KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava15. 6. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/52/2016 z 15. 6. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. júna 2016, sp. zn. 9Sp/52/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200980.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200980
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200980.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky:
O. F., nar.XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, zastúpenej: Centrum právnej
pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA8-46-012/2016-AV zo dňa 18.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA8-46-012/2016-AV zo dňa 18.05.2016
p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 8.06.2016 právnym zástupcom navrhovateľky podaný
opravný prostriedok zo dňa 31.05.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA8-46-012/2016-AV
vydanému dňa 18.05.2016, ktorým bola navrhovateľka zaistená v súlade s ustanovením § 88 ods.1
písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 18.05.2016 a následne bola umiestnená
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby
zaistenia, najdlhšie
však do 18.07.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie
k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľky je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľky podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte
cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013,
ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie
žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej
príslušnosti v jednom z členských štátov.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 09.05.2016 o 07.10 hod. bol
navrhovateľka odovzdaná príslušníkmi Stanice colného úradu Veľký Meder, Colného úradu Trnava
príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľky bolo vykonané z dôvodu, že dňa 09.05.2016
o 00.30 hod. bola hliadkou Stanice colného úradu Veľký Meder, Colného úradu Trnava kontrolovaná
v meste Veľký Meder a na výzvu predloženia dokladov, nevedela predložiť žiadny cestovný doklad,
avšak predložila registračnú kartu žiadateľky o azyl v Maďarsku. Navrhovateľka bola po zadržaní ihneď
hospitalizovaná v nemocnici Dunajskej Strede na chirurgickom oddelení, nakoľko počas zadržania



unikajúcich osôb došlo k streľbe, pričom navrhovateľka bola zasiahnutá projektilom zo služobnej zbrane
príslušníka Colného úradu. Na základe telefonického oznámenia bolo zistené, že navrhovateľka po
deväť dňovej hospitalizácii bola dňa 18.05.2016 prepustená z nemocnice v Dunajskej Strede. Z
uvedeného dôvodu bol vyrozumený správny orgán z dôvodu podozrenia, že sa jedná o cudziu štátnu
príslušníčku, ktorá sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene bez platného cestovného
dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup a pobyt. Následne
vzniklo podozrenie, že navrhovateľka sa dopustila priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č.
404/2011 Z.z. tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, nelegálne vstúpila
z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu, bez víza alebo
povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo na vstup a pobyt. Na základe zistených skutočností ohľadne
totožnosti navrhovateľky, odporca zaslal dňa 09.05.2016 pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-29-004/2016-AV
žiadosť prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo - Rajka o poskytnutie informácie,
či navrhovateľka je žiadateľkou o azyl na území Maďarska. Po prijatí odpovede dňa 09.05.2016 pod č.p.:
PPZ-MPS-CUN-6559/2016-KEB/23871 bolo zistené, že navrhovateľka pod totožnosťou O. F. požiadala
dňa 06.05.2016 o azyl v Maďarsku a bol jej prikázaný pobyt v Azylovom záchytnom zariadení v obci
Bicske. Z tohto dôvodu bolo kontaktované Dublinské stredisko Slovenskej republiky pod č.p.: PPZ-
HCP-BA8-46-011/2016-AV zo dňa 18.05.2016 z dôvodu prijatia opatrení, pridelenia identifikačného čísla
Dublinského konania a oboznámenia sa s prípadom navrhovateľky.

Uviedol, že navrhovateľka sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene z dôvodu, že dňa
09.05.2016 v nočných hodinách v čase okolo 00.30 hod. neoprávnene vstúpila na územie Slovenskej
republiky z územia Maďarska bez cestovného pasu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju
oprávňovalo na vstup a pobyt, avšak na území Slovenskej republiky bola kontrolovaná príslušníkmi
Stanice colného úradu Veľký Meder Colného úradu Trnava s ďalšími cudzincami, bola zadržaná a
následne prevezená a hospitalizovaná v nemocnici v Dunajskej Strede. Dňa 18.05.2016 po predvedení
bola s ňou spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku.

Na základe zistenia, že navrhovateľka požiadala o pridelenie štatútu azylanta v Maďarsku, príslušný
orgán Slovenskej republiky začal konanie za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa
osobitného predpisu (Dublinské konanie).

Odporca mal preukázané, že navrhovateľka po prekročení štátnej hranice Maďarska, požiadala o
udelenie azylu, a bola umiestnená v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Po svojvoľnom
opustení krajiny, v ktorej požiadala o udelenie azylu, nelegálne vstúpila na územie iného štátu Únie.
Navrhovateľka je osobou, u ktorej je značné riziko úteku (nelegálny vstup na územie Maďarska,
vyhýbanie sa hraničnej kontrole, svojvoľný odchod na územie iného štátu Únie, namiesto pobytu v
pobytovom tábore v Maďarsku ihneď ako jej to situácia dovolila, opustila túto krajinu a nelegálne
prekračovala do iného štátu Únie) a nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do azylového
zariadenia v obci Bicske v Maďarsku, ale sa bude pokúšať o útek do iných krajín Únie, pričom sa bude
skrývať a vyhýbať sa azylovému konaniu, ako doteraz. Vzhľadom na vysoké riziko úteku, bolo potrebné
navrhovateľku zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu, kde prvotne požiadala o udelenie
azylu.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f)
Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, uverejneného v Zbierke zákonov
č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z..

