Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/550/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899765 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1103899765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A.. I. XXXX, J., právne zastúpený: Mgr. Martin Dohňanský, advokát, Exnárova 13, Bratislava, proti žalovanému: SAG - Elektrovod, a.s., Prievozská 4C, Bratislava, IČO: 36 863 513, právne zastúpený: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., Hlavná 25, 917 01 Trnava, IČO: 36 858 960, za účasti intervienta (predtým vedľajšieho účastníka) na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, Záhradnícka 31, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Nám. Biely kríž 3, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1. júna 2015 č.k. 7Ct 25/2003-515 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 42.756,53 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a. Žiadna z procesných strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.848 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 14.11.2003 sa žalobca pôvodne proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.000.000 Sk titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s odôvodnením, že dňa 7.5.2003 utrpel pracovný úraz tak, že na príkaz svojho vedúceho, po skončení natieračských prác na portáli medzi poľom č. 4 a poľom č. 5 v objekte transformátovne 110 kW VE J. - závod S. posúval vysokozdvižnú plošinu, pričom sa s jej košom priblížil k živým častiam systému prípojníc W1, kedy preskočil elektrický prúd, ktorý mu spôsobil vážne početné zranenia. Týmto úrazom mu vznikli popáleniny II. a III. stupňa v rozsahu 41,5% telesného povrchu, pohmoždenie pľúc, pohmoždenie orgánov brušnej dutiny. Následkom úrazu má znemožnený plnohodnotný život, následky škody na zdraví majú trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony ako i na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Navrhnutou zmenou petitu žaloby žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 40.275.000 Sk, ktoré zodpovedá sume 19.837.500 Sk titulom odškodnenia bolesti a sume 20.437.500 Sk titulom mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú zmenu petitu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 31.1.2005. 3. Vychádzal tiež z vyjadrenia žalovaného, ktorý žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, považujúc ju za predčasne podanú, pretože nemá vedomosť o tom, že by si bol žalobca do podania návrhu uplatnil riadnou úradnou cestou odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 198 Zákonníka prace. Tiež nárok žalobcu považoval za nepreukázaný, pretože svoj zdravotný stav nepreukazuje lekárskym posudkom. Žalobca dňa 7.5.2003 vykonával natieračské práce v objekte transformovne 110 kV VE - J. - závod S. a ako vyplýva zo svedeckých výpovedí a Protokolu o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu vydaného Inšpektorátom práce v Žiline č. ŤPÚ-02/2003-IZA/14-Ip1/9- J42-03-pre BA, po skončení natieračských prác na portáli na náter oceľovej konštrukcie v blízkosti systému prípojnic W3 sa posúval s vysokozdvižnou plošinou medzi systémami prípojníc W2 a W1, v snahe dostať sa k miestu náteru sa priblížil časťou koša plošiny k živým častiam systému prípojníc W1. Následný preskok elektrického prúdu mu spôsobil popáleniny, vymrštil ho z koša plošiny a spadol na zem. Na pracovisku sa nachádzal iba vedúci práce, ktorý v čase úrazu sledoval kĺb vysokozdvižnej plošiny, aby nebol poškodený navrhovateľ a podporné izolátory odpojovača. V predmetom protokole Inšpekcie práve v Žiline boli zistené nedostatky v postupe na strane žalobcu ako postihnutého ako i na jeho strane ako zamestnávateľa a nedostatky i na strane organizácie Elektrovod Holding, a.s. Bratislava. Bolo preukázané, že žalobca obsluhoval plošinu MP 10 bez preukazu obsluhovateľa plošiny, čo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 330/1996 Z.z., bez priameho pokynu nadriadeného pracovníka a navyše bez preukazu oprávňujúceho manipulovať s vysokozdvižnou