Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016892125 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016892125.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ F.. Z. Š., bytom X. Č.. XX, Bratislava, zast. JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom Námestie Slobody č. 10, Bratislava, 2/ Y. Š., bytom X. Č.. XX, Bratislava, zastúpená splnomocneným zástupcom: Martin Šétaffy, bytom Tobrucká č. 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. K., bytom S.. V. Č.. XX, G. G., zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., zastúpená JUDr. Pavol Erben, advokát, Nám. SNP č. 22, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji bytu a vzájomnom návrhu žalovanej 1/ o určenie neplatnosti dohody o vydaní obytného domu v časti jej bytu, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. apríla 2015 č.k. 8C 4/2000-754 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1 .Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov (žalobcov 1/ a 2/), zamietol návrh odporkyne 1/ (žalovanej 1/) s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 23.3.1993 sa žalobca Z. Š., nar. XX. XX.XXXX (neskôr počas konania, od 29.5.2000 označený ako žalobca 1/) domáhal proti žalovaným určenia vlastníctva bytu na 3. poschodí v bytovom dome na Y. Č.. X v Bratislave, Na základe jeho návrhu zo dňa 21.7.1994 na zmenu návrhu v časti petitu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.9.1994 pripustil zmenu návrhu v časti petitu tak, že nový petit znel: "súd určuje, že zmluva o prevode trojizbového bytu na Y. Č.. X v Bratislave uzavretá dňa 11.12.1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim a žalovanou 1/ ako kupujúcou, je neplatná". 3. Vychádzal zo žalobcom odôvodneného návrhu, že je vlastníkom bytového domu nachádzajúceho sa na Y. Č.. X v Bratislave (ďalej len "bytový dom"), ktorého vlastníkom sa stal na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti v celosti uzatvorenej dňa 8.7.1991 podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách s bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š. p., ktorého právnym nástupcom je žalovaný 2/ a ktorá dohoda bola zaregistrovaná dňa 8.8.1991 bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I pod č.k. RVI 130/1991. Po uzatvorení tejto dohody a prevzatí nehnuteľnosti sa dozvedel, že trojizbový byt, I. kategórie nachádzajúci sa v tomto bytovom dome bol ešte dňa 11.12.1990 kúpnou zmluvou predaný Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. žalovanej 1/, ktorá kúpna zmluva bola zaregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I dňa 30. 4.1991 pod č. k. R IV 402/1990. Mal za to, že je vlastníkom celého bytového domu, vrátane bytu predaného žalovanej 1/ a preto sa domáhal určenia, že kúpna zmluva o prevode trojizbového bytu na Y. Č.. X v Bratislave uzavretá dňa 11.12.1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim a žalovanou 1/ ako kupujúcou je neplatná. Na jeho návrh uznesením zo dňa 29.5.2005 pripustil do konania ďalších žalobcov ako vlastníkov predmetného bytového domu, a to F.. Z. Š., nar. XX.X.XXXX a Y. Š., nar. XX.X.XXXX ako žalovaných 2/ a 3/, neskôr žalovaných 1/ a 2/, keď pôvodný žalobca vzal svoj návrh späť z dôvodu, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti previedol na žalobcu 2/ (jeho syna) a žalobkyňu 3/ (manželku žalobcu 2/). Po súhlase žalovanej 1/ a žalovaného 2/ s týmto späťvzatím, súd prvej inštancie konanie o návrhu žalobcov v časti týkajúcej sa pôvodného žalobcu 1/ neskôr podľa § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30.6.2016, zastavil. 4. Konštatoval, že žalovaná 1/ sa vzájomným návrhom zo dňa 8.11.1994 domáhala určenia neplatnosti dohody o vydaní predmetného bytového domu v časti týkajúcej sa trojizbového bytu na 3. poschodí bytového domu, ktorý petit vzájomného návrhu na pojednávaní dňa 27.5.2003 upresnila tak, že žiadala určiť, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúca sa na Y. Č.. X v Bratislave v časti týkajúcej sa trojizbového bytu nachádzajúcom sa na 3. poschodí, jeho príslušenstva a spoločných častí obytného domu uzatvorená dňa 8.7.1991 medzi bývalým podnikom Bratislava I, š.p., a pôvodným žalobcom 1/ je neplatná, s odôvodnením, že na základe rozhodnutia vtedy platného registračného konania je vlastníčkou trojizbového bytu v bytovom dome. Vydanie bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza, časovo nasledovalo až po prevode jej vlastníctva k bytu. Keďže však dohodou o vydaní veci zo dňa 8.7.1991 bol vydaný celý bytový dom, vrátane jej bytu, považovala túto dohodu v tomto rozsahu za neplatnú. Jej neplatnosť odôvodňovala tým, že dohoda nerešpektovala v tom čase už existujúce jej vlastníctvo k bytu. V čase vydania bytového domu ako celku už bývalý podnik Bratislava I, š.p. nebol vlastníkom celej vydanej nehnuteľnosti, preto je podľa nej podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka táto dohoda v časti týkajúcej sa jej bytu neplatná. 5. Rozsudkom zo dňa 26.6.1995 č.k. 8C 42/93-39 súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a určil, že zmluva o prevode vlastníctva k trojizbovému bytu na Y. Č.. X v Bratislave uzavretá medzi bývalým bytovým podnikom Bratislava I, š.p. a žalovanou 1/ je neplatná a vzájomný návrh žalovanej 1/ zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 980 Sk na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bývalý Bytový podnik Bratislava I, š.p. sa pri predaji bytu dopustil závažného pochybenia, keď zrealizoval predaj bytu i napriek tomu, že žalobca ako oprávnená osoba požiadal o vydanie celého bytového domu ešte pred účinnosťou zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Skonštatoval, že kúpna zmluva o predaju bytu je neplatná, pretože svojím obsahom i účelom odporuje zákonu a obchádza ho a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. 6. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ bývalý Mestský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. 6.1996 č. k. 8Co 140/1996-69 tento napadnutý rozsudok potvrdil, a žalovaným 1 a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie. 7. Na základe dovolania žalovaných 1/ a 2/ Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25.2.1998 č.k. 4Cdo 65/97-97 rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave č. k. 8Co 140/1996 - 69 zo dňa 26.6.1996 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a dovolanie žalovanej 1/ odmietol. Považoval za nesporné, že býv. Bytový podnik Bratislava I, š.p., ktorý so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu, mal vo svojom predmete činnosti okrem iného aj realizáciu odpredaja domov a bytov do osobného vlastníctva, čo s poukazom na v tom čase platné ust. § 69 Hospodárskeho zákonníka bolo treba považovať za obvyklé hospodárenie tejto štátnej organizácie a preto povinnosť udelenia výnimky v zmysle § 1 ods. 2 zákonného opatrenia č. 364/1990 Zb. sa na takýto prevod nevzťahovalo. Považoval tak za nesprávny záver, že predmetný prevod vlastníctva bytu uskutočnený býv. Bytovým podnikom I, š.p. Bratislava je pre nerešpektovanie § 1 zákonného opatrenia č. 364/1990 Zb. neplatný. Nepovažoval za správny ani záver, že súhlas rady ObNV Bratislava I k prevodu vlastníctva sporného bytu nemožno považovať za udelenie výnimky v zmysle § 1 ods. 2 cit. zákonného opatrenia z dôvodu, že išlo o obvyklý postup pri odpredaji bytu do osobného vlastníctva a o takýto prípad v prejednávanej veci ani nejde. Vyslovil, že je potrebné sa zaoberať ďalšími dôvodmi neplatnosti predmetnej zmluvy uvádzanými žalobcom. Odvolanie žalovanej 1/ odmietol ako oneskorene podané. 8. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.5.1999 č.k. 21Co 366/1998-119 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na názor NS SR uvedený v jeho rozsudku zo dňa 25.2.1998 č.k. 4Cdo 65/97-97. 9. V ďalšom konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.5.2005 pripustil do konania F.. Z. Š. ako žalobcu 2/ (neskôr žalobca 1/) a Y. Š. ako žalobkyňu 3/ (neskôr žalobkyňa 2/). Žalobcovia namietali neplatnosť zmluvy o prevode trojizbového bytu v bytovom dome uzavretej dňa 11.12.1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim a žalovanou 1/ ako kupujúcou pre jej rozpor s ust. § 9 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Zmluvu o prevode bytu bola uzatvorená dňa 11.12.1990, ešte pred účinnosťou zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ale zaregistrovaná (účinná) na bývalom Štátnom notárstve Bratislava I bola až dňa 30.4.1991, až po účinnosti toho reštitučného zákona, právne účinky prevodu nastali až dňom registrácie tohto právneho úkonu a nie momentom uzatvorenia tejto zmluvy. Keďže zmluva o prevode bytu je v rozpore s ust. § 9 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, je tento právny úkon podľa nich neplatný i v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Poukazovali na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 9.3.1993 č.k. 2Cz 52/1992, ktorým tento zrušil registráciu zmluvy o prevode bytu. Na základe dovolania žalovaných však Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 25. 2. 1998 č.k. 4Cdo 65/1997 zaujal v tejto veci iné právne stanovisko, avšak z úplne iného právneho aspektu ako rozhodovali v tejto veci doterajšie súdy, posudzoval platnosť zmluvy o prevode bytu z hľadiska zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 364/1990 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu nebránili tzv. blokačné ustanovenia tohto zákonného opatrenia, pretože predaj bytov občanom (obvyklé hospodárenie s majetkom štátneho podniku) nepodliehal režimu tejto právnej normy. Keďže sa Najvyšší súd SR vôbec nezaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode bytu z hľadiska jej rozporu s ust. § 9 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách mali za stále platný a záväzný názor o tejto námietke neplatnosti vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí č.k. 2Cz 52/1992 zo dňa 9.3.1993. Keďže sú v tejto veci vydané viaceré rozhodnutia súdov s rôznymi právnymi názormi, vrátane dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, mali žalobcovia za to, že v tejto veci je potrebné vec vyhodnotiť komplexne. I keby Najvyšší súd SR mal pravdu vo svojom stanovisku v rozhodnutí zo dňa 25.2.1998 č.k. 4Cdo 65/1997 o platnosti zmluvy o prevode bytu z hľadiska nevzťahovania sa tzv. blokačného ustanovenia vyššie uvedeného zákonného opatrenia na tento prevod, zastávali názor, že stále platí nezmenený právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 3.1993 č.k. 2Cz 52/1992 o nezákonnosti prevodu z dôvodu rozporu s ust. § 9 zákona o mimosúdnej rehabilitácii. Vo veci vzájomného návrhu žalovanej 1/, tento navrhovali zamietnuť ako nedôvodný, pretože dohoda o vydaní veci bola uzatvorená v súlade so zákonom o mimosúdnych rehabilitáciách. Namietali neplatnosť zmluvy o prevode bytu i z dôvodu rozporu s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, pretože podľa ich názoru riaditeľka bývalého Bytového podniku Bratislava I, š.p. F.. F. Á., ktorá mala v danom čase zastupovať predávajúceho, nepodpísala túto zmluvu slobodne a vážne a nie je daná zhoda jej vôle s jej prejavom. 10. Žalovaná 1/ zotrvala na tom, že zmluvu o prevode bytu uzatvorila dňa 11.12.1990 s bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. v súlade s vtedy účinnými a existujúcimi právnymi predpismi, a preto ju považovala za platnú. O kúpu bytu si požiadala ešte dňa 11.1.1990 na základe všeobecnej výzvy bývalého Bytového podniku Bratislava I, š.p. Proces predaja bytov v tom čase začal a prebiehal bez jej pričinenia a týkal sa veľkého počtu bytov i v iných obytných domoch. Rada bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I schválila, okrem iných predajov i predaj bytu, ktorého bola v tom čase užívateľkou. Po schválení a vyhotovení kúpnej zmluvy bývalým bytovým podnikom Bratislava I, š.p. došlo dňa 11.12.1990 k podpisu zmluvy o prevode bytu a dňa 13.5.1991 i k fyzickému odovzdaniu bytu. Námietku žalobcov o neplatnosti zmluvy o prevode bytu z dôvodu tzv. blokačného ustanovenia § 1 Zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 364/1990 Zb. považovala za nedôvodnú, pretože na takýto prevod majetku bytového podniku sa toto ustanovenie nevťahovalo, čo potvrdil i právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 67/1997 zo dňa 25.2.1998. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že toto ustanovenie sa malo na predmetný prevod aplikovať, mala za to, že takýto súhlas bol daný uznesením Rady bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č. 291/90 R-ObNV I zo dňa 4.10.1990, ktorá schválila odpredaj bytov do osobného vlastníctva občanov v bytovom dome. Tento súhlas vyplýva i z listu bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č.k. 341/1990-MH zo dňa 20.11.1990 adresovaného bývalému Bytovému podniku Bratislava I, š.p. Podľa nej platnosť zmluvy je potrebné posudzovať podľa platnej právnej úpravy existujúcej v čase uzatvorenia (podpísania) tejto zmluvy. V čase jej uzatvorenia ešte ani neexistoval navrhovateľmi uvádzaný zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, preto sa nemôže vzťahovať na právne úkony uzatvorené pred jeho účinnosťou. Rovnako nesúhlasila s námietkou neplatnosti zmluvy o prevode bytu i z dôvodu rozporu s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, pretože podľa ich názoru riaditeľka bývalého Bytového podniku Bratislava I, š.p. F.. F. Á. nepodpísala túto zmluvu slobodne a vážne a nie je daná zhoda jej vôle s jej prejavom. Všetky tieto pochybnosti žalobcov boli vyvrátené znaleckým posudkom súdneho znalca M. O. z odboru písmoznalectva, ktorý potvrdil, že podpisy na origináloch kúpnej zmluvy a návrhu na registráciu sú s určitosťou vlastnoručné podpisy F.. F. Á.. Keďže jedine originály týchto právnych úkonov boli podkladom pre registračné konanie, nie je dôvod naďalej pochybovať o pravosti týchto podpisov. Riaditeľka bývalého Bytového podniku Bratislava I, š.p. F.. F. Á. deklaratórne podpisovala tieto dokumenty ako štatutárna zástupkyňa štátneho podniku za štátny podnik na základe stanoveného procesného postupu pri podpisovaní jednotlivých dokumentov. Žalovaná 1/ vo veci jej vzájomného návrhu žiadala preskúmať formálnu stránku celého procesu zo strany žalovaného 2/ a pôv. žalobcu pri vydávaní nehnuteľnosti. Vydanie bytového domu časovo nasledovalo až po prevode jej vlastníctva k bytu a touto dohodou o vydaní veci zo dňa 8.7.1991 bol vydaný celý bytový dom, vrátane jej bytu, ktorý už bol v tom čase v jej výlučnom vlastníctve. Dohodu v tomto rozsahu považovala za neplatnú, pretože dohoda nerešpektovala v tom čase už jej existujúce vlastníctvo k bytu. V čase vydania bytového domu ako celku už bývalý Bytový podnik Bratislava I, š.p. nebol vlastníkom celej vydávanej nehnuteľnosti, a preto ani nemohol vydať to, čoho vlastníkom nebol. Preto podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka považovala túto dohodu v časti týkajúcej sa jej bytu za neplatnú. 