KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/237/2016 z 28. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2016, sp. zn. 9Co/237/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016201271.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/237/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309206430
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201271.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: N.. K. Š.,
D. W. B. Č.. XX, D., zastúpená JUDr. Petrou Hudákovou, advokátkou, Metodova ulica č. 7, Bratislava,
proti žalovaným 1/: J. I., D. W. Č.. XX, D.slava, 2/: X..O.. S. K., D. W. Č.. XX, D., zastúpený JUDr.
Margitou Surou, advokátkou, Nákovná č. 40, Bratislava, 3/ : X..O.. U. K., D. W. Č.. XX, D., , 4/ :
K. T., D. Q. D. I.. X-X/X/XX, L., W. W., 5/: N. I., D. W. Č.. XX, D., 6/ : W. I., D. W. Č.. XX, D., Ž.
3./, 5./,6./ zastúpení JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, Záhradnícka č. 27, Bratislava, o zaplatenie
12.498,54 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č.k. 11C/90/2009-439 zo dňa 3. decembra 2013, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III č.k. 11C/90/2009-323 zo dňa 6. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u je .
Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 11 C 90/2009-323 zo dňa 6.marca 2013
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobkyňa má voči žalovaným 1./,2./,3./,4./,5./,6./ právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ až 6/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni 12.252,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. od 1.4.2009 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil im povinnosť nahradiť trovy konania
štátu vo výške 1.084,34 € na účet Okresného súdu Bratislava III a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia a tiež povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
100 %. Vychádzal zo zistenia, že dňa 2.12.2003 bola podpísaná zmluva č.101/03 o stavbe bytov a o
prevode spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach na pozemkoch
pripadajúcich na stavbu týchto bytových priestorov (ďalej len „zmluva“), v ktorej o.i. si strany dohodli,
že stavebníci na vlastné náklady zabezpečia opravu strechy domu, opravu výťahu a vymaľovanie
priestorov schodísk a chodieb a vstupu do domu a mali zabezpečiť protokolárnu ohliadku dotknutých
obytných a spoločných priestorov v dome. V článku X bod 9 sa stavebníci zaviazali vlastníkom
bytov nahradiť bezodkladne a v plnej výške všetky preukázateľné škody, ktoré im vzniknú súvislosti
so stavebnou činnosťou. Dňa 15.2.2006 odovzdali stavebníci zhotoviteľovi stavenisko. Z obsahu
dokumentu nazvaného „pasportizácia bytu“ zo dňa 9.3.2006 vyplýva, že po ohliadke bytu žalobkyne bola
zistená navlhnutá omietka, mokrý strop v miestnosti číslo 3,4,5, mokré omietky nad oknom v miestnosti
č.6, praskliny na strope, navlhnutý kút, prasknutá maľovka, omietka v miestnosti č.7, v miestnosti č.
8 omietka na strope, v miestnosti č. 9 navlhnutá omietka, olúpaná maľovka. Súčasťou pasportizácie
je aj pôdorys bytu číslo 23 a fotografie bytu, z ktorých je zjavné poškodenie omietok a stropov. Dňa
20.8.2007 v popoludňajších hodinách v oblasti mestskej časti Nové Mesto, Račianska ulica, sa vyskytli