plošinou s touto plošinou svojvoľne manipuloval, v čoho dôsledku došlo k pracovnému úrazu. V priebehu roku 2003 hradil nemocenské dávky a i stratu na zárobku žalobcovi dobrovoľne vo výške 100%. Sociálna poisťovňa mu uhradené nemocenské dávky ako zamestnávateľovi refundovala len vo výške 60 % z dôvodu, že uznala mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniknutom pracovnom úraze vo výške 40 %. Po skončení pracovného pomeru bolo žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi uhradené odchodné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku a dobrovoľne ním zvýšené odchodné o 60 % priemerného zárobku žalobcu za mesiac, v ktorom žalobca skončil pracovný pomer odchodom do dôchodku. Žalobu na odškodnenie sumou 40.275.000 Sk považoval za neakceptovateľnú, nadhodnotenú, nepreukázanú a v žiadnom prípade nie za primeranú tak ako to upravuje vyhl. č. 32/1965 Zb. Uviedol, že žalobca utrpel pracovný úraz po niekoľko ročnom trvaní pracovného pomeru u neho, počas ktorého bol priebežne preškoľovaný a preskúšavaný v oblasti bezpečnostných predpisov. Žalobca sa na vysokozdvižnej plošine presúval bez príkazu svojho vedúceho a to svojvoľne a po skončení pracovnej doby a bez preukazu obsluhovateľa vysokozdvižnej plošiny. Vzhľadom na svoju kvalifikáciu a dlhoročné skúsenosti si musel byť vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. 4. Intervient (vedľajší účastník) na strane žalovaného-Sociálna poisťovňa mal skutočnosť, že žalobca utrpel dňa 7.5.2003 pracovný úraz za potvrdenú tak zo strany žalovaného, ako aj protokolom Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 11.6.2003, v zmysle ktorého žalovaný stanovil žalobcovi 40% spoluzodpovednosť na pracovnom úraze. Uviedol, že žalobca ho o náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom a predložil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, podľa ktorého bolo ošetrujúcim lekárom bolestné stanovené na 643,75 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 754,1 bodmi, ktoré Sociálna poisťovňa upravila na 679,15 bodov v súlade so znením vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení. Mal za to, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov aby bol odškodnený sumou 40.275.000 Sk. Požadované mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za dôkazovo nepodložené a preto žiadal návrh zamietnuť. 5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.8.2006 č.k. 7Ct/25/2003-139 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril A.. P. K., ktorý mu doručil dňa 11.2.2010 doručil znalecký posudok č. 1/2010. Uznesením zo dňa 21.3.2012, č.k. 7Ct/25/2003-279 nariadil vo veci doplňujúce znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalca A.. P. K., ktorý doplňujúci znalecký posudok č. 1/2013 doručil súdu dňa 17.1.2013. Uznesením zo dňa 25.5.2014, č.k. 7Ct/25/2003-354 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie psychiatria a vykonaním znaleckého úkonu poveril A.. U. W., Z.., ktorý doručil súdu dňa 16.12.2014 znalecký posudok č. 77/2014. 6. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka U. E., svedka O. O., svedka W. G., svedka X. X., výsluchom súdneho znalca A.. K., znaleckým posudkom č. 1./2010), doplňujúcim znaleckým posudkom č. 1/2013 znaleckým posudkom č. 77/2014, listinami: protokolom Inšpektorátu práce Žilina, lekárskou správou, prihláškou zamestnávateľa na účely poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 7.4.2004, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 28.4.2004, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 30.7.2004, znaleckým posudkom zo dňa 29.5.2004, znaleckým posudkom č.8/2004, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 7.10.2004, záznamom zo školenia a preskúšania bezpečnostných predpisov, príkazom "B", rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na náhradu za bolesť a rozhodnutím o priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, posudkom Sociálnej poisťovne o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, oznámením o vyplatení poistného plnenia z Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., spisom Inšpektorátu práce v Žiline ŤPU 168/2003-IZ-IP1-Pok, ako i ostatným obsahom spisu. 