11. Žalovaný 2/ bol toho názoru, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu došlo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Rada bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I ako zakladateľ a nadriadený orgán bývalého Bytového podniku Bratislava I, š.p. uznesením č. 291/90 R-ObNV I zo dňa 4.10.1990 schválila odpredaj bytov do osobného vlastníctva občanov v bytovom dome. Na základe listu Obvodného národného výboru Bratislava I č.k. 341/1990-MH zo dňa 20.11.1990 bývalý Bytový podnik Bratislava I, š.p., zrealizoval podľa ustanovenia zákona č. 52/1966 Zb. v znení neskorších predpisov odpredaj bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva žalovanej 1/ za kúpnu cenu 31 189 Sk. Táto zmluva bola dňa 21.12.1990 predložená bývalému Štátnemu notárstvu Bratislava I na registráciu, s tým, že týmto momentom boli ňou účastníci zmluvy viazaní a týmto dňom nastali i právne účinky kúpnej zmluvy, a nie až dňom jej registrácie. Mal za to, že na tento prevod bytu sa nevzťahovalo tzv. blokačné ustanovenie § 1 Zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 364/1990 Zb., čo potvrdilo i vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.k. 8/670/1991 zo dňa 29.3.1991. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že na bytové podniky ako štátne podniky pri odpredaji bytov do osobného vlastníctva občanov - obvyklé hospodárenie podniku sa nevzťahuje toto zákonné opatrenie. Poukázal na to, že platnosť zmluvy je potrebné posudzovať podľa platnej právnej úpravy existujúcej v čase jej uzatvorenia (podpísania), preto nie je možné posudzovať platnosť tohto právneho úkonu v kontexte zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý nadobudol účinnosť až niekoľko mesiacov po uzatvorení tejto zmluvy. Nevzťahoval sa na zmluvy síce ešte nezaregistrované, ale už uzatvorené. 12. Súd prvej inštancie po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 26. 5.1999 č.k. 21Co 366/1998-119 v zmysle usmernenia odvolacieho súdu sa zaoberal platnosťou zmluvy o prevode bytu, a to z hľadiska ust. § 9 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalobcov o neplatnosti zmluvy o prevode bytu z dôvodu jej rozporu s ust. § 1 ods. 1, 2 zákonného opatrenia o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu podniku, vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu zo dňa 25.2.1998 č.k. 4Cdo 65/1997-97 z právneho stanoviska, že uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu nebránili tzv. blokačné ustanovenia tohto zákonného opatrenia, nakoľko predaj bytov občanom (obvyklé hospodárenie s majetkom štátneho podniku) nepodliehal režimu tejto právnej normy. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto považoval túto námietku neplatnosti zmluvy o prevode bytu za nedôvodnú. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalobcov o neplatnosti zmluvy o prevode bytu z dôvodu jej rozporu s ust. § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnej rehabilitácii dospel k záveru, že zmluva o prevode bytu je neplatná z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 9 ods.1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, keďže zmluva o prevode bytu sa stala platnou dňom jej podpísania (11.12.1990) oboma účastníkmi tejto zmluvy, účinnou sa stala až následnou jej registráciou na bývalom Štátnom notárstve Bratislava I dňa 30.4.1991, kedy konštitutívne nastali právne účinky tohto právneho úkonu a v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách došlo k momentu "prevodu". K "prevodu" bytu došlo až po účinnosti zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, preto je podľa jeho názoru tento právny úkon v zmysle ust. § 9 ods. 1 druhá veta zákona o mimosúdnych rehabilitáciách neplatný. Tento právny úkon považoval za následne neplatný i v zmysle ust. § 39 Obč. zák., pretože svojím obsahom odporuje zákonu o mimosúdnych rehabilitáciách. Mal za to, že ak by zákonodarca mal na mysli inú fázu nadobúdania vlastníckeho práva napr. moment uzatvorenia, uviedol by túto skutočnosť i s príslušnými právnymi účinkami v predmetnom ustanovení iným legislatívne terminologickým pojmom. Mal za to, že k prevodu bytu došlo až dňom registrácie zmluvy o prevode bytu, ktorá však nastala až po účinnosti ust. § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. Vyslovil názor, že je právnym vákuom v tomto právnom predpise, ak v prechodných ustanoveniach normotvorca neupravil právny režim pre právne úkony už síce uzatvorené, ale nie účinné. Takáto úprava by zabránila možnej viacvýkladovosti ustanovenia § 9 ods. 1 a vniesla by do tak neistých (nie vinou účastníkov týchto zmluvných vzťahov) právnych vzťahov právnu istotu. Preto vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia neplatnosť napádanej zmluvy o prevode bytu a vzájomný návrh žalovanej 1/ zo dňa 8.11.1994 ako nedôvodný zamietol. 13. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.11.2008 č.k. 4Co 198/200-294 napadnutý v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.9.2006 v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji bytu zmenil tak, že návrh zamietol. V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že dohoda o vydaní bytového domu v časti týkajúcej sa bytu žalovanej 1/ je neplatná. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 24 958,70 Sk k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní. V časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov štátu v sume 16 248 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že nepovažoval za správny názor súdu prvého stupňa, že zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu je neplatná z dôvodu jej rozporu s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, keď mal za to, že táto zmluva sa stala platnou dňom jej podpísania 11.12.1990 jej účastníkmi, avšak účinnou sa stala až jej registráciou na býv. Štátnom notárstve Bratislava I dňa 30.4.1991, kedy konštitutívne nastali právne účinky tohto právneho úkonu a v zmysle § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách došlo k momentu prevodu až po účinnosti tohto zákona a že právny úkon je neplatný aj v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom odporuje zákonu o mimosúdnych rehabilitáciách. Konštatoval že, predmetná kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu predmetného bytu na žalovanú 1/ bola uzavretá dňa 11.12.1990, teda ešte pred nadobudnutím, účinnosti zákona č. 87/1191 Zb., takže nemôže ísť ani o rozpor s uvedeným ust. § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., pretože bývalému Bytovému podniku Bratislava I, š.p. nič v tom čase nebránilo previesť vlastnícke právo k bytu na žalovanú 1/ kúpnou zmluvou, takže vzhľadom na toto zákonné ustanovenie nemožno hovoriť o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na ust. § 133 ods. 2 a ust. § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za nutné oddeliť záväzkovo-právne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecno-právnych (vecných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, resp. registráciou na býv. Štátnom notárstve, čím sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci, pričom ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy zakladajúcej synalagmatický právny vzťah a pokiaľ je zmluva perfektná, tak je účinná aj bez ohľadu na to, že samotné vlastníctvo sa nadobúda až vkladom do katastra (podľa právneho stavu do 31.12.1992) právoplatnosťou