol poskytnutú stravu. V priestoroch odporcu sa neadekvátne správal, vykrikoval, že zo Slovenska ho nikdy nedostanú a keď sa o to pokúsia, ujde do inej krajiny EÚ v ktorej sa bude skrývať. V priebehu svojho výsluchu pred odporcom (podania vyjadrenia) odmietol odpovedať na všetky kladené otázky. Z relácií Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vyplýva, že vydanie náhradného cestovného dokladu štátnych príslušníkov Alžírska v prípade ak pri jeho vydaní spolupracujú, je do šesť mesiacov. V prípade ich nespolupráce môže byť dlhšia. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré odporca odmietol podpísať, podobne ako odmietol podpísať zápisnicu o podaní vyjadrenia. Ani následné dokumenty, predložené odporcovi na podpis či prevzatie navrhovateľ odmietol podpísať, resp. ich prevziať. Podľa § 88 ods. 1 pís. a) bod 1. zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov: (1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. (2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočného zistenia stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v priebehu konania zabezpečil a do spisu založil všetky potrebné a pre vydanie rozhodnutia nevyhnuté podklady (úradné záznamy, záznam o lustrácii navrhovateľa, dostupné správy o navrhovateľovi - o konaniach pred Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, relácie odborných útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečujúcich vydanie cestovných, či náhradných cestovných dokladov, vypočul navrhovateľa a dal mu tak možnosť jednak odpovedať na kladené otázky, resp. sa vyjadriť ku konaniu - navrhovateľ však s odporcom absolútne nespolupracoval a na kladené otázky odmietol odpovedať). V rámci daných možností - s poukazom negatívne na správanie sa navrhovateľa teda dostatočne zistil stav veci. Súd zdôrazňuje, že odmietanie akejkoľvek spolupráce navrhovateľa s odporcom nemôže byť dôvodom ku konštatovaniu nedostatočne zisteného stavu veci odporcom! K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto ani námietka nie je dôvodná, i keď odôvodneniu rizika úteku a nevyužitia alternatív zaistenia mohol odporca venovať väčšiu pozornosť. Táto čiastočná vada však podľa názoru súdu nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal skutočnosti, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Osobitne tiež poukázal na správanie sa navrhovateľa po začatí konania o jeho administratívnom vyhostení - na jeho vyjadrenia týkajúce sa jeho úteku a skrývania sa, tiež na odmietanie spolupráce s odporcom, keď navrhovateľ odmietol odpovedať na kladené otázky. Za daného skutkového stavu teda odporca v rámci daných možností odôvodnil riziko úteku navrhovateľa, resp. nemožnosť uplatnenia alternatív jeho zaistenia jediným možným spôsobom, poukazujúc na nespoluprácu navrhovateľa a tiež na jeho správanie sa pred odporcom. Pokiaľ ide o odôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia, túto odporca odôvodnil logickou argumentáciou - s poukazom na potrebu zabezpečenia cestovného, či náhradného cestovného dokladu a tiež s poukazom na vyjadrenie odborného útvaru (ÚPZC), ktorý vydanie takýchto dokladov zabezpečuje. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ako predchádzajúce, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Voči navrhovateľovi bolo legálnym spôsobom začaté konanie o jeho administratívnom vyhostení a následne konanie o jeho zaistení. V priebehu jeho prevozu pred odporcu bolo potrebné voči navrhovateľovi z dôvodu jeho správania sa použiť putá. Navrhovateľ nachádzajúci sa už v sídle odporcu sa vyjadroval, že zo Slovenska ho nikto nedostane a keď o to bude (polícia) snažiť, tak utečie do iného štátu EÚ, kde sa bude skrývať. Počas svojho výsluchu pred odporcom vo veci jeho zaistenia odmietol odpovedať na kladené otázky, podpisovať či preberať písomnosti. Ak teda navrhovateľ prezentoval svoj úmysel utiecť a skrývať sa v inom štáte EÚ, pričom neodpovedal na otázky kladené mu v priebehu výsluchu odporcom a ani nevyužil možnosť vyjadriť sa ku konaniu (o jeho zaistení), odporca správne a v súlade so zákonom takéto konanie v jeho komplexnosti vyhodnotil ako preukázanie existencie rizika úteku navrhovateľa. Podobne, ak navrhovateľ odmietol komunikovať s odporcom, vedome mu znemožnil posúdenie otázky využitia alternatív zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o azyle. Aj vo vzťahu k tejto otázke preto odporca správne rozhodol o nemožnosti ich využitia. Pokiaľ ide o stanovenie doby zaistenia, podľa názoru súdu táto zodpovedá skutkovému stavu veci. Navrhovateľ nedisponuje cestovným dokladom, ktorý je potrebný pre jeho vycestovanie do určenej krajiny. Aj z rozhodovacej praxe súdu je súdu známe, že vydanie cestovné dokladu, či náhradného cestovného dokladu si samo o sebe vyžaduje značný časový priestor (naviac, ak veľvyslanectvo krajiny pôvodu navrhovateľa sa na Slovensku nenachádza), ktorý je nad to determinovaný postojom (spoluprácou) osoby, pre ktorú sa takýto doklad zabezpečuje. I keď v danej veci bola odporcom stanovená maximálne prípustná (prvotná) doba zaistenia navrhovateľa, súd ju nepokladá za neprimeranú, alebo nedôvodnú. Súd pokladá za potrebné poukázať tiež na správanie sa navrhovateľa po vydaní napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ bol v konaní o jeho administratívnom vyhostení opätovne vypočutý, opätovne na kladené otázky neodpovedal, nepodpisoval a nepreberal písomnosti. Z dôvodu jeho agresivity museli byť voči nemu použité putá a ďalšie donucovacie prostriedky. Bez povšimnutia súdu nezostala ani skutočnosť, že navrhovateľ mal pri svojom predvedení pred odporcu pri sebe štvoro (!) náramkových hodiniek (zn. Seiko, Citizen, Certina, Tissot), ktorá skutočnosť je nanajvýš neobvyklou. O dôvodoch ich držby sa možno iba domnievať. Avšak toto konštatovanie nemalo vplyv na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a teda ani na rozhodnutie súdu. Pretože námietky navrhovateľa neboli dôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. S poukazom na § 138 ods. 4 O.s.p. sa na navrhovateľa hľadí ako oslobodeného od súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).