Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/232/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201901 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201901.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SLOVAN BRATISLAVA KARATE - DOJO RAČA, o.z., so sídlom Plickova 7509/6, 831 06 Bratislava, právne zastúpený: BG Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenský Zväz Karate, o.z., so sídlom Junácka 2951/6, 832 80 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o neprijatí žalobcu za člena Slovenského Zväzu Karate zo dňa 25.06.2016 na zasadnutí mimoriadnej konferencie Slovenského zväzu Karate, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave postupuje vec Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie ako civilnému súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 13.10.2016 doručená žaloba žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o neprijatí žalobcu za člena Slovenského Zväzu Karate zo dňa 25.06.2016 na zasadnutí mimoriadnej konferencie Slovenského zväzu Karate. 2. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca ako aj žalovaný sú občianskymi združeniami, zapísanými v Evidencii občianskych združení vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Členmi združenia môžu byť aj právnické osoby. Združenia sú právnickými osobami. Vznikajú registráciou. Registrovým orgánom je Ministerstvo vnútra SR, Sekcia verejnej správy, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29. 3. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť tri procesné kódexy - Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.) a Správny súdny poriadok? (zákon č. 162/2015 Z. z.), ktoré nahradili doteraz platný Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). V správnom súdnictve správny súd postupuje v zmysle Správneho súdneho poriadku. 4. Podľa § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. 5. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 6. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach. 7. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 8. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. 9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. 10. V zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku krajský súd poukazuje na to, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. V prípade, ak správny súd dospeje k názoru, že vec do právomoci správneho súdu nepatrí a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd bude postupovať podľa § 18 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. V takom prípade v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku. 11. Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Súd v správnom súdnictve nemôže rozhodnúť o určovacej žalobe, ani o žalobe o neplatnosť (rozhodnutia, listiny či právneho úkonu), ani o žalobe na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 zákonov v znení neskorších. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že niekedy je obťažné rozlíšiť, či vec patrí do všeobecného súdnictva alebo do správneho súdnictva. Súd teda pri posudzovaní otázky, či uznesenie žalovaného je rozhodnutím podliehajúcim prieskumu súdu v správnom súdnictve skúmal, či ide o rozhodnutia vydané niektorým z orgánov v oblasti verejnej správy. Aj keď pojem „verejnej správy“ nie je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že sa jedná o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ, alebo záujem, alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonávaná osobami, ktoré nie sú nezávislými (od štátu). 12. Z podanej žaloby súd zistil, že v prípade žalobcu a žalovaného ide o občianske združenia, ktoré sú zapísané v Evidencii občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy. Je zrejmé, že žalobca žaluje občianske združenie, ktoré nie je orgánom verejnej správy a ani mu zákon nezveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Občianske združenie je právnickou osobou. Znamená na to, že môže konať vo vlastnom mene (môže uzatvárať zmluvy, disponovať svojím majetkom, prijímať dary, uzatvárať pracovné zmluvy ako zamestnávateľ, ...) a nesie samostatne zodpovednosť za svoje konanie (môže byť žalovaným v spore, môže dostať pokutu, a pod.). Združenie vzniká registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo má povinnosť zaregistrovať každé občianske združenie, ktoré dodrží zákonom predpísané podmienky. Zákon teda ministerstvu neumožňuje ľubovoľne rozhodovať o tom, či združenie zaregistruje alebo nie. 13. Súdy Slovenskej republiky prejednávajú buď súkromnoprávne alebo verejnoprávne spory. Pri tomto delení zohľadňujeme povahu účastníkov sporu. Vo verejnoprávnych sporoch sú účastníkmi (stranami) konania aj orgány verejnej moci (napr. prokurátor, obec, lekárska komora a iné orgány) a konanie sa týka ich rozhodovacej činnosti, kým v súkromnoprávnych sporoch takýto účastníci nie sú. Aj v súkromnoprávnych sporoch môže vystupovať štát, obec, VÚC, ale iba pokiaľ sú účastníkmi súkromnoprávnych vzťahov, teda nejde o ich rozhodovaciu činnosť, ale vystupujú napríklad ako vlastníci. 14. Súkromnoprávne spory môžeme rozdeliť na rodinnoprávne (podskupina občianskoprávnych), pracovnoprávne, obchodnoprávne, iné občianskoprávne. Verejnoprávne spory môžeme rozdeliť na súdne konanie v trestnom konaní, konania vo veciach správneho súdnictva, konania pred všeobecnými súdmi o súlade všeobecne záväzných nariadení so šeobecne záväznými predpismi konanie pred ústavným súdom 15. Rozhodnutie žalovaného o neprijatí žalobcu za člena Slovenského Zväzu Karate je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach toho ktorého člena, nie je to však rozhodnutie v oblasti verejnej správy, nakoľko vzťah občianskeho združenia a jeho člena/členov je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Rozhodnutia žalovaného ako občianskeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiadny verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy. 16. Nakoľko nie je možný postup podľa Správneho súdneho poriadku, súd v zmysle § 18 ods. 2 SSP postúpil vec okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému, ktorý bude v tejto veci rozhodovať prostredníctvom zákonného sudcu rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).