Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/178/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016891899 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016891899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom advokátom so sídlom Michalská 9, 815 63 Bratislava proti odporcovi: K. M., U.. X.X.XXXX, R. V. D. T. XX, XXX XX L., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.237,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2014, č.k.42C/93/2012-98 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.3.2015, č.k. 42C/93/2012-128, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2014, č.k. 42 C/93/2012-98 sa p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.3.2015, č.k. 42C/93/2012-128 sa m e n í tak, že odporcovi sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,76 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma, so sídlom Michalská 9, Bratislava, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 28.11.2014, č.k. 42 C/93/2012-98 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.237,47 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 954,75 eur vo výške 15,90 % ročne od 27.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 954,75 eur vo výške 9 % ročne od 27.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 221,56 eur vo výške 9 % ročne od 27.06.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 74 eur a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma vo výške 442,06 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 101 ods.2, § 130, § 160 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“), § 708 ods.1, § 497 , § 409, § 502, § 369 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej „Obch. zákonník“), § 517 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania (výpisu z Obchodného registra navrhovateľa, Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 28.1.2010, Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.1.2010, výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 17.8.2010 spolu s doručenkou adresovanou odporcovi, Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 28.12.2010 spolu s doručenkou adresovanou odporcovi, úverovej histórie odporcu, pokusu o zmier zo dňa 11.07.2011, Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, spisu Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er/1918/2006, EX 07943/2006) mal preukázané, že odporca si u navrhovateľa otvoril účet na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda dňa 28.1.2010. Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu. Odporca uzatvoril s navrhovateľom podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere dňa 28.1.2010, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 1.000 eur s tým, že peňažné prostriedky sa mohli čerpať ku dňu 28.1.2010 jednorázovo. Účastníci zmluvy si dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,90 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver predstavovala 25,12 % p.a. a celkové náklady odporcu spojené s týmto úverom vypočítané podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali čiastku 367,71 eur. Odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a dlh nezaplatil ani po tom, čo mu bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy dňa 17.8.2010. Navrhovateľ zosplatnil úver dňa 28.12.2010, vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru dňa 28.12.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Istina spotrebiteľského úveru vo výške 954,75 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 171,65 eur, úrokmi z omeškania vo výške 61,16 eur a poplatkami vo výške 49,91 eur predstavovala ku dňu 26.6.2011 sumu 1.237,47 eur. Súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti účastníkov (§ 101ods.2 O.s.p.), keďže odporca sa opakovane (tri krát) na pojednávanie nedostavil, nepredložil žiadne dôkazy na svoju obranu a nedostavil sa ani na výsluch pred dožiadaným Okresným súdom Košice I, na ktorý bol predvolaný na dni 11.2.2014, 4.3.2014 a 16.6.2014. Neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na deň 28.11.2014 síce odporca ospravedlnil (dôvodiac vážnymi zdravotnými dôvodmi), ale svoje tvrdenie nepodložil potvrdením od ošetrujúceho lekára. K tvrdeniam odporcu o tom, že Zmluvu zo dňa 28.1.2010 o spotrebiteľskom úvere dodržuje a úver spláca mesačnými splátkami po 38,31 eur ( trvalým príkazom) súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er/1918/2006 ,č. Y. XXXXX/XXXX zistil, že dňa 7.3.2006 bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi C.. M. Á. na vymoženie pohľadávky vo výške 247.100 Sk predstavujúcej nedoplatok na výživnom v prospech oprávneného pl. G. M. U.. XX.X.XXXX, vyčíslený k 31.5.2005 , od 1.6.2005 bežné výživné po 3.900,- Sk v zmysle uznesenia OS BA V č.k. 18E/5076/03-57 zo dňa 18.5.2005 a trovy exekúcie. Povinný (odporca) podal dňa 17.7. 