7. Na základe ním vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podľa protokolu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 11.6.2003, č. ŤPU-02/2003-IZA/14-IP1-J42-03-pre IBA (ďalej len "protokol") žalobca dňa 7.5.2003 v čase o 17.14 hod utrpel pracovný úraz, pri ktorom utrpel popáleniny tela II.-III: stupňa v rozsahu 41,5% telesného povrchu, pohmoždenie pľúc, pohmoždenie orgánov dutiny brušnej. K úrazu došlo tak, že dňa 7.5.2003 nastúpila skupina na výkon natieračských prác podľa príkazu B č. 08727/712 vydaného prevádzkovateľom rozvodne na oceľovej konštrukcii vývodového portálu poľa č. 5. Práca sa vykonávala pomocou vysokozdvižnej plošiny MP 10 a druhej zapožičanej plošiny MP 18 v ochrannom pásme zariadenia o napätí 110 Kv. Tento príkaz bol ukončený o 15. hod. Zároveň pracovisko opustil jediný obsluhovateľ plošiny MP 10, pretože dostal voľno od vedúceho oddelenia náterov. Plošinu odstavil, ale kľúče nezabezpečil proti zneužitou neoprávnenou osobou, pretože ich nechal na stúpačke plošiny. Prácu pridelenú ráno bolo treba dokončiť a preto o 15.40 hodine bolo prevzaté pracovisko na nový B-príkaz č. 08729/715 na náter oceľovej konštrukcie portálu medzi poľom č. 4 - linky 7- 718 a poľom č. 5 - linky T201. Pre vykonanie prác boli vypnuté a zaistené vývody 7-718 a T201. Pod napätím v blízkosti pracoviska zostala celá R 110 Kv, A zberňa (W1). Po skončení natieračských prác na uvedenom portáli W3 sa žalobca presúval s vysokozdvižnou plošinou medzi systémami prípojníc W2 a W1. V snahe dostať sa k miestu náteru, pri manipulácii sa priblížil časťou koša plošiny k živým častiam systému prípojníc W1. Následný preskok elektrického prúdu mu spôsobil poranenia, vymrštil ho z koša spadol na zem. Na pracovisku sa nachádzal iba vedúci práce, ktorý v čase úrazu sledoval kĺb plošiny. 8. Inšpektorát práce v príčinnej súvislosti s udalosťou zistil na strane žalobcu nedostatky spočívajúce v tom, že obsluhoval plošinu MP 10 bez preukazu obsluhovateľa, čo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 330/1996 Z.z. Zo strany žalovaného určil nedostatky v tom, že neurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup pre vykonávanie natieračských prác z vysokozdvižnej plošiny v ochrannom pásme elektrických vedení alebo iných zariadení, čo je v rozpore s § 8a ods. 1 písm. i) zák. č. 330/1996 Z.z. ako i v tom, že žalovaný ako zamestnávateľ umožnil žalobcovi obsluhu vysokozdvižnej plošiny tým, že povolil pracovné voľno jedinému obsluhovateľovi plošiny a nezakázal vykonávanie natieračských prác z vysokozdvižnej plošiny, nezabezpečil kľúče od odstavenej plošiny pred zneužitím a neoznámil spoločnosti Eletrovod Holding, a.s. kvalifikáciu svojich zamestnancov. Tým nevykonal všetky opatrenia na všetky okolnosti týkajúce sa práce s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z protokolu ďalej zistil, že záznam o ťažkom pracovnom úraze žalobcu nie je spísaný objektívne v zmysle príloh, pretože spoločnosť nevytvorila a nezaistila bezpečný stav pracoviska s ohľadom na vykonávanie prác v ochrannom pásme zariadenia R 110 kV pomocou vysokozdvižných plošín a následne uvedená štatistická značka príčiny úrazu nie je stanovená správne. Súčasťou predloženého dokladu o opakovanom školení obsluhovateľa vysokozdvižnej plošiny nie je osnova vykonávaného školenia, ktorá by preukazovala, ktoré právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti práce boli predmetom školenia a ďalej, že zamestnávateľ na pracovisku v S. nevedie evidenciu pracovného času zodpovedajúcu skutočne odpracovanému času a nie je vedený denník pracovnej plošiny MP 10. Inšpektorát práce nariadil, aby zistené nedostatky boli odstránené. 