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podala navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci,
vec nesprávne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.

Podľa jej názoru odporca v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril,
ale ho odôvodnil nedostatočne, nebola reálne preskúmaná. Taktiež odporca nezvážil aplikáciu Smernice
európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch
členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú
na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ktorá tiež stanovuje povinnosť skúmať riziko úteku. Mala
za to, že odporca nezvážil uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení.



Namietala, že odporca stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľky do 18.07.2016. Uvedenú dĺžku
doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej
veci. Odporca nezvážil možnosť aplikácie menej prísnych donucovacích prostriedkov ako je zaistenie
navrhovateľky, ale stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľky na 2 mesiace.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľkou,
pričom uviedol, že navrhovateľka požiadala dňa 06.05.2016 o azyl v Maďarsku a bol jej prikázaný pobyt
v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Navrhovateľka sa mala zdržiavať na území Maďarska
v azylovom zariadení v Bicske a ostať tam do rozhodnutia kompetentných orgánov a nemala opustiť
územie štátu, kde požiadala o udelenie azylu a vycestovať na územie iného štátu Únie. Poukázal na to,
že v zmysle kapitoly III. článku 7 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 604/2013 „členský štát zodpovedný

podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po
prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte“.

Uviedol, že navrhovateľka nemá žiaden legálny zdroj príjmov, nedisponuje žiadnymi finančnými
prostriedkami a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, a preto jedinou možnosť je ju zaistiť a
umiestniť do ubytovacieho zariadenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý po
vybavení potrebných úkonov zabezpečí odovzdanie navrhovateľky na územie druhého štátu.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľky ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 16.6.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.



Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľky musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľkou podané námietky voči nemu uvedené v jej opravnom prostriedku neobstoja.

K námietke navrhovateľky, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne
právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd uvádza, že odporca riadne zistil
skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa dopustila priestupku podľa § 118
ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej
republiky. Na územie Slovenskej republiky vstúpila neoprávnene. Zdržiavala sa na území Slovenskej
republiky neoprávnene bez platného cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici
o podaní vyjadrenia zo dňa 18.05.2016 navrhovateľka uviedla, že na území Slovenskej republiky nežiada
o azyl, nakoľko požiadala o udelenie azylu v Maďarsku. Navrhovateľka uviedla, že má pri sebe hotovosť
v sume 10 eur. Ďalej uviedla, že sa čo najskôr chce vrátiť do Maďarska. Odporca na základe odpovede
na dožiadanie, výsledku lustrácií v Maďarsku ako aj v informačných systémoch Policajného zboru mal
preukázané, že navrhovateľka podala žiadosť o azyl v Maďarsku dňa 06.05.2016, a preto sa mala
zdržiavať na území Maďarskej republiky v Azylovom záchytnom zariadení v obci Bicske. Nemala opustiť
územie štátu, kde požiadala o udelenie azylu. Pobyt navrhovateľky v Maďarsku je na základe podanej
žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou navrhovateľky zdržiavať sa v Maďarsku až do právoplatného
rozhodnutia o žiadosti o azyl. Navrhovateľka počas konania o udelení azylu nie je oprávnená pohybovať
sa v iných krajinách Únie.

K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku navrhovateľky, je
potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jej vyjadrení, ako aj samotného
konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Maďarska , jej nelegálnom vstupe na územie Slovenskej
republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude
skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná v jej konaní, ale
bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému konaniu. Z uvedeného vyplýva
riziko úteku navrhovateľky a preto bolo potrebné navrhovateľku zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jej
návrat do štátu, kde požiadala o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné
odovzdanie navrhovateľky a nie návrat do Maďarska vykonať po prepustení zo zaistenia.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľky a posudzoval aj relevantnosť dôvodov
na strane navrhovateľky v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť
zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu
dôvodov, ktoré navrhovateľka v priebehu správneho konania uviedla.

K námietke navrhovateľky ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca
stanovil od 18.05.2016 najdlhšie do 18.07.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba
je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá
určitú dobu ( t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia
je zákonná a oprávnená. Navrhovateľka sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia
na pobyt, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného
členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade
medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov
od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo
konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88
ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne



potrebný, najviac na šesť mesiacov. V prípade navrhovateľky ide o zaistenie najdlhšie na 2 mesiace,
a nie o maximálnu dĺžku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľky a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľke ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešná nebola. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).