Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016891937 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016891937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Bianky Gelačíkovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: J. P. N. C. R. A. J. Á. , P. XX.XX.XXXX N. Š. P. N. C. R. , P. XX.XX.XXXX, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov - D. H. X. N. U. Á. Č. A. J. T. G. , P. XX.XX.XXXX, Y. L. XX, Z. Z., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Haládikom, Clementisove sady 1616, Galanta, A. Š. P. N. C. R. , P. XX.XX.XXXX, Y. E. XX, Y., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Szabom, Jókaiho 21, Bratislava, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. januára 2016, č.k. 27P 129/2013-130, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. januára 2016, č.k. 27P 129/2013-130, vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletej Veroniky sumou 150,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od 23.07.2013, vo výroku o zročnom výživnom, jeho výške, spôsobe jeho úhrady, následkoch nedodržania spôsobu úhrady, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.01.2016, č.k. 27P 129/2013-130, zveril maloletú J. P., P. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. H.umou 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, od 23.07.2013. Zročné výživné za obdobie od 23.07.2013 do 15.01.2016 v sume 4.385,- € súd prvej inštancie povolil matke splácať v mesačných splátkach po 500,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok k rukám otca, počínajúc mesiacom február 2016. Súd prvej inštancie styk matky s maloletou neupravil. Otcovi uložil povinnosť pravidelne informovať matku vždy k poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca, písomne e-mailom o zdravotnom stave maloletej J., školských výsledkoch dieťaťa a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Týmto rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22.09.2009, č.k. 17C/113/2009-22, v časti zverenia maloletej J., v časti výšky výživného a v časti úpravy styku s maloletou J.. Napokon konanie v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým Š. súd prvej inštancie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 23.07.2013 otec maloletých detí žiadal o zmenu zverenia maloletej J., určenie výživného a úpravu styku, ako i zmenu úpravy stretávania sa so synom Š.. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 17C 113/2009-22 zo dňa 22.09.2009, pričom maloletá J.Z., ako i maloletý Š., boli zverení do osobnej starostlivosti matky. Otec ďalej uviedol, že matka sa vysťahovala s deťmi bez jeho súhlasu do zahraničia. Jej terajší manžel N. X. dcére fyzicky ublížil, a to fackami do tváre, rany mala i na ruke, čo ohlásil otec na polícii. Dcéra sa priznala, že to nebolo prvý raz. Maloletá trávi väčšinu času v izbe, aby sa vyhla kontaktu s matkou a jej manželom, z oboch má veľký strach a chce sa vrátiť k otcovi na Slovensko, o čom je ochotná vypovedať na polícii. Matka pri stretnutí odmietla vydať maloletej J. cestovný pas a kartičku poistenca, ktoré žiadal otec, keďže dieťa preberal v Z., zapísala ju do školy v Z., s čím maloletá nesúhlasila, pretože neovláda nemecký jazyk a chcela ostať vzdelávať sa naďalej na Slovensku. Matka zanedbáva zdravotnú starostlivosť o maloletú J., nedohliada na ňu, aby nosila korzet, neakceptuje termíny lekárskych prehliadok, čím môže vážne ohroziť jej zdravotný stav s trvalými následkami. Matkin agresívny manžel ničí jej osobné veci, naposledy dcéra spomenula notebook , ktorý dostala ako dar od otca, nakoľko ho potrebovala na vzdelávanie v škole. Maloletá sa kvôli jazykovej bariére v škole nezaradila do kolektívu v triede, je braná ako cudzinec, čo jej dávajú spolužiaci patrične najavo, musí opakovať ročník, čím sa dostane do nového kolektívu, z čoho je veľmi nervózna, nešťastná a má veľký stres. Pri poslednom vrátení maloletej bol otec tiež fyzicky napadnutý manželom matky, mal vykĺbené rameno, zlomenú lopatku, ranu na uchu a tvári, čoho boli svedkami deti aj matka, ktorá ho