Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/178/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201684 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201684.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie Stracenô, Dolná Lehota, 976 98 Dolná Lehota, IČO: 35 655 577, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5832/2016-1.10.2 (11/2016 - rozkl.) zo dňa 23. júna 2016, takto r o z h o d o l : Správny súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 09.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej "žalovaný") č. 5832/2016-1.10.2 (11/2016 - rozkl.) zo dňa 23. júna 2016 (ďalej "rozhodnutie žalovaného"), ktorým zamietol rozklad žalobcu zo dňa 09.05.2016 proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3585/2016-2.3 zo dňa 25. apríla 2016 (ďalej "prvostupňové rozhodnutie") a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "ZOPK"). Výnimkou sa žiadateľovi Poľovníckemu združeniu Stracenô, Dolná Lehota, 976 98 Dolná Lehota, IČO: 35 655 577 (ďalej len "žiadateľ" alebo "ďalší účastník"), povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2016 postriežkou na lokalitách Brtošová (k.ú. Dolná Lehota) alebo Obecná lúka (k.ú. Dolná Lehota) a posliedkou v časti revíru v ochrannom pásme NP Nízke Tatry (2. stupeň ochrany) od hranice intravilánu po lokalitu Šingliarka. 2. Žalobca, ako účastník správneho konania a v predmetnom konaní ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), odôvodnil žalobu tým, že žiadateľ listom zo dňa 20.01.2016 požiadal prvostupňový správny orgán o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô z dôvodu regulačného lovu medveďa hnedého. Na žiadosť žiadateľa reagoval žalobca listom zo dňa 23.03.2016, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s povolením výnimky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Pripustil opodstatnenosť udelenia výnimky len v prípade synantropných medveďov, ktorí ohrozujú svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. V takých prípadoch by mala byť lokalita na usmrtenie stanovená do vzdialenosti 500 m od zastavaného územia, keďže len takýmto spôsobom možno zabezpečiť adresnosť lovu jedinca. Žalobca zásadne nesúhlasil s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a pre rozpor skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi. Podľa názoru žalobcu spočívala nezákonnosť rozhodnutia v rozpore s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku a v rozpore s ust. § 40 ods. 2 a 3 ZOPK. 4. Žalobca už v rozklade namietal, že v prvostupňovom konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o povolení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého (pozn. súdu povolenie bolo udelené na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého) postriežkou, teda na vnadisku a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v administratívnom konaní uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. 5. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, dôvodiac, že Správa NAPANT, ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, určila iba lokality Brtošová a Obecná lúka, v k.ú. Dolná Lehota, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Žalovaný poukázal aj na nahlásenie pohybu medveďa v okolí farmy na chov hovädzieho dobytka, pričom zdôraznil, že vnadiská sú lokalizované iba na tie miesta, kde bol identifikovaný pohyb problematických jedincov medveďa hnedého. 6. Podľa názoru žalobcu takýto postup žalovaného nielenže nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky, je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho úradnej činnosti. 7. Žalobca vo svojom rozklade poukázal aj na stanovisko Správy TANAP-u sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015. 8. Medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný k dispozícii, bol rozklad žalobcu, ktorý poukazoval na skutočnosť, že vnadenie zvýši nielen bezprostredne riziko stretu obyvateľov s medveďmi, ale aj na to, že takýto postup povedie do budúcna k synantropizácii ďalších medveďov, teda k efektu opačnému, než aký má byť dosiahnutý udeleným povolením, ale stanovisko Správy NAPANT-u, bolo nesporne žalovanému známe z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej konal takisto žalovaný. Jeho obsah sa zaoberá efektom vnadenia vo všeobecnosti a nie okolnosťami vnadenia na jednom konkrétnom vnadisku. Napriek tomu, správne orgány nielenže nedoplnili dokazovanie vyžiadaním si správy od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len "ŠOP SR") k potenciálnym rizikám vnadenia, ani uvedené stanovisko Správy NAPANT-u nijako nereflektovali. 9. Žalobca mal za to, že na účel odôvodnenia výnimky v roku 2016 nie je možné argumentovať stretmi s medveďom v rokoch 2013 (v tomto prípade bol medveď aj usmrtený), alebo v roku 2014, keďže sa stráca súvis medzi týmito udalosťami a účinnosťou výnimky udelenej v roku 2016. 