rozhodnutia štátneho notárstva o registrácii zmluvy. Navyše kúpna zmluva uzavretá medzi býv. Bytovým podnikom, Bratislava I, š.p. a žalovanou 1/ bola uzavretá dňa 11.12.1990 a účinnosť nadobudla dňa 30.4.1991 registráciou bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I, pričom Dohoda o vydaní nehnuteľnosti - obytného domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, je zo dňa 8.7.1991, takže už vzhľadom na predchádzajúci prevod bytu do vlastníctva žalovanej 1/, tento už nemal byť súčasťou dohody o vydaní veci. 14. Na základe dovolania žalovaných 2/ a 3/ Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 15.4.2010 č.k. 3Cdo 104/2009-319 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2008 č.k. 4Co 198/2007-294 zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dovolatelia v ich mimoriadnom opravnom prostriedku namietali, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je na správe katastra nevykonateľný, pretože rieši reštitučnú dohodu a žalovaní majú ako právny titul nadobudnutia zmluvu, ktorou kúpili celú nehnuteľnosť od žalobcu 1/. Tým mali podľa neho zrejme na mysli, že napadnutý rozsudok nemôže viesť k zápisu vlastníctva bytu v prospech žalovanej 1/ a že výrok napadnutého rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené vzájomnému návrhu žalovanej 1/, nie je v právnom vzťahu účastníkov konania žiadnym prínosom, lebo neodstraňuje neistotu tohto vzťahu. Uvedená argumentácia súvisí s otázkou, či žalovaná 1/ mala naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení. Vyslovil, že za určovací návrh v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Uviedol, že Najvyšší súd SR už v rozsudku sp.zn. 3Cdo 98/2004 uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto otázky definitívne neodstráni. Želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 91/2006, v ktorom tento dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania. Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. V danom prípade sa určenia neplatnosti právneho úkonu domáhali tak žalobcovia, ako aj žalovaná 1/. Poukázal na to, že medzi žalobcami a žalovanou 1/ navrhovanými určeniami je pritom taký vzťah, že prípadným záverom súdu o platnosti kúpnej zmluvy je zároveň vylúčený záver súdu o platnosti dohody o vydaní veci. Uviedol, že v preskúmavanej veci účastníci konania odôvodňovali, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem na nimi požadovaných určeniach na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I, ktoré sa uskutočnilo 27.5.2003. Právny zástupca žalobcov na uvedenom súdnom pojednávaní vysvetľoval, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode predmetného bytu z 11.12.1990 je daný potrebou právnej istoty pri vlastníctve z dôvodu, že existujú dve vkladu schopné listiny, ktoré si protirečia, v súčasnosti podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý bol vyhotovený 21.5.2003, sú ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti vedení v celosti žalobcovia 2/ a 3/. Napriek tomu je však podľa žalobcov v záujme všetkých účastníkov, aby bolo rozhodnuté o určení platnosti oboch zmlúv, pretože z minulosti existujú listy vlastníctva, podľa ktorých je žalovaná 1/ spoluvlastníčkou domu v podiele 256/1000. Právny zástupca žalovanej 1/ na tomto pojednávaní vyvodzoval naliehavý právny záujem žalovanej 1/ z potreby právnej istoty vo vlastníckych vzťahoch účastníkov konania a v podaní z 5.6.2006 k tomu dodal, že v zjednodušenej forme možno predmet sporu v danom konaní sformulovať tak, že ide o určenie, či je žalovaná 1/ vlastníčkou bytu, alebo či sú žalobcovia vlastníkmi celého domu. Ide tu teda o de facto identické naliehavé právne záujmy, pričom úspešnosť jedného vylučuje úspešnosť druhého. Mal za to, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril, či považoval za postačujúce vysvetlenie naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach, ktoré podali účastníci konania na súdnom pojednávaní dňa 27.5.2003. Z pohľadu dovolacieho súdu z týchto vysvetlení vyplýva, že na oboch procesných stranách išlo v konečnom dôsledku o odstránení spornosti vlastníckeho práva. Určenie neplatnosti právnych úkonov zreteľne nebolo účastníkmi považované za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti ich vlastníctva. V rozhodujúcej otázke prezentovanej žalovanou 1/ na pojednávaní 27.5.2003 a bližšie špecifikovanej v podaní z 5.6.2006 má nastolená otázka neplatnosti dohody o vydaní veci bezpochyby len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva. V dôsledku toho mal odvolací súd podľa neho podrobne odôvodniť, čím je daný naliehavý právny záujem žalovanej 1/ na ňou požadovanom určení. Pokiaľ sa v odôvodnení takéto vysvetlenie nenachádza, nemôže byť rozsudok odvolacieho súdu považovaný za preskúmateľný. Uviedol tiež, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu. V čase rozhodovania odvolacieho súdu boli žalobcovia 2/ a 3/ vedení v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX ako výluční vlastníci celého domu nie na základe právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa v danom konaní domáhala žalovaná 1/, ale na základe neskorších právnych úkonov žalobcu 1/ a žalobcov 2/ a 3/. V čase rozhodovania odvolacieho súdu pritom platil zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení novely danej zákonom č. 384/2008 Z.z. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona v tomto znení platí, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Pokiaľ sa v tomto ustanovení uvádza, že správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, bezpochyby sa má na mysli stav, ktorý je právne podložený. Stav pred týmto právnym úkonom, t.j. v danom prípade pred dohodou o vydaní veci, ale znamená stav svedčiaci v prospech vlastníctva subjektu odlišného od žalovanej 1/, ktorá nebola účastníčkou dohody o vydaní veci, vec nevydala a stav obnovený v dôsledku prípadného určenia neplatnosti dohody o vydaní veci by nesvedčal v prospech jej vlastníctva. Za právne podložený stav pred týmto právnym úkonom nemožno v prípade určenia neplatnosti dohody o vydaní veci považovať vlastnícky stav žalovanou 1/ vyvodzovaný z uzavretia kúpnej zmluvy. Táto zmluva bola síce registrovaná štátnym notárstvom, Najvyšší súd SR ale na základe sťažnosti pre porušenie zákona rozhodnutie o registrácii zrušil. Neskoršie rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na vklad bolo zrušené rozsudkom súdu v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a vec bola vrátená na ďalšie katastrálne konanie. Obsah spisu nedáva dostatočný podklad pre záver, či po vrátení veci na ďalšie konanie katastrálny úrad povolil návrh na vklad do katastra. Pokiaľ bol ale vklad povolený, mohlo k nemu, v súlade s obsahom spisu dôjsť až po vydaní rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 8.6.1994 č.k. 18S 35/1994-17. Dovolací súd pripomenul, že v ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona je vklad definovaný ako úkon katastrálneho úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V súlade s obsahom spisu prichádza do úvahy aj možnosť, že žalovaná 1/ bola ako vlastníčka zapísaná záznamom pod sp.zn. Z-2999/94. Vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovenom 7.9.1994 na základe objednávky Z-2999/94, je totiž evidovaným titulom nadobudnutia práva žalovanej 1/ "18S 35/94", čo je spisová značka vyššie uvedeného rozsudku. Ustanovenie § 5 ods. 2 katastrálneho zákona považuje záznam za úkon katastrálneho úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ak teda došlo k zapísaniu vlastníctva žalovanej 1/ záznamom na základe rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 08.06.1994 č.k. 18S 35/1994-17, záznam mohol mať účinky najskôr dňom právoplatnosti tohto rozsudku. V oboch prípadoch zápisu vlastníctva žalovanej 1/ do katastra nehnuteľností nemohli účinky zápisu nastať pred registráciou dohody o vydaní veci štátnym notárstvom. Žalovaná 1/ preto bez náležitého opodstatnenia vyvodzovala svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o vydaní veci z toho, že ak bude určená neplatnosť tejto dohody, správa katastra vyznačí vlastnícky stav k bytu v jej prospech. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu zastával názor, že žalovaná 1/má naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení predsa len má, bolo potrebné, aby svoje úvahy a právne závery vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Absencia takéhoto vysvetlenia zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Žalobcovia 2/ a 3/ v dovolaní napokon uviedli, že všetky skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, svedčia o zámere narýchlo predbehnúť reštitúcie. Toto tvrdenie žalobcov nie je nové, v istých obmenách boli otázky s ním spojené nastoľované počas celého konania na súdoch nižších stupňov. V spise sa nachádza ich vyjadrenie, v zmysle ktorého napriek internému stopu a tomu, že žalobca 1/ písal na Bytový podnik Bratislava 1, že sa chce uchádzať o tento dom, podarilo sa predmetnú zmluvu uzatvoriť. Žalobca 1/ poukazoval na to, že bol vyvesený oznam v roku 1990 na verejnej tabuli a bol daný úradný stop na kúpu bytov, takže táto kúpa bola zakázaná. Pozornosť súdu upriamil na to, že predaj prebiehal cez O.. U., ktorá mala vypracovať zmluvu aj dohodu o vydaní veci a že je vylúčené, že by si nevšimla predaj bytu v objekte, ku ktorému sa spisovala dohoda o vydaní veci. Z týchto okolnosti žalobcovia vyvodzovali, že nešlo o omyl ale podvod. V predmetnej veci sa odvolací súd v odôvodnení rozsudku zameral na osobitné dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré prichádzali do úvahy so zreteľom na spoločenské, politické a právne zmeny po roku 1989. Vysvetlil tiež, prečo nepovažoval kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodov týkajúcich sa podpisu riaditeľky predávajúceho štátneho podniku a danosti jej vôle prejavenej v kúpnej zmluve. Popri existencii týchto osobitných dôvodov neplatnosti zmluvy o prevode určitého majetku, prichádzala ale do úvahy tiež možnosť existencie všeobecného dôvodu neplatnosti každého právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti. Odvolací súd napriek uvedeným tvrdeniam žalobcov v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je neplatná z tohto všeobecného dôvodu. 15. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20. 03. 2013 č.k. 4Co 38/2011-389 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedený názor dovolacieho súdu uložil súdu prvej inštancie predovšetkým skúmať naliehavosť právneho záujmu na určovacom návrhu žalobcov 2 a 3 o neplatnosť kúpnej zmluvy a vzájomného návrhu žalovanej 1 o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie návrhu, v opačnom prípade je potrebné sa vysporiadať aj s ďalšími otázkami nastolenými v tomto konaní. 16. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní sa zaoberal skúmaním naliehavosti právneho záujmu na určovacom návrhu žalobcov na podaní návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vzájomného návrhu žalovanej 1/ na podaní vzájomného návrhu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci v časti predmetného bytu, a to v čase rozhodnutia súdu. Konštatoval, že podľa názoru právneho zástupcu žalobcov pre žalovanú 1/ platí ohľadne naliehavého právneho záujmu to isté čo pre žalobcov. To znamená, že formálne možno namietať nedostatok jej naliehavého právneho záujmu. Ale na druhej strane iste aj pre žalobkyňu 1/ musí byť dôležité posúdenie kúpnej zmluvy a jej právnych účinkov, preto súd minimálne prejudiciálne musí posúdiť napadnutú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/. Zastával stanovisko, že táto kúpna zmluva je neplatná a v prípade ak by súd posúdil, že niet naliehavého právneho záujmu na strane účastníkov, môže zamietnuť návrh i protinávrh a prejudiciálne vyhodnotiť zmluvu za neplatnú. Pokiaľ si súd osvojí stanovisko, že naliehavý právny záujem na strane účastníkov je daný, tak posúdi napadnutú kúpnu zmluvu nie prejudiciálne, ale rozhodne o jej platnosti alebo neplatnosti a podľa toho vyhovie alebo zamietne návrh a protinávrh. Žalovaná 1/ v zastúpení svojím právnym zástupcom sa nestotožnila s názorom dovolacieho súdu, i keď nejde o kategorickú otázku. K otázke naliehavého právneho záujmu na podaní vzájomného návrhu uviedla, že je v súčasnej dobe daný, preukázaný, pretože bez skonštatovania, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti je neplatná, zostala by v slepej uličke vo vzťahu ku skonštatovaniu alebo určovaniu jej vlastníctva predmetného bytu. Nie je možné podľa nej právne akceptovať vydanie celej budovy bez toho, aby vo vydávacom dokumente, konkrétne v dohode o vydaní nehnuteľnosti nebola zmienka o tom, že je vlastníčkou predmetného bytu. V tom videla naliehavý právny záujem na podaní vzájomného návrhu, ktorý trvá i do dnes. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho povereného zástupcu uvádzal, že predmetom tohto konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na byt a súčasne určenie neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností, spornou otázkou je vlastníctvo bytu, t.j. či vlastníkmi bytu sú žalobcovia alebo žalovaná 1/. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu sa zrejme žiadnym spôsobom nedotkne jeho postavenia. V tejto časti konania žalovaná 1/ v zastúpení svojím právnym zástupcom, podaním doručeným súdu dňa 6.6.2014 navrhla zmenu petitu vzájomného návrhu, ktorú súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.6.2014 č.k. 8C 4/2000-558 nepripustil. Podaním doručeným súdu dňa 19.8.2014 navrhla druhú zmenu petitu vzájomného návrhu. Súd uznesením č. k. 8C 4/2000-628 zo dňa 25. 09. 2014, nepripustil ani tento návrh na zmenu vzájomného návrhu. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 20.3.2015 (v rámci záverečného prednesu) navrhla tretiu zmenu petitu vzájomného návrhu. Tento procesný návrh doplnila podaním doručeným súdu dňa 30.3.2015. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov konania a ich právnych zástupcov (bez písomného vyhotovenia) dňa 1.4.2015 pripustil tento tretí návrh na zmenu petitu vzájomného návrhu v časti petitu s tým, že "dohoda o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Y. W. Č.. X v Bratislave a na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy zapísané na rovnakom liste vlastníctva pod č. V-243/97 zo dňa 5. 3.1997 a pod č. V-6036/96 zo dňa 22.7.1996 sú neplatné v časti týkajúcej sa bytu č. 4 nachádzajúcom sa na 3. poschodí tejto nehnuteľnosti". 