búrkové javy v sprievode s atmosférickými zrážkami, denný úhrn dosiahol 27,2 milimetrov. Najväčšiu
intenzitu dosiahlo desaťminútové jadro silného lejaka, počas ktorého spadlo 12 milimetrov zrážok,
čo je pravdepodobnosť výskytu raz za tri roky. Priemerný mesačný augustový úhrn atmosférických
zrážok za 40 rokov je 59 milimetrov. Listom zo dňa 20.8.2007 združenie stavebníkov podkrovných bytov
oznamovalo Mestskému úradu Bratislava Nové Mesto, že dňa 20.8.2007 silná búrka spojená s prietržou
mračien spôsobila zatečenie zrážkovej vody do bytu žalobkyne, bude upravený postup prác na terase,
pričom ako prvá bude izolovaná časť terasy nad bytom žalobkyne. Listom zo dňa 9.12.2008 stavebníci
reagovali na žiadosť žalobkyne o náhradu škôd, s tým že jej ponúkli odškodnenie, avšak nesúhlasili s
navrhnutou výškou. Žalobkyňa na schôdzi pripomienkovala, že došlo k poškodeniu jej bytu, aj výťahu
a schodiska. Do bytu sa valila voda, mala zničené nielen steny, ale aj nábytok a osobné veci, zničené
boli parkety, o čom svedčí aj fotodokumentácia. Byt sa stal neobývateľný, nevyschol v dôsledku ďalších
dažďov a potom sa ochladilo, bolo treba kúriť, nakoľko boli poškodené aj gamatky, kúriť sa nedalo, ani
elektrinou, nakoľko boli vlhké elektrické rozvody, preto sa dňa 14.1.2008 odsťahovala do podnájmu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že niektoré stavebné práce, aj
keď išlo o prípravné práce, prebehli pred vykonanou ohliadkou bytu žalobkyne čo potvrdili aj vypočutí
svedkovia a pasportizácia prebehla 2 týždne po zahájení stavebných prác pri ktorej bolo zistené, že byt
vykazoval zvlhnutú omietku, mokrý strop a omietky, praskliny na strope. Vypočutí svedkovia potvrdili,
že byt žalobkyne bol pred začatím stavebných prác obývateľný a zodpovedal stavu celého domu. Po
začatí prác na streche došlo minimálne jeden krát k masívnemu zatečeniu do bytu žalobkyne a to dňa
20.8.2007, kedy silná búrka spojená s prietržou mračien spôsobila zatečenie zrážkovej vody do bytu
žalobkyne. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. §§ 420; 438 ods.1; 442 ods. 1 a 2 a § 443 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Obč. zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že stavebnou činnosťou žalovaných, došlo
k zatečeniu dažďovej vody do bytu žalobkyne, pri ktorej jej bola spôsobená škoda, zatečené stropy a
steny miestností, poškodená podlahová krytina. Technický stav bytu po poškodení zatečením zrážkovej
vody je zdokumentovaný v znaleckom posudku doc. Ing. Michala Holíka č. 7/2008, ktorý bol spracovaný
ku dňu 11.1.2008, z obsahu ktorého vyplýva, že po odstránení podhľadu jednej z izieb bolo možné
vidieť následky viacnásobného prieniku zrážkovej vody do konštrukcie stropu. Do stropu prenikala