v útokoch podporovala. Súd prvej inštancie konanie vo veci zmeny úpravy stretávania sa otca s dieťaťom zastavil, nakoľko otec v tejto časti zobral návrh späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že právomoc súdu prvej inštancie nie je daná, vzhľadom na obvyklý pobyt dieťaťa, ktorým je Z.. Otázka zverenia maloletej J. do starostlivosti otca, ani otázka úpravy styku v tomto prípade nebola sporná. Matka síce spočiatku so zverením maloletej do starostlivosti otca nesúhlasila, neskôr však v priebehu konania svoj postoj zmenila a so zmenou zverenia maloletej J. súhlasila. Maloletá J. sa nachádza v starostlivosti otca už takmer tri roky a s matkou sa vzájomne nekontaktujú. Maloletá J. má na Slovensku a v rodine otca vybudované zázemie, navštevuje gymnázium, kde dosahuje výborné študijné výsledky, má tu vybudované sociálne väzby a u otca je spokojná. V časti uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletej J. súd prvej inštancie rozhodol v súlade s návrhom otca, majúc za to, že uvedená výška výživného plne odzrkadľuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky a takisto zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletej J.. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. V prípade, ak rodič stratil povolanie, treba skúmať, z akého dôvodu k tejto strate došlo. Na základe citovaných zákonných ustanovení ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd prvej inštancie mal za to, že návrh otca je v časti výšky vyživovacej povinnosti, dôvodný. Pri posudzovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, s prihliadnutím na ich výdavky, ako i na odôvodnené výdavky dieťaťa, jeho vek, ako i rozsah starostlivosti, ktorú rodičia J. poskytujú. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec pracuje v Z. a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje cca 1.200,- € netto. Je vlastníkom polovice rodinného domu, v ktorom žije spolu s J., druhú polovicu vlastní bývalá svokra. Jeho mesačné výdavky predstavujú cca sumu 1.100,- €, ide najmä o výdavky na domácnosť, starostlivosť o maloletú dcéru, ako i o zvieratá. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletý synom, ktorého má so svojím súčasným manželom. Rovnako z ich manželstva pochádza aj maloletá dcéra G.. V jej osobnej starostlivosti sa nachádza aj syn Š., ktorého má s otcom maloletej J.. Matkin manžel má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna z prvého manželstva, na ktorého prispieva mesačne výživným v sume 150,- €. Matka poberá prídavky na maloletú G. 170,- € a na maloletého Š. 190,- €, pričom na maloletého novonarodeného syna prídavky ani materskú ešte nepoberá, pretože si ich ešte nestihla vybaviť. Manžel matky výšku svojho príjmu pred súdom odmietol zverejniť. Matka spolu s jej súčasným manželom vlastnia rodinný dom v Z., na ktorý si vzali hypotéku. 3. Súd prvej inštancie nezdieľal argument matky, že život v Z. je drahší ako na Slovensku, a to najmä vzhľadom na to, že náklady na život sú v súčasnej dobe už na približujúcej sa úrovni v oboch krajinách, naproti tomu však minimálna mzda, ako i priemerná mzda v Z., sú neporovnateľne vyššie než na Slovensku. Je pravdou, že matka v súčasnosti nepracuje, nakoľko sa jej narodilo ďalšie dieťa (v poradí štvrté), avšak v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že narodenie ďalšieho dieťaťa nesmie byť v žiadnom prípade na ujmu už narodenému dieťaťu, v tomto prípade prvorodenej dcére J.; zohľadnil, že matka v súčasnej dobe nepracuje, poberá rodinné prídavky cca vo výške 400,- € a čoskoro jej bude priznaná i materská. Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil i príjem jej manžela, ktorý súdu prvej inštancie nebol známy (ako svedok ho odmietol zverejniť), avšak s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti (samotná matka sa v priebehu konania vyjadrila, že im nič nechýba a vedia si pokryť všetky výdavky, vždy keď niečo potrebuje, tak peniaze od manžela dostane), ako výšku minimálnej mzdy v Z., je dôvodné predpokladať, že výška príjmu manžela matky je jednoznačne vyššia ako minimálna mzda v Z.. Výška výživného na maloletú J. v stanovenej sume je teda v zmysle vyššie uvedeného v možnostiach a schopnostiach matky s ohľadom na jej majetkové pomery. V neposlednom rade zohľadnil i to, že matka o dcéru nejaví žiaden záujem, na jej výživu neprispieva ničím a taktiež i tú skutočnosť, že poberala prídavky na maloletú J. v čase, keď sa nachádzala už v starostlivosti otca, a tieto otcovi neodovzdávala. Maloletá J. trpí vážnymi zdravotným problémami ortopedického charakteru, s čím jednoznačne otcovi vznikajú i ďalšie výdavky na liečbu, ortopedické pomôcky a rehabilitáciu. J. je šikovné a nadané dieťa a taktiež vzhľadom na svoj vek a potreby je výška výživného v stanovenej sume adekvátna a zodpovedajúca potrebám dieťaťa. Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul maximálne úsilie smerujúce k tomu, aby si dokázal plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je na neho odkázané. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú J. počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. 27.03.2013, v sume 150,- €, čím vzniklo matke zročné výživné v sume 4.385,- € (ako rozdiel odo dňa podania návrhu, t.j. od 23.07.2013, do 15.01.2016 ako posledného dňa v mesiaci január, ku ktorému sa stalo výživné už splatným), t.j. 7 dní za mesiac júl 2013 + 5 mesiacov za rok 2013, 12 mesiacov za rok 2014, 12 mesiacov za rok 2015 a jeden mesiac za rok 2016. Pri prepočte na jeden deň vychádza výživné na 5,- € denne (7 x 5,- € + 12 x 150,- € + 12 x 150,- € + 1 x 150,- €); zročné výživné tak predstavuje sumu 4.385,- €. Súd prvej inštancie nezohľadňoval argumentáciu rodičov, ktorá bola založená na tom, že otec mal povinnosť platiť na maloletého Š. výživné v sume 150,- € a matka na maloletú J. predbežne výživné v sume 80,- €, avšak nakoľko neplatil ani jeden z nich, započítali si výživné navzájom. Rodičia boli povinní platiť výživné vo výške, aká im bola stanovená autoritatívnym rozhodnutím súdu, čiže otcovi rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II. č.k. 17C 113/2009-22 zo dňa 22.09.2009 vo výške 150,- € mesačne a matke rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II. č.k. 27P 129/2013-23 zo dňa 05.08.2013 vo výške 80,- € mesačne. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. 4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o povinnosti prispievať na výživu maloletej J. sumou 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca, od 23.07.2013, a vo výroku o zročnom výživnom, jeho výške a výške mesačných splátok, jeho splácania pod stratou výhody splátok, podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka. S ostatnými výrokmi predmetného rozsudku matka súhlasí a voči týmto odvolanie nepodáva. Dôvodom odvolania je, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe týchto nesprávne rozhodol. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, ktoré aj podrobne popísal v odôvodnení rozsudku. Na strane 7 v treťom odseku rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „v časti uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletej J., súd prvej inštancie rozhodol v súlade s návrhom otca, majúc za to, že uvedená výška výživného plne odzrkadľuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky a tak isto zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletej J.. Túto zvýraznenú časť rozsudku považuje matka za nesprávne skutkové zistenie, keď naopak považuje za dokázané v tomto konaní, že t. č. objektívne a preukázateľne nemá možnosť, ani schopnosť, platiť výživné vo výške 150,- € mesačne a neodôvodňujú to ani jej majetkové pomery. Pripomína a zdôrazňuje, že otec maloletej J. N. Š. má priemerný mesačný príjem 1.200,- € čistého (podľa vlastného vyjadrenia) a má len dve vyživovacie povinnosti: k synovi Š. vo výške 150,- € mesačne, ktorú si dlhodobo neplní a k dcére J., ktorá s ním žije. Je (matka) na materskej dovolenke a má štyri vyživovacie povinnosti, pričom tri z týchto detí s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Jej manžel má tri vyživovacie povinnosti; na syna z prvého manželstva platí