Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201447 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201447.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: G. K. R., U.. XX.XX.XXXX, R. V. D., R. N. F., Š. D.: K. N.Á. Ľ. A., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP-BA6-244-006/2016-AV zo dňa 21.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 4.08.2016 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 28.07.2016 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-244-006/2016-AV vydanému dňa 21.07.2016, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu a zároveň príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 21.07.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.11.2016. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe, ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalobca uviedol, že voči žalobcovi správny orgán začal dňa 17.05.2016 konanie vedené pod číslom PPZ-HCP-BA6-141/2016-AV vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu neoprávneného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky a zároveň bolo dňa 17.05.2016 vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a žalobca bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov. Žalobca následne dňa 23.05.2016 požiadal počas zaistenia o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V zápisnici HCP-BA6-244-004/2016-AV zo dňa 21.07.2016 o podaní vyjadrenia žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá finančné prostriedky na vycestovanie, na území Slovenskej republiky má zabezpečené ubytovanie u svojho brata alebo u svojej priateľky, na Slovensku sa cíti ako doma, má tu rodinu a nemá dôvod utekať a skrývať sa a keby nebol zaistený vo Švajčiarsku, tak by požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany. Správny orgán uviedol, že na základe lustrácií zistil, že žalobca žiada na území Slovenskej republiky tretíkrát o udelenie azylu, o ktorý po prvýkrát žiadal v roku 2006, pričom mu azyl nebol doposiaľ udelený ani v jednom prípade. Žalobca žiadal viackrát aj o udelenie doplnkovej ochrany, ktorá mu bola opakovane udelená. Posledné konanie vo veci udelenia azylu vedie na území Slovenskej republiky Migračný úrad ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. MU-PO-113/2016-Ž. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca požiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu až po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako aj jeho zaistení, pričom na podanie žiadosti mal dostatočný časový predstih a jeho konanie preukazuje na účelovosť jeho žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, takže existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Na základe uvedených skutočností správny orgán dňa 21.07.2016 začal správne konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, s poukazom na osobu žalobcu a na skutočnosť, že v prípade žalobcu existuje riziko jeho úteku a v prípade, že by žalobca využil § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu vyhostenia žalobcu. Žalovaný uviedol, že dĺžku doby zaistenia predbežne ohraničil na najviac do 16.11.2016 po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré samo o sebe malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 5. Žalobca namietal, že je dlhodobo žijúci na území Slovenskej republiky, má tu rodinu a vedie súkromný aj rodinný život. Uviedol, že z dôvodu odcudzenia jeho dokladov vo Švajčiarsku mu bolo znemožnené vrátiť sa do Slovenskej republiky a požiadať o predĺženie doplnkovej ochrany. Zdôraznil, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia o zaistení jasne uviedol, že má kde bývať (u brata alebo priateľky), že mu môže otec poslať peniaze a že nemá v úmysle z územia Slovenskej republiky odísť ani sa skrývať a navyše počas spisovania zápisnice komunikoval v slovenskom jazyku, odmietol služby tlmočníka, keďže hovorí plynule po slovensky, čo taktiež preukazuje mieru jeho integrácie. Zastával názor, že žalovaný nesporne vydal nezákonné rozhodnutie a žiadal, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, nakoľko vychádza z nesprávnej aplikácie právnej normy a odporuje ustálenej judikatúre. Ďalej uviedol, že na území Slovenskej republiky sa nachádza od roku 2002 a doplnkovú ochranu mal poskytnutú a opakovane predlžovanú od roku 2009 do apríla 2016. V zápisnici jasne uviedol, prečo si doplnkovú ochranu nepredĺžil, čo bolo z dôvodu, že bol zaistený vo Švajčiarsku, kde mu ukradli doklady a potom bol zadržaný švajčiarskou políciou, a keďže sa obával prípadného vyhostenia, požiadal o azyl. Bol však zaistený, a preto sa nemohol vrátiť na Slovensko a včas podať žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Po prepustení zo zaistenia hneď pricestoval na Slovensko. Po príchode na Slovensko však spravil chybu, že nešiel podať žiadosť o azyl okamžite, ale ešte pár dní sa tu nachádzal bez oprávnenia (od 11.5. až do 16.5.). Uviedol, že si potreboval vybaviť nejaké neodkladné záležitosti predtým ako pôjde do Záchytného tábora v Humennom požiadať o azyl a toto možno považovať za nezodpovednosť, ľahkovážnosť alebo podcenenie závažnosti situácie z jeho strany, avšak v žiadnom prípade následné podanie žiadosti o azyl človeka, ktorý v Slovenskej republike mal dlhodobo poskytnutú medzinárodnú ochranu nie je možné vyhodnotiť ako účelové s cieľom zmariť vyhostenie. V zápisnici uviedol, že dňa 16.05.2016 bol chytený a to bol nachystaný ísť do Humenného, chcel požiadať o azyl. Uviedol, že dňa 21.07.2016 ráno Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o jeho zaistení a nariadil jeho bezodkladné prepustenie. O tejto skutočnosti mal žalovaný preukázateľne vedomosť. Spolu s písomnou žiadosťou o okamžité prepustenie žalobcu z ÚPZC na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právna zástupkyňa žalobcu zaslala žalovanému ako aj do ÚPZC plnú moc na zastupovanie žalobcu v konaní o administratívnom vyhostení ako aj v konaní o zaistení a na základe tejto plnej moci žiadala, aby ju v dostatočnom časovom predstihu informovali o prípadných ďalších úkonoch a umožnili jej ako splnomocnenej osobe sa ich zúčastniť. Poukázal ďalej na to, že v sťažnosti, ktorá tvorí prílohu žaloby, mu bolo odňaté právo na právnu pomoc v konaní pred žalovaným, nebolo mu umožnené mať pri sebe splnomocnenú osobu, konajúci príslušníci žalovaného vo vzťahu k nemu zneužili svoje mocenské postavenie, boli porušené základné zásady správneho konania vrátane povinnosti správneho orgánu poskytovať účastníkom konania pomoc a poučenia a postupovať tak, aby účastník konania neutrpel ujmu a príslušníci postupovali v zlej viere a v snahe mu poškodiť. