Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201369 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: L. Q. W., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu P. C. C., J. Č..XX, N. G., Z. C., D., aktuálne s miestom pobytu L. L. XXX, U. Y., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 25.7.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-84-12/2016-Ž zo dňa 21.6.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-84-12/2016-Ž zo dňa 21.6.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že žalobcovi neposkytne doplnkovú ochranu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko prípadné povolanie žalobcu do armády nie je možné chápať ako perzekúciu, pričom v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí žiadna forma vážneho bezprávia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 25.7.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, najmä v prípade bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Na základe zistených informácií sa žalobca domnieva, že v jeho prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie minimálne doplnkovej ochrany. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.8.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že obavu z nástupu na výkon vojenskej služby, nemožno považovať za dôvod pre udelenie azylu. Dôvodil, že žalobca v podanom opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene napadnutého rozhodnutia. Dal do pozornosti, že sám žalobca uviedol počas vstupného pohovoru, že v rokoch 1990-1993 vykonal vojenskú službu bez toho, aby uplatnil si výhradu svedomia. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané 8.9.2016. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-84/2016-Ž a č.p.: MU-1267/PO-Ž/2003. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: MU-1267/PO-Ž/2003 súd zistil, že žalobca požiadal prvý krát o azyl vyhlásením dňa 4.4.2003 z dôvodu, že v krajine jeho pôvodu je veľká chudoba a nezamestnanosť. Nakoľko žalobca nespĺňal podmienky pre udelenie azylu, žalovaný rozhodnutím č.p.: MU-1267/PO- Ž/2003 zo dňa 2.7.2003 rozhodol, že mu neudeľuje azyl. (Odvtedy sa žalobca zdržiaval na území SR nelegálne.) 7. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-84/2016-Ž súd zistil, že žalobca požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 18.4.2016. Počas vstupného pohovoru žalobca uviedol, že krajinu pôvodu opustil legálne v roku 1998 na vlastný platný cestovný pas za účelom zamestnať sa. Až do roku 2003 nelegálne pracoval na stavbách v Bratislave, až dokým nebol zaistený políciou a nepožiadal o azyl v konaní č.p.: MU-1267-PO-Ž/2003. Napriek tomu, že mu azyl nebol udelený, na území Slovenskej republiky nelegálne zotrval až do jeho opätovného zaistenia políciou 17.4.2016. V priebehu spísania dotazníka žalobca uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že na Slovensku sa už dlhodobo zdržiava, má tu kamarátov a priateľku, prácu, naučil sa slovenský jazyk a Slovensko považuje za svoju vlastnú krajinu, keďže na Ukrajine už nemá žiadnu rodinu. Uviedol, že v prípade návratu sa obáva vojenského konfliktu, ktorý je na východe Ukrajiny. Domnieva sa, že v prípade návratu by bol nútený bojovať a zabíjať ľudí, čo je proti jeho náboženskému presvedčeniu. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný policajnými ani štátnymi zložkami, nehrozí mu žiadne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo zamerané na žalobcove dôvody jeho žiadosti o azyl. Osobitne informácie týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v regióne pôvodu žalobcu, ako aj informácie týkajúce sa mobilizácie v krajine a ktorých občanov sa týkala. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím: 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 8. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, prezentované žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa bezpečnostnej situácie v západných regiónoch Ukrajiny jednoznačne z ich obsahu vyplýva, že táto časť Ukrajiny je bezpečná, neprebieha v nej žiaden konflikt. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa mobilizácií z ich obsahu vyplýva, že šiesta vlna čiastočnej mobilizácie prebehla v lete roku 2015. O ďalšej (siedmej) vlne mobilizácie sa iba uvažuje, žiadne rozhodnutie o nej však nebolo prijaté. Založené informácie opisujú niektoré prípady faktického mobilizovania mužov. V súvislosti s touto námietkou správny súd poznamenáva, že vzhľadom ku skutočnosti, že iba obava z prípadného nástupu na výkon vojenskej služby (ako to bude následne uvedené v odôvodnení tohto rozsudku) nie je dôvodom na udelenie azylu, v spise žalovaného založené informácie o krajine pôvodu žalobcu sú postačujúcimi pre rozhodnutie v merite veci. 9. K žalobnému bodu, podľa ktorého je skutkový stav veci je v rozpore s administratívnym spisom: Žalobca namietal, že i napriek tomu, že v priebehu vstupného pohovoru, odpovedajúc na otázku žalovaného uviedol: „Ja som mierumilovná osoba a ako veriaci človek sa preto odmietam vrátiť späť na Ukrajinu bojovať a zabíjať ľudí.