Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201249 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201249.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K. T. K., narodeného X.X.XXXX, cestovný doklad Afganskej islamskej republiky č. O., štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, povolenie na pobyt č. Y., podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom Kábul, mestská časť L. L., ulica č. XXX, aktuálne s miestom pobytu G. XX, R., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o žalobe vo veci azylu zo dňa 13.7.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-51-11/2016-Ž zo dňa 30.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany žalobcovi poskytnutej navrhovateľovi. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca počas obdobia poskytnutej doplnkovej ochrany sa v období od októbra 2015 do februára 2016 (teda 4 mesiace) vrátil do krajiny svojho pôvodu - do Kábulu, následne sa vrátil na Slovensko, pričom sa tak stalo legálnou cestou, letecky. Počas pobytu v Afganskej islamskej republike (ďalej len „Afganistan“) nemal žiadne problémy. V ďalšom poukázal na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Afganistane - v Kábule, ktorý je podľa informácií založených v spise i napriek občasným incidentom (primárne zameranými na politických predstaviteľov, bezpečnostné a ozbrojené zložky, resp. štátnu administratívu) jedným z najbezpečnejších regiónov Afganistanu, kam sa hlavne vysídľujú obyvatelia (rodiny) z iných častí Afganistanu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu (ďalej len „žaloba“) zo dňa 13.7.2016, ktorou sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v nej, že samotný fakt, že navštívil svoju rodinu v Afganistane ešte neznamená, že Afganistan je bezpečnou krajinou a že by nebol individuálne ohrozený. Tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. O podanej žalobe nežiadal rozhodnúť na pojednávaní. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.8.2016 k žalobe navrhol túto zamietnuť. Zotrval na dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, jeho správnosti a opodstatnenosti. Žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. O podanej žalobe nežiadal rozhodnúť na pojednávaní. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“)) rozhodol vec bez nariadenia pojednávania (§ 107 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a dospel k názoru, že niet dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu zamietol. 5. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa správny súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného správneho spisu žalovaného ČAS: MU-PO-51/2016-Ž (a pripojených spisov ČAS: MU-318/ PO-Ž-2010, ČAS: MU-380/PO-Ž-2010, ČAS: MU-212/PO-Ž-2012, ČAS: MU-253/PO-Ž-2013). Z obsahu aktuálneho spisu ČAS: MU-PO-51/2016-Ž zistil, že žalobcovi bola v konaní ČAS: MU-380/PO-Ž-2010 poskytnutá doplnková ochrana, ktorá mu bola následne dvakrát predĺžená. Dňa 2.3.2016 požiadal o jej opätovné predĺženie. V priebehu konania bol žalobca opakovane vypočutý žalovaným. V priebehu týchto pohovorov bolo zistené (a z jeho cestovného dokladu overené), že 26.10.2015 priletel na kábulské medzinárodné letisko, odkiaľ 28.2.2016 odletel na Slovensko. Žalovanému žalobca uviedol dôvod svojho pobytu v krajine svojho pôvodu, neuviedol že by počas tohto pobytu mal akékoľvek problémy a dodal, že sa i napriek tomu stále cíti byť ohrozeným. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil správy o krajine a regióne pôvodu žalobcu pochádzajúce z rôznych dôveryhodných zdrojov, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v provincii a meste Kábul. Podľa § 20 ods. 3 veta prvá zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podanej žaloby: 6. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný na základe podanej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany opakovane vypočul žalobcu k dôvodom jeho žiadosti, ako aj k dôvodom a okolnostiam jeho dočasného návratu do krajiny jeho pôvodu. Vyhľadal a do spisu založil aktuálne správy o bezpečnostnej situácii v meste Kábul a v provincii Kábul. Podľa názoru súdu takto vykonaným dokazovaním získal dostatočnú sumu informácií, potrebnú na kvalifikované posúdenie podanej žiadosti. 7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná, keď žalovaný správne vyhodnotil zistený stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Ako je zrejmé z obsahu posledného rozhodnutia žalovaného o predĺžení poskytnutej doplnkovej ochrany (ČAS: MU-353-26/PO-Ž z 15.4.2014), k jej predĺženiu došlo s poukazom na § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle. Aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v regióne pôvodu žalobcu však svedčia o tom, že i keď v Kábule dochádza k občasným atakom zo strany protivládnych hnutí, tieto sú zamerané na konkrétne ciele - prioritne na objekty bezpečnostných, resp. ozbrojených síl (včítane cudzích, tam pôsobiacich) cudzincov. Avšak i napriek týmto incidentom Kábul stále ostáva hlavným cieľom interne presídlených ľudí a rodín, včítane dobrovoľne sa navracajúcich utečencov (predovšetkým z Pakistanu), ktorá skutočnosť nepochybne potvrdzuje, že Kábul je bezpečnou destináciou. Ak teda s tohto pohľadu žalovaný dospel k presvedčeniu, že Kábul je regiónom v ktorom žalobcovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle cit. § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle, takémuto jeho vyhodnoteniu niet čo vyčítať. Ako to je zrejmé z obsahu zisteného stavu veci, žalobca sa v období konca minulého a začiatku tohto roku dobrovoľne vrátil na obdobie 4 mesiacov do Kábulu. Počas tohto pobytu nemal žiadne problémy a to tak ako počas tohto pobytu, ako nemal problémy pri vycestovaní z Afganistanu. Tým, že sa žalobca dobrovoľne vrátil na nie zanedbateľné obdobie do krajiny svojho pôvodu a to regiónu z ktorého pochádza, kde podniká a kde býva celá jeho rodina konkludentne potvrdil, že Kábul je aj pre neho bezpečným. Teda negatívne vyhodnotenie podmienok predĺženia poskytnutej doplnkovej ochrany žalovaným je podľa názoru súdu v súlade so zákonom o azyle, pričom správnej úvahe, predostretej v napadnutom rozhodnutí žalovaným niet čo vyčítať. Už iba samotná skutočnosť, že sa žalobca dobrovoľne vrátil do Kábulu na nie zanedbateľnú dobu (pričom tam nemal akékoľvek problémy) jednoznačne svedčí aj v súlade s vyhľadanými správami založenými v spise o tom, že pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany nie sú vytvorené objektívne predpoklady. 8. Pretože žalovaný dostatočným spôsobom zistil stav veci a vec správne a v súlade so zákonom aj vyhodnotil, správny súd podanú žalobu zamietol. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 SSP s poukazom na neúspech žalobcu v konaní. Záverom súd poznamenáva, že žalobca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). V prípade podania kasačnej sťažnosti táto musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 440 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.