Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/356/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201665 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201665.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľky: K.. A. A.C., R.. XX.XX.XXXX, D. C. D., Č. X, zast. AGM partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14, proti osobe povinnej platiť výživné: K.. I.Ň. A., R.. XX.XX.XXXX, D. C. D., Č. X, zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská 18, o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vo veci výživného plnoletých osôb, takto r o z h o d o l : Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie - Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 26. júna 2014 č.k. 42C/36/2012 - 535 uložil odporkyni (dcére navrhovateľky) povinnosť prispievať navrhovateľke výživným v sume 80 euro mesačne, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca počnúc dňom 23. 11. 2010, zročné výživné za obdobie od 23. 11. 2010 do 26. 06. 2014 v sume 3.461,33 euro povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku (do výšky návrhom požadovaného výživného 300 euro mesačne) súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol a napokon vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie tak navrhovateľka, ako aj odporkyňa. Odvolacie konanie prebieha na odvolacom Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Co/730/2014, doposiaľ nebolo skončené. 2/Podaním zo dňa 22. augusta 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 31. augusta 2016 a postúpené odvolaciemu súdu dňa 7. septembra 2016, navrhla navrhovateľka nariadiť neodkladné opatrenie vo veci uloženia povinnosti prispievať na jej výživu, žiadajúc, aby súd neodkladným opatrením nariadil prispievať odporkyni na výživu navrhovateľky výživným v sume 150 euro mesačne, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na svoj zhoršený zdravotný stav, v dôsledku ktorého sa ocitla vo veľmi zlej finančnej situácii, ktorá v posledných mesiacoch vyústila až do potreby rozpredávania zariadenia bytu, v ktorom navrhovateľka býva. Jediným príjmom navrhovateľky je invalidný dôchodok vo výške 368,90 euro s príplatkom na celiatickú stravu vo výške 36,77 euro, spolu vo výške 405,67 eura. Iný príjem nemá, v dôsledku zlého zdravotného stavu nie je schopná sa zamestnať. Býva sama v byte, ktorého jej spoluvlastníčkou, spoluvlastníkmi druhej polovice bytu je odporkyňa a druhá dcéra navrhovateľky. Keďže odporkyňa sa nijakým spôsobom nepodieľa na úhrade nákladov spojených s bývaním, tieto musí znášať v plnej výške navrhovateľka. Navrhovateľke bola zamietnutá i sociálna výpomoc z dôvodu, že odporkyňa má bydlisko na spoločnej adrese a môže teda navrhovateľke finančne pomáhať. Príjem navrhovateľky nepostačuje na krytie výdavkov spojených s doplatkami za lieky, zdravotné pomôcky, špeciálnu stravu, výživové doplnky, dietetické potraviny a už spomínané náklady spojené s bývaním. Navrhovateľka sa od roku 2013 domáha určenia výživného aj od svojej druhej dcéry K. A., toto konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C/26/2013, rovnako právoplatne neskončené. Podľa navrhovateľky odporkyňa je schopná samostatne sa živiť, má primeraný mesačný príjem, dostatočný na to, aby navrhovateľke prispievala výživným v požadovanej výške 150 euro mesačne. Keďže príjem navrhovateľky nepokrýva jej životné potreby, existuje potreba dočasnej úpravy pomerov v podobe uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, kedy navrhovateľka nemá inú zákonnú možnosť, ako si aspoň do času súdneho rozhodnutia vo veci samej zabezpečiť prostriedky na svoje živobytie. 3/Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb počnúc od 1. júla 2016 je upravené zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (CMP). 4/Podľa § 362 vety prvej CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. 5/Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 6/Krajský súd v Bratislave vec prejednal s poukazom na ust. § 2 CMP podľa § 328 ods. 1 - 3 Civilného sporového poriadku, dospel pritom k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť nemožno. 7/Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje. Literatúra a súdna prax rozumie výživným zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, nielen teda ako uhradzovanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb (odev, obuv), zároveň aj potrieb kultúrnych (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov, podporu prípadného talentu a možnosť venovania sa záľubám). Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelných peňažných dávok, môže taktiež ale spočívať v poskytovaní určitých naturálnych plnení (napr. bývanie). Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom. 8/Z ustanovenia § 66 Zák. o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov či len jedného z rodičov a napokon súlad s dobrými mravmi. Ak sú naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Rodičom zákon nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni detí. Neplatí preto záver (ako je to pri vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom), že čím sú príjmové, resp. celkové majetkové pomery dieťaťa lepšie, tým na vyššie výživné má rodič nárok. Obsah kategórie primeranosti treba vyvodzovať z konkrétnych okolností a pomerov rodiča (zdravotný stav, vek) a z ďalších kritérií vyživovacej povinnosti uvedených v § 75. Aj tu platí všeobecný výklad, že nejde o výživné v užšom slova zmysle, ale aj o ďalšie potreby rodiča (bývanie, ošatenie, kultúrne vyžitie). 9/Takéto zisťovania ale súd vykonáva v rámci konania v merite veci. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 366 CMP je okrem osvedčenia pravdepodobnosti nároku a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy potrebné osvedčiť aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné. Výrok neodkladného opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak sa preukáže, že nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu. Je určené len na uspokojovanie základných (osobných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že je povinný schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere. 10/Krajský súd v Bratislave preto dôvodnosť návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal predovšetkým z hľadiska existencie neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov v súvislosti s osobou navrhovateľky, že pri absencii plnení vyživovacej povinnosti odporkyne ako osoby povinnej platiť výživné, by mohli byť ohrozené resp. sú ohrozené základné životné potreby navrhovateľky. 11/Podľa i doterajšej právnej úpravy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, pričom predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku (§ 162 ods. 1, 2 O.s.p.). Aj podľa aktuálnej úpravy podľa Civilného mimosporového poriadku sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 CMP). 12/Vykonateľnosť rozsudku spočíva v tom, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti vôli povinného účastníka. Podmienky vzniku vykonateľnosti rozsudku sú stanovené rozdielne podľa toho, akého predmetu konania sa rozhodnutie týka. Ak rozhodnutie ukladá povinnosť niečo plniť, stáva sa vykonateľným dňom, ktorým uplynie lehota na plnenie; táto lehota plynie v zásade od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie (už) od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu z hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti. 13/Predbežne vykonateľnými sú v zmysle § 162 ods. 2 O.s.p. resp. § 44 CMP priamo zo zákona (ex lege) tiež rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného. Uvedené možno uzavrieť konštatovaním, že predbežne možno vykonať rozsudky ukladajúce povinnosť platiť všetky druhy výživného podľa zákona o rodine bez obmedzenia a ohľadu na to, kedy nastala jeho splatnosť. 14/Z podaní navrhovateľky, z jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti poukazujúcej na nedostatočný príjem z dôchodku resp. neexistenciu iných príjmov však vyplýva, že navrhovateľka nevyužila zákonnú možnosť predbežnej vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie - rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. júna 2014 č.k. 42C/36/2012 - 535, ktorým bola uložená odporkyni povinnosť prispievať navrhovateľke výživným v sume 80 euro mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc dňom 23. 11. 2010, súčasne so zročným výživným za obdobie od 23. 11. 2010 do 26. 06. 2014 v sume 3.461,33 euro, ktoré povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Výška výživného stanoveného prvoinštančným súdom spolu so splátkami zročného výživného (resp. sumou celého zročného výživného, pokiaľ došlo ku strate výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.) totiž prinajmenšom spĺňa (spolu s ostatnými deklarovanými príjmami navrhovateľky) kritériá výživného v nevyhnutnej miere (ak tieto neprekračuje), z ktorého záveru je zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia súdu v smere návrhu navrhovateľky. 15/Krajskému súdu v Bratislave potom neostalo než návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako nedôvodný, zamietnuť. 16/O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov neodkladného opatrenia) rozhodne súd aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 CSP). 17/Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 8. september 2016