Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/167/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201597 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201597.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Q.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, XXX XX K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SPC-999/1-2003, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 30.08.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SPC-999/1-2003 o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 658/2003 zo dňa 17.12.2003. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.10.2003 vydal Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, Oddelenie trestného konania, Inšpekčný odbor Košice uznesenie pod sp. zn. ČTS: ÚIS-284/IKE-PO-2003, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 23.10.2003 sťažnosť na Vojenskú obvodovú prokuratúru Prešov. Prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove predmetnú sťažnosť (vedenú pod sp. zn. OPv 254/2003) dňa 27.10.2003 ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.03.2007 v trestnej veci pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa žalobcu spod obžaloby Vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove oslobodil (sp. zn. 8T 95/04). Proti oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor dňa 19.06.2007 odvolanie v neprospech žalobcu. Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom 27.09.2007 uznesením č. k. 5To 30/2007 - 416 odvolanie vojenského prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 95/04 zo dňa 08.03.2007 v celom rozsahu zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.09.2007. Dňa 28.10.2003 bol žalobcovi doručený Personálny rozkaz riaditeľa Krajského úradu Justičnej polície PZ v Košiciach pod číslom 42/2003, v zmysle ktorého žalobcu dočasne pozbavil výkonu štátnej služby, pretože žalobca sa stal dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, nakoľko na základe zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že ako vyšetrovateľ OÚPJ Košice II od 06.01.2003 do 05.03.2003 pozmenil v podstatných okolnostiach prípadu trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva, vedeného na OÚJP PZ Košice II pod sp. zn. ČVS: OUJP -5/10-K2-2003, obsah zápisnice svedka poškodeného V. K. - K., svedkov M. S. a R. S., v dôsledku čoho následne dňa 05.03.2003 prerušil trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, aj napriek tomu, že z pôvodných zápisníc menovaných boli podozrivé osoby zrejmé, čím takto umožnil podozrivým osobám vyhnúť sa trestnému stíhaniu za trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva a zároveň nevykonal všetky opatrenia na zistenie skutkového stavu veci trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva, čím konal v rozpore s ust. § 2 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, čím teda takto ako verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a zároveň nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. Dňa 17.12.2003 vydal minister vnútra Slovenskej republiky personálny rozkaz č. 658, ktorým žalobcu prepustil zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom služobný pomer mu skončil dňom doručenia rozhodnutia, t. j. 19.12.2003. Dôvodom prepustenia bolo trestné stíhanie a vznesenie obvinenia voči žalobcovi. Dňa 30.12.2003 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti personálnemu rozkazu v zákonnej lehote rozklad. Rozhodnutím č. p.: KM-29/PK-2004 zo dňa 02.03.2004, doručeným žalobcovi dňa 15.03.2004, minister vnútra Slovenskej republiky rozklad žalobcu ako nedôvodný zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Dňa 19.09.2000 vydal žalovaný usmernenie sp. zn. SPC-409-36/1-00 k prepusteniu príslušníkov PZ zo služobného pomeru, v zmysle ktorého môže byť policajt prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V usmernení sa tiež uvádza, že je dôležité zásadne odlíšiť konanie o prepustení od prípadného trestného konania. Podľa stanovísk Najvyššieho súdu SR, ktorý predmetné rozhodnutia o prepustení môže zo zákona preskúmavať, otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie a toto personálne opatrenie je nezávislé na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Pritom je dôležité, že dôvody prepustenia policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona musia byť dané v okamihu prepustenia bez ohľadu na výsledky eventuálneho trestného konania. V nadväznosti na uvedené nie je možné za dôkaz považovať uznesenie o trestnom stíhaní policajta, nakoľko nie je vylúčené zrušenie takéhoto uznesenia alebo zastavenie trestného stíhania z dôvodu zmeny výpovedí niektorých osôb pred vyšetrovateľom alebo súdom oproti ich výpovediam z preverovacieho konania. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, keď svoje zistenia prevažne opieral len o vyšetrovací spis inšpekčnej služby, aj keď to zákon umožňoval, žiadne iné relevantné dôkazy či už pri personálnom rozkaze ako aj pri rozklade nepreukázal, a preto žalobca podal na súd žalobu o preskúmanie právoplatného rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Dňa 22.06.2005 bol žalobcovi doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 55/2004 zo dňa 29.04.2005, ktorým žalobu žalobcu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru NS SR sa žalovaný svojím konaním nedopustil žiadneho protiprávneho konania a postupoval v súlade so zákonom. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Rozsudkom sp. zn. 1 Sž-o-NS 170/2005 zo dňa 21.06.2006, doručeným žalobcovi dňa 13.09.2006, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací žalobcom napadnutý rozsudok potvrdil. Dňa 07.12.2007 podal žalobca návrh na obnovu konania vo veci personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 658/2003, na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Dňa 24.01.2008 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol jeho návrh na obnovu konania dôvodiac, že zo strany žalovaného neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce obnovu tohto konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie v poslednom stupni - rozhodnutie o rozklade č. p.: KM-29/PK-2004 zo dňa 02.03.2004 nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia do vlastných rúk žalobcu, t.j. dňa 15.03.2004. Zákonná trojročná lehota na uplatnenie návrhu na obnovu konania uplynula dňom 15.03.2007, a teda žalobca podal návrh po uplynutí zákonnej lehoty. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol jeho návrh na obnovu konania, nemôže byť právoplatné a vykonateľné, nakoľko v záhlaví nie je uvedený dátum vyhotovenia a na poslednej strane je uvedený len nečitateľný podpis vyhotovujúcej osoby. Keďže rozhodnutie žalovaného nespĺňalo náležitosti podľa § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, žalobca mal za to, že dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená v § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) nemôže uplynúť, a preto ustanovenie § 181 ods. 5 je možné odpustiť (poznámka súdu: žalobca mal zrejme na mysli ust. § 181 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť). Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. V danom prípade malo byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnil žalobca, rozhodnutie žalovaného č.p.: SPC-999/1-2003 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať rozklad u ministra vnútra SR do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Žaloba žalobcu tak smeruje voči rozhodnutiu žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, keďže žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. Z obsahu súdneho spisu správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SPC-999/1-2003 bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 24.01.2008. Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy bola podaná až dňa 30.08.2016, teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby. Správny súd preto žalobu odmietol aj podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú. Záverom správny súd dodáva, že absencia dátumu vydania napadnutého rozhodnutia je len formálnym nedostatkom rozhodnutia, ktorý bolo možné odstrániť jeho opravou a nezakladá dôvod pre jeho nezákonnosť. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.