Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/171/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201490 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201490.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: OSMEA, a.s., Moskovská 13, Bratislava, IČO: 35 853 832, zastúpený: advokátska kancelária mzlegal, s.r.o., Bernolákova 2, Malacky, JUDr. Miroslav Zobok, advokát a konateľ, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelárie ŠROBÁR, s.r.o., Laurinská 12, Bratislava, JUDr. Peter Šrobár, advokát a konateľ, za účasti: S12 Office Building, s.r.o., Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 36 695 343, zastúpený: Mgr. Andrej Maar, advokát, Dunajská 6, Bratislava, o uloženie povinnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č.j.: 6059/19692/2016/STA/Vas/K-56 zo dňa 20.04.2016, takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi rozhodnutie č.j.: 6059/19692/2016/STA/Vas/K-56 zo dňa 20.04.2016 do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Správna žaloba opomenutého účastníka správneho konania 1. Správnou žalobou opomenutého účastníka podanou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie č.j.: 6059/19692/2016/STA/VaS/K-56 zo dňa 20.04.2016, ktorým žalovaný povolil stavebníkovi - spoločnosti S12 Office Building, s.r.o. zmenu v užívaní časti stavby "Nebytové priestory (č. 2.1- bez stavebnej úpravy, 2.2, 3.1, 3.2, 4.1, 4.2, 5.1, 5.2, 6.1) budovy na ul. T. XX, U.", nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku register "C" parc. č. XXXXX/X, X v k.ú. Y. J., na účely bývania v počte 9 bytov. 2. Ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa 03.03.2015 vydal žalovaný ako príslušný stavebný úrad na základe návrhu žalobcu rozhodnutie č.z. 251/8679/2015/STA/Stf o umiestnení stavby č. 1332, ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia, pre stavbu: "Garážový dom, Y. ulica, na pozemkoch č. XXXXX/XX a XXXXX/XX v k.ú. Y. J., pre navrhovateľa: OSMEA a.s., Moskovská 13, Bratislava, tak ako je zakreslené v situačných výkresoch tvoriacich nedeliteľné prílohy č. 1 (M1:1000), prílohy č. 2 (M1:500) a prílohy č. 3 (M1:150) tohto rozhodnutia" (ďalej aj rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1332 alebo územné rozhodnutie). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom žiadosť o stavebné povolenie už žalobca podal. Pred vydaním územného rozhodnutia prebehlo riadne územné konanie, pričom všetci vlastníci susedných pozemkov a inak dotknuté osoby sa mali možnosť vyjadriť a vzniesť námietky v priebehu tohto konania, čo viacerí aj využili. Začiatok územného konania žalovaný oznámil verejnou vyhláškou v súlade s § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon). 3. Vlastník pozemku a budovy na ul. T. XX, U. - spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. dňa 14.03.2016 požiadala o zmenu účelu využitia predmetnej stavby so stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby: "Nebytové priestory ... budovy ... súp. č. XXXX na pozemku register "C" parc. č. XXXXX/X, X v k.ú. Y. J., na účely bývania v počte 9 bytov". Žalovaný ako príslušný stavebný úrad tejto žiadosti vyhovel, pričom v konaní stanovil okruh účastníkov v zmysle § 34 a § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca však za účastníka konania určený nebol. Vydané rozhodnutie o zmene účelu stavby je podľa žalobcu v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby č. 1332, nakoľko bytové priestory a nebytové priestory majú napríklad odlišné normy na svetlo-technické požiadavky. Uviedol, že spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. k svojej žiadosti priložila aj potrebnú dokumentáciu, avšak tá vychádzala z existujúceho stavu na mieste samom a nezohľadňovala riadne umiestnenú budúcu stavbu garážového domu. Pokiaľ by bol žalobca účastníkom konania o zmene účelu stavby, po preštudovaní svetlo-technického posudku a iných podkladov by sa vedel kvalifikovane vyjadriť k rozporom medzi súčasnou existenciou oboch stavieb. Žalobca považuje za otázne, či vôbec žalovaný s ohľadom na záväzné rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1332 mohol navrhovanú