nielen zrážková voda, ale aj vlhkosť cementovej malty z betónovej zmesi, keď došlo k nadbetónovaniu
pôvodnej vrstvy stropu. Práve výsledok druhej ohliadky potvrdil, že na odstránenie následkov škody bolo
potrebné odstrániť kompletne konštrukciu podhľadu v celom byte, vrátane pôvodnej nosnej drevenej
konštrukcie, ktorá bola prakticky celá prehnitá. Pri rozhodovaní o výške náhrady škody vychádzal z
vypracovaného znaleckého posudku, pričom za relevantnú považoval prvú alternatívu výpočtu náhrady,
ktorá vychádzala zo zásady, že odstránené konštrukcie sú nahradené konštrukciami s identickým
materiálno technickým riešením a pri tejto alternatíve rozpočtové náklady posudzovaného bytu na
uvedenie do pôvodného stavu v cenovej úrovni roku 2007, kedy došlo k znehodnoteniu bytu predstavujú
čiastku 20.700,- €. Keďže si žalobkyňa žalobou uplatnila náhradu vo výške 12.252,32 €, súd prvej
inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na náhradu škody v marci
2009, preto v súlade s ust. § § 517 a § 563 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie priznal žalobkyni
úroky z omeškania v zákonnej výške 9,5 % p.a. odo dňa 1.4.2009 do zaplatenia. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške,
pričom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške
náhrady samostatným uznesením.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný 1/ namietajúc rozsah škody.
Zdôraznil, že zatekanie vody do bytu sa dialo dlhé roky pred stavbou a byt žalobkyne bol poškodený,
čoho dôkazom je aj pasportizácia bytov pred vykonaním uvedenej stavby. Betónovanie so zatečením
vody z betónu, ktoré malo za dôsledok odškodnenie majiteľov ostatných bytov sa dialo na úrovni podlahy
bytu žalobkyne, a preto sa domnieva, že poškodenie podkrovia nemôže s tým súvisieť.
3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol aj žalovaný 2/ vytýkajúc súdu prvej
inštancie nerešpektovanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., keďže až z písomného rozsudku sa
dozvedel, na čo zameral súd prvej inštancie svoje dokazovanie, aké skutkové tvrdenia považuje za
zhodné a ktoré právne významné skutočnosti mal za dokázané, čo okrem iného súvisí s nevyslovením
predbežného názoru podľa § 100 ods. 1 O.s.p.. Vytkol súdu prvej inštancie, že všeobecne vyvodil, že
bolo preukázané porušenie povinnosti žalovaných, z akého tvrdenia, z akého dôkazu vyplýva konanie
žalovaných predstavujúce porušenie konkrétnej povinnosti a príčinná súvislosť ku škode, ktorá údajne
žalobkyni mala vzniknúť však súd prvej inštancie neustálil. Po dobu celého konania žalovaní nevedeli,
proti akému konkrétnemu tvrdeniu o ich konaní, ktoré má predstavovať porušenie ich povinností, sa
majú brániť. Porušenie povinností, príčinná súvislosť vo vzťahu ku škode je zo strany žalovaných



