Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201783 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201783.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: Z. R., narodeného XX.X.XXXX, bez platného dokladu totožnosti, štátneho príslušníka Macedónskej republiky, D. P. Ú. L. Z. pre S. T. proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa 14.9.2016 proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-294-009/2016- AV z 8.9.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) napadnutým rozhodnutím žalovaného PPZ-HCP- BA6-294-009/2016-AV z 8.9.2016 žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) žalobcu zaistil dňom 8.9.2016, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len ÚPZC), pričom dĺžku zaistenia stanovil najviac do 8.3.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V jeho odôvodnení žalovaný opísal v konaní zistený stav veci, osobitne poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn.: 3T 43/00 z 15.1.2004, ktorým bol žalobcovi okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ako aj na výsledok predchádzajúceho konania o zaistení žalobcu, ktoré prebehlo na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trnava pod č.p.: PPZ-HCP-BA9-AV-45-17/2012. V ďalšom podrobne odôvodnil stanovenie dĺžky zaistenia žalobcu. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 8.9.2016. 2. Dňa 20.9.2016 bola žalovanému doručená žalobcova žaloba (podaná na poštovú prepravu 15.9.2016), podaná voči všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia. Žalobca v nej neprezentoval žiaden žalobný dôvod, teda ani len nenaznačil v čom vidí nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol iba to, že žalobu odôvodní po porade so svojím advokátom v lehote 10 dní. V tejto lehote a ani do dňa pojednávania v tejto veci žiadne doplnenie žaloby nevykonal. 3. Dňa 27.9.2016 žalovaný doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) administratívny spis PPZ-HCP-BA6-294/2016-AV s tým že k žalobe sa nevyjadruje, nakoľko žalobca v nej neuviedol žiadne konkrétne žalobné dôvody. 4. Predmetná vec, vedená na správnom súde pod sp. zn. 6SA/44/2016 bola pridelená sudkyni JUDr. Milote Tóthovej, ktorá je práceneschopná. Z dôvodu, že zastupujúci sudca JUDr. Peter Pospech bol dňom 26.9.2016 odvolaný z funkcie sudcu, opatrením predsedu súdu Spr. 3012/2016 z 30.9.2016 bola predmetná vec pridelená náhodným výberom sudcovi JUDr. Ľubomírovi Šramkovi. 5. Súd podanú žalobu prejednal za prítomnosti účastníkov konania. Žalobca v úvode pojednávania uviedol, že slovenský jazyk ovláda (v tejto súvislosti aj súd poukázal na zhodné žalobcove prehlásenie z 9.8.2016). Z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne žalobné dôvody - neuviedol v čom vidí nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného - správny súd v priebehu pojednávania opakovane vyzýval žalobcu, aby uviedol v čom vidí nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca opakovane žiaden dôvod svojej žaloby neuviedol, odmietol akýkoľvek dôvod uviesť s tým, že on si zvolil svojho advokáta. Správny súd žalobcovi ozrejmil, že počas administratívneho konania si žiadneho advokáta (či iného zástupcu) nezvolil, že žaloba je podpísaná ním ako žalobcom, že ani v konaní pred správnym súdom tomuto súdu nepredložil žiadne plnomocenstvo na zastupovanie. 6. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa správny súd podrobne oboznámil s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného PPZ-HCP-BA6-294/2016-AV. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol 8.9.2016 predvedený pred žalovaného, pričom lustráciou jeho osoby bol pozitívne lustrovaný v systémoch OTE (POLDAT), CLK, ECU, INBO a MIGRA. Žalovaný založil do spisu odpis registra trestov žalobcu, tiež kópiu právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 3T 43/00 z 15.1.2004, ktorým bol žalobca odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a tiež k trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Tiež kópiu rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava Č.p.: PPZ-HCP-BA9-AV-45-17/2012 z 18.9.2012 o zaistení žalovaného z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 18.9.2012. Z jeho obsahu je zjavné, že 17.9.2012 bolo tomuto policajnému orgánu doručené v zmysle § 441 ods. 1 Trestného poriadku nariadenie výkonu trestu vyhostenia, vydané Okresným súdom Bratislava I (zn. 3T 43/00 zo 17.9.2012). Žalobca bol 8.9.2016 žalovaným vypočutý. Osobitným prehlásením z 8.9.2016 uviedol, že slovenčinu ovláda slovom aj písmom a preto nežiadal prítomnosť tlmočníka. V priebehu výsluchu (podania vyjadrenia) mu bolo oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia. Žalobca o. i. uviedol, že nemá žiadneho zástupcu v tomto konaní a že si ho ani nechce zvoliť, ďalej že ho žalovaný môže vyhostiť, že by mohol bývať u priateľky H. J. na adrese O. S. XX/A, X., že pri sebe má 10.- eur. Nechcel odpovedať na otázku, či sa chce k priebehu konania vyjadriť, resp. doplniť zápisnicu, resp. predložiť dôkazy alebo oznámiť nové skutočnosti. