Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201978 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201978.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: C. H. N., J.. XX.X.XXXX, bez cestovného pasu, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: M. F. V., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP-BA6-311-012/2016-AV zo dňa 19.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 2.11.2016 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 26.10.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA6-311-012/2016-AV vydanému dňa 19.10.2016, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dňom 19.10.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 19.04.2017. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu dňom 19.10.2016 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 19.04.2017. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 19.10.2016 v čase o 14.40 hod. sa žalobca dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava za účelom predĺženia cudzineckého pasu. Po vykonaní lustrácií sa zistilo, že žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana dňa 02.09.2015 na dobu jedného roka, t.j. do 02.09.2016 došlo k podozreniu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a na základe uvedených skutočností bol žalobca predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Dňa 19.10.2016 správny orgán začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu a žalobcovi bolo dňa 19.10.2016 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA6-311-008/2016-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a v predmetnom rozhodnutí bola žalobcovi určená lehota na vycestovanie a zároveň bol vylúčený odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, v dôsledku čoho sa toto rozhodnutie stalo jeho doručením vykonateľným. Správny orgán dňa 19.10.2016 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam správneho orgánu. Žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka č. PPZ-HCP-BA6-311-011/2016-AV sa nechcel vyjadriť k predmetnému konaniu a k podkladom k rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal možnosťou alternatívy zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov a uviedol, že u žalobcu neprichádza do úvahy alternatíva zaistenia z dôvodu, že z vyjadrení žalobcu v zápisnici č. PPZ- HCP-BA6-311-007/2016-AV je nespochybniteľne preukázané, že žalobca nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a tiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nevie reálne splniť, resp. vykonať podmienky stanovené v ustanovení § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že predpokladaná doba zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 19.04.2017 je nevyhnutná na vykonanie všetkých úkonov na zabezpečenie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom v konkrétnom prípade pôjde hlavne o overenie totožnosti a zabezpečenie cestovného dokladu, zabezpečenie pokrytia nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečenie materiálneho a personálneho zabezpečenia prepravy žalobcu a táto doba zaistenia zodpovedá na vybavenie všetkých potrebných náležitostí na reálne fyzické vyhostenie žalobcu do domovskej krajiny, pričom počas celej doby zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Záverom žalovaný uviedol, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe považoval rozhodnutie za nezákonné. Poukázal na to, že v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, žalovaný nedostatočne odôvodnil rozhodnutie v časti týkajúcej sa stanovenej dĺžky doby zaistenia, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prekážkam vyhostenia a nezaoberal sa podstatnou zmenou skutkových okolností u žalobcu od vydania rozhodnutia a nevyhnutnosťou zaistenia žalobcu. 5. Žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobcovi na základe rozhodnutia Migračného úradu ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-356/67/PO-Ž-2013 zo dňa 25.8.2015, ktorým mu bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roku odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t.j. od 2.9.2015 do 02.09.2016 bol vydaný doklad o pobyte s platnosťou na dva roky, t.j. od 28.09.2015 do 02.09.2017, v dôsledku čoho pochybením Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava bol žalobca uvedený do omylu, na základe čoho nevedomky opomenul podať žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v domnienke, že ju má poskytnutú do 02.09.2017, tak ako platnosť dokladu o pobyte a poukázal na to, že hoci neznalosť zákonov žalobcu neospravedlňuje, platí všeobecná prezumpcia, že štátne orgány ako vykonávatelia zákonov poznajú, pričom žalobca ako cudzinec a osoba neznalá zákonov Slovenskej republiky dôveroval informáciám uvedeným v doklade o pobyte. žalobca vychádzal z dátumu uvedenom v doklade o pobyte a nakoľko mal vedomie, že má naďalej poskytnutú doplnkovú ochranu šiel dňa 19.10.2016 na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava za účelom podaní žiadosti o predĺženie cudzineckého pasu a jeho dobrú vieru potvrdzuje aj skutočnosť, že nemal obavy opakovane navštevovať útvar policajného zaistenia v Medveďove, kde pôsobil ako tlmočník pre UNHCR ako za Ligu pre ľudské práva. Žalovaný po predvedení začal voči žalobcovi konanie o administratívnom vyhostení a zároveň predčasne s konaním o zaistení. Žalovaný napriek tomu, že si bol vedomý svojho pochybenia a toho, že žalobca nepožiadal o predĺženie doplnkovej ochrany práve pre jeho uvedenie do omylu žalobcu nepoučil, že má vzhľadom na jeho opodstatnené obavy o život v Afganistane riešiť svoju situáciu podaním žiadosti o azyl a umožnil mu vycestovať do Humenného za účelom podania novej žiadosti o azyl. Žalovaný počas výsluchu sa žalobcu neopýtal, či chce požiadať o azyl na Slovensku a neumožnil žalobcovi počas konania vysvetliť, že chce požiadať o azyl ani jeho snahu o podanie žiadosti o azyl nezaznamenal do zápisnice. Žalobca potvrdil, že v priestoroch ÚPZC Medveďov dňa 21.10.2016 požiadal o azyl. Žalobca ďalej namietal, že v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, keď žalovaný ho vypočul dňa 19.10.2016 spoločne v jednej zápisnici č.p. PPZ-HCP-Ba6-007/2016- AV ako ku konaniu o administratívnom vyhostení tak aj ku konaniu o zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, čo pôsobí zmätočne už od začiatku vypočúvanie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je cudzinec neznalý práva. Žalobca poukazoval ďalej na to, že ho žalovaný začal vypočúvať ku konaniu o zaistení za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení bez toho, aby mu takéto rozhodnutie vydal, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, nakoľko predpokladom pre začatie konania o zaistení a vydanie rozhodnutia o zaistení predchádzajúce konanie o administratívnom vyhostení a vydania rozhodnutia o vyhostení, ktoré je právnym titulom pre začatie konania o zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení č.p. PPZ-HCP-BA6-311-008/2016-AV až potom ako žalobcu vypočul ku konaniu o zaistení za účelom administratívneho vyhostenia. Zároveň žalobca namietal, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalovaný ako dôvod pre ktorý neuložil povinnosť vycestovať je žalovaným ničím nepodložené tvrdenie, že v prípade žalobcu existuje riziko, že ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení spolu s dôvodom, že žalobcu možno zaistiť podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov, pričom tieto dôvody však zodpovedajú dôvodu pre zaistenie v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a nie zaisteniu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil ako dôvody pre nestanovenie lehoty na dobrovoľné vycestovanie tak aj dôvod zaistenia žalobcu a žalovaný dostatočne nepreukázal a neodôvodnil, v čom spočíva obava resp. predpoklad, že žalobca ujde alebo bude mariť výkon rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v konaní nedostatočne zaoberal možnosťou uplatnenia alternatívnych opatrení voči zaisteniu, iba stroho a formalisticky skonštatoval, že žalobcovi nemôže uložiť povinnosť v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov nakoľko by žalobca svoju povinnosť správnym orgánom nevedel reálne splniť, resp. vykonať a poukázal na to, že žalobca si vie zabezpečiť financie a skutočnosť, že je schopný samostatnej existencie musela byť žalovanému zrejmá z doterajšieho spôsobu života žalobcu, má zabezpečené ubytovanie na Slovensku počas jeho doterajšieho trojročného pobytu na Slovensku a v zápisnici pred žalovaným uviedol, že sa zdržiaval u svojho známeho na Obchodnej ulici v Bratislave. a neumožnil žalobcovi tieto skutočnosti preukázať a