2006 námietky proti exekúcii, tieto boli dňa 5.2.2007 zamietnuté (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2007). Súdny exekútor C.. M. Á. vydal dňa 16.9.2010 exekučný príkaz ČSOB a.s., na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V súlade s ustanovením § 64, 94 a nasl. Exekučného poriadku nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky z účtov povinného K. M., ktorý ma vedené v banke ČSOB a.s. Bratislava. Banke sa prikázalo po doručení exekučného príkazu odpísať pohľadávku - zaostalé výživné ku dňu 31.8.2010 vo výške 14.711,75 eur a trovy exekúcie vo výške 3.097,79 eur z účtu povinného a poukázať na účet exekútora. povereného vykonaním exekúcie. Uvedené znamená, že platby prichádzajúce na bežný účet odporcu vo výške 38,31 euro mesačne nemožno použiť na úhradu dlžnej sumy voči navrhovateľovi, nakoľko odporcov bežný účet je zablokovaný cudzou exekúciou vedenou súdnym exekútorom C.. K. č. Y. XXXXX/XXXX. To znamená, že všetky platby, ktoré odporca uhrádza na bežný účet vedený v ČSOB a.s. sú poukazované súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ uplatnený nárok dostatočne skutkovo a právne odôvodnil a predloženými listinnými dôkazmi ho čo do istiny preukázal čo do dôvodu i výšky. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia navrhovateľa a ním predložené dôkazy o základe a výške jeho nároku. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi aj dohodnutý úrok z úveru vo výške 15,90% p.a. od 27.6.2011 do zaplatenia zo sumy 954,75 eur, ktorá predstavuje dlžnú istinu (deň 27.6.2011 je deň nasledujúci po konečnom zúčtovaní úveru) a i úrok z omeškania dohodnutý v zmluve o úvere vo výške 9,00% p.a. od 27.6.2011 do zaplatenia zo sumy 954,75 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú istinu, úroku z omeškania vo výške 9% p.a. od 27.6.2011 zo sumy 221,56 eur (suma 221,56 eur predstavuje sumu úroku 171,65 eur a poplatku 49,91 eur). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1, § 149 ods.1, § 151 ods.1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 74 eur z podaného návrhu na súd a odmenu právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 442,06 eur vyčíslenú podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za právne úkony: 1/prevzatie a príprava zastúpenia - 61,41 eur + 20% daň z pridanej hodnoty (DPH) + režijný paušál - 7,21 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. a), 2/ návrh na vydanie platobného rozkazu podaný na súd dňa 7.9.2011 - 61,41 eur + 20% DPH + režijný paušál - 7,41eur (podľa § 14 ods. 1 písm. c), 3/účasť na pojednávaní konanom dňa 20.9.2013, ktoré bolo odročené - 15,35 eur + 20% DPH + režijný paušál - 7,63 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. d), 4/ účasť na pojednávaní konanom dňa 14.03.213, ktoré bolo odročené, 1 odmeny - 15,35 eur + 20% DPH + režijný paušál - 7,81 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. d), 5/ účasť na pojednávaní konanom dňa 9.5.2013, ktoré bolo odročené, 1 odmeny - 15,35 eur + 20% DPH + režijný paušál - 7,81 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. d), 6/ účasť na pojednávaní konanom dňa 28.11.2013, ktoré bolo odročené - 15,35 eur + 20% DPH + režijný paušál - 7,81 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. d), 7/účasť na pojednávaní konanom dňa 28.11.2014 - 61,41 eur + 20% DPH + režijný paušál - 8,04 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. d), 8/podanie vo veci dňa 25.9.2012 - 61,41 eur + 20% DPH + režijný paušál - 7,63 eur. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odporca konštatoval, že 28.1.2010 uzavrel s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tento však riadne splácal mimo dvoch mesiacov a je vinou banky, ktorá sumu pozabudla strhnúť. O tom, že navrhovateľ dňa 28.2.2010 zosplatnil úver nemá vedomosť. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.5.2005, sp.zn. 18E 5076/03 sa odvolal a zrejme bol tento spis po novele O.s.p. postúpený súdnemu exekútorovi bez toho, aby sa súd zaoberal jeho odvolaním. Exekúcia nebola nikdy právoplatná. Úver v sume 1 000 euro splatil v celom rozsahu a splátky vo výške 38,31 eur boli poukazované na účet navrhovateľa. Na deň 28.11.2014 dostal predvolanie a z pojednávania sa riadne ospravedlnil z vážnych zdravotných dôvodov. Keďže je starobný dôchodca, práceneschopnosť sa mu nevystavuje . Posledná splátku úveru bola zaslaná dňa 28.1.2013. V písomnom podaní zo dňa 14.4.2015 odporca oznámil, že úver splácal trvalým príkazom v Tatra banke a.s., číslo účtu jeho sestry D. G., kde má dispozičné právo. Finančné prostriedky odchádzali na účet navrhovateľa č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Účet na ktorý odporca zasielal jednotlivé splátky úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX (ktorý odporca udáva v svojom