výživné vo výške 150,- € mesačne, tento s ním nežije v spoločnej domácnosti, žije na Slovensku u matky. Dve ich spoločné deti (H. H. X.) s nimi žijú v spoločnej domácnosti v Rakúsku a v tejto spoločnej domácnosti žije aj jej syn Š. P., ktorého vlastne reálne tiež živí, nakoľko jeho matka nepracuje a poberá len materskú a rodinné prídavky na deti a jeho otec Š. P. starší na neho výživné neplatí. Podotýka, že životné minimum v Z. je stanovené vo výške 882,- € mesačne, na ktorú skutočnosť treba pri rozhodovaní súdu prihliadať, nakoľko ona, jej tri deti a manžel N. X. trvale žijú v Z.H. a príjem jediného živiteľa rodiny N. X. určite takýto štandard pre všetkých členov rodiny nezabezpečí. Je schopná t. č. platiť výživné na maloletú J. vo výške 80,- € mesačne, ako bolo určené v neodkladnom opatrení. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že je povinná prispievať na výživu maloletej J. sumou 150,- € mesačne od 23.07.2013 a zročné výživné jej povolí splácať v mesačných splátkach po 100,- € mesačne spolu s bežným výživným, respektíve zročné výživné matky sa započítava voči zročnému výživnému otca. 5. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec, ktorý zdôraznil, že matka maloletej J. vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe týchto aj nesprávne rozhodol. Zrejme sa to týka mesačných splátok zročného výživného vo výške 500,- €. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil tento skutkový stav a vyniesol správne rozhodnutie. Súd prvej inštancie zobral do úvahy predovšetkým skutočnosť, že matka maloletej J. sa nedokázala o ňu so svojím terajším manželom riadne postarať a kvôli nedostatočnej starostlivosti o jej zdravotný stav sa jej zdravotný stav nezlepšoval. J. sa v novej rodine necítila dobre, lebo jej tam robili zle, a preto sa rozhodla žiť s otcom. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, o J. sa veľmi dobre stará, vďaka jeho starostlivosti podstúpila maloletá J. operácie, ktoré jej zdravotný stav výrazne zlepšili. J. aj napriek absenciám v škole kvôli pobytom v nemocnici v škole dosahuje veľmi dobré výsledky, a to opätovne vďaka jeho starostlivosti. Matka detí sa presťahovala s novým manželom a deťmi do Z. predovšetkým z dôvodu, že sú tam vyššie detské prídavky a sú aj iné finančné výhody, pokiaľ rodina má maloleté deti. Takže reálne náklady z príjmu rodičov na jedno dieťa sú v Z.H. nižšie ako na Slovensku. Zrejme matka maloletej J. s jej manželom finančne nie sú na tom tak zle, keďže matka odmietla dať súdu prvej inštancie k dispozícii príjem jej manžela. Iste to urobila z dôvodu, že manžel má slušný príjem a ona by nemohla tvrdiť, že výživné na maloletú J. nemá možnosť a ani schopnosť platiť. Otec J. má s jej matkou ešte jedno dieťa, maloletého Š., ktorý žije s matkou v Z. a je zaviazaný platiť výživné na maloletého Š. 150,- € mesačne, hoci Š.X. je mladší ako J.. J. je staršia a všeobecne je známe, že náklady na dievča, najmä v jej veku (16 rokov) sú vyššie ako sú náklady na mladšieho chlapca. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že určil výšku výživného na maloletú J. vo výške 150,- € mesačne, teda v takej istej výške, ako má platiť výživné na maloletého Š.. Pôvodne platil určené výživné na maloletého Š. k rukám matky, ale keď matka neplatila určené výživné na maloletú J., tak aj on prestal platiť na Š.. Pokúšal sa dohodnúť s matkou tak, že výživné na ich maloleté deti bude rovnaké a navzájom si nebudú presúvať žiadne peniaze. Matka však takúto dohodu odmietala. Túto skutočnosť - rovnakú výšku výživného - ale potvrdil aj súd prvej inštancie, a tak je to aj správne a spravodlivé. Pokiaľ ide o zročné výživné, výška splátok nie je podstatná, lebo je ochotný započítať zročné výživné a aj bežné výživné na svoju vyživovaciu povinnosť na Š.X.. Námietka matky, že je objektívne preukázané, že nemá možnosť ani schopnosť platiť výživné vo výške 150,- € mesačne, neobstojí ani z toho dôvodu, že prakticky túto sumu nebude musieť platiť, keďže sa započíta na výživné na maloletého Š.. Vzhľadom na skutočnosť, že matka v závere odvolania sama navrhuje mesačné výživné na maloletú J. vo výške 150,- €, myslí si, že jej zdôvodňovanie majetkových pomerov v odvolaní je zrejme len z dôvodu, že súd prvej inštancie určil splácať zročné výživné vo výške 500,- € mesačne. S návrhom matky na určenie výšky výživného na maloletú J. vo výške 150,- € súhlasí. Tiež súhlasí s návrhom matky splácať zročné výživné vo výške 100,- € mesačne. 