17. Súd prvej inštancie tak skúmal predovšetkým otázku naliehavosti právneho záujmu žalobcov na ich určovacom návrhu a tiež aj naliehavý právny záujem žalovanej 1/ na jej protinávrhu. Uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacích žalôb v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku musí byť naliehavý. Konštatoval, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podané žaloby (v danej veci návrh o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode bytu a vzájomný návrh o neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľnosti v časti bytu) sú vhodné (účinné a správne zvolené) procesné nástroje ochrany práva žalobcov, či sa nimi môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie (napr. určenie vlastníckeho práva) súdne konanie alebo i viaceré konania. Vyslovil, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia neplatnosti jednotlivých napádaných právnych úkonov boli práva žalobcov ohrozené alebo ak by sa bez týchto určení stalo ich právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu (nie v čase podania návrhu a vzájomného návrhu na súd) je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažujúceho toho, kto sa tohto určenia domáha. Uviedol, že pokiaľ chcú žalobcovia osvedčiť naliehavý právny záujem, musia na jednej strane preukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane musia vysvetliť, že práve podané žaloby sú procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje tak neistotu vo vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobcov neisté a pozitívnym rozhodnutím vo veci by sa ich právne postavenie zmenilo. 18. Po vyhodnotení danej veci a odôvodnení sporových strán, ktorými preukazovali naliehavý právny záujem na podaní návrhu a vzájomného návrhu ustálil, že žalobcovia vo veci návrhu a žalovaná 1/ vo veci vzájomného návrhu dostatočne nezdôvodnili a nepreukázali v tejto veci naliehavý právny záujem na podaní predmetného určovacieho návrhu a predmetného vzájomného návrhu. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu posudzoval i to, či rozhodnutím o predmetnom návrhu a vzájomnom návrhu by sa odstránila neistota žalobcov v ich právnom postavení a neistota žalovanej 1/ v jej právnom postavení v tejto veci. Bol toho názoru, že by sa vyhovením návrhu žalobcov, ale ani prípadným vyhovením vzájomného návrhu žalovanej 1/, neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi, pretože na základe tohto rozhodnutia súdu by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva žalovanej 1/ k spornému bytu ani zápisu vlastníckeho práva žalobcov k celej nehnuteľnosti, pretože v čase rozhodovania súdu už žalobcovia vlastníkmi celého bytového domu sú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na určení, že zmluva o prevode trojizbového bytu na Y. Č.. X v Bratislave uzavretá dňa 11.12.1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim a žalovanou 1/ ako kupujúcou, je neplatná, ale ani žalovaná 1/ neuniesla dôkazné bremeno na určení, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Y. W. Č.. X v Bratislave a na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy zapísané na rovnakom liste vlastníctva pod č. V-243/97 zo dňa 5. 3.1997 a pod č. V-6036/96 zo dňa 22.7.1996 sú neplatné v časti týkajúcej sa bytu č. 4 nachádzajúcom sa na 3. poschodí tejto nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní tohto návrhu sa následne už nezaoberal vecou samou. 19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 243d ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku a ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 20. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/. 21.Žalobca 1/ podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zamietajúcej časti týkajúcej sa jeho žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode trojizbového bytu na Y. Č.. X v Bratislave uzavretá dňa 11.12.1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim a žalovanou 1/ a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe vyhovieť majúc za to, že u nich je daný na ich určovacom návrhu naliehavý právny záujem a je to predovšetkým otázka právnej istoty ich vlastníctva. Mali za nesporné, že sú dané dva právne tituly nadobudnutia vlastníctva ohľadne sporného bytu, keď im svedčí pôvodný titul reštitučnej dohody o vydaní celého bytového domu a následné prevody v rodine a žalovaná 1/ má zmluvu o kúpe predmetného bytu v tomto dome. Uviedli, že táto konkurencia nadobúdacích titulov aj spôsobila, že kataster zapísal v istom období zapísal vlastníctvo žalovanej 1/ k bytu. V tom čase bol na strane žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy žalovanej 1/. Keďže neskôr došlo k zrušeniu zápisu vlastníctva žalovanej k predmetnému bytu a k zápisu vlastníctva celého domu v prospech žalobcov, mohlo by sa podľa neho javiť, že u žalobcov zanikol naliehavý právny záujem na výsledku sporu. keď majú zapísané na liste vlastníctva kompletné vlastníctvo celého domu a na LV je vyznačený aj priebeh tohto sporu. Mal za to, že tým, že sa žalovaná 1/ protinávrhom domáha svojho nadobúdacieho titulu a žiada vyhlásiť nadobúdacie zmluvy žalobcov v časti vlastníctva sporného bytu za neplatné, je vlastníctvo žalobcov ohrozené. Uviedol, že kúpnu zmluvu žalobkyne, zrejme mal na mysli žalovanej 1/, považuje za absolútne neplatnú, ale pokiaľ sa neplatnosti nedovolajú (čo možno len v súdnom konaní), mal za to, že táto bude predstavovať ohrozenie právnej istoty vlastníctva žalobcov. Kúpna zmluva podľa neho vykazuje po formálnej stránke znaky platnosti a preto bez vyhlásenia jej neplatnosti súdom by táto predstavovala pre žalobcov trvalé ohrozenie právnej istoty ich vlastníctva. Z tohto dôvodu preto žalobcovia zotrvávajú na ich žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o byte uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/. Bol toho názoru, že len vyhlásením kúpnej zmluvy žalovanej 1/ o kúpe bytu za neplatní, docielia žalobcovia trvalú právnu istotu ich vlastníckeho práva k celému domu. Takto navrhovaný petit rozsudku by síce nepriniesol zmenu zápisu vlastníctva na LV, ale docielil by vymazanie poznámky o súdnom spore, ktorá im bráni reálne s nehnuteľnosťou disponovať a tým pochybnosti o vlastníctve žalobcov. Súčasný stav pre žalobcov považoval za obmedzujúci. Poukázal na to, aj žalovaná poukazuje na spornosť a potrebu právnej istoty zdôrazňujúc jej naliehavý právny záujem a čo sa týka jej kúpnej zmluvy, nestotožnil sa s jej názorom o jej legálnosti. Túto kúpnu zmluvu považujú žalobcovia za absolútne neplatnú poukazujúc aj na stanovisko NS SR v jeho uznesení zo dňa 15.4.2010 č.k. 3Cdo 104/2009. 22. Žalovaná 2/ žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe žalobcov vyhovieť stotožňujúc sa s odvolaním žalobcu 1/. 23. Žalovaná 1/ podala odvolanie v časti týkajúcej sa zamietnutia jej vzájomného návrhu a žiadala ho v tejto napadnutej časti zmeniť a tomuto jej vzájomnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť a rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcov potvrdiť. Namietala nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie s odôvodnením, že nepoužil správne ust. § 80 O.s.p. a napriek podrobnému dokazovaniu pri nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa neprimerane, scholasticky pridržiaval právneho názoru vysloveného v uznesení NS SR zo dňa 15.4.2010 č.k. 3Cdo 104/2009-319 a nezohľadnil skutočnosť, že viaceré ťažiskové body pre vyhovenie jej vzájomnému návrhu boli splnené presne v tom duchu, ako ich uviedol vo svojom rozsudku. Uviedla, že tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vytvára pre ňu neisté právne postavenie a mala za to, že tým, že bola správne zamietnutá žaloba žalobcov, nepriamo bola potvrdená platnosť jej kúpnej zmluvy na byt (tým, že nebola vyslovená jej neplatnosť). Ak by sa teda vychádzalo z predpokladu platnosti kúpnej zmluvy, ktorou získala byt na Y. Č.. X v Bratislave, práve pri zamietnutí jej vzájomného návrhu o vyslovenie neplatnosti vydania celej nehnuteľnosti (vrátane jej bytu) reštituentom, zostáva jej právne i faktické postavenie neistým. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, čo vytvára predpoklad, že jej kúpna zmluva na byt je platná, bolo by podľa nej logickým vyústením, aby konštatoval/určil, že sporná nehnuteľnosť (dom, v ktorom sa jej byt nachádza) nemohla byť vydaná reštituentom celá. Mala za to, že súd prvej inštancie aj keď sa nezaoberal meritom sporu mal a mohol tak urobiť, k čomu mal vytvorené všetky formálne i faktické dôkazné prostriedky. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že ani prípadným vyhovením jej vzájomného návrhu by n nemohlo dôjsť k zápisu jej vlastníckeho práva k spornému bytu a práve napadnutý rozsudok konzervuje stav právnej neistoty, keď de facto ponechal v platnosti dve protichodné, vzájomne sa vylučujúce vlastnícke práva. a to vlastnícke právo žalobcov k celému domu a jej vlastnícke právo k bytu, nachádzajúcemu sa v tomto dome. Súd prvej inštancie tak svojim rozhodnutím neodstránil spornosť práva, hoci to bolo možné, ale ju ponechal. Bola toho názoru, že ak by súd rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcov a jej vzájomnému návrhu vyhovel, po správoplatnení rozsudku by musel žalovaný 2/ ako právny nástupca býv. Bytového podniku (ktorý pochybil a vydal žalobcom celú nehnuteľnosť bez zohľadnenia jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu) znovu rozhodovať o vydaní nehnuteľnosti pri zohľadnení skutočného právneho stavu, týkajúceho sa jej bytu. Takéto nové reštitučné rozhodnutie obsahovalo klauzulu, že sa týka reštitúcie domu s výnimkou jej bytu. Ňou zvolený procesný nástroj považovala za vhodný na to, aby sa dosiahla náprava. Stanovisko súdu prvej inštancie, podľa ktorého je pri naliehavosti právneho záujmu potrebné skúmať, či sa nevyvolá zbytočne ďalšie konanie a či sa dosiahne odstránenie spornosti práva, považovala v danej veci za dogmatické a zužujúce. Uviedla, že pokiaľ sa má existujúci stav právnej neistoty má odstrániť, je ďalšie konanie, či správne alebo súdne, vždy potrebné, pretože inak sa stav právnej neistoty nedá odstrániť. Nepovažovala za správny názor súdu prvej inštancie, že nepreukázala naliehavý právny záujem, pretože bez určenia neplatnosti Dohody o vydaní nehnuteľnosti na Y. Č..X v Bratislave nikdy a žiadnym spôsobom nedosiahne, aby zatiaľ do nespochybneného vlastníctva žalobcov katastrálny odbor Okresného úradu povolil vklad jej vlastníckeho práva k bytu. Poukázala na to, že ona mala skôr vystavený list vlastníctva k spornému bytu ako žalobcovia k celému domu a do obdobia, kedy& bola žalobcom nehnuteľnosť vydaná, t.j. do 8.6.1994, bolo jej vlastníctvo k predmetnému bytu na liste vlastníctva riadne registrované a nesporné a problémy nastali až po tom, ako bol žalobcom vydaný list vlastníctva so zápisom jej vlastníckeho práva k bytu. Za ďalší dôvod preukazujúci naliehavosť jej právneho záujmu označila úradnú poznámku na LV č. XXXX o začatí tohto súdneho sporu. Mala za to, že prístup k spravodlivosti jej bol znemožnený aj tým, že súd prvej inštancie jej nepovolil dve zmeny petitu jej vzájomného návrhu a vydal uznesenia, proti ktorým nebolo prípustné opravné prostriedky. Mala za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie vyhovel jej návrhu na zmenu petitu a nariadil by znalecké dokazovanie, získal by dostatočný nespochybniteľný listinný dôkaz o špecifikácii bytu, ktorý by v prípade vyhovenia jej petitu vytvoril reálny a zákonný podklad pre zápis do LV a odpadla by pochybnosť sa dosiahne odstránenie spornosti práva. Uviedla, že zamietnutie žaloby žalobcov pri súčasnom vyhovení jej vzájomnému upravenému návrhu by vyvolalo iba ďalšie dve konania, ktoré by viedli k definitívnemu skončeniu sporu Išlo by podľa nej o nové reštitučné rozhodnutie o vydaní nehnuteľnosti s výnimkou jej bytu a o katastrálne konanie a bolo by s konečnou platnosťou zapísané jej vlastníctvo k spornému bytu. Za nesprávny považovala záver súdu prvej inštancie, že prípadným vyhovením jej vzájomnému návrhu by sa neodstránil stav objektívnej právnej neistoty, pretože by nemohlo dôjsť k zápisu jej vlastníckeho práva k bytu. 24. Žalobkyňa 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ s jej odvolaním nesúhlasila a stotožnila sa s odvolaním žalobcu 1/. 25. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobcom 1/ a 2/ a žalovanej 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že počas konania žiadal zamietnuť návrh žalobcov o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zamietnuť a vzájomnému návrhu žalovanej 1/ o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci v časti týkajúcej sa predmetného bytu vyhovieť z dôvodu, že kúpna zmluva na byt bola uzavretá v súlade s vtedajšími právnymi predpismi a Bytový podnik Bratislava I ako jeho právny predchodca podpisom tejto kúpnej zmluvy neporušil žiadne ustanovenia zákona, ktoré by takýto prevod zakazovalo. Poukázal tiež na to, že obidva návrhy nesmerujú priamo ku konečnému cieľu, ktorý je určenie vlastníctva a ktoré by mohlo definitívne odstrániť i spornosť medzi sporovými stranami. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil, keď dospel k záveru, že odvolania žalobcov a žalovanej 1/ nie sú dôvodné. 27. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 29. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienka na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 30. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Podľa § 387 ods. 3 veta druhá C.s.p. odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3druhá veta C.s.p.). 32. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa 20.3.2013 č.k. 4Co 38/2011-389 konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.6.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa alebo právny vzťah ohrozený, prípadne ak by bez tohto určenia sa jeho právne postavenia stalo neistým. U navrhovateľa tak musí ísť o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre jeho neisté právne postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa takéhoto určovacieho návrhu Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná citovaným zákonným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v petite návrhu navrhovateľa. V zásade je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bolo bez takéhoto určenia neisté. Za určovací návrh v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. považovala súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu je, že právny záujem musí byť naliehavý. Určovací návrh je prípustný aj pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania. Tomuto ust. § 80 písm. c/ O.s.p. korešponduje ust. § 137 C.s.p., účinného od 1.7.2016. 33. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď v čase jeho rozhodovania v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia postupoval a skúmal ex offo v danom štádiu konania existenciu naliehavého právneho záujmu tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovanej 1/ a dospel k správnemu záveru, že tento ani u jednej z procesných strán nie je daný a nemal tak dôvod odchýliť sa od ustálenej súdnej praxe. Ustanoveniu § 80 písm. c/ O.s.p. korešponduje ust. § 137 písm. c/ C.s.p., účinné od 1.7.2016 34. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 35. V danom prípade sa žalobcovia 1/ a 2/, predtým pôv. žalobca Z. Š., ktorý na nich previedol vlastnícke právo predmetnej domovej nehnuteľnosti a v priebehu odvolacieho konania dňa 21.12.2011 zomrel, domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji bytu uzavretej dňa 11.12.1990 bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim so žalovanou 1/ ako kupujúcou, predmetom ktorej bol 3-izbový byt nachádzajúci sa v bytovom dome súp. Č.. XXXXXX na ul. Y. X v Bratislave a spoluvlastnícky podiel 256/1000 na spoločných častiach a zariadeniach tohto obytného domu, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Staré Mesto a žalovaná 1/ žiadala vzájomným návrhom určiť neplatnosť dohody o vydaní veci - nehnuteľnosti na ul. Y. X v Bratislave v časti týkajúcej sa 3-izbového bytu nachádzajúcom sa v predmetnom bytovom dome. V tom čase boli na LV č. XXXX vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností pôvodný žalobca 1/ na základe dohody o vydaní veci- celej domovej nehnuteľnosti, registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava I dňa 8.7.1991 pod č. R VI130/91 a žalovaná 1/ ako vlastníčka uvedeného bytu v tomto dome na základe predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I rozhodnutím z 30.4.1991 sp. zn. R IV 402/1990, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 9.3.1993 sp. zn. 2Cz 52/1989, Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo 7.9.1993 sp. zn. V-929/1993 návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1 zamietol, Mestský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 8.6.1994 č.k. 18S 35/1997-17 jeho zamietajúce rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V štúdiu konania, kedy pôvodný žalobca, neskôr žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná 1/ boli vedení na LV Č. XXXX ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti- bytového domu na Y. X v Bratislave, a to žalobcovia ako vlastníci celého domu a žalovaná 1/ ako vlastníčka bytu nachádzajúceho sa v tomto bytovom dome, bol daný naliehavý právny záujem pre odstránenie tohto duplicitného zápisu u sporových strán, teda potrebou právnej istoty pri vlastníctve z dôvodu, že existovali dve vkladu schopné listiny, ktoré si protirečili, z ktorého dôvodu bolo vykonávané i dokazovanie ohľadom platnosti, resp, neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovanú 1/ a Dohody o vydaní veci- bytového domu na pôv. žalobcu a následne žalovaných 1/ a 2/. Preto nie je dôvodné poukazovanie žalovanej 1/, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého napokon v dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu bol a žaloba žalobcov a vzájomný protinávrh žalovanej 1/ zamietnuté. 36. Naliehavý právny záujem na určovacích návrhoch treba však skúmať v každom štádiu konania. Preto keď v súčasnosti podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý bol vyhotovený 21.5.2003, sú ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti vedení v celosti žalobcovia 1/ a 2/, nie je u nich už daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko už nejde o duplicitný zápis vlastníctva na LV, v dôsledku čoho ich právne postavenie nie je neisté. Nie je tak dôvodná námietka žalobcov, že napriek tomu je v záujme všetkých účastníkov, aby bolo rozhodnuté o určení platnosti oboch zmlúv, pretože z minulosti existujú listy vlastníctva, podľa ktorých je žalovaná 1/ spoluvlastníčkou domu v podiele 256/1000. Sám žalobca 1/ vo svojom odvolaní uviedol, že „v tom čase“ bol na strane žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy žalovanej 1/, u ktorej neskôr došlo k zrušeniu zápisu vlastníctva k predmetnému bytu a k zápisu vlastníctva celého domu v prospech žalobcov, kedy by sa mohlo podľa neho javiť, že u žalobcov zanikol naliehavý právny záujem na výsledku sporu. keď majú zapísané na liste vlastníctva kompletné vlastníctvo celého domu. Nemožno sa stotožniť s jeho názorom, že tým, že sa žalovaná 1/ protinávrhom domáha svojho nadobúdacieho titulu a žiada vyhlásiť nadobúdacie zmluvy žalobcov v časti vlastníctva sporného bytu za neplatné, je vlastníctvo žalobcov ohrozené a pokiaľ sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy nedovolajú (čo možno len v súdnom konaní), že táto bude predstavovať ohrozenie právnej istoty vlastníctva žalobcov, pričom inak vykazuje po formálnej stránke znaky platnosti. Žalobca vo svojom odvolané tiež pripúšťa, že navrhovaný petit rozsudku by síce nepriniesol zmenu zápisu vlastníctva na LV, ale docielil by vymazanie poznámky o súdnom spore, ktorá im bráni reálne s nehnuteľnosťou disponovať pre pochybnosti o ich vlastníctve. Ani toto tvrdenie neodôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcov na ich určovacej žalobe, keďže podľa výpisu z LV sú žalobcovia 1/ a 2/ vedení ako výluční vlastníci celej domovej nehnuteľnosti. Žalobcovia 1/ a 2/ tak neosvedčili naliehavý právny záujem. 37. Naliehavý právny záujem neosvedčila ani žalovaná 1/, ktorá sa svojim vzájomným návrhom domáhala určenia neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Y. W. Č.. X v Bratislave a na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy zapísané na rovnakom liste vlastníctva pod č. V-243/97 zo dňa 5.3.1997 a pod č. V-6036/96 zo dňa 22.7.1996, keď táto otázka neplatnosti dohody o vydaní veci má bezpochyby len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii jej vlastníckeho práva. Žalovaná 1/ navyše ani nebola jej účastníčkou. Jej právne postavenie by sa takýmto určovacím petitom nezmenilo. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona v tomto znení platí, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Pokiaľ sa v tomto ustanovení uvádza, že správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, bezpochyby sa má na mysli stav, ktorý je právne podložený. Stav pred týmto právnym úkonom, t.j. v danom prípade pred dohodou o vydaní veci, ale znamená stav svedčiaci v prospech vlastníctva subjektu odlišného od žalovanej 1/, ktorá nebola účastníčkou dohody o vydaní veci, vec nevydala a stav obnovený v dôsledku prípadného určenia neplatnosti dohody o vydaní veci by nesvedčal v prospech jej vlastníctva. Za právne podložený stav pred týmto právnym úkonom nemožno v prípade určenia neplatnosti dohody o vydaní veci považovať vlastnícky stav žalovanou 1/ vyvodzovaný z uzavretia kúpnej zmluvy. 38. Na oboch procesných stranách išlo v konečnom dôsledku o odstránenie spornosti vlastníckeho práva a určenie neplatnosti právnych úkonov, a to neplatnosti kúpnej zmluvy požadovanej žalobcami a neplatnosti dohody o vydaní veci požadovanej žalovanou 1/ zreteľne nebolo nimi považované za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti ich vlastníctva. Sama žalovaná 1/ vo svojom odvolaní uviedla, že ak by súd rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcov a jej vzájomnému návrhu vyhovel, po správoplatnení rozsudku by musel žalovaný 2/ ako právny nástupca býv. Bytového podniku (ktorý pochybil a vydal žalobcom celú nehnuteľnosť bez zohľadnenia jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu) znovu rozhodovať o vydaní nehnuteľnosti pri zohľadnení skutočného právneho stavu, týkajúceho sa jej bytu. Takéto nové reštitučné rozhodnutie obsahovalo klauzulu, že sa týka reštitúcie domu s výnimkou jej bytu. 39. Na základe vyššie uvedeného z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcami 1/ a 2/ a aj žalovanou 1/ odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na ich neúspech v tomto konaní. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).