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.08.2016 a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca bol zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že bola nedostatočne skúmaná a odôvodnená alternatíva zaistenia s poukazom na dĺžku doby počas ktorej žil na území Slovenskej republiky, jeho integráciu, rodinné väzby atď. a uviedol, že v prípade žalobcu nie je možné uložiť alternatívu zaistenia, pretože táto môže byť uložená iba vtedy keď ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia, čo v prípade žalobcu nebolo naplnené. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku v podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov namiesto zaistenia a poukázal na to, že v zápisnici č. PPZ-HCP- BA6-244-004/2016-AV zo dňa 21.07.2016 žalobca na možnosť splnenia daných podmienok nevedel preukázať reálny dôkaz o finančných prostriedkov a iba uviedol, že si ich vie vypýtať od svojho otca, ktorý žije vo Francúzku a k zabezpečenému ubytovaniu uviedol, že môže bývať u svojho brata v Cíferi alebo u svojej priateľky v Petržalke, čo i v prípade, že i ak by vyjadrenia žalobcu ohľadom ubytovania boli pravdivé, nebolo preukázané splnenie podmienok týkajúcich sa dostatočných finančných prostriedkov. Poukázal ďalej na to, že vzhľadom na vyjadrenie žalobcu je zrejmé, že takáto alternatíva by mu nemohla byť uložená, nakoľko pre uloženie nespĺňa zákonné dôvody a taktiež nespĺňa zákonné dôvody na viacero inštitútov ako napr. prechodný pobyt, trvalý pobyt atď. Ohľadom poukazu žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva žalovaný uviedol, že každý prípad ako aj jeho okolnosti sú rôzne a nie je možné ich vždy zadávať do rámcov vytvorených judikatúrou. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 12.8.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účely zaistenia nie je možné vylúčiť iné menej závažné prostriedky na účel zaistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. 12. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). 14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky vydania nezákonného rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré samo o sebe malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutie žalovaného vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 18. K žalobnej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie o zaistení vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci z dôvodu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil aplikáciu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu existencie podozrenia, že žalovaný podal žiadosť o udelenie azylu výlučne oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný skúmal možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenie. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-244-004/2016-AV zo dňa 21.07.2016 vyplýva, že žalobca nevedel preukázať reálny dôkaz o finančných prostriedkov a uviedol, že finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky nemá ale že si ich vie vypýtať od svojho otca, ktorý žije vo Francúzku, na území Slovenskej republiky a ďalej má podľa jeho vyjadrenia zabezpečené ubytovanie u svojho brata alebo u svojej priateľky. Nakoľko žalobca nedisponuje s finančnými prostriedkami, je nesporné, že nepreukázal splnenie podmienok týkajúcich sa dostatočných finančných prostriedkov, nie sú splnené predpoklady pre uplatnenie možnosti alternatívy zaistenia v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 21.07.2016 ďalej vyplýva, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiaval od 11.05.2016 do 16.05.2016 neoprávnene a požiadal o udelenie azylu až po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení a po jeho zaistení dňa 16.05.2016. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil najmä z pohľadu dôveryhodnosti žalobcu a posudzoval aj relevantnosť žalobcu v súvislosti s jeho zaistením vzhľadom na existenciu podozrenia, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, ktoré začalo voči žalobcovi 16.05.2016 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. Dĺžku zaistenia a to do 16.11.2016 žalovaný stanovil podľa 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný. Súd uvádza, že počas celej doby zaistenia bude žalovaný postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. a skúmať, či trvá účel zaistenia. 19. K žalobnej námietke žalobcu, že k prepusteniu žalobcu fakticky nedošlo, je potrebné uviesť, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol prepustený dňa 21.07.2016 z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o 17,20 hod. 20. K žalobnej námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným s poukazom na opis postupu uvedeného v sťažnosti zo dňa 21.07.2016 súd nevzhliadol dôvod prerokovať sťažnosť na postup policajtov, nakoľko to nie je v jeho kompetencii. 21. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti so zaistením tejto osoby. Súd v tejto súvislosti uvádza, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku), s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 24. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).