Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201685 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201685.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Prievidza, Švéniho 7, 971 53 Prievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5487/2016-1.10.2 (10/2016 - rozkl.) zo dňa 23. júna 2016, takto r o z h o d o l : Správny súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 09.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej "žalovaný") č. 5487/2016-1.10.2 (10/2016 - rozkl.) zo dňa 23. júna 2016 (ďalej "rozhodnutie žalovaného"), ktorým zamietol rozklad žalobcu zo dňa 28.04.2016 proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3586/2016-2.3 zo dňa 7. apríla 2016 (ďalej "prvostupňové rozhodnutie") a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "ZOPK"). Výnimkou sa žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len "žiadateľ") povolilo usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Tužina - Kľačno, držať ich a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2016 posliedkou a postriežkou na lokalitách Dlhý hrebeň (k.ú. Tužina) a Boriny (k.ú. Kľačno). 2. Žalobca, ako účastník správneho konania a v predmetnom konaní ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), odôvodnil žalobu tým, že žiadateľ listom zo dňa 27.01.2016 požiadal prvostupňový správny orgán o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Tužina - Kľačno z dôvodu prevencie vzniku závažných škôd spôsobených medveďom, ochranou zdravia a bezpečnosti obyvateľov a potrebou regulácie neustáleho nárastu vysokých početných stavov medveďa. Z listu žiadateľa je zrejmé, že sú časté návštevy medveďov v blízkosti obcí, dochádza k nárastu počtu nebezpečných stretnutí s občanmi, pracovníkmi lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa a pri rekreačných zariadeniach dochádza k návykom na nežiaduci spôsob získavania potravy hlavne mladšími jedincami a k častým nebezpečným stretom s ľuďmi. Na žiadosť žiadateľa reagoval žalobca listom zo dňa 15.03.2016, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s povolením výnimky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Pripustil opodstatnenosť udelenia výnimky len v prípade synantropných medveďov, ktorí ohrozujú svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. V takých prípadoch by mala byť lokalita na usmrtenie stanovená v blízkosti zastavaného územia, resp. tam, kde jedinec spôsobuje škody, keďže len takýmto spôsobom možno zabezpečiť adresnosť lovu jedinca. Žalobca zásadne nesúhlasil s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. Žalobca tiež zdôraznil, že listiny predložené žiadateľom, datované do roku 2010, 2011, 2012 a 2013 nemôžu preukazovať dôvodnosť výnimky, o ktorú žiada žiadateľ v roku 2016 a rovnako nemôžu takúto výnimku odôvodňovať udalosťami z rokov 2014 a 2015, keďže stret medveďa s inou zverou nemôže byť vyhodnotený ako žiaden zo zákonných dôvodov na usmrtenie medveďa a škodám spôsobeným na včelínoch nepredchádzali preventívne opatrenia. 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a pre rozpor skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi. Podľa názoru žalobcu spočívala nezákonnosť rozhodnutia v rozpore s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku a v rozpore s ust. § 40 ods. 2 a 3 ZOPK. 4. Žalobca už v rozklade namietal, že v prvostupňovom konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o povolení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v administratívnom konaní uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. 5. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, dôvodiac, že ako lokality určené pre lov na návnadu určila Správa CHKO Ponitrie iba tie, ktoré sú pre tento spôsob lovu bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko a vylúčila tretiu žiadateľom navrhovanú lokalitu. Žalovaný mal za to, že takýmto postupom sa zabezpečilo, aby pri realizácii povolenej výnimky nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedého. 6. Podľa názoru žalobcu takýto postup žalovaného nielenže nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob realizácie výnimky, je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho úradnej činnosti. 7. Žalobca vo svojom rozklade poukázal aj na stanovisko Správy TANAP-u sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015. 8. Medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný k dispozícii, bol rozklad žalobcu, ktorý poukazoval na skutočnosť, že vnadenie zvýši nielen bezprostredne riziko stretu obyvateľov s medveďmi, ale aj na to, že takýto postup povedie do budúcna k synantropizácii ďalších medveďov, teda k efektu opačnému, než aký má byť dosiahnutý udeleným povolením, ale stanovisko Správy NAPANT-u, bolo nesporne žalovanému známe z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej konal takisto žalovaný. Jeho obsah sa zaoberá efektom vnadenia vo všeobecnosti a nie okolnosťami vnadenia na jednom konkrétnom vnadisku. Napriek tomu, správne orgány nielenže nedoplnili dokazovanie vyžiadaním si správy od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len "ŠOP SR") k potenciálnym rizikám vnadenia, ani uvedené stanovisko Správy NAPANT-u nijako nereflektovali. 9. Rozpor skutkových zistení žalovaného s obsahom spisu vyplýva aj v skutkových záveroch o existencii dôvodov na udelenie výnimky. V podkladoch rozhodnutia nemožno identifikovať žiadnu inú škodu ako tú, ktorá bola spôsobená dňa 17.07.2016. Pre rozhodnutie o zákonnosti výnimky na usmrtenie dvoch medveďov nemožno považovať škodu na včelstvách, navyše bez použitia preventívnych opatrení za dostatočný dôvod na jej udelenie. 10. Žalobca mal za to, že na účel odôvodnenia výnimky v roku 2016 nie je možné argumentovať údajnými stretmi s medveďom v rokoch 2010 až 2013, keďže sa stráca súvis medzi týmito udalosťami a účinnosťou výnimky udelenej v roku 2016. 11. Podľa názoru žalobcu nebola v danej veci naplnená ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi. Vzhľadom na to žalobca poukázal na skutočnosť, že od 01.07.2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z., v znení platnom od 01.07.2016, povinnosť na určených územiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého. Daný poľovný revír síce nepatrí do určeného územia, avšak zabezpečenie odpadov pred medveďmi sa javí ako účinná, ekonomicky aj technicky realizovateľná alternatíva, obmedzujúca zásadne synantropizáciu medveďov a ich prenikanie do sídel za ľahko dostupnou potravou. 