Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202540 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016202540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K. Z., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, v zahraničí naposledy bytom Z., Č. R., V. R. Č.. XX, P. P. Q., aktuálne zaisteného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Ligou za ľudské práva so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia z 11.11.2016 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA6-325-009/2016-AV zo dňa 4.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 22.11.2016 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená prostredníctvom žalovaného správna žaloba žalobcu datovaná 11.11.2016, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA6-325-009/2016-AV zo dňa 4.11.2016 a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný dňom 4.11.2016 zaistil žalobcu z dôvodu § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 31.1.2017 a umiestnil žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu zo dňa 11.11.2016, ktorou sa domáhal, ako to bolo vyššie uvedené, zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V prvom žalobnom bode namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď namietal nesplnenie predpokladov zaistenia, vychádzajúc zo znenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o azyle (namietal: - nevyužitie menej závažných prostriedkov nahradzujúcich zaistenie; - že v čase zaistenia nebol zaisteným podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov; - nedôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie). V druhom žalobnom bode namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným (namietal položenie jednej sugestívnej otázky žalovaným). 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 k žalobe túto zamietnuť. Zotrval na dôvodnosti napadnutého rozhodnutia a opätovne poukázal na účelovosť žalobcom podanej žiadosti o azyl. 4. Pretože na pojednávanie riadne predvolaný žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom z 1.12.2016, súd za požitia § 114 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 5. Na základe dožiadania súdu Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej len „migračný úrad“) dňa 24.11.2016 doručil súdu kópiu dotazníka (vstupného pohovoru) spísaného so žalobcom 8.9.2016 v konaní o jeho žiadosti o azyl, vedenom na migračnom úrade pod ČAS: MU-PO-178/2016-Ž z obsahu ktorého o. i. vyplýva, že žalovaný je afganskej štátnej príslušnosti, že sa narodil 1.1.1988 v iránskom meste Mashhad, kam sa jeho rodičia vysťahovali v roku 1986, že v Afganistane nikdy nebol. Tiež že na ceste ako nelegálny migrant požiadal v Srbsku o azyl, že o azyl na Slovenku požiadal potom, ako mu bolo oznámené, že bude vyhostený a vrátený späť do Srbska alebo do Afganistanu, pričom to on nechcel a rozhodol sa radšej požiadať o azyl. 6. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA6-325/2016-AV súd zistil, že žalobca, zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, bol 4.11.2016 prepustený zo zaistenia v ÚPZC z dôvodu § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o pobyte cudzincov (pretože 6.9.2016 požiadal o azyl) a následne predvedený pred žalovaného. Po riadnom poučení a za prítomnosti tlmočníka bol 4.11.2016 vypočutý - bolo mu oznámené začatie konania o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Počas spísania jeho vyjadrenia žalovaný sa (na základe podnetu žalobcu) márne pokúsil zabezpečiť účasť zástupkyne žalobcu na výsluchu. Žalobca uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, že nebude rešpektovať predchádzajúce rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, že na Slovensku chce študovať, že žije v meste Herat (v Afganistane), že počas pobytu na Slovensku nevie preukázať zabezpečenie ubytovania a nemá žiadne finančné prostriedky. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie a umiestnil žalobcu v ÚPZC, voči ktorému prostredníctvom zástupcu podal žalobu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. 7. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Sa/59/2016 (resp. aj z tam pripojeného administratívneho spisu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-275/2016-AV) vyhotovil kópie rozhodnutí žalovaného z 31.7.2016 č. PPZ- HCP-BA6-275-010/2016-AV o administratívnom vyhostení žalobcu a č. PPZ-HCP-BA6-275-012/2016- AV o jeho zaistení, ako aj kópie zápisníc, vyhotovených pred vydaním týchto rozhodnutí. Z obsahu zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-275-007/2016-AV vyplýva, že žalobca sa chcel dostať do Rakúska, že nemá žiadne finančné prostriedky, že na Slovensku nemá žiadnych rodinných príslušníkov, že na Slovensku o azyl nežiada a že v domovskej krajine mu nič nehrozí a túto opustil z finančných dôvodov. Z obsahu zápisnice PPZ-HCP-BA6-275-011/2016-AV vyplýva, že žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, urobených v predchádzajúcej zápisnici (č. PPZ-HCP-BA6-275-007/2016-AV) a že by nevedel splniť ani prípadnú povinnosť hlásenia pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 88a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj na žiadateľa o udelenie azylu. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. Podľa § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zanikol účel zaistenia. Podľa § 2 písm. o) zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) na účely tohto zákona sa rozumie azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 8. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách prezentovaných žalobných bodov: 9. K žalobnému bodu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca namietal nesplnenie predpokladov zaistenia, vychádzajúc zo znenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o azyle, keď namietal: a/ nevyužitie menej závažných prostriedkov nahradzujúcich zaistenie; b/ že v čase zaistenia nebol zaisteným podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov; c/ nedôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie: a/ Podľa znenia citovaného § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prvým predpokladom zaistenia realizovaného podľa tohto ustanovenia je to, že na dosiahnutie účelu zaistenia žiadateľa o azyl (v danom prípade žalobcu) nie je možné využiť menej závažné prostriedky, ktorými sú povinnosť hlásenia pobytu, alebo zloženia peňažnej záruky (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). I keď v danom prípade zákon nevyžaduje za účelom aplikácie citovaného ustanovenia preukázanie zabezpečenia ubytovania, resp. existencie finančných prostriedkov (§ 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov), logickým predpokladom použitia týchto zákonom vymenovaných miernejších donucovacích prostriedkov je to, aby bol žiadateľ o azyl (žalobca) vôbec schopný zabezpečiť si pobyt v jeho komplexnosti (ubytovanie, stravovanie, ošatenie, dopravu a pod.), resp. dostatok financií. Ako to však vyplýva z obsahu jeho výpovede pred žalovaným, resp. aj z obsahu vstupného pohovoru, vykonaného pred migračným úradom vo veci jeho žiadosti o azyl, žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, hnuteľným či nehnuteľným majetkom, nikoho na Slovensku nepozná, nemá doklady svojej totožnosti, v Európskej únii nemá žiadneho rodinného príslušníka. Z uvedeného logicky vyplýva, že za danej situácie objektívne nie je možná aplikácia žiadnej z možností, uvedených v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca namietal, že tieto predpoklady ani nemusel spĺňať, nakoľko ako žiadateľ o azyl má zabezpečený pobyt v rámci v azylových zariadeniach migračného úradu. Podľa názoru súdu však umiestnenie žiadateľa o azyl v niektorom z azylových zariadení migračného úradu nie je jeho zaistením, resp. menej závažným prostriedkom, nahrádzajúcim zaistenie. Táto skutočnosť vyplýva jednak z tohto, že umiestnenie žiadateľa o azyl do azylového zariadenia migračného úradu nie je alternatíva zaistenia uvedenou v príslušných ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov, tiež z toho, že o zaistení - resp. jeho alternatívach rozhoduje žalovaný, pričom o umiestnení v azylových zariadeniach rozhoduje migračný úrad. Tomu svedčí aj obsah citovaného § 88a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukazuje aj na znenie § 8 zákona o azyle, ktorý jednoznačne rozlišuje medzi zaistením žiadateľa o azyl a o jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu (zákona o pobyte cudzincov) a jeho umiestnením v azylovom zariadení. Preto túto časť námietky súd neuznal ako dôvodnú. b/ Pokiaľ ide o námietku, že žalobca nebol v čase zaistenia (4.11.2016) zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ani túto súd nepovažoval za dôvodnú. Ako to je zrejmé zo znenia zákona o pobyte cudzincov (a ani zo žiadneho ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), tento zákon neumožňuje žalovanému zmeniť dôvod existujúceho zaistenia. Teda ani teoreticky nie je možné, aby predchádzajúce zaistenie žalobcu (z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov) realizované na základe právoplatného rozhodnutia (č.: PPZ-HCP-BA6-275-010/2016- AV z 31.7.2016) bolo zmenené na zaistenie z iného dôvodu. Zákon o pobyte cudzincov situáciu, ktorá vznikla podaním žiadosti žalobcu o azyl rieši jednoznačne postupom podľa § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to tým, že konajúci správny orgán (žalovaný) vydá rozhodnutie o prerušení konania o vyhostení a to až do rozhodnutia o podanej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorá skutočnosť sa prejaví postupom podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o pobyte cudzincov. V prejednávanej veci sa tak stalo rozhodnutím ÚPZC zo 4.11.2016. Takýmto postupom podľa názoru súdu bol splnený aj druhý predpoklad zaistenia žalobcu postupom podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. c/ Súd neuznal ako dôvodnú ani tretiu námietku žalobcu, podľa ktorej je nedôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Súd nerozporuje argumentáciu žalobcu, že iba podanie žiadosti o azyl v priebehu jeho zaistenia nemôže jednoznačne svedčiť o jej účelovosti i keď takýto postup takúto účelovosť naznačuje. Avšak ako to jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva z obsahu spísania dotazníka (vstupného pohovoru) pred migračným úradom dňa 8.9.2016, žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany výlučne z dôvodu, že má byť vyhostený a to buď do krajiny svojho pôvodu (do Afganistanu), alebo do Srbska. Tomu sa chcel vyhnúť a preto sa rozhodol radšej požiadať o azyl, ako to výslovne uviedol pred migračným úradom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenia žalobcu v konaniach o jeho administratívnom vyhostení a následnom zaistení z 31.7.2016 v ktorých žalobca uvádzal, že v „domovskej“ krajine mu nič nehrozí a že túto opustil z finančných dôvodov, tiež že o azyl na Slovensku nežiada. Z uvedeného vyplýva, že podanou žiadosťou o azyl chcel oddialiť, resp. zmariť svoje administratívne vyhostenie. 10. K žalobnému bodu v ktorom namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným - namietal položenie podľa jeho názoru sugestívnej otázky položenej žalovaným: „Dňa 31.7.2016 Vám bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia -Slovenskej republiky zaprotokolované pod č. PPZ-HCP-BA6-275-010/2016-AV. Máte v úmysle toto rozhodnutie rešpektovať?“ na ktorú odpovedal: „ Nie nebudem ho rešpektovať.“: Podľa názoru súdu táto otázka nenesie znaky sugestívnosti, resp. toho, že by bola kapcióznou. Žalovaný jej položením chcel zjavne zistiť stanovisko žalobcu k vydanému rozhodnutiu o jeho vyhostení - nenavádzal žalobcu na odpoveď, resp. jej položením nevkladal žalobcovi odpoveď na ňu. Naviac, ak by sa z takéhoto, žalobcom prezentovaného pohľadu mali vyhodnocovať žalovaným položené otázky, potom by aj ostatné otázky boli sugestívnymi, či kapcióznymi, čo zjavne nezodpovedá skutočnosti. Teda napr. aj otázka: „Chcete zostať žiť na území Slovenskej republiky?“, resp. otázky, týkajúce sa preukázania ubytovania na Slovensku, finančného zabezpečenia a pod. Naviac súd pokladá položenie tejto konkrétnej otázky v podstate za nadbytočné, nakoľko žalobca bol v čase jej položenia už prepustený z jeho zaistenia, realizovaného za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko tento účel zanikol (§ 90 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o pobyte cudzincov). 11. Mimo uvedených žalobných bodov žalobca uviedol, že s ním žalovaný bez predošlého upovedomenia jeho zástupcu uskutočnil konanie vo veci jeho zaistenia podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia zo 4.11.2016, žalovaný rešpektoval prednes žalobcu o tom, že ho v konaní zastupuje „pani Monika“. Žalovaný takto označenú zástupkyňu identifikoval ako p. Mgr. Moniku Chaloupkovú a vykonal opakovaný pokus o zabezpečenie jej prítomnosti počas podania vyjadrenia, avšak neúspešne, nakoľko na jemu známe telefónne čísla sa mu nepodarilo skontaktovať sa s ňou. A to napriek skutočnosti, že žalobca nepredložil žalovanému žiadne plnomocenstvo. 12. Pretože súd po preskúmaní podanej žaloby dospel k presvedčeniu, že nie je dôvodná, žalobu zamietol. 13. O trovách žalobcu súd rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP s poukazom na neúspech žalobcu v tomto súdnom konaní. 14. Žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 ). Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).