Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201494 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201494.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: H. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného pasu, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Konžská demokratická republika, zastúpeného: Mgr.Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ- HCP-BA8-64-007/2016-AV zo dňa 01.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 11.08.2016 právnym zástupcom žalobcu podanú správnu žalobu zo dňa 08.08.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP- BA8-64-007/2016-AV vydanému dňa 01.08.2016, ktorým bol žalobca zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 01.08.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.12.2016. Spolu s predložením správnej žaloby žalovaný predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým tento rozhodol o zaistení žalobcu dňom 01.08.2016 podľa §88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.12.2016. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 01.08.2016 v čase o 8.00 hod. dostavil sa žalobca na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda za účelom oznámenia umožnenia dlhodobého pobytu mimo azylového zariadenia, nakoľko podľa § 23 ods. 4 písm. b) zákona o azyle je povinný do 3 pracovných dní, dostaviť sa na útvar cudzineckej polície podľa miesta svojho prechodného bydliska. Podľa § 75 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca požiadaný, aby preukázal oprávnenosť pobytu, na čo predložil písomnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe ktorej mu bol umožnený pobyt mimo azylového zariadenia migračného úradu v čase od 01.08.2016 do 30.09.2016. V danej veci po vykonaní lustrácií v informačných systémoch policajného zboru došlo k podozreniu z prečinu zo strany žalobcu, a to marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, a na uvedenom základe bol žalobca predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda na preverenie a vykonanie procesných úkonov smerujúcich k zisteným skutočnostiam, a za účelom spísania zápisnice o podaní vyjadrenia. Žalovaný zistil, že žalobca počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky podal 4 krát žiadosť o azyl. Dňa 05.08.2012 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou a dňa 06.05.2016 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné. Predchádzajúca žiadosť žalobcu o azyl, o ktorú požiadal dňa 03.06.2015 bola rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. : MU-PO-79-21/2015-Ž zo dňa 06.08.2015 zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Toto konanie bolo právoplatne ukončené dňa 27.04.2016. Žalovaný lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru zistil, že žalobca bol dňa 06.05.2016 rozhodnutím Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné pod č. PPZ-HCP-PO11-ZVC-10/2016 administratívne vyhostený do Konžskej demokratickej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2016. Žalovaný dospel k záveru, že je nevyhnutné zaistiť žalobcu z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov a bola mu určená lehota 30 dní na vycestovanie z územia Slovenskej republiky od vykonateľnosti rozhodnutia. Mal za to, že potreba zaistenia žalobcu je aj v tom, že žalobca nerešpektoval rozhodnutie správneho orgánu, čím jeho výkon maril, a naďalej udržiaval protiprávny stav neoprávneného pobytu na Slovensku, v čom podľa doterajších poznatkov bude aj naďalej pokračovať a vycestovanie z územia Slovenskej republiky dobrovoľne neuskutoční. Žalovaný uviedol, že predpokladaná doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu je 6 mesiacov, pretože potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je zdĺhavý. Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca považoval rozhodnutie za nezákonné. Poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal reálnosťou vyhostenia žalobcu a nevyhnutnosťou zaistenia, a dôvod nutnosti zaistenia nemá oporu v zákone. 5. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal otázkou, kam bude žalobca vyhostený a či doba zaistenia, ktorá bola určená, bude dostatočná na vybavenie cestovného dokladu a na jeho vyhostenie. Poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal tým, že žalobca disponoval čestným prehlásením pána F. V., v ktorom sa zaväzuje žalobcovi poskytovať ubytovanie na ul. Š. XX, I.. Uviedol, že sa sám prihlásil na oddelenie cudzineckej polície, potom ako dostal priepustku z Migračného úradu, teda sa nevyhýbal príslušným orgánom a chcel dať vedieť, kde sa bude nachádzať. Mal za to, že preukázal, že má zabezpečené ubytovanie a životné potreby. Uviedol, že žalovaný sa nezaoberal reálnosťou vyhostenia a nevyhnutnosťou zaistenia. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.08.2016 a žiadal ju zamietnuť. 7. K podanej správnej žalobe uviedol, že na základe predložených dokladov a zo zistených skutočností, preskúmal dôkazovú situáciu, a v danom prípade predmetné ustanovenie uplatnil práve z dôvodu takej činnosti žalobcu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zaistiť cudzinca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na to, že žalobca bol rozhodnutím Oddelenia azylu PZ Humenné administratívne vyhostený do domovskej krajiny a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2016. Alternatívu vydaného rozhodnutia o zaistení a umiestnení žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov využil z dôvodu, ktorá vyplýva aj z obsahu označeného výsluchu žalobcu na oddelení a z podporných písomností. Žalobca nemá žiaden legálny zdroj príjmov, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, a preto jediná možnosť, je žalobcu zaistiť, umiestniť ho do ubytovacieho zariadenia na to určeným, v tomto prípade je to Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý po vybavení všetkých potrebných úkonov a zabezpečení náhradného cestovného dokladu pre žalobcu má možnosť realizovania vyhostenia z územia Slovenskej republiky. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 19.8.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 12. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe neobstoja. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný sa mal zaoberať reálnosťou vyhostenia žalobcu, a že žalobca sa nezaoberal otázkou, kam bude žalobca vyhostený, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že potreba zaistenia žalobcu je nevyhnutná, z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-PO11- ZVC-10-010/2016 zo dňa 06.05.2016 o administratívnom vyhostení na územie Konžskej demokratickej republiky, ktoré vydalo Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné. Zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, žalobcovi uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Podľa § 82 ods. 10 písm. a) zákona o pobyte cudzincov žalobcovi lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar určil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. K námietke reálneho vyhostenia žalobcu, je potrebné uviesť, že po vybavení náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, je možnosť vyhostenia z územia Slovenskej republiky reálne. V priebehu konania, ako to vyplýva z prípisu žalovaného zo dňa 16.08.2016, bol žalobca pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vyhostený do domovskej krajiny dňa 14.08.2016. 18. K žalobnej námietke, či doba zaistenia, ktorá bola určená bude postačovať na vybavenie cestovného dokladu a na jeho vyhostenie, je potrebné uviesť, že výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad. Doba zaistenia bola nevyhnutná, nakoľko žalovaný vykonával úkony smerujúce k vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vykonával všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. V danom prípade išlo o zabezpečenie cestovného dokladu, ako aj pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, materiálne zabezpečenie a personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. 19. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 20. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal otázkou, že žalobca disponoval čestným prehlásením pána F. V., v ktorom sa zaväzuje žalobcovi poskytovať ubytovanie na ul. Š. XX, I., ako aj poskytovanie všetkých podmienok k životu počas jeho pobytu na Slovensku, je potrebné uviesť, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov. Alternatíva zaistenia neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobca nedisponuje finančnou hotovosťou, ktorou by zložil peňažnú záruku. Alternatíva zaistenia, a to hlásenie pobytu, i napriek zabezpečeniu ubytovania, neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobca sám nevycestoval v lehote 30 dní, a preto je predpoklad, že počas alternatívy zaistenia, t.j. hlásenia pobytu nevycestuje z územia Slovenskej republiky. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 23. Od poplatku je oslobodení žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).