KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 12. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/3/2016 z 12. 12. 2016

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2017, sp. zn. 1Sžak/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201773.1 (10. 04. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2016, sp. zn. 7SaZ/3/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016201773.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201773
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201773.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
E. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, bez dokladov totožnosti, posledný trvalý
pobyt v krajine pôvodu mesto S., Š. A. X, B.. Č. D., N. R., O., toho času evidenčne Pobytový tábor
Rohovce, na dlhodobej priepustke Holubyho 21, Pezinok, zastúpený: Mgr. Jarmila Karak Vargová,
advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-132-35/2015-Ž zo dňa 12.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-132-35/2015-Ž zo dňa 12.8.2016 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa
§ 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že

v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko žalobcovi nehrozí žiadna z foriem
prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na udelenie
azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom
postavení utečencov z roku 1951. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo
potrebné v zmysle zákona o azyle posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej
ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade
návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa
podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo
neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa
23.09.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že



uplatnenie vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle a namietal záver žalovaného
o tom, že žalobca nespĺňa podmienky udelenia azylu.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.11.2016 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody,
ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
Mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie,
pričom sám tvrdí, že sa neobáva problémov pri návrate do krajiny pôvodu. Z uvedeného vyplýva, že
nemá opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Žalobca
svoju žiadosť o udelenie azylu zakladá na irelevantných dôvodoch pre jeho udelenie v zmysle zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
Ženevského dohovoru z roku 1951.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a
vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu sa na
pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.
Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za
použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného ČAS: MU-PO-132-35/2015-Ž.

6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-132-35/2015-Ž súd zistil, že žalobca opakovane
požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany

z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa v Afganistane zmenila vláda a on ako člen Talibanu, by mal v
domovskej krajine problémy.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta uplatnenie vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2
písm. e) zákona o azyle:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné
informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal
dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Uviedol, že žalobca sa dopustil
pokračovacieho zločinu prevádzačstva, za čo bol právoplatne odsúdený. Za spáchanie takého zločinu
možno vyhodnotiť žalobcu ako nebezpečného pre spoločnosť. V prípade, že žalobca spĺňa podmienky
pre poskytovanie doplnkovej ochrany, je vylúčený z oprávnenia na jej poskytnutie tam, kde existujú vážne



dôvody domnievať sa, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského
štátu, v ktorom je prítomný. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Prešov č. 2T 92/12-7232 zo dňa
7.11.2012 uznaný za vinného, že spáchal pokračujúci zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva
podľa § 355 ods. 2 a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Trestného
zákona, pričom bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov a zároveň mu
bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 rokov. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.11.2011. Podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle ministerstvo neposkytne
doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
Smernica rady 2011/95/Eú

o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva
mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na
doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany v článku 17 ods. 1 písm. d) uvádza, že štátny
príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú
ochranu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo
bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú prítomní. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade
so zákonom o azyle, nakoľko žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Súd mal za to, že
žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie, pričom
sám tvrdí, že sa neobáva problémov pri návrate do krajiny pôvodu.

8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta záver žalovaného o tom, že žalobca nespĺňa podmienky
udelenia azylu.

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu,
ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. Žalobca sám potvrdil, že sa neobáva problémov pri návrate
do krajiny pôvodu. Nemá obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zákona
o azyle. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle.
Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi.
Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej
nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že
neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu opodstatnenosti jeho
obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle
a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951.

9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané



rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a
návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016201773)

  1. 12. 12. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/3/2016 z 12. 12. 2016 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 10. 4. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/4/2017 z 10. 4. 2017