zmenu účelu existujúcej stavby v navrhovanom rozsahu povoliť. Mal za to, že žalovaný rozhodnutím o zmene účelu stavby v konaní uskutočnenom bez prizvania žalobcu privodil stav, keď sú dve právoplatné rozhodnutia vo vzájomnom rozpore. Neskoršie rozhodnutie by podľa žalobcu nemalo byť v rozpore so skorším rozhodnutím, aj keď ide o kvalitatívne iné rozhodnutia. Navyše tým, že spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. žiadala o zmenu účelu využitia stavby, vyhla sa územnému, stavebnému a kolaudačnému konaniu, v ktorých sa riešia práve námietky účastníkov - vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb. 4. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný v danom prípade postupovať podľa prvej vety § 85 ods. 2 Stavebného zákona, pričom poukázal na znenie § 85 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého sa na konanie o zmene v užívaní stavby vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až § 84. Výraz "primerane" podľa žalobcu znamená, že správny orgán musí zvážiť v konkrétnej situácii, ku ktorému z označených ustanovení sa prikloní a ktoré je vhodnejšie aplikovať na vzniknutú situáciu. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu aplikovať § 78 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Podľa jeho názoru je tu priama väzba na § 59 Stavebného zákona, ktorý stanovuje účastníkov stavebného konania podstatne širšie ako § 78 ods. 1. Taktiež ustanovenie § 34 ods. 2 Stavebného zákona určuje za účastníkov konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, čo je podľa žalobcu práve daný prípad. 5. Žalobca upozornil na to, že § 140 Stavebného zákona vytvára priestor pre aplikáciu § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 6. Žalobca uviedol, že žalovaný pravdepodobne postupoval podľa druhej vety § 85 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa ods. 1. Toto ustanovenie však podľa žalobcu pripúšťa len "možnosť" v odôvodnených prípadoch, pričom ide o výnimku a nie o pravidlo. Pokiaľ žalovaný aplikoval toto ustanovenie, mal sa vyjadriť aj k dôvodom, na základe ktorých volí skrátený postup. Pri jeho použití totiž nesmie podľa žalobcu existovať iný subjekt, ktorého práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by boli rozhodnutím dotknuté, pretože sa vynecháva veľká časť štandardného postupu a konanie sa značne urýchľuje. V dôsledku tohto skráteného konania vznikol stav, keď zmeny v účele budovy na T. XX v U. majú negatívny vplyv na stavbu č. 1332, ktorej umiestnenie bolo v riadnom konaní povolené. Je totiž zrejmé, že pokiaľ budú nebytové priestory na byty skutočne zmenené v rozsahu, v akom túto zmenu žalovaný povolil, stavba č. 1332 nebude môcť byť realizovaná tak, ako bola povolená rozhodnutím časovo predchádzajúcim rozhodnutiu o zmene účelu stavby. 7. Záverom žalobca poukázal na to, že iný prostriedok ochrany ako žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 Správneho súdneho poriadku nie je z jeho strany možný, keďže pokiaľ nie je účastníkom konania, nemôže podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a ani inú správnu žalobu v danej veci. 8. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.08.2016 žalobca oznámil, že dňa 22.07.2016 vydal žalovaný žalobcovi ako stavebníkovi rozhodnutie o povolení stavby "Garážový dom - J. XX, U." (ďalej aj stavebné povolenie), ktoré je v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby č. 1332. V priebehu tohto stavebného konania spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. vzniesla pripomienky voči stavbe garážového domu opierajúce sa práve o napadnuté rozhodnutie o zmene účelu stavby na T. XX v U., pričom uviedla, že napr. byt č. 2.2 v tejto stavbe nebude spĺňať požiadavky, aby mohol byť klasifikovaný ako byt. Stavebný úrad síce pripomienkam uvedenej spoločnosti nevyhovel s tým, že tieto smerujú k územnému konaniu a k právoplatnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, žalobca však poukázal na to, že stavebné povolenie ešte nie je právoplatné a že obdobné pripomienky spoločnosť uplatní aj v odvolacom konaní a následne využije aj ďalšie možnosti. Žalobca uviedol, že spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. okrem iného žiadala o nové posúdenie vplyvu garážového domu na bytový dom, keďže si je vedomá skutočnosti, že rozhodnutie o zmene účelu stavby koliduje s územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. 