Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201640 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201640.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: S. B. Z., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Marockého kráľovstva, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v obci L., Č. C., S. L., aktuálne s miestom pobytu Ú. Z., zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 5.9.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-125-16/2016-Ž zo dňa 4.8.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-125-16/2016-Ž zo dňa 4.8.2016 žalovaný v zmysle § 12 ods.1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o tom, že žiadosť o azyl zamieta ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobcom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 5.9.2016, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca namietal nedostatočné zistenia skutkového stavu, najmä v prípade nevzatia do úvahy ako sa zaobchádza so sirotami a jeho etnikom - Berbermi, taktiež že žalovaný neposudzoval, či v prípade žalobcu existujú dôvody, pre ktoré by mu mohlo hroziť prenasledovanie, resp. prípadné riziká v prípade jeho návratu, či dôvody poskytnutia doplnkovej ochrany. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že žalobca v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a jeho žiadosť o udelenie azylu považuje za účelovú, nakoľko sa jej podaním žalobca snažil vyhnúť prípadnému administratívnemu vyhosteniu. Dodal, že žalobca v priebehu administratívneho konania neuviedol, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu obavy reálnej hrozby vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Záverom zdôraznil, že podľa jeho zistení povinná vojenská služba bola v krajine pôvodu žalobcu zrušená od 31.8.2006, teda ešte pred dovŕšením 18 veku žalobcu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaný sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailovým podaním dňa 23.11.2016 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podanej žaloby - opravného prostriedku za použitia ust. § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby, nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom uviedla, že nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, podľa ktorého dôvody žalobcovej žiadosti nespadajú pod dôvody vymedzené zákonom o azyle. Namietala, že sa žalovaný nezaoberal etnickým a sociálnym pôvodom žalobcu, a že tieto skutočnosti mal zohľadniť pri vydaní rozhodnutia. Zastáva názor, že napriek tomu, že žalobca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu, týmito sa pri vydaní rozhodnutia nezaoberal, žiadnym spôsobom ich nevzal do úvahy a nevyhodnotil. 6. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-125/2016-Ž a ČAS: MU-368/PO-Ž-2014. 7. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-368/PO-Ž-2014 súd zistil, že žalobca požiadal prvý krát o azyl vyhlásením dňa 14.12.2014 pod identitou B. U., ako štátny príslušník Palestíny, z dôvodu obavy o svoj život, a že chce na Slovensku pracovať. Nakoľko žalobca nespĺňal podmienky pre udelenie azylu, žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-368-15/PO-Ž-2014 zo dňa 13.5.2015 rozhodol, že žalobcovu žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnenú. Po podaní opravných prostriedkov, Krajský súd v Bratislave a následne Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie potvrdili. 8. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-125/2016-Ž súd zistil, že žalobca opätovne požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 6.6.2016 z dôvodu, že nedisponuje žiadnym dokladom z krajiny pôvodu, taktiež sa obáva návratu, pretože nenastúpil na povinnú vojenskú službu. V priebehu spísania dotazníka žalobca uviedol, že z krajiny pôvodu nelegálne vycestoval začiatkom decembra 2014. V prvom azylovom konaní použil inú identitu, ktorú si vymyslel za účelom zmarenia administratívneho vyhostenia, ako: B. U.. Ďalej uviedol, že po dovŕšení 18 roku veku (v roku 2007), mu prišiel povolávací rozkaz do sirotinca. Na vojenskú službu však nenastúpil. Domnieva sa, že v prípade návratu by bol nútený nastúpiť na vojenskú službu, kde by potom podľa jeho názoru bol šikanovaný a zneužívaný ako odchovanec sirotinca, a dostával by tie najhoršie práce a úlohy. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný policajnými ani štátnymi zložkami. O udelenie azylu žiada za účelom zlegalizovania svojej identity a získania osobného dokladu. 9. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil informácie získané prostredníctvom ODZS týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v celej krajine, zameral sa na oblasť odkiaľ žalobca pochádza, aké sú v krajine tresty za nenastúpenie na vojenskú službu, a či sú obyvatelia, ktorí na ňu nenastúpia reálne trestaní. Žalovaný z vypracovaných odpovedí na jednotlivé otázky zistil, že krajina pôvodu je v súčasnosti politicky, ekonomicky a bezpečnostne stabilná. Taktiež zistil, že povinná vojenská služba v krajine pôvodu bola zrušená 31.8.2006, dovtedy bola táto povinná pre mužov od 19 do 39 rokov veku. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím: 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 10. Súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalobcu - teda rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl ako zjavne neopodstatnenej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru. Teda týmto rozhodnutím sa neposudzovala žalobcova žiadosť o azyl v jej merite. Žalovaný rozhodol, že žalobcova žiadosť o azyl nespĺňa predpoklady jej meritórneho posúdenia z dôvodu, že žiadosť o azyl bola odôvodnená inými skutočnosťami ako tými, ktoré sú obsiahnuté v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Takéto vyhodnotenie žalovaného teda zodpovedá predpokladu vydania napadnutého rozhodnutia. 11. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto žalobná námietka nie je dôvodná. Žalovaný riadnym a zákonným spôsobom, za prítomnosti tlmočníka jazyka arabského žalobcu vypočul, poskytol mu dostatok priestoru na prezentovanie všetkých dôvodov jeho žiadosti o azyl. Naviac vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, na otázky súvisiace s tamojšou vojenskou službou, ako aj na otázky bezpečnostných rizík návratov. Podľa názoru súdu takýmto spôsobom, osobitne s poukazom na obsah vykonaného vstupného pohovoru (spísania dotazníka žiadateľa o azyl) žalovaný získal dostatočnú masu informácií, nevyhnutných na vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca konkrétne namietal, že žalovaný nedostatočne zistil stav veci vo vzťahu so zaobchádzaním so sirotami a s Berbermi (žalobca uviedol, že je berberskej národnosti) v Maroku. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný nebol povinný vyhľadávať informácie tohto charakteru, nakoľko žalobca ako dôvod svojej žiadosti o azyl (odchodu z krajiny jeho pôvodu) neuvádzal svoje postavenie (siroty) a ani príslušnosť k tej či onej národnosti. 12. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k etnickéma sociálnemu pôvodu žalobcu: Ani túto žalobnú námietku súd neuznal ako dôvodnú. Ako to bolo vyššie uvedené, napadnutým rozhodnutím žalovaný skonštatoval, že žalobcova žiadosť o azyl nespĺňa základné predpoklady pre jej posúdenie, nakoľko v nej žalobca neprezentoval dôvody, uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. S takýmto vyhodnotení sa súd stotožňuje. Legalizácia pobytu žalobcu formou podania žiadosti o azyl nie je dôvodom, ktorý majú na mysli citované zákonné ustanovenia. Podobne je tomu v prípade žalobcom prezentovaného nástupu na (povinnú) vojenskú službu. V tejto súvislosti aj súd poukazuje na skutočnosť, že naviac v čase, keď mal byť na meno žalobcu do detského domova doručený povolávací rozkaz (podľa vyjadrenia žalobcu sa tak malo stať v roku 2007 - teda v roku keď dovŕšil 18. rok svojho veku) bola už povinná vojenská služba cca jeden rok zrušená! Avšak ak by tomu aj nebolo, žalobca iba uviedol, že nechce ísť na vojnu, lebo ako dieťa zo sirotinca by bol zneužívaný na najhoršie práce a úlohy, ktoré ani nekonkretizoval. Vo všeobecnosti však výkon služby (včítane prác a úloh nariadených nadriadenými vojenskými osobami) v rámci vojenskej služby (bez ďalšieho) nie je možné považovať za perzekúciu či vážne bezprávie. Z uvedeného je teda zjavné, že žalobca skutočne v priebehu konania pred žalovaným neprezentoval žiaden dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod niektoré z ustanovení §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. S poukazom na toto konštatovanie teda žalovaný správne rozhodol, ak žalobcovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Súd sa tak isto stotožnil s konštatovaním žalovaného, týkajúceho sa nehodnovernosti žalobcu - a to jednak s poukazom na jeho prvú žiadosť o azyl (v ktorej vystupoval pod inou identitou), ako aj s poukazom na skutočnosť, že v roku 2007 nemohol dostať povolávací rozkaz, nakoľko povinná vojenská služba bola v Maroku zrušená už v roku 2006. 13. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k existencii rizík súvisiacich s návratom žalobcu do krajiny pôvodu: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Ako to je zrejmé zo znenia § 20 ods. 4 zákona o azyle (podľa ktorého ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl) žalobcova povinnosť posúdiť možné riziká návratu - teda posúdiť poskytnutie doplnkovej ochrany sa nevzťahuje na prípady zamietnutia žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. 14. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 15. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 16. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).