10. Podľa názoru žalobcu nebola v danej veci naplnená ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi. Vzhľadom na to žalobca poukázal na skutočnosť, že od 01.07.2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z., v znení platnom od 01.07.2016, povinnosť na určených územiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého. Podľa prílohy 19 k vyhláške č. 371/2015 Z. z. je územím, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého aj celé územie obce Dolná Lehota, okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo. 11. Žalobca ďalej argumentoval tým, že pokiaľ právna úprava výslovne identifikuje územie obce Dolná Lehota ako také, kde zabezpečenie odpadu, ako ľahko dostupnej potravy pre medvede, je prostriedkom na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že vnadenie, teda predkladanie ľahko dostupnej potravy pre medvede, hoci aj za účelom ich usmrtenia, tento potenciál nesporne má. Nemožno na jednej strane považovať za natoľko nesporný vplyv ľahko dostupnej potravy na prenikanie medveďov k sídlam, že je právnym predpisom uložená povinnosť (ktorej nedodržanie je aj sankcionované) takúto dostupnú potravu medveďom vo forme nezabezpečeného odpadu neponúkať a na strane druhej v rámci udelenej výnimky práve takúto nezabezpečenú potravu medveďom ponúkať. 12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu dňa 13.10.2016. Vo vyjadrení uviedol, že ministerstvo životného prostredia vo svojom rozhodnutí špecifikovalo konkrétne skutočnosti, na základe ktorých povolilo výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK v súlade s podmienkami stanovenými v § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) ZOPK. Dôvodil, že orgán verejnej správy prvého stupňa mal z dostupných údajov ŠOP SR a z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô nie je ohrozená, ba dokonca je zvýšená. Mal za to, že aktuálnu situáciu nemožno riešiť iným spôsobom ako povolením usmrtenia tohto živočícha. Žalovaný sa pritom zaoberal aj alternatívnymi riešeniami ako je možnosť odchytu medveďov, ich umiestnenie do zoologických záhrad a vypustenie do iných lokalít, avšak zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike neprejavili záujem o ich umiestnenie. Uviedol, že zmierňujúce opatrenia vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Povolenie výnimky ministerstvom má preventívny charakter - za účelom predchádzania vzniku závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Prvostupňový správny orgán súčasne v súlade s § 82 ods. 12 ZOPK stanovil prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany dotknutého druhu chráneného živočícha. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením povolenia výnimky prvostupňovým správnym orgánom, keď mal preukázané, že povolený odstrel medveďa vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. Žalovaný považoval za smerodajné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016, v zmysle ktorého udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedenej lokalite. Rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. 14. Žalovaný vychádzal pri rozhodovaní najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 20.01.2016, z doplneného podania zo dňa 29.01.2016 a ich príloh. Žiadateľ podal žiadosť o udelenie výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého na základe podnetu Obecného úradu Dolná Lehota, ktorý v rokoch 2014-2015 eviduje v okolí obce niekoľko stretov občanov s medveďmi, z ktorých jeden prípad skončil s ťažkým ublížením na zdraví, o čom svedčí aj úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru Brezno ORPZ-BR-OPP3-3-046/2014 zo dňa 16.03.2014 a lekárska správa napadnutého Ing. Milana Vrabca. Hoci na základe tohho prípadu bola žiadateľovi v roku 2014 povolená výnimka na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v trvaní 10 dní, medveďa sa v tomto krátkom časovom úseku nepodarilo lokalizovať a usmrtiť. Následne v roku 2015 bolo v poľovnom revíri Stracenô zaregistrovaných až 14 stretnutí človeka s medveďom. Starosta obce Dolná Lehota vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že medvede boli zastihnuté aj priamo v oplotených záhradách v intraviláne obce, čím upozornil na zvýšené riziko nebezpečenstva pre obyvateľov. 15. Žiadateľ v doplnení podania uviedol, že poľovnícky revír Stracenô sa nachádza na južnej strane Nízkych Tatier, kde až 50% plochy tvoria pasienky, ktoré sú prevažne využívané na chov oviec a hovädzieho dobytka. V uvedenom poľovnom revíri sa každý rok nachádza až sedem salašov. Na jeseň v roku 2015 majitelia týchto salašov zaznamenali úbytok až 58 kusov oviec zapríčinený vplyvom medveďa. Listom zo dňa 20.10.2015 sa preto Ovčiarske družstvo Dolná Lehota obrátilo na žiadateľa so žiadosťou o riešenie zvýšeného výskytu medveďa hnedého v blízkosti salašov. Z listu Lenky Rybárovej zo dňa 02.11.2015 adresovaného žiadateľovi tiež vyplýva, že preventívne opatrenia vo forme elektrických ohradníkov sú neefektívne, neodradia medveďa od útoku. 