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 221 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP“) (1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 226 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa Článku 2 ods. 2 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ESzo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) členské štáty sa môžu rozhodnúť, že túto smernicu nebudú uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín: ktorým sa podľa vnútroštátneho práva uložil návrat ako trestná sankcia alebo návrat z trestnej sankcie vyplýva, alebo voči ktorým prebieha extradičné konanie. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 7. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca síce v zákonnej lehote podal voči napadnutému rozhodnutiu žalované správnu žalobu, avšak neuviedol žiaden žalobný bod - teda v nej neuviedol v čom je podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie nesprávne, či protizákonné. Podobne v nej neuviedol ani žalobný návrh, teda ako navrhuje správnemu súdu aby vo veci rozhodol, tiež sa nedomáhal svojho prepustenia zo zaistenia. Doplnenie žalobných bodov nevykonal ani do termínu pojednávania v predmetnej veci. Z dôvodu zákonnej 7-dňovej lehoty na určenie termínu pojednávania nebolo možné žalobcu vyzvať na odstránenie týchto nedostatkov. Preto sa súd na pojednávaní opakovane pokúsil odstrániť tieto nedostatky a to tým, že opakovane vyzval žalobcu na uvedenie dôvodov podania žaloby - teda aby súdu uviedol v čom vidí nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca však na tieto výzvy správneho súdu odmietol odpovedať, teda správnemu súdu neobjasnil dôvody podanej žaloby, odvolávajúc sa na svojho údajného advokáta. I napriek tomu, že správny súd žalobcovi opakovane uviedol, že v konaní pred ním, podobne ako ani v konaní pred žalovaným si zjavne nezvolil žiadneho svojho zástupcu a teda nikdy nepredložil ani žiadne plnomocenstvo, žalobca dôvody podania žaloby neuviedol. 8. S poukazom na uvedené správnemu súdu nebolo zrejmé z akého pohľadu má napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmať. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd má v zmysle § 230 SSP v konaní plnú jurisdikciu, ako aj vzhľadom k tomu, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo zaistenie žalobcu, teda obmedzenie jeho osobnej slobody, súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z pohľadu naplnenia všetkých predpokladov jeho vydania a to i napriek skutočnosti, že žalobca odmietol správnemu súdu odôvodniť podanie. 10. Nebola spornou: 1/ Existencia právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 3T 43/00 z 15.1.2004, ktorým bol žalobca odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a tiež k trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky. 2/ Existencia nariadenia výkonu trestu vyhostenia Okresným súdom Bratislava I (zn. 3T 43/00 zo 17.9.2012), uloženého týmto súdom. Teda aplikácia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je legálnou. 11. Súd sa pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zaoberal aj prípadnou aplikáciu Návratovej smernice. S poukazom na znenie jej cit. Článku 2 ods. 2 písm. b) aplikácia tejto smernice (v prípade vyhostenia ako trestnoprávnej sankcie) záležala od rozhodnutia členského štátu, teda aj Slovenskej republiky. Nakoľko však zákon o pobyte cudzincov, ktorý transponoval aj Návratovú smernicu, ustanovil v § 89 možnosť uloženia menej prísnejších donucovacích prostriedkov (namiesto zaistenia) iba v prípade konania o administratívnom vyhostení - teda nie v prípade výkonu trestu vyhostenia, možno jednoznačne dôjsť k záveru, že v zmysle vyššie citovaného článku Návratovej smernice zo strany Slovenskej republiky nedošlo k rozhodnutiu o uplatnení tejto smernice v prípadoch návratov ako trestnoprávnej sankcie, resp. návratu z trestnej sankcie (trestu vyhostenia). Inak povedané, konštatovanie žalovaného o nemožnosti aplikácie § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je dôvodné. Nad túto argumentáciu správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní pred žalovaním nepreukázal ani zabezpečenie ubytovania (§ 122 zákona o pobyte cudzincov) a ani dispozíciu s finančnými prostriedkami. 12. Žalovaný podrobne a náležitým spôsobom odôvodnil trvanie zaistenia žalobcu. Z tohto odôvodnenia je zrejmé, akou správnou úvahou sa pri stanovení max. dĺžky zaistenia riadil, aké úkony bude v súvislosti s vyhostením žalobcu potrebné vykonať pričom je potrebné skonštatovať, že dôvody trvania zaistenia ako ich žalovaný prezentoval sú odôvodnené. Stanovenie doby zaistenia (max. 6 mesiacov) je teda v súlade so zákonom. 13. Pretože žalobca neuviedol ani len jeden dôvod ev. nesprávnosti či nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, podobne ako neuviedol čoho sa podanou žalobou domáha, pričom správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil dôvodnosť podanej žaloby, žalobu podanú žalobcom zamietol. 14. O trovách navrhovateľa správny súd rozhodol za použitia § 167 ods. 1 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.