žalovaný ani nepoučil žalobcu, aké podmienky je potrebné splniť, aby mu bolo možné uložiť alternatívu k zaisteniu a ani nezisťoval skutočnosť, či žalobca má dostatok finančných prostriedkov na krytie svojho pobytu a mal žalobcovi oznámiť predpokladanú dobu jeho zaistenia ako ja výšku predpokladanej finančnej záruky. Žalobca tiež namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je riadne odôvodnené stanovenie dĺžky doby zaistenia, dĺžka zaistenia bola stanovená do 19.04.2017, t.j. na šesť mesiacov bez odôvodnenia, aké skutočnosti odôvodňujú potrebu zaistenia žalobcu v trvaní maximálnej možnej dĺžky zaistenia a odôvodnenie v rozhodnutia v tomto smere je všeobecné a vágne, je aplikovateľné na akýkoľvek prípad a žalovaný si nezaobstaral žiadne podklady, ktoré by slúžili na stanovenie maximálnej možnej dĺžky zaistenia. Žalobca ďalej namietal, že v konaní od administratívnom vyhostení a v konaní o zaistení náležite nepreskúmal prekážky vyhostenia vo vzťahu ku krajine pôvodu žalobcu, nevysporiadal sa s možnými prekážkami vyhostenia žalobcu do Afganistanu a ani si nezaobstaral žiadne informácie o bezpečnostnej situácii v krajine v Afganistane. Žalobca uviedol, že od 21.10.2016 sa nachádza na území Slovenskej republiky oprávnene v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, je síce pravda že podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o azyl nie je dôvodom na prepustenie na slobodu, na druhej strane účel zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov nie je možné naplniť vzhľadom na prebiehajúce konanie o udelení azylu a pokiaľ neexistuje reálny predpoklad naplnenia účelu zaistenia, účel zaistenia zaniká a cudzinec má byť neodkladne prepustený na slobodu. Nakoľko žalobca bol zaistený za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré nie je možné vykonať počas prebiehajúceho konania o udelenie azylu, na základe čoho pominul účel zaistenia žalobcu a žalovaný sa v tomto smere nemôže odvolávať na právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení ako dôvodu, pre ktorý naďalej trvá účel zaistenia ani na § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov ako dôvodu pre ponechanie žalobcu v zaistení a pokiaľ sa žalovaný rozhodol ponechať žalobcu pôvodne zaisteného na účely konania o jeho administratívnom vyhostení v zaistení aj po podaní žiadosti o azyl, je povinný vydať nové rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl, v ktorom presne špecifikuje dôvod zaistenia, resp. ponechania v zaistení cudzinca v zmysle § 88a zákona o azyle a článku 8 ods. 3 Smernice č. 2013/33/EÚ. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.11.2016 a žiadal ju zamietnuť. 7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, že doplnkovú ochranu neudeľovalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava ale iný štátny orgán a účastník konania mal vedomosť o dĺžke doby, počas ktorej mu bola mu bola udelená doplnková ochrana, pričom zo zákona jednoznačne vyplýva, že doba doplnkovej ochrany sa neodvíja od doby platnosti vydaného dokladu, teda zo zákona je zrejmé, že platnosť dokladu uplynula dňom poskytnutia doplnkovej ochrany a nie je možné poukazovať na pochybenie štátneho orgánu, keď v predmetnej veci priamo právny predpisov upravuje skutkový stav. U žalobcu sa navyše s prihliadnutím na jeho činnosť dá dôvodne predpokladať, že je do istej miery znalý postupov, právnych predpisov a medzinárodných dohovorov upravujúcich danú oblasť, nakoľko sám žalobca uvádza že pôsobil ako tlmočník pre UNHCR a Ligu za ľudské práva, nejedná sa teda o osobu, ktorú je možné označiť za absolútne negramotnú, žalobca ovláda slovenský jazyk a mohol si sám opakovane skontrolovať z predmetného rozhodnutia dobu, na akú mu bola poskytnutá doplnková ochrana. žalovaný ďalej poukázal na to, že dňa 19.10.2016 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava konania vedené pod spisový číslom PPZ-HCP-BA6-311/2016-AV a zo zápisníc o podanom vyjadrení žalobcu, ktoré boli spísané podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní žalobca mal opakovane možnosť sa vyjadriť a uviesť, že žiada o udelenie azylu, avšak žiadne z jeho vyjadrení neobsahuje skutočnosť, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. žalovaný poukázal na spísané zápisnice číslo PPZ-HCP-BA6-311-007/2016-AV a číslo PPZ-HCP-BA6-311-011/2016-AV, z ktorých vyplýva, že žalobca nechcel k svojim vyjadreniam nič viac uviesť a trval na svojich vyjadreniach, obe tieto zápisnice potvrdil svojím podpisom a teda súhlasil s ich obsahom. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca nie je osoba neznalá právnych predpisov, nakoľko už v nedávnej minulosti absolvoval konanie o udelení azylu, resp. doplnkovej ochrany a teda v tomto smere žalobca pozná svoje práva. Žalovaný pripustil, že na prvej strane zápisnice bolo uvedené, že sa vyjadrenie týka konania podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, čo sa k osobe žalobcu javí ako prirodzené, nakoľko tento bol v minulosti žiadateľom o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, avšak z vyjadrení žalobcu správny orgán dospel k iným záverom, čo preukazuje obsah zápisnice, z ktorého je nespochybniteľná skutočnosť, že žalovaný začal konanie o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a na to, aby žalovaný mohol meritórne rozhodnúť vo veci musel zabezpečiť aj vyjadrenie žalobcu a až na základe tohto vyjadrenia žalovaný rozhodol, podľa ktorého ustanovenia začne konanie vo veci zaistenie. žalovaný poukázal na to, že podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní konanie začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu a z administratívneho spisu číslo PPZ- HCP-BA6-311/2016-AV konanie bolo začaté na podnet správneho orgánu a plne v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní., nakoľko žalovaný po následne po začatí konania o zaistení vydalo rozhodnutie o administratívnom vyhostení a až po jeho vydaní rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, čo je plne v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a konanie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov nebolo ukončené vydaním meritórneho rozhodnutia ešte pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný uviedol, že vyžiadanie súhlasu ešte pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zariadení t.j. Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove bol nutný z dôvodu, že výroková časť napadnutého rozhodnutia obsahuje aj skutočnosť, kde a kedy bude účastník konania umiestnený, súhlas s umiestnením však nezakladá povinnosť umiestnenia účastníka konania v zariadení a v prípade, že správny orgán aj po súhlase s umiestnením účastníka konania nezaistí, túto skutočnosť iba písomne oznámi zariadeniu. Žalovaný ďalej uviedol, že sa dostatočne zaoberal s alternatívami zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte o pobyte cudzincov a v tejto súvislosti zdôraznil, že opakovane pokladal žalobcovi otázkam, týkajúce sa jeho finančných pomerov a k ubytovaniu a poukázal na vyjadrenia žalobcu, uvedených v zápisnici číslo PPZ-HCP-BA6-311-007/2016-AV zo dňa 19.10.2016 a pokiaľ je zrejmé, že žalobca sa vyjadril, že nemá žiadne finančné prostriedky, žalovaný nemôže skúmať, či žalobca má alebo nemá dostatok peňažných prostriedkov, táto povinnosť by žalovanému vznikla vtedy, ak by sa žalobca vyjadril, že disponuje istým obnosom, kedy by žalovaný musel skúmať, či je tento dostatočný, avšak v danom prípade žalobca jasne deklaroval, že nemá žiadne peniaze. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dáva možnosť policajnému útvaru uložiť povinnosť zloženia peňažnej záruky, ide teda o peňažnú hotovosť, s ktorou by účastník konania nemohol voľne disponovať, čo sa obdobne vzťahuje aj na prípadné uloženie povinnosti podľa § 879 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. K dĺžke doby zaistenia žalovaný poukázal na to, že dĺžka zaistenia žalobcu sa priamo odvíja od postupu štátnych orgánov Afganskej islamskej republiky, pričom žalovaný je viazaný postupom voči žalobcovi § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení nie je predmetom žaloby a žalobca má možnosť podať proti nemu odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, žalovaný sa vyjadrí ku všetkým bodom odvolania a poukázal na, že k 02.11.2016 zo strany žalobcu k podaniu odvolania nedošlo. Žalovaný záverom v súvislosti s námietkami žalobcu, že od vydania rozhodnutia došlo k podstatnej zmene skutkových okolností prípadu, t.j. podanie žiadosti o azyl, poukázal na to, že práve z takýchto dôvodov a stavu veci legislatívne bol stav upravený tak, aby nedochádzalo k tomu že postačí, aby zaistený cudzinec, nielen účastník konania, bol prepustený v okamihu podania vyhlásenia žiadosti o poskytnutie azylu, čo mohlo viesť reálne k stavu, že by nebolo možné vyhostiť žiadneho príslušníka tretej krajiny. Tieto skutočnosti ale nie sú dôvodné vo vzťahu k podanej správnej žalobe a nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 12. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný sa mal zaoberať tým, že žalobcovi bol vydaný doklad o pobyte s platnosťou na dva roky, t.j. od 28.09.2015 do 02.09.2017 v dôsledku čoho bol žalobca uvedený do omylu správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 73 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, policajný orgán vydá do 15 dní doklad o pobyte, v ktorom uvedie názov „doplnková ochrana“; platnosť dokladu o pobyte je jeden rok. Tento doklad nevydal žalovaný ale iný štátny orgán a žalobca mal vedomosť o dĺžke doby, počas ktorej mu bola udelená doplnková ochrana. Treba prisvedčiť žalovanému, pre uplynutím platnosti dokladu o pobyte vydaného podľa § 73 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov sa platnosť takého dokladu skončí v tom prípade, ak cudzincovi zanikol azyl alebo zanikla doplnková ochrana. Z tohto vyplýva, že v predmetnej veci priamo právny predpis upravuje skutkový stav. 18. K žalobnej námietke, že žalovaný nepoučil žalobcu, že môže si požiadať o azyl na území Slovenskej republiky a ani sa ho na to neopýtal počas výsluchu správny súd uvádza, že ako vyplýva zo zápisnice číslo PPZ-HCP-BA6-311-007/2016-AV žalobca sa k obsahu zápisnice a jej prípadného doplnenia uviedol, že k obsahu zápisnice nechce nič doplniť a trvá na svojich vyjadreniach. 19. K žalobnej námietke, že žalovaný vypočul žalobcu dňa 19.10.216 v jednej zápisnici jednak ku konaniu o administratívnom vyhostení ako aj ku konaniu o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov správny súd uvádza, k tomuto došlo z dôvodu, že žalobca bol v minulosti bol žiadateľom o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany, avšak z obsahu zápisnice číslo PPZ-HCP- BA6-311-007/2016-AV zo dňa 19.10.2016 je nepochybné, že sa týka administratívneho vyhostenia a následne v ďalšej zápisnici číslo PPZ-HCP-BA6-311-011/2016-AV zo dňa 19.10.2016 bol žalobca vypočutý vo veci zaistenia. 20. K žalobnej námietke, že žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu skôr ako bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení správny súd uvádza, že námietka by bola dôvodná len v prípade, že konanie o zaistení by bolo ukončené meritórnym rozhodnutím ešte pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, k čomu však ako vyplýva z administratívneho spisu nedošlo, už aj vzhľadom na čas spísania oboch zápisníc. 21. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky, nemá žiadne peniaze, nemá žiadne ubytovanie na Slovensku a potvrdil, že by nevedel splniť povinnosť hlásenia pobytu a zloženia peňažnej záruky. Táto námietka by bola dôvodná iba v tom prípade, že by žalobca mal dostatočnú finančnú zábezpeku. 22. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 19.04.2017, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia. 23. K žalobnej námietke, že v konaní o administratívnom vyhostení a v konaní o zaistení žalovaný náležite nepreskúmal prekážky vyhostenia vo vzťahu ku krajine pôvodu žalobcu ako námietky týkajúce sa nesprávneho postupu pri vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení správny súd uvádza, že predmetom konania nie je rozhodnutie o administratívnom vyhostení ale rozhodnutie o zaistení žalobcu, a preto nebolo možné na uvedenú námietku prihliadnuť. 24. K žalobnej námietke žalobcu, že po vydaní rozhodnutia o zaistení došlo k podstatnej zmene skutkových okolností prípadu žalobcu správny súd uvádza, že je pravda, že žalobca požiadal o udelenie azylu, avšak až po vydaní napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie o žiadosti o azyl nie je dôvodom na prepustenie žalobcu už aj vzhľadom na okolnosti tohto prípadu. 25. K dokladu predloženým žalobcom na pojednávaní dňa 11.11.2016, t.j. čestného vyhlásenia ohľadom poskytnutia ubytovania žalobcovi správny súd uvádza, že tento bol predložený až po vydaní napadnutého rozhodnutia, a preto naň súd nemôže prihliadať. 9 26. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 29. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).