popieraná a nie je podopretá žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný zaslal vyjadrenie k znaleckému
posudku 10/2013, avšak súd prvej inštancie sa nevysporiadal s týmito námietkami žalovaných, v
dôsledku čoho bola týmto postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný 2/ podal
námietku zaujatosti znaleckého ústavu, námietku ktorú súd priamo na pojednávaní bez odôvodnenia
zamietol, v dôsledku čoho došlo k opätovnému odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal ani s inými námietkami. Žalovaným nebolo umožnené zúčastniť na obhliadke bytu
žalobkyne dňa 20.6.2012, na ktorú sa riadne dostavili a znalec vypočul žalobkyňu prostredníctvom X..
J., ku ktorým sa žalovaný 2/ nemal možnosť vyjadriť. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní od počiatku tvrdia, že údajné škody, ktoré
špecifikovala žalobkyňa vo svojom návrhu nemohli vzniknúť v príčinnej súvislosti so žiadnym porušením
povinností, keďže zo žiadneho vykonaného dôkazu tento záver vyvodiť nemožno. Technický stav bytu
po poškodení má byť zdokumentovaný znaleckým posudkom Doc. Holíka č. 7/2008 vypracovaný ku
dňu 11.1.2008. Posudok, ktorý predložila žalobkyňa však má povahu súkromnej listiny a žalovaní jeho
význam, správnosť a relevantnosť popreli. Posudok bol vypracovaný ku dňu 11.1.2008 a nie k dátumu
20.8.2007. Stav bytu žalobkyne pred udalosťou dňa 20.8.2007 bol zachytený v pasportizácii zo dňa
9.3.2006, z ktorého vyplýva, že do bytu zateká a záteky boli aj zdokumentované. Žalobkyňa preukazuje,
že vykonala rekonštrukciu svojho bytu v nejakom rozsahu, nepreukazuje však žiadnym dôkazom, že by
táto rekonštrukcia bytu žalobkyne odstraňovala škody, ktoré mali vzniknúť v súvislosti so stavebnými
prácami. Nie je zrejmé ani to, o čo opiera žalobkyňa pasívnu solidaritu pri uplatňovaní svojich nárokov.
Namieta celý úkon obhliadky zo dňa 20.6.2012 ako procesne zmätočný, porušujúci procesné práva
a zúčastniť sa možnosti všetkých úkonov, ktoré sú v rámci súdneho konania vykonávané. Poukázal
na to, že po prívalovom daždi avizovala žalobkyňa zatečenie do svojho bytu. Stavebníci spontánne,
solidárne ponúkli pomoc, navrhli opravu, ktorú mohla realizovať stavebná firma realizujúca stavbu, avšak
žalobkyňa solidaritu a pomoc odmietla. Keďže v súdnom konaní neboli preukázané žiadne príčinné
súvislosti poškodenia bytu žalobkyne so stavbou bytov, neboli zohľadnené námietky žalovaných proti
zaujatosti prizvaného znalca proti znemožneniu účasti žalovaných pri vykonávaní súdom nariadených
znaleckých zisťovaní na mieste, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne a žiada,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Odvolanie proti predmetnému rozsudku s totožným obsahom zaslali aj žalovaní 3/, 5/ a 6/.
5. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný 4/ namietajúc že súd prvej
inštancie nebral do úvahy stav bytu poškodenej pred začatím stavebných prác. Žalobkyňa požaduje
finančné odškodnenie za prestavbu a rekonštrukciu aj nepoškodených častí bytu a neumožnila zistiť
skutkový stav bytu po zatečení z dôvodov ktorých navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobu zamietnuť, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že s prihliadnutím na tvrdený a
dôkazne preukázaný skutkový stav vo veci čo do právneho dôvodu i výšky, navrhuje rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 11 C 90/2009-323 zo dňa 6.marca 2013 v zmysle §
148 O.s.p. priznal znaleckej organizácii - Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., znaleckú odmenu vo výške
1.384,34 € a to tarifnú hodnotu za preštudovanie spisu ( nie prvotné) - 1 hod x 13,28 € = 26,56 €;
miestne šetrenie - 2 hod x 13,28 € = 26,56 €; spracovanie dokumentácie ( spracovanie príloh posudku,
nákres, spracovanie fotodokumentácie, vyhodnotenie trhu, vyúčtovanie ) - 2 hod x 13,28 € = 26,56 €;
spracovanie znaleckého úkonu - 78 hod x 13,28 € = 1.035,84 € ( traja riešitelia: Ing. Kulíková - rozpočty -
40 hodín; Ing. Szekeres - posudok - 25 hodín; Ing. Nagy - koordinácia a kompletizácia - 15 hodín) spolu
hodinová odmena - 1.115,52€ celkom. Hotové
výdavky za písomné vyhotovenie úkonu - 5 ks á 2,66 € = 13,30 €; čiernobiele vyhotovenie listu A4
- 165 listov á 0,10 € = 16,50 €; farebné vyhotovenie listu A4 - 10 listov á 0,83 € = 8,30 € celkom :
38,10€. Odmena, náhrada hotových výdavkov celkom predstavuje 1.153,62 € + 20 % DPH ( 230,72 € )
= 1.384,34 € dôvodiac, že odmena za znalecký posudok bola vyúčtovaná v súlade s § 3, § 14 a § 16
ods. 2 Vyhl. MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

8. Uznesenie o priznaní znaleckej odmeny odvolaním napadla žalovaná 3./ dôvodiac, že úkon bol
vykonaný neúčelne, oneskorene a podľa názoru žalovanej 3./ aj nekvalitne, čo zakladá dôvod na postupu
podľa § 3 ods. 5 písm. b.) zák.č. 382/2004 Z.z. v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd nepriznala



znaleckú odmenu znaleckej organizácii, alternatívne uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p.
preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných proti rozsudku nie je dôvodné.
11. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o splnení zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť
skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods.
2 C.s.p.) o tom , že po začatí stavebných prác na streche došlo k masívnemu zatečeniu do bytu
žalobkyne a to dňa 20.8.2007, kedy silná búrka spojená s prietržou mračien spôsobila zatečenie
zrážkovej vody do jej bytu, skutočnosť ktorá bola preukázaná výpoveďami svedkov, ale vyplýva aj z
listu, ktorý žalovaní adresovali Mestskému úradu Bratislava Nové Mesto, kde okrem toho, že došlo k
zatečeniu do bytu žalobkyne uvádzajú, že ďalší postup prác bude zameraný na izoláciu terasy nad
jej bytom. Stavebníci, ktorým bolo dňa 17.10.2005 Miestnym úradom Bratislava-Nové mesto oddelenie
územného konania a stavebného poriadku vydané stavebné povolenie (č.l.6) na vstavbu podkrovia
bytového domu W. Č..XX C. D. teda porušili podmienky v bode 11, v zmysle ktorých boli povinní
dbať na to, aby pri realizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku.
Tým, že stavebnou činnosťou stavebníci (žalovaní) porušili právnu povinnosť uloženú v rozhodnutí
správneho orgánu správne súd prvej inštancie uzavrel, že zodpovedajú spoločne a nerozdielne v zmysle
§ 420 a § 438 Obč. zákonníka za škodu, ktorá vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s nedostatočným
zabezpečením odkrytej strechy. Nenáležitá je potom obrana žalovaných, že im nie je zjavné akého
porušenia právnej povinnosti sa dopustili, ako aj absencie príčinnej súvislosti vo vzťahu ku škode,
keď nielen z vykonaného dokazovania, ale aj zo samotného konania žalovaných je nepochybné, akého
porušenia právnej povinnosti sa dopustili. Uvedenému záveru nasvedčuje fakt, že žalovaní odškodnili
viacerých vlastníkov bytov v dome, ktorých byty boli poškodené pri zatečení vody do domu v dôsledku
stavebnej činnosti. Pokiaľ žalovaní namietali výšku škody s odôvodnením, že zatekanie vody do bytu
sa dialo dlhé roky pred stavbou a byt žalobkyne bol poškodený už pred prestavbou bolo potrebné
vyhodnotiť túto obranu rovnako za nenáležitú, keďže výška škody stanová znaleckým posudkom ktorý
bol vyhotovený plne v súlade s § 17 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
zo záverov ktorých vychádzal súd prvej inštancie sa týkala výlučne nákladov na uvedenie bytu do
pôvodného stavu s dôslednou separáciou rozpočtových nákladov na modernizáciu bytu žalobkyne,
čomu zodpovedal druhý rozpočet, ktorý súd prvej inštancie nevzal do úvahy.

13. Žalovaní v odvolaní tiež namietajú nerešpektovanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a § 100
ods. 1 O.s.p.. Ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na
pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným
náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Je potrebné
prisvedčiť žalovaným, že obsah zápisníc nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie postupoval
podľa § 118 ods. 2 O.s.p. Napriek tomu, že procesný postup ktorý nerešpektuje § 118 ods. 2 O.s.p.
nemožno považovať za správny, toto porušenie nemá žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia
účastníka občianskeho súdneho konania z jeho procesných oprávnení, ktoré mu procesný poriadok