16. Upozornil, že ministerstvo pred vydaním prvostupňového rozhodnutia požiadalo listom zo dňa 18.02.2016 ŠOP SR o stanovisko vo veci udelenia výnimky (posúdenie vplyvu realizácie výnimky na populáciu medveďa hnedého) a o vyhodnotenie významu umiestnenia poľovného revíru k územiam európskeho významu. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016 je zrejmé, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v blízkych územiach európskeho významu, kde je usmrtenie navrhované (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu 0302 Ďumbierske Tatry). ŠOP SR udelenie výnimky odporučila, keďže zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. ŠOP SR vydala svoje stanovisko na základe formulára vypracovaného Správou Národného parku Nízke Tatry, podľa ktorého bolo odporúčané realizovať odstrel len v časti poľovného revíru, ktorá je súčasťou ochranného pásma NP (2. stupeň). Lokalitu Dolná Lehota - Jasenie - Horná Lehota vyhodnotila ako veľmi problémovú oblasť s vysokým stupňom možného konfliktu s medveďmi. Po zhodnotení žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Národného parku Nízke Tatry ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016 navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô. 17. Podľa názoru žalovaného bolo v správnom konaní jednoznačne preukázané splnenie podmienok na udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) ZOPK. Výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 ZOPK, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. 18. Žalovaný mal za preukázané, že skutkový stav bol v súlade s § 3 ods. 5a § 32 ods. 1 Správneho poriadku náležite zistený a v spojení s § 46 Správneho poriadku bolo prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie vydané na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na to žalovaný pokladá námietky žalobcu za neopodstatnené. Ministerstvo dospelo v danom prípade k záveru, že verejný záujem na ochrane života a zdravia a majetku prevyšuje nad verejným záujmom v oblasti životného prostredia. Žalovaný napokon zdôraznil, že zákon o ochrane prírody a krajiny nevyžaduje vznik následku, ale uprednostňuje ochranu pred vznikom škodlivého následku, v opačnom prípade by takéto ustanovenie strácalo význam. 19. K námietke žalobcu týkajúcej sa umožnenia lovu na vnadisku žalovaný uviedol, že ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, pričom tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby nedochádzalo ku konfliktným situáciám. Žalovaný tiež zdôraznil, že uskutočnením odstrelu v miestach stretu človeka s medveďom hnedým je vysoká šanca usmrtenia konkrétneho medveďa hnedého, ktorý vykazuje znaky synantropizácie, trvalo sa zdržiava mimo svojho územia prirodzeného výskytu a ohrozuje zdravie a životy ľudí. 20. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že obidve rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové sú plne zákonné, a preto žiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 21. Ďalší účastník sa k správnej žalobe žalobcu písomne nevyjadril. 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci primárne riešil otázku splnenia podmienok pre preskúmavacie konanie v danej veci a zistil, že tomu tak nie je. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 25. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 26. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK, orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. 29. Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. 30. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. 31. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 32. Vzhľadom na to, že výnimka zo zákona - povolenie usmrtiť - jedného jedinca medveďa hnedého na základe napadnutého rozhodnutia bola časovo obmedzená do dňa 30.11.2016, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3585/2016-2.3 zo dňa 25. apríla 2016 totiž bola priamo týmto rozhodnutím časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo možné odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô realizovať. Uplynutím tejto doby tak právoplatné rozhodnutie stráca svoju účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. 33. Ďalej súd už len poukazuje na skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve je len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Keďže účinky napadnutého rozhodnutia zanikli, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Správny súd preto konanie podľa ust. § 99 písm. g) SSP zastavil. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.