Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201493 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201493.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: O. V. Z., Z.. XX.XX.XXXX, bez cestovného pasu, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Konžská demokratická republika, zastúpeného: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ- HCP-BA8-65-007/2016-AV zo dňa 01.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 11.08.2016 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 08.08.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA8-65-007/2016-AV vydanému dňa 01.08.2016, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dňom 01.08.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.12.2016. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu dňom 01.08.2016 podľa §88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.12.2016. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 01.08.2016 v čase o 8.00 hod. sa žalobca dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda za účelom oznámenia umožnenia dlhodobého pobytu mimo azylového zariadenia, nakoľko je podľa § 23 ods. 4 písm. b) zákona o azyle povinný do 3 pracovných dní dostaviť sa na útvar cudzineckej polície podľa miesta svojho prechodného bydliska. Žalobca bol podľa § 75 zákona o pobyte cudzincov požiadaný, aby preukázal oprávnenosť pobytu, na čo predložil písomnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe ktorej mu bol umožnený dlhodobý pobyt mimo azylového zariadenia migračného úradu v termíne od 01.08.2016 do 30.09.2016. Po vykonaní lustrácií v informačných systémoch policajného zboru došlo k podozreniu z prečinu zo strany žalobcu a to marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona a na základe uvedených skutočností bol žalobca predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda na preverenie a vykonanie procesných úkonov smerujúcich k zisteným skutočnostiam a za účelom spísania zápisnice o podaní vysvetlenia. Žalovaný preverením zistil, že žalobca počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky podal 4 krát žiadosť o azyl. Prvýkrát dňa 13.02.2012 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou a naposledy dňa 06.05.2016 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné. Predchádzajúca žiadosť žalobcu o azyl, o ktorú požiadal dňa 03.06.2015 bola rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.: MU-PO-102/2015-Ž zo dňa 06.08.2015 zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a konanie bolo právoplatne ukončené dňa 27.04.2016. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru žalovaný zistil, že žalobca bol dňa 06.05.2016 rozhodnutím Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné č. PPZ-HCP-PO11- ZVC-11-022/2016 administratívne vyhostený do Konžskej demokratickej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2016. Žalovaný s poukazom na existenciu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov a bola mu určená lehota 30 dní na vycestovanie z územia Slovenskej republiky od vykonateľnosti rozhodnutia konštatoval, že je potrebné zaistiť žalobcu, pričom potreba zaistenia žalobcu spočíva aj v tom, že žalobca nerešpektoval rozhodnutie správneho orgánu, čím maril jeho výkon a naďalej udržiaval protiprávny stav neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, v čom podľa doterajších poznatkov bude aj naďalej pokračovať a vycestovanie z územia Slovenskej republiky dobrovoľne neuskutoční. Žalovaný uviedol, že u žalobcu neprichádza do úvahy alternatíva zaistenia z dôvodu, že žalobca nedisponuje finančnou hotovosťou, ktorou by zložil peňažnú záruku a taktiež u žalobcu nepripadá do úvahy alternatíva zaistenia a to hlásenia pobytu i napriek tomu, že žalobca má zabezpečené ubytovania na adrese Q., Š. XX z dôvodu, že žalobca sám dobrovoľne nevycestoval v lehote 30 dní ako mu to bolo prikázané v rozhodnutí o administratívnom vyhostení a teda je dôvodný predpoklad, že ani počas alternatívy zaistenia a to hlásenia pobytu, nevycestuje z územia Slovenskej republiky a naďalej bude udržiavať protiprávny stav. Žalobca uviedol, že predpokladaná doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu je 6 mesiacov, pretože potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je zdĺhavý. Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe považoval rozhodnutie za nezákonné. Poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal reálnosťou vyhostenia žalobcu a nevyhnutnosťou zaistenia a dôvod nutnosti zaistenia nemá oporu v zákone. 5. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal otázkou, kam bude žalobca vyhostený a či doba zaistenia, ktorá bola určená, bude postačovať na vybavenie cestovného dokladu a na jeho vyhostenie. Poukázal ďalej na to, že žalovaný sa nezaoberal tým, že žalobca disponoval čestným prehlásením pána G. H., v ktorom sa zaväzuje žalobcovi poskytovať ubytovanie na R.. Š.Á. XX, Q.. Žalobca uviedol, že postupoval v zmysle zákona a sám sa prihlásil na oddelenie cudzineckej polície potom, ako obdržal priepustku z migračného úradu, čo znamená, že sa nevyhýba príslušným orgánom a chcel dať vedieť, kde sa bude v nasledujúcom období nachádzať. Mal za to, že prostredníctvom čestného prehlásenia pána G. H. preukázal, že má zabezpečené ubytovanie a svoje životné potreby. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal reálnosťou vyhostenia a nevyhnutnosťou zaistenia. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.08.2016 a žiadal ju zamietnuť. 7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že dňa 01.08.2016 sa žalobca dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda za účelom oznámenia umožnenia dlhodobého pobytu mimo azylového zariadenia, nakoľko v zmysle § 23 ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle je povinný do 3 pracovných dní nahlásiť miesto svojho prechodného bydliska. Žalobca predložil písomnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe ktorej mu bol umožnený dlhodobý pobyt mimo azylového zariadenia migračného úradu. Žalovaný uviedol, že lustráciou bolo zistené, že žalobca bol rozhodnutím Oddelenia azylu PZ Humenné č.p.: PPZ-HCP- PO11-ZVC-11-022/2016 administratívne vyhostený do domovskej krajiny a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2016. Žalovaný poukázal na to, že na základe predložených dokladov a zo zistených skutočností preskúmal dôkazovú situáciu a v danom prípade predmetné ustanovenie uplatnil práve z dôvodu takej činnosti žalobcu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zaistiť cudzinca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol rozhodnutím Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné administratívne vyhostený do domovskej krajiny a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2016. Alternatívu vydaného rozhodnutia o zaistení a umiestnení žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov žalovaný využil práve z toho dôvodu, ktorý vyplýva aj z obsahu označeného výsluchu žalobcu na oddelení a z podporných písomností. Žalobca nemá žiaden legálny zdroj svojich príjmov, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, a preto jediná možnosť je žalobcu zaistiť, umiestniť ho do ubytovacieho zariadenia na to určenom, čo v tomto prípade je Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý po vybavení všetkých potrebných úkonov a zabezpečení náhradného cestovného dokladu pre žalobcu má možnosť realizovania vyhostenia z územia Slovenskej republiky. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 19.8.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 12. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný sa mal zaoberať reálnosťou vyhostenia žalobcu a že sa nezaoberal otázkou, kam bude žalobca vyhostený, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že potreba zaistenia žalobcu je nevyhnutná z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné č. p.: PPZ- HCP-PO11-ZVC-11-022/2016 zo dňa 06.05.2016 o administratívnom vyhostení na územie Konžskej demokratickej republiky a zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, žalobcovi bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Podľa § 82 ods. 10 písm. a) zákona o pobyte cudzincov žalobcovi lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov bola žalobcovi určená lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Ohľadom námietky reálneho vyhostenia žalobcu súd konštatuje, že po vybavení náhradného cestovného dokladu pre žalobcu je reálna možnosť vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v prílohe podania zo dňa 16.08.2016 zaslal rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad Bratislava ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 1.8.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie azylu zo dňa 6.5.2016 ako neprípustná. 18. K žalobnej námietke, či určená doba zaistenia bude postačovať na vybavenie cestovného dokladu a na jeho vyhostenie, správny súd uvádza, že výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad. Doba zaistenia bola nevyhnutná z dôvodu, že žalovaný vykonával úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky a v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov žalovaný vykonával všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. V prípade žalobcu šlo o zabezpečenie cestovného dokladu, ako aj pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, materiálne zabezpečenie a personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. 19. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 20. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal otázkou, že žalobca má čestné prehlásenie pána G. H., v ktorom sa zaväzuje žalobcovi poskytovať ubytovanie v Q., Š. XX a aj poskytovanie všetkých podmienok k životu počas jeho pobytu na Slovensku, správny súd konštatuje, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov. Alternatíva zaistenia neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobca nedisponuje finančnou hotovosťou, ktorou by zložil peňažnú záruku a do úvahy neprichádza alternatíva zaistenia a to hlásenie pobytu, napriek zabezpečeniu ubytovania z dôvodu, že žalobca sám nevycestoval v lehote 30 dní, a preto je predpoklad, že počas alternatívy zaistenia, t.j. hlásenia pobytu nevycestuje z územia Slovenskej republiky. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).