priznáva (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 6 Cdo 134/2010 a 4 Cdo 167/2012), v dôsledku čoho
táto námietka nebola spôsobilá privodiť na vec iný náhľad.
14. Žalovaní v odvolaní tiež namietajú, že nedodržaním postupu v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. došlo k
odňatiu možnosti konať pred súdom. Ust. § 100 ods. 1 O.s.p. dáva možnosť súdu, teda nie povinnosť
uviesť účastníkom ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne
posúdenie veci, preto aj keď tento postup súd prvej inštancie nedodržal, nebola žalovaným týmto
postupom odňatá možnosť konať pred súdom. Záver o tom, či určitý procesný postup súdu skutočne
odňal účastníkovi možnosť pred súdom konať možno prijať až pri náhľade na konanie ako celok, či
definitívne a nezvratne znemožnil, nielen skomplikoval alebo po istý úsek konania sťažil realizáciu jeho
procesných oprávnení (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn 3 Cdo 209/2015).
15. Pokiaľ sa žalovaní domnievajú, že tým, že im nebolo umožnené zúčastniť na obhliadke bytu
žalobkyne dňa 20.6.2012, na ktorú sa riadne dostavili a znalec vypočul žalobkyňu prostredníctvom
X.. J. došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je ich domnienka mylná. Uznesením súdu prvej
inštancie č.k. 11C/90/2009-272 zo dňa 26 marca 2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom
zodpovedania otázky, aká výška finančných prostriedkov bola potrebná na odstránenie škody v byte
žalobkyne uvedením do predošlého stravu spôsobenej zatečením zrážkovej vody s tým, že uložil
stranám sporu aby znalcovi poskytli potrebnú súčinnosť. Vzhľadom na predmet znaleckého dokazovania
bolo potrebné vykonať obhliadku bytu, ktorý bola žalobkyňa v zmysle uznesenia povinná znalcovi
sprístupniť, povinnosť ktorú si žalobkyňa dňa 20.6. 2012 splnila a poskytla znalcovi potrebnú súčinnosť v
tom zmysle, že byt v dohodnutý čas sprístupnila. Zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobkyne
byt sprístupniť iným osobám ako znalcovi, preto k tejto povinnosti súdom prvej inštancie zaviazaná byť
ani nemohla.
16. Obsah odvolania žalovaných teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito
sa odvolací súd nezaoberal, keďže už súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal
na všetky pre vec dôležité argumentami žalovaných, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie
(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. resp. § 255 ods. 1 C.s.p..
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaných nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
19. Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska odvolania podaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie
č.k. 11 C 90/2009-323 zo dňa 6.marca 2013podľa v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. , bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 3./ je dôvodné.
20. Podľa § 139 ods. 2 O.s.p. ak bol v konaní podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu
hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné).
21. Osobitný zákon, ktorým je zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, komu sa znalečné vypláca.
22. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, výška
tarifnej odmeny u znalcov sa určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré
znalec vynaložil na svoju činnosť.



23. Podľa § 3 ods. 5 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene,
neúčelne alebo nekvalitne.
24. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, za hotové
výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním (znaleckej)
činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky,
paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s
činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných
registrov.

25. Podľa § 1 písm. a/ vyhl. č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu
času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vyhláška ustanovuje spôsob určenia a výšku odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo
prekladateľskú činnosť vykonávanú znalcom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným
orgánom verejnej moci (ďalej len „znalečné“).
26. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
pri určovaní odmeny za znalecký úkon v zmysle vyššie citovaných ustanovení nepostupoval a
odvolací súd nemohol preskúmať správnosť napadnutého uznesenia, pre nedostatok odôvodnenia, keď
nevzal do úvahy povahu a rozsah úkonu, a to v každej z položiek vykonaného úkonu; primeranosť
času trvania úkonu, a to v porovnaní s podobnými odbornými úkonmi a sumami odmien za ne
účtovanými; nedodržaním uloženej lehoty na vypracovanie posudku. Výrok rozhodnutia sa musí prejaviť
v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj
obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v
nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva
podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení.

28. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva/ napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994,
séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3 / a
Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď nedostatočným odôvodnením uznesenia a s tým spojeným
nesprávnym procesným postupom, súd prvej inštancie znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil / § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. / a vec mu vrátil na
ďalšie konanie / § 391 ods. 1 C.s.p. /.

30. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný.

31. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o odmene znalca / v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody
rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné / prihliadne pritom na povahu a rozsah
úkonu a jednotlivých položiek, primeranosť času trvania úkonu, dodržanie uloženej lehoty znaleckej
organizácii 40 dní na vypracovanie posudku, vysporiadaním a s jej nedodržaním, keď spis bol doručený
znaleckej organizácii dňa 7. 05. 2012 a znalecký posudok znalecká organizácia doručila súdu dňa 31.01.
2013.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11C/90/2009

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1309206430)

  1. 3. 12. 2013Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 11C/90/2009 z 3. 12. 2013
  2. 28. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/237/2016 z 28. 9. 2016 (toto rozhodnutie)