6. Matka, ani procesný opatrovník, sa k vyjadreniu otca nevyjadrili. 7. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu (práv so samostatným skutkovým základom), keďže ide o vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 9. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 10. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej J., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2009), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2016). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti k maloletej J. rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 22.09.2009, č.k. 17C 113/2009-22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2009. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli obe maloleté deti (maloletá J. a maloletý Š.) zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Veroniky sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletého Š. sumou 150,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi konkrétnym spôsobom. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri určovaní vyživovacej povinnosti matky k maloletej J. musel prihliadnuť a prihliadal na skutočnosť, že matka maloletej J. je v súčasnosti na materskej dovolenke a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti (t.j. toho času vyživovacie povinnosti k štyrom deťom). Aj napriek uvedeným skutočnostiam potom súd prvej inštancie vyvodil záver, že napriek tomu, že maloletá J. má zvýšené výdavky na zdravotný stav (ortopedické problémy, rehabilitácia) ako aj s poukazom na to, že má 17 rokov, má zvýšené výdavky na stravu, obliekanie, na záujmy a krúžky, ustálil súd prvej inštancie výšku vyživovacej povinnosti na maloletú J. vo vzťahu k matke (iba) na sumu 150,- € mesačne. V prípade, že by matka maloletej J. nebola na materskej dovolenke, bolo by potrebné podľa názoru odvolacieho súdu priznať maloletej vyššie výživné, ako určené vo výške 150,- € mesačne. Argumentácia matky uvedená v odvolaní ohľadom skutočnosti, že nie je schopná na maloletú J. platiť viac ako 80,- € mesačne, neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie riadne prihliadol na zmenu pomerov matky, ktorá nastala od posledného obdobia, kedy bola určovaná vyživovacia povinnosť na maloletú J. (t.j. nárast dvoch vyživovacích povinností, ako aj momentálna neschopnosť zamestnať sa z dôvodu materskej dovolenky), avšak táto samotná argumentácia je nedostatočná s poukazom na to, že matka je schopná zabezpečiť a starať sa o tri maloleté deti, pričom štvrté je taktiež povinná zabezpečiť. Inak povedané aj maloletá J. má právo na to, aby jej matka prispievala na výživu primeraným spôsobom rovnako ako zostávajúcim trom deťom, keďže jej neposkytuje osobnú starostlivosť, ani sa s ňou nestretáva, nekontaktuje ju. Pokiaľ ide o určenie výšky zaostalého výživného určeného v sume 4.385,- € za obdobie od 23.07.2013 do 15.01.2016, ktorú súd prvej inštancie povolil matke splácať v mesačných splátkach po 500,- € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok k rukám otca počnúc mesiacom február 2016, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, výška splátky bola zo strany súdu prvej inštancie určená primerane s ohľadom na výšku dlhu (4.385,- €), nakoľko pri tomto spôsobe splácania bude dlh na výživnom zo strany matky uhradený cca za 9 mesiacov, čo je primeraná doba splácania. Zostávajúce výroky rozsudku týkajúce sa zverenia maloletej Veroniky, informačnej povinnosti otca a zastavenia konania vo vzťahu k maloletému Štefanovi neboli napadnuté odvolaním, a preto nadobudli právoplatnosť. 12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008)]. 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).