1332. Tým, že žalovaný nerešpektoval postavenie žalobcu ako účastníka v konaní o zmene účelu stavby a pri rozhodnutí v tomto konaní nezohľadnil ani rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1332, ktoré sám vydal, významne oslabil postavenie žalobcu v konaní o vydanie stavebného povolenia ako aj v ďalších súvisiacich konaniach, keďže žalobca namiesto toho, aby vznášal námietky/ pripomienky v konaní o zmene účelu stavby, sa v súčasnosti musí brániť námietkam v konaní o vydanie stavebného povolenia a hrozí, že bude musieť na vlastné náklady zabezpečovať znalecké posudky, ktoré by v prípade zákonného postupu žalovaného zabezpečovala spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. v administratívnom konaní navrhla zmenu v užívaní nebytových priestorov v budove na T. XX, U. na účely bývania v počte 9 bytov bez stavebných úprav, na posúdenie ktorej stavebný úrad aplikoval § 85 ods. 1 Stavebného poriadku. Žalovaný poukázal na to, že stavba so súpisným číslom XXXX bola postavená v roku 1928 a po väčšinu času svojho trvania bola využívaná na bývanie. Uviedol ďalej, že na územie, ktorého súčasťou boli navrhované parcely, platí územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení neskorších zmien a doplnkov, kód funkcie 501, názov urbanistickej funkcie: zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti, podiel bývania v rozmedzí 50-70% celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby funkčnej plochy. Poukázal na to, že navrhovaná zmena účelu užívania zvýši podiel bývania vo funkčnej ploche o 4,27% na celkovú úroveň 47,02 %, čo je menej ako 70%. Zmena funkčného využitia predmetnej stavby na byty je v súlade s platným územným plánom. 10. Podľa žalovaného Stavebný zákon obsahuje v § 78 ods. 1 tzv. špeciálne kritériá, ktoré upravujú pojem účastníka konania odchýlne od § 14 ods. 1 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Okruh subjektov, ktorým toto postavenie priznáva, je užší práve s poukazom na druh konania. Žalovaný tvrdil, že ako stavebný úrad zákonným spôsobom obmedzil okruh účastníkov konania v zmysle § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Skutočnosť, že žalobca disponuje rozhodnutím o umiestnení stavby, nevytvára podľa žalovaného právny základ na jeho účastníctvo v administratívnom konaní, ktorého predmetom bolo vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa totiž vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Podľa žalovaného neobsahuje žaloba žiadny právny dôvod, na základe ktorého by mohol mať žalobca postavenie účastníka v predmetnom konaní. Preto navrhol žalobu zamietnuť. III. Zistenia z administratívneho spisu 11. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím č. z.: 251/8679/2015/STA/Stf zo dňa 03.03.2015 žalovaný na návrh žalobcu na základe výsledkov územného konania rozhodol podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona v spojení s § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. o umiestnení stavby č. 1332 - "E. domu", Y. ulica, na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XX k.ú. Y. J., podľa situačných výkresov tvoriacich prílohu rozhodnutia. Vzhľadom na väčší počet účastníkov žalovaný v konaní doručoval verejnou vyhláškou, pričom medzi vlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa môže umiestňovaná stavba týkať, boli uvedení aj vlastníci stavby administratívnej budovy na T. XX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/X, k.ú. Y. J.. Uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté riadnymi opravnými prostriedkami a nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2015. 12. Na základe žiadosti spoločnosti S12 Office Building, s.r.o. zo dňa 14.03.2016 o zmenu účelu využitia stavby so stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby: "Nebytové priestory (č. 2.1 a 7.1 - bez stavebnej úpravy, 2.2,3.1,3.2,4.1,4.2,5.1,5.2,6.1) budovy na ul. T. XX, U., nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku register "C" , parc. č. XXXXX/X,X v k.