9. Z výpovede žalobcu zistil, že ako zamestnanec pracoval u žalovaného ako zamestnávateľa od roku 1984 v zmysle pracovnej zmluvy ako maliar - natierač. Dňa 7.5.2003 utrpel vo veku 42 rokov pracovný úraz, kedy na základe požiadavky svojho zamestnávateľa pracoval v závode S., kde vykonával maliarske a natieračské práce na zemi a jeho kolega O. vykonával tiež uvedené práce z plošiny multikáry. Kolega mal oprávnenie obsluhovať multikáru s plošinou. Okolo 15 hodiny kolega O. odišiel z pracoviska so súhlasom nadriadeného W. G., avšak práce neboli na portáli dokončené. V tom čase bolo zariadenie portálu vypnuté od elektrickej energie. Nadriadený G. ho požiadal, aby išiel na plošinu multikáry a práce dokončil, pretože zariadenie sa malo zapnúť a následne by už bolo pod elektrickým prúdom a nebolo by možné práce dokončiť. Narábať s plošinou multikáry vedel, i keď na jej obsluhu nemal oprávnenie a tak nemal dôvod odmietnuť prácu nariadenú vedúcim. Preto sa posúval multikárou k portálu, kde mal pokračovať v práci. Predtým ako sa k miestu dostal, preskočil elektrický náboj, on začal horieť a následne vypadol z plošiny. Ihneď na to bol prevezený do nemocnice v Martine a odtiaľ vrtuľníkom do Bratislavy. Trpel neuveriteľnými bolesťami, v nemocnici bol podrobený 5-tim plastickým operáciám na celom tele, hospitalizovaný bol po dobu asi 3 mesiace. Po prepustení bol stále pod dohľadom lekárov a podrobil sa ďalším 5-tim plastickým operáciám. V čase úrazu bol v tom, že celá plocha, kde mal pracovať, je odpojená od elektrického prúdu a preto sa nemá čo stať. Z uvedeného dôvodu prácu neodmietol. Do toho času úrazu bol zdravý. Po pracovnom úraze sa jeho život zmenil, nemôže vykonávať žiadnu súvislú prácu, má zdravotné problémy a pociťuje neustále bolesť. Od roku 2004 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Počas liečby mal komplikácie, rany sa nehojili, hnisali, vôbec nemohol ležať ani spať. 10. Z výpovede svedka U. E. zistil, že od roku 1984 pracuje u ´žalovaného ako elektromechanik. Dňa 7.3.2003 bol vyslaný zamestnávateľom na vykonanie práce na pracovisku X. S. S.. Jeho úlohou bolo na základe takzvaného "príkazu B" dohliadať na maliarov, aby sa zdržiavali len v tej časti zariadenia, ktoré bolo odpojené od elektrického napätia a patrične ohradené a vyznačené. Maliari mali natierať len tú časť, ktorá bola vypnutá a zaistená od elektrického napätia. V deň úrazu pracoval na plošine celý deň p. O., tento však bol okolo 3 hodiny uvoľnený z práce. Prácu bolo treba dokončiť, pretože sa musela zahájiť jej prevádzka pod prúdom a bolo dohodnuté, že táto časť práce musí byť v ten deň dokončená o čom svedčí aj uvedený "príkaz B". K predmetnému úrazu došlo tak, že po odchode p. O. nastúpil na plošinu žalobca a musel si plošinu pristaviť na miesto výkonu práce, ktoré sa nachádzalo medzi časťou zariadenia, ktoré bolo pod napätím. Žalobca ho požiadal, aby ho usmerňoval a dohliadol na jeho konanie pri riadení montážnej plošiny, aby sa nedostal pod časť zariadenia, ktoré bolo pod napätím. K úrazu žalobcu prišlo pri otáčaní plošinou, ktorá sa priblížila pracovným košom k tomuto zariadeniu pod napätím. Následne žalobca vypadol z koša, šaty na ňom horeli a on bežal po pomoc. V tom čase boli na pracovisku len dvaja. O skutočnosti, že žalobca nemal oprávnenie na obsluhu plošiny nevedel a tiež nevie, či po odchode p. O. bola plošina zabezpečená, alebo nie, resp. akým spôsobom. Na margo "príkazu B" svedok uviedol, že predmetný príkaz znamená, že 1 pracovník je vyčlenený pre určitý počet pracovníkov a podľa príkazu dáva pozor na týchto pracovníkov. K otázke prečo bola rozvodňa A - zberňa W1 po napätím uviedol, že toto je otázka pre prevádzkovateľa zariadenia, ktorý však tvrdil, že celé zariadenie nie je možné vypnúť, pretože by bez napätia ostala celá oblasť Š.. 11. Z výpovede svedka U. O. mal preukázané, že žalovaného pracuje od roku 1968 nepretržite. V deň pracovného úrazu skončil prácu o 15 hod. V tom čase bol na pracovisku ich vedúci p. G., ktorý mu pri odchode povedal" kľúče nechaj na schodíkoch, oni to dokončia a všetko schovajú". Nechápe prečo žalobca použil plošinu, pretože v tomto poli už práca pre nich nebola a keď chcel ísť robiť, tak nechápe prečo nepoužil plošinu, na ktorej pracoval dopoludnia. Uviedol, že