12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu dňa 13.10.2016. Vo vyjadrení uviedol, že ministerstvo životného prostredia vo svojom rozhodnutí špecifikovalo konkrétne skutočnosti, na základe ktorých povolilo výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK v súlade s podmienkami stanovenými v § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) ZOPK. Dôvodil, že orgán verejnej správy prvého stupňa mal z dostupných údajov ŠOP SR a z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Tužina - Kľačno nie je ohrozená, ba dokonca je zvýšená. Mal za to, že aktuálnu situáciu nemožno riešiť iným spôsobom ako povolením usmrtenia tohto živočícha. Žalovaný sa pritom zaoberal aj alternatívnymi riešeniami ako je možnosť odchytu medveďov, ich umiestnenie do zoologických záhrad a vypustenie do iných lokalít, avšak zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike neprejavili záujem o ich umiestnenie. Uviedol, že zmierňujúce opatrenia vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Povolenie výnimky ministerstvom má preventívny charakter - za účelom predchádzania vzniku závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Prvostupňový správny orgán súčasne v súlade s § 82 ods. 12 ZOPK stanovil prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany dotknutého druhu chráneného živočícha. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením povolenia výnimky prvostupňovým správnym orgánom, keď mal preukázané, že povolený odstrel dvoch medveďov hnedých vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. Žalovaný považoval za smerodajné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/892/2015 zo dňa 01.03.2016, v zmysle ktorého udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. Rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. 14. Žalovaný vychádzal pri rozhodovaní najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 13.01.2016 a jej príloh, zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 01.03.2016, vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie zo dňa 26.02.2016 s prílohami preukazujúcimi škody spôsobené medveďmi za posledné dva roky. 15. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/892/2015 zo dňa 01.03.2016 je zrejmé, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v blízkych územiach európskeho významu (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu). ŠOP SR udelenie výnimky odporučila, keďže zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. Z formulára Správy CHKO Ponitrie vyplýva, že lokality sa nachádzajú mimo chránených území aj mimo hraníc území európskeho významu. 17. Podľa názoru žalovaného bolo v správnom konaní jednoznačne preukázané splnenie podmienok na udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) ZOPK. Výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 ZOPK, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. 18. K námietke žalobcu týkajúcej sa umožnenia lovu na vnadisku žalovaný uviedol, že ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, pričom tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby nedochádzalo ku konfliktným situáciám. Správa CHKO Ponitrie odporučila vo svojom stanovisku (a orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí určil) ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, iba lokality Dlhý hrebeň a Boriny, ktoré boli vyhodnotené pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Žalovaný tiež zdôraznil, že z administratívneho spisu vyplýva, že strety ľudí s medveďmi neprestávajú ani po roku 2013. Zároveň doplnil, že za posledných osem rokov nebol v predmetnom poľovnom revíri užívateľom poľovného revíru ulovený žiaden medveď. 19. Žalovaný mal za to, že obidve rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 ZOPK upravujúce povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a zároveň predmetné rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti vymedzené v ust. § 47 Správneho poriadku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 20. V písomnom podaní doručenom správnemu súdu dňa 14.10.2016 ďalší účastník uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný postupoval pri vydaní svojho rozhodnutia správne, udelenie výnimky bolo opodstatnené. V danom prípade bolo potrebné výnimku udeliť, nakoľko boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, a to z hľadiska preventívneho - riziko ohrozenia života a zdravia ľudí, občanov príslušných obcí, pracovníkov lesnej prevádzky, resp. návštevníkov lesa, zmiernenie závažných škôd spôsobených medveďom, ale i z hľadiska regulácie neustáleho nárastu vysokých početných stavov medveďa hnedého. Žalovaný posúdil vec správne v zmysle príslušných ustanovení ZOPK, dostatočne zistil skutkový stav a zdôvodnenie rozhodnutia podložil viacerými listinnými dôkazmi vrátane Stanoviska ŠOP SR, Správy CHKO Ponitrie, ktoré vychádzali z niekoľkých pozorovaní a obhliadok konkrétnej lokality. Ďalší účastník mal za to, že dôvody na udelenie zákonnej výnimky naďalej trvajú, v záujme ochrany verejného zdravia a bezpečnosti ľudí. 21. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci primárne riešil otázku splnenia podmienok pre preskúmavacie konanie v danej veci a zistil, že tomu tak nie je. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 24. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 25. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK, orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. 28. Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. 29. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. 30. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 31. Vzhľadom na to, že výnimka zo zákona - povolenie usmrtiť - dvoch jedincov medveďa hnedého na základe napadnutého rozhodnutia bola časovo obmedzená do dňa 30.11.2016, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3586/2016-2.3 zo dňa 7. apríla 2016 totiž bola priamo týmto rozhodnutím časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo možné odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Tužina - Kľačno realizovať. Uplynutím tejto doby tak právoplatné rozhodnutie stráca svoju účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. 32. Ďalej súd už len poukazuje na skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve je len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Keďže účinky napadnutého rozhodnutia zanikli, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Správny súd preto konanie podľa ust. § 99 písm. g) SSP zastavil. 33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.