“ žalovaný v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (reagujúc na stanovisko zástupkyne žalobcu k podanej žiadosti o azyl) uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odvedenie do armády bolo v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Súd tieto fakty, resp. námietku žalobcu nevyhodnotil ako taký rozpor (zisteného stavu veci s obsahom spisu), ktorý by vo svojom dôsledku mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým preto, lebo ako to bude následne uvedené, obava z nástupu na vojenskú službu (bez ohľadu na to, či nenastúpenie na vojenskú službu spočíva v obave o život, v náboženskom presvedčení, resp. v iných dôvodov) bez splnenia predpokladov § 8 zákona o azyle nemôže viesť k udeleniu azylu. 10. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca svoju žiadosť o azyl odôvodnil tým, že: a) na Slovensku sa dlhodobo zdržuje, má tu priateľku, kamarátov, prácu, tiež b) tým, že po návrate na Ukrajinu by mohol byť povolaný do armády, nútený bojovať na východe Ukrajiny, pričom sa bojí o svoj život. Ako to bolo vyššie uvedené tiež uviedol, že ako mierumilovná osoba a veriaci človek odmieta bojovať a zabíjať ľudí. K dôvodu ad. a) je potrebné poukázať na skutočnosť, že dlhodobý pobyt žalobcu na slovenskom území nie je dôvodom na udelenie azylu a že inštitút azylu neslúži k legalizácii pobytu žiadateľa o azyl. K dôvodu ad. b) súd poukazuje na skutočnosť, že samotná obava z prípadného nástupu (povolania) na vojenskú službe bez ďalšieho (dôvodov obsiahnutých v § 8 zákona o azyle) nikdy nebola a ani nie je dôvodom na udelenie azylu. Povolanie na výkon vojenskej služby je tak ako vo väčšie štátov ako aj v krajine pôvodu žalobcu legálne zakotvenou povinnosťou a preto túto povinnosť nie je možné považovať za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Teda v prejednávanej veci nebol splnený jeden z elementárnych predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle - prenasledovanie, podobne ako ani dôvod perzekúcie (§ 8 zákona o azyle). Iba v prípade, ak by s nástupom na vojenskú službu (teda s jej výkonom) bolo spojené súčasne aj prenasledovanie niektorým z dôvodov § 8 zákona o azyle, mohla by obava z nástupu na vojenskú službu byť dôvodom na udelenie azylu. V prejednávanej veci však žalobca (v súvislosti s možným povolaním na vojenskú službu) prezentoval svoju obavu o svoj život v súvislosti s jeho prípadným nasadením do bojových akcií, pričom (následne) uviedol, že odmieta bojovať a zabíjať ľudí. Skutočnosť, prečo sa tak rozhodol, teda či z dôvodu svojho presvedčenia alebo náboženského vierovyznania, nie je podstatnou. Naviac ako to vyplýva zo založených správ o krajine pôvodu žalobcu, už zrealizované vlny mobilizácie neboli cielené na osoby, ktoré by takýmto povolaním boli sankcionované za akékoľvek ich správanie sa v minulosti či z iných dôvodov, ktorú skutočnosť ani neprezentoval ani žalobca. Súd ďalej dodáva, že (ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) dôvodom vydania negatívneho rozhodnutia odporcu nebola skutočnosť, že žalobca odmietol zabíjať ľudí z dôvodu jeho vierovyznania ale skutočnosť, že odmietnutie prípadného nástupu na vojenskú službu nie je dôvodom na udelenie azylu. 11. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca pochádza z oblasti západného regiónu Ukrajiny, kde žiaden vnútroštátny či medzinárodný konflikt neprebieha. Teda v prípade návratu do krajiny a regiónu svojho pôvodu mu nehrozí narušenie jeho osobnej integrity z dôvodu konfliktu, ktorý je lokalizovaný na východnej hranici Ukrajiny. Podľa jeho vlastného vyjadrenia nebol v minulosti trestne stíhaný, nehrozí mu uloženie či výkon trestu smrti, pričom sa v minulosti nestretol so žiadnym neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním. Pokiaľ žalobca namieta že by bol v prípade odvedenia do armády a nasadenia do bojových akcií na východe Ukrajiny ohrozený a teda že by mu mala byť poskytnutá doplnková ochrana je potrebné skonštatovať, že na toto prípadné ohrozenie nie je možné aplikovať § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle, pretože toto ustanovenie sa z logických dôvodov nevzťahuje na osoby, ktoré sú v ozbrojených konfliktoch priamo zainteresované. 12. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 14. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).