odvolaní) nepatrí navrhovateľovi, ale samotnému odporcovi. Splácanie úveru sa uskutočňovalo spôsobom každomesačného udržiavania dostatočných finančných prostriedkov na bežnom účte odporcu, z ktorého navrhovateľ v deň splatnosti strhol výšku mesačnej splátky úveru. K tvrdeniam odporcu o nedoručení žiadnych listín poukázal na v konaní predložené listiny aj s fotokópiami vrátených obálok z ktorých vyplýva, že sa pokúšal odporcovi doručiť listiny do vlastných rúk, avšak napriek opakovaným pokusom o doručenie zásielok bolo ich doručovanie neúspešné. V prípade, že odporca zmenil korešpondenčnú adresu, bol povinný o tejto skutočnosti upovedomiť navrhovateľa , aby tento bol schopný mu úspešne doručovať písomnosti. Navrhovateľ uviedol, že v konaní predložil Exekučný príkaz, ktorý mu doručil súdny exekútor C.. M. Á.. Tento môže byť vydaný len v prípade, ak je povinnému doručené upovedomenie a voči tomuto upovedomeniu nie sú podané námietky, alebo v prípade podania námietok, ak boli námietky povinného súdom zamietnuté (§ 52 Exekučného poriadku). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa z pripojeného exekučného spisu č. 36 Er/1918/2006 zistil, že Okresný súd Bratislava V námietky odporcu zamietol a uznesenie sa stalo právoplatným dňa 19.2.2007. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb., ďalej „O.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporcu považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov odporcu obsiahnutých v podanom odvolaní. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1 O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa netrpí vadou uvedenou v ust. § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., ktorou odporca odôvodňoval svoje odvolanie. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú, možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. Ako prvoradé je potrebné konštatovať, že odporcom namietaná okolnosť odňatia možnosti konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v priebehu pojednávania nariadeného na deň 28.11.2014 nie je dôvodná. Podľa § 119 ods.1,2,3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odvolací súd v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia poznamenáva, že účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, prípadne odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Zákon zároveň ustanovuje náležitosti, ktoré musí obsahovať návrh na odročenie pojednávania. V prvom rade to musí byť dôvod, pre ktorý žiada účastník pojednávanie odročiť, ďalej musí uviesť dátum, kedy sa o tomto dôvode dozvedel. Tento údaj je pre súd potrebný z toho dôvodu, aby vedel posúdiť, či účastník oznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. V prípade, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní Z obsahu spisu vyplýva, že odporca písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.11.2014 oznámil súdu, že na pojednávanie nariadené na deň 28.11.2014 sa z vážnych zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť. Odporca k uvedenému podaniu a ani dodatočne do času otvorenia pojednávania nariadeného na deň 28.11.2014 nepriložil ust. § 119 ods.3 O.s.p. vyžadované vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za daného stavu, kedy súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu a vo veci v priebehu pojednávania nariadeného na deň 28.11.2014 rozhodol, neodňal tým možnosť odporcovi konať pred súdom a realizovať mu zákonom priznané procesné práva. Pre úplnosť je treba uviesť, že odporca sa opakovane (tri krát) na pojednávania predchádzajúce pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej nedostavil, nepredložil žiadne dôkazy na svoju obranu a nedostavil sa ani na výsluch pred dožiadaným Okresným súdom Košice I, na ktorý bol predvolaný na dni 11.2.2014, 4.3.2014 a 16.6.2014. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvého stupňa poskytol odporcovi dostatočný časový priestor predložiť, navrhnúť dôkazy, oboznámiť sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na pojednávanie oboch účastníkov riadne a včas predvolal; sám odporca z vlastného rozhodnutia tento priestor nevyužil. Odporca nemôže svoju vlastnú pasivitu dávať na vrub súdu a v konečnom dôsledku ju využiť vo svoj prospech. V danej veci súd prvého stupňa poskytol obom účastníkom reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy. Ak túto možnosť bez uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných) odporca nevyužil, takéto chovanie už zákonodarca nedovoľuje v odvolacom konaní zohľadniť v jeho prospech. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že s námietkami odporcu uvedenými v jeho písomnom podaní zo dňa 20.8.2012 sa súd prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K odporcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Námietky odporcu týkajúce sa postupu súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/1918/2006 nemajú žiaden právny význam pre posúdenie nároku uplatneného navrhovateľom v tomto konaní. Pre súd prvého stupňa bolo podstatným zistenie vyplývajúce z označeného exekučného spisu (pripojeného v priebehu konania), že platby prichádzajúce na bežný účet odporcu vo výške 38,31 euro mesačne nebolo možné použiť na úhradu dlžnej sumy voči navrhovateľovi, nakoľko odporcov bežný účet bol (a i naďalej je) zablokovaný exekúciou vedenou súdnym exekútorom C.. Á. Č.. Y. XXXXX/XXXX pre vymoženie pohľadávky vo výške 247.100 Sk predstavujúcej nedoplatok na výživnom v prospech oprávneného pl. G. M. U.. XX.X.XXXX. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2014, č.k. 42 C/93/2012-98, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi na základe jeho návrhu priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 83,76 eur, ktoré mu vznikli podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 5.3.2015, s výškou odmeny 61,41 eur, paušálnej náhrady v sume 8,58 euro a 20% DPH vo výške 13,80 eur. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 11.3.2015, č.k. 42C/93/2012-128 odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie právne odôvodnil § 138 ods.1 O.s.p. konštatujúc, že po preskúmaní tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov mal preukázané, že odporca je poberateľom dôchodku vo výške 302,20 eur, býva v byte, ktorého vlastníkom je iná osoba a nájomné je vo výške 360 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že hoci sa majetkové pomery odporcu javia tak, že by odporca mohol byť oslobodený od platenia súdnych poplatkov, musel sa pri posudzovaní jeho návrhu zaoberať i druhou podmienkou odôvodňujúcu priznanie oslobodenia. Vzhľadom na to, že v rozsudku č.k. 42C/93/2012-98 zo dňa 28.11.2014 bol odporca zaviazaný na úhradu sumy 1237,47 eur s príslušenstvom, nemožno konštatovať, že ide zrejme o úspešné bránenie práva. Keďže konanie sa dostalo do štádia, kde súd vydal rozsudok, v ktorom uvádza unesenie dôkazného bremena navrhovateľom, v danom konkrétnom prípade sa jedná o zrejmé bezúspešné bránenie práva zo strany odporcu. Proti označenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca poukazujúc na to, že súd prvého stupňa vydal rozsudok vo veci samej bez jeho prítomnosti, aj keď ospravedlňoval svoju neúčasť vážnymi zdravotnými problémami. Následne vo veci podal odvolanie proti rozsudku vo veci samej, ktoré náležite odôvodnil. Jeho tvrdenia uvedené v odvolaní budú predmetom následného posúdenia odvolacieho súdu. Záver súdu prvého stupňa o tom, že sa jedná o bezúspešné bránenie práva z jeho strany považuje za predčasný a ničím nepodložený. Tým, že mu nebolo priznané z tohto dôvodu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Jedným z druhov trov súdneho konania, ktoré musí znášať účastník, sú súdne poplatky. Súd však môže na návrh účastníka mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré je viazané na jeho osobu. Predpokladom na jeho oslobodenie sú pomery účastníka a skutočnosť, že nejde o svojvoľné bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, o ktoré sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa o oslobodenie súdnych poplatkov je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku a k povahe uplatňovaného nároku. U fyzických osôb berie do úvahy ich sociálne pomery, zdravotný stav, štruktúru majetku, solventnosť, či povahu ich zárobkovej činnosti. Po celkovom zhodnotení všetkých významných okolností musí rozhodnutie zodpovedať požiadavke, aby účastníkovi nebolo znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo iba pre jeho nepriaznivú majetkovú situáciu. Po preskúmaní obsahu spisu je možné sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že zistené majetkové pomery odporcu (ktorý je starobným dôchodcom s mesačným starobným dôchodkom vo výške 302,20 eur, s deklarovanými nákladmi na bývanie a na lieky vo výške cca 400 eur) odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. S názorom súdu prvého stupňa o tom, že v danom štádiu konania sa podanie odvolania odporcom javí ako o zrejmé bezúspešné uplatnenie práva, sa však stotožniť nemožno. Odvolanie podané proti rozhodnutiu vo veci samej je totiž riadnym opravným prostriedkom, ktorý je možné podať, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje. Podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej (o ktorom rozhoduje odvolací súd v odvolacom konaní) preto nemožno pri posudzovaní žiadosti účastníka o oslobodenie od platenia súdneho poplatku posúdiť ako zrejmé bezúspešné bránenie práva zo strany účastníka (v tomto prípade odvolateľa). Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie Okresného súd Bratislava V zo dňa 11.3.2015, č.k. 42C/93/2012-128 podľa § 220 O.s.p. zmenil a odporcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.