žalobca ako ani iní maliari nikdy plošinu sami neobsluhovali v jeho prítomnosti. Na to, že by dal niekto žalobcovi pokyn, aby pracoval s plošinou si nespomína. Ďalej uviedol, že predtým ako išli pracovať do S. neboli preškolení, avšak on podpísal, že preškolený bol až po tom, čo sa stal žalobcovi úraz na žiadosť stavbyvedúceho p. Z.. Podľa názoru svedka mali byť preškolení pred nástupom na pracovisko a malo im byť dané poučenie o tom, ako sa majú pohybovať, ktoré zariadenia sú vypnuté a ktoré zapnuté. Každý deň od 4.5.2003 pracovali na základe príkazu B, ktorý obsahoval aj poučenie aj o mieste, kde budú konkrétnu prácu vykonávať a toto pučenie podpisovali. Opakovane vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu dňa 2.3.2011, pričom vo svojej druhej výpovedi uviedol, že sa stávalo, že maliari manipulovali s plošinou aj keď na manipuláciu s ňou nemali oprávnenie a to najmä v čase, keď on nebol na pracovisku. Na otázku "čo myslel p. G., keď povedal oni to dokončia" svedok odpovedal, že tým ich vedúci myslel D. (navrhovateľa) a X.. 12. Svedok W. G. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 1970 a žalobca bol jeho podriadený. V deň úrazu odchádzal z pracoviska o 15 hod spolu s p. O.. Na pracovisku zostal len žalobca a p. X.. V čase, keď odchádzal, boli títo ešte vo výške. V deň úrazu sa dozvedel, že žalobca jazdí s plošinou. Dôrazne mu to vytýkal a zakazoval. 13. Zo svedeckej výpovede svedka X. X. zistil, že tento u žalovaného pracuje od roku 1974 ako maliar natierač. Ich nadriadený p. G. im dával každý mesiac všeobecné školenia, o bezpečnosti. Špeciálne školenia o bezpečnosti v nebezpečných prevádzkach im nedával. Pri príchode na pracovisko S. im nebolo dané školenie o bezpečnosti, toto školenie im mal dať vedúci montér pracoviska. V deň úrazu pracoval spolu so žalobcom s plošinou na východe a prácu, ktorú im pridelil vedúci montér skončili asi o 15 hod. On potom natieral ešte spodky zo zeme sám. Žalobca odišiel natierať na A a B zbernice. Nevie na základe čoho pokračoval v práci na inom mieste. Vie, že natieral z plošiny brvná, kde bolo potrebné urobiť opravy. Ďalej vie, že žalobca používal plošinu v čase neprítomnosti p. O., ale nevie, či mu to niekto dovolil alebo prikázal. 14. V zmysle zmluvy o poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorú žalovaný uzavrel so Sociálnou poisťovňou s účinnosťou od 1.12.1996, na základe nahláseného pracovného úrazu, Sociálna poisťovňa listom zo dňa 7.4.2004, zo dňa 28.4.2004 a zo dňa 30.7.2004 informovala žalovaného, že uhradí poškodenému (žalobcovi) celkovo sumu 34763 Sk. Spoluzodpovednosť žalobcu bola určená na 40%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 7.10.2004 č. 6009166559 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 8.978 Sk mesačne od 8.5.2004. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím zo dňa 15.3.2005 č. 300-1306/EB02/2005 priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 7.5.2003 v sume 23.175 Sk. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca si nárok na náhradu za bolesť uplatnil podaním doručeným Sociálnej poisťovni dňa 16.7.2004. Uvedená suma 23.175 Sk predstavuje sumu po znížení v rozsahu o 40% za zavinenie poškodeného (žalobcu), ktoré určil zamestnávateľ (žalovaný). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2005. 15. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím zo dňa 15.3.2005 č. 300-1306/EB02/2005 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 7.5.2003 v sume 24.450 Sk. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca si nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil podaním doručeným Sociálnej poisťovni dňa 16.7.2004. Uvedená suma 24.450 Sk predstavuje sumu po znížení v rozsahu o 40% za zavinenie poškodeného (žalobcu), ktoré určil zamestnávateľ (žalovaný). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2005. 16. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 a z doplňujúceho znaleckého posudku č. 1/2013 mal za preukázané, že žalobca v dôsledku pracovného úrazu utrpel poