Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016891810 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016891810.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: COLLATERAL, spol. s.r.o., Banskobystrická 18, 811 06 Bratislava, IČO: 31 402 763, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Exekútorský úrad Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. EX 53/2001, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 11.041,03 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/1084/2001-10 zo dňa 02.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, odvolanie oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Er/1084/2001-10 zo dňa 02.09.2015, o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa konajúci vyšším súdnym úradníkom, prvým výrokom napadnutého uznesenia zastavil exekučné konanie sp. zn. 1Er/1084/2001, EX 53/2001, vedené súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 143,50 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa o zastavení exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení s § 107 ods. 4 OSP a § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že povinný v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho zástupcu a dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 a 20 OSP. O povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 196, § 200 a § 203 Exekučného poriadku, o výške trov exekúcie súdneho exekútora podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie a o povinnosti nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že postup súdu bol nesprávny, pretože o zastavení exekúcie mal súd rozhodnúť ex offo z dôvodu podľa 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Uviedol, že zastavením exekučného konania ex offo v dôsledku straty účinnosti exekučného titulu nebol naplnený ani jeden z dôvodov podľa §203 Exekučného poriadku, na základe ktorého by mal trovy znášať oprávnený. Oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal včas a návrh bol dôvodný, neprichádza tak do úvahy jeho procesné zavinenie za to, že právo z exekučného titulu prekludovalo. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2010 zo dňa 31.08.2010, v zmysle ktorého skutočnosť, že v určitých prípadoch môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie exekútorovi nepriznal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok „O.s.p.“), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj dôvodmi odvolania. Pred vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal otázkou rozsahu, v ktorom je napadnuté uznesenie predmetom prejednania odvolania pred odvolacím súdom. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 11.05.2001, doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi. Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok. Podľa ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 je odvolanie prípustné. Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Odo dňa 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku, vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Z uvedeného vyplýva, že podaním odvolania voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, došlo v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. tretia veta, zo zákona k zrušeniu odvolaním napadnutého druhého výroku o trovách exekúcie, ktorému odvolateľ vytýkal nesprávnosť v právnom posúdení otázky existencie povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. O trovách exekúcie preto musí rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. Týmto spôsobom je zachovaná zákonodarcom sledovaná ústavná zásada nemožnosti odňatia veci zákonnému sudcovi, ako aj zásada dodržania postupnosti riadneho inštančného prejednania veci súdmi jednotlivých stupňov. Odvolanie voči výroku o trovách exekúcie teda nie je predmetom prejednania veci pred odvolacím súdom, nakoľko v dôsledku zrušenia výroku o trovách konania zo zákona sa vec v tejto časti opätovne stala predmetom konania na súde prvého stupňa pred zákonným sudcom, ktorý je povinný o nej rozhodnúť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal z vyššie uvedeného dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa len vo výroku o zastavení exekúcie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť. Podľa § 251 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523251'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 201 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523201'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), súd exekúciu zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ ak to ustanovuje tento zákon. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233>, f) až h) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233>, je prípustné odvolanie. Zákon teda pripúšťa odvolanie len proti uzneseniam o zastavení exekúcie (resp. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie), z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. V danom prípade exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 OSP a § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím nie je splnená podmienka prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolanie oprávneného proti prvému výroku napadnutého uznesenia odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. OSP, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Odvolací súd v tomto prípade aplikoval cit. ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože ide o ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípadoch, pokiaľ súd meritórne nerozhodol, a ktoré je svojou povahou najbližšie uzneseniu, ktorým sa odmieta odvolanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.