ú. Y. J., na účely bývania v počte 9 bytov", prebehlo na stavebnom úrade konanie o zmene v užívaní stavby, v ktorom stavebný úrad určil primerane okruh účastníkov konania v zmysle § 34 a § 78 ods. 1 Stavebného zákona, pričom miestne zisťovanie spojené s ústnym pojednávaním sa uskutočnilo dňa 14.04.2016. Rozhodnutím č.j. 6059/19692/2016/STA/VaS/K-56 zo dňa 20.04.2016 žalovaný vyhovel žiadosti spoločnosti S12 Office Building, s.r.o. a povolil navrhovanú zmenu v užívaní časti predmetnej stavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2016. IV. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa ods. 2 ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 14. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Podľa ods. 2 zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Podľa ods. 3 zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. 15. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 16. Podľa § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. V. Závery správneho súdu 17. Stavebný zákon stanovuje, že stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. Pokiaľ má vlastník alebo iný oprávnený subjekt v úmysle zmeniť takto určený účel užívania stavby, musí na jeho návrh rozhodnúť o zmene v užívaní stavby stavebný úrad. Ak je zmena užívania spojená so stavebnými zásahmi do nosných častí stavby, je nutné najprv povoliť zmenu v stavebnom konaní (stavebným povolením) a po jej dokončení vykonať kolaudáciu zmeny stavby (tzv. rekolaudáciu). V prípade, že zmena v užívaní stavby si nevyžiada žiadne stavebné úpravy, alebo len také, ktoré podstatne nemenia vzhľad stavby a nezasahuje sa nimi do nosných konštrukcií stavby, umožňuje zákon prerokovanie veci v spojenom stavebnom a kolaudačnom konaní o zmene v užívaní stavby, pre ktoré platia primerane pravidlá stanovené stavebným zákonom pre kolaudačné konanie. 18. Zatiaľ čo účastníkmi stavebného konania sú podľa zákona okrem stavebníka aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté (§ 59 Stavebného zákona), okruh účastníkov kolaudačného konania sa obmedzuje len na stavebníka (resp. vlastníka stavby, ak nie je stavebníkom) a vlastníka pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Dôvodom tohto zúženia je predovšetkým skutočnosť, že práva vlastníkov susedných pozemkov a stavieb už boli zohľadnené v predchádzajúcich povoľovacích procesoch, teda v územnom a stavebnom konaní a preto nie je dôvod sa nimi zaoberať v aj konaní o kolaudácii stavby. V prípade, že u povolených stavieb dôjde počas realizácie stavby k zmenám proti stavebnému povoleniu a konanie o zmene stavby pred dokončením sa zlučuje s kolaudačným konaním, garantuje stavebný zákon postavenie účastníka konania aj tým účastníkom stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 19. Nosnou ideou právnej úpravy účastníctva v administratívnom konaní, vrátane konania podľa stavebného zákona, je, aby sa k veci mohol vyjadriť každý, koho práv, právom chránených záujmov alebo povinností sa predmet konania priamo dotýka. V tomto duchu definuje účastníka konania Správny poriadok (§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.), ktorý sa vzťahuje na konania podľa Stavebného zákona, ak Stavebný zákon výslovne neustanovuje inak. 20. V konaní o zmene spôsobu užívania časti stavby na T. ul. č. XX v U., spojenej so stavebnými úpravami, ktorými sa nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, žalovaný stanovil okruh účastníkov podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona, vychádzajúc z primeraného použitia ustanovení Stavebného zákona pre kolaudačné konanie i na konanie o zmene v užívaní stavby. Ako s účastníkom konania teda konal len s vlastníkom predmetnej stavby, pričom skôr vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby č. 1332 a oprávnenia žalobcu z neho vyplývajúce nevzal do úvahy. 