Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201436 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201436.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného pasu, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Sudánska republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP-BA6-231-013/2016-AV zo dňa 17.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 2.08.2016 právnym zástupcom žalobcu podanú správnu žalobu zo dňa 25.07.2016 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-231-013/2016-AV vydanému dňa 17.07.2016, ktorým bol žalobca zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 17.07.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.10.2016. Spolu s predložením správnej žaloby žalovaný predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým tento rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 16.07.2016 v čase o 03.14 hod. hliadkou z Obvodného oddelenia Policajného zboru Staré Mesto Stred Bratislava I, bola kontrolovaná osoba (žalobca), ktorá v rukách zovierala 2 kusy tabuliek s evidenčným číslom: W 29894 C. Žalobca bol hliadkou vyzvaný, aby predložil doklad totožnosti v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Žalobca anglickým jazykom uviedol, že doklady pri sebe nemá, taktiež nevedel preukázať svoju totožnosť, preto bol predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Staré Mesto Stred Bratislava I. v súlade s § 18 ods. 4 zákona o Policajnom zbore v čase o 03.30 hod. Počas vykonávaného služobného zákroku bolo využité oprávnenie podľa § 22 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore s negatívnym výsledkom. Bolo zistené, že žalobca doklady má mať práve vo vozidle, od ktorého mal pri sebe tabuľky s evidenčným číslom. Vozidlo malo patriť jeho kamarátovi, s ktorým sa nevedel v tom čase spojiť. Počas vyťažovania žalobcu sa na Obvodnom oddelení Policajného zboru Staré Mesto Stred Bratislava I, dostavil sa aj majiteľ vozidla, ktorý preukázal platné doklady od vozidla. Preto sa hliadka presunula s žalobcom a majiteľom vozidla k motorovému vozidlu Honda Jazz, zlatej farby. Z batožinového priestoru žalobca vybral a predložil svoj osobný doklad - identifikačnú kartu, po kontrole tohto dokladu vzniklo podozrenie, že sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene. Následne Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, vykonanými lustráciami v dostupných informačných systémoch Policajného zboru zistilo, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rakúskej republike, čo potvrdil žalobca svojim vyjadrením pred správnym orgánom. Teda boli naplnené podmienky jeho prevozu na územia Rakúskej republiky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu je potrebné preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú žalobca na území schengenského priestoru žiada na území Rakúskej republiky. Príslušné na preskúmanie jeho žiadosti je Rakúska republika. Žalobca bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Rakúskej republiky, cez územie Slovenskej republiky, neoprávnene opustil Rakúsku republiku, z čoho vyplýva, že existuje riziko jeho úteku. Samotný základ pre začiatok konania o zaistení na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky na územie Rakúskej republiky je skutočnosť, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Rakúskej republiky, čo bolo potvrdené lustráciou v IS Eurodac ako aj vyjadrením žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia. K výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca považoval rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je zároveň nepreskúmateľné. 5. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril, ale ho odôvodnil nedostatočne, teda nebola reálne preskúmaná. Uviedol, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do 17.10.2016, ktorá je neprimerane dlhá, vzhľadom na skutočný stav veci a možnosť správnych orgánov zabezpečiť prevoz do Rakúskej republiky v čase do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.08.2016 a žiadal ju zamietnuť. 7. K podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca má poskytnutú medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru, ktorou je Rakúska republika, pričom žalobca nerešpektoval medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny tým, že neoprávnene opustil Rakúsku republiku. V prípade žalobcu existuje riziko úteku, nakoľko žalobca nezotrval na území Rakúskej republiky, kde žiadal o medzinárodnú ochranu, ako aj skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sám nevyhľadal pomoc, ale bol predvedený hliadkou polície. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného určená dĺžka doby zaistenia je neprimerane dlhá, a poukázal na to, že v danom prípade nejde o konkrétny dátum doby zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 10.8.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 12. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe neobstoja. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene. Zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 17.07.2016 žalobca uviedol, že v Rakúsku požiadal o udelenie azylu v roku 1997. Taktiež uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o azyl. Žalobca na otázku, akou finančnou čiastkou momentálne disponuje, uviedol, že približne 300 eur. Na otázku, či má zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky uviedol, že nie. Na otázku, či je držiteľom platného cestovného dokladu uviedol, že nie je, ale má kartu, ktorá ho oprávňuje zdržiavať sa na území Rakúskej republiky, je to karta o tolerovaný pobyt č. 150405607. Na Slovensko pricestoval s kamarátom, aby kúpili autá a následne ich predali v Afrike, išlo o biznis. Pobyt žalobcu v Rakúskej republike je na základe žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou žalobcu zdržiavať sa v Rakúskej republike. Žalobca počas konania o udelení azylu nie je oprávnený pohybovať sa v iných krajinách Únie. 18. K žalobnej námietke, že žalovaný nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku žalobcu, je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jeho vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Rakúskej republiky, jeho nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná v jeho konaní, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému konaniu. Z uvedeného vyplýva riziko úteku žalobcu a preto bolo potrebné žalobcu zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jeho návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 je nutné odovzdanie žalobcu a nie návrat do Rakúskej republiky vykonať po prepustení zo zaistenia. 19. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 20. K žalobnej námietke žalobcu ohľadom dĺžky zaistenia a zabezpečenia prevozu žalobcu do Rakúskej republiky do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia, je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia žalovaný stanovil od 17.07.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.10.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá určitú dobu (t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Žalobca sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. V prípade žalobcu ide o zaistenie najdlhšie na 3 mesiace, a nie o maximálnu dĺžku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 23. Od poplatku je oslobodení žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).