21. Právoplatným umiestnením stavby č. 1332 (garážového domu), ktoré bolo výsledkom územného konania uskutočneného za účasti vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb (vrátane spoločnosti S12 Office Building, s.r.o.), získal žalobca oprávnenie zastavať dotknutý pozemok presne definovanou stavbou v rozsahu vymedzenom v územnom rozhodnutí. Na základe právoplatného územného rozhodnutia teda vzniklo žalobcovi právo požiadať o vydanie stavebného povolenia, ktoré právo aj žalobca realizoval a dňa 22.07.2016 mu žalovaný vydal pod č. 4701/34385/2016/STA/Kam/G-50 stavebné povolenie na stavbu "Garážový dom - J. XX, U.". Do práv vyplývajúcich z rozhodnutia o umiestnení stavby č. 1332, ktoré žalobcovi vznikli na čas platnosti tohto rozhodnutia, nepochybne mohlo zasiahnuť rozhodnutie o zmene v užívaní stavby spoločnosti S12 Office Building, s.r.o., keďže zmenou statusu nebytových priestorov v budove na byty mohlo dôjsť k sprísneniu niektorých technických požiadaviek na užívanie bytov, ktoré môžu kolidovať s umiestnenou stavbou garážového domu. Svedčí o tom fakt, že spoločnosť S12 Office Building, s.r.o. podala proti vyššie uvedenému stavebnému povoleniu na zriadenie stavby garážového domu odvolanie, tvrdiac, že garážový dom predpokladá parkovanie v dvoch úrovniach, ktoré sú umiestnené priamo pred okná obytných miestností do výšky 3. nadzemného podlažia bytového domu, vo vzdialenosti cca 4 metre, v dôsledku čoho nebudú splnené hygienické normy a najmä svetlo-technické požiadavky stanovené pre byty. Žiadal preto preukázať svetlo-technickým prepočtom, že garážový dom pri rešpektovaní budúcej zástavby nezatieni nad povolenú normu byt č. 2.2. Tvrdil, že stavba garážového domu zásadne tieni stavbe bytového domu, jej odvetranie je smerované v niekoľkých poschodiach do okien bytového domu a preto je významným a necitlivým zásahom do kvality užívania bytov. 22. Napriek tomu, že žalovaný uvedené pripomienky spoločnosti S12 Office Building, s.r.o. vyhodnotil tak, že tieto smerujú k územnému konaniu a k právoplatnému rozhodnutiu o umiestnení stavby č. 1332 a preto na ne neprihliadol, považuje súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaným vydané stavebné povolenie na stavbu garážového domu nie je právoplatné práve pre odvolanie spoločnosti S12 Office Building, s.r.o. proti tomuto rozhodnutiu. Nemožno preto vylúčiť, že v odvolacom stavebnom konaní, prípadne v súdnom správnom konaní, nedôjde k zmene alebo k zrušeniu vydaného stavebného povolenia na základe námietok spoločnosti S12 Office Building, s.r.o.. 23. Krajský súd prihliadol aj na vyššie uvedené okolnosti, keď sa stotožnil s názorom žalobcu, že v konaní o zmene v užívaní stavby na T. XX v U., v ktorom boli nebytové priestory rekolaudované na byty, boli priamo dotknuté práva žalobcu vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby č. 1332 a preto žalobcovi patrilo v tomto konaní postavenie účastníka konania. Bolo by nespravodlivé, keby do právneho postavenia žalobcu v súvislosti s právoplatne umiestnenou stavbou bolo zasiahnuté neskôr vydaným rozhodnutím o zmene v užívaní susednej stavby bez toho, aby mal možnosť sa neskoršieho konania zúčastniť. Je treba znovu zdôrazniť, že pre konanie o zmene v užívaní stavby platia ustanovenia upravujúce kolaudačné konanie len primerane a treba ich vykladať tak, aby bola zaručená spravodlivá ochrana práv všetkých subjektov dotknutých posudzovanou stavbou. 24. Súd je toho názoru, že pri vymedzení okruhu účastníkov bolo namieste postupovať podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona, teda ako pri zlúčení kolaudačného konania s konaním o zmene stavby pred dokončením a za účastníka konania o zmene v užívaní stavby pojať aj žalobcu, ktorého práva vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby č. 1332 mohli byť v predmetnom konaní priamo dotknuté. 25. Vzhľadom na uvedené postupoval Krajský súd v Bratislave podľa § 179 ods. 1 SSP a uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi v konaní o zmene v užívaní vyššie označenej stavby vydané rozhodnutie, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 26. Podľa § 179 ods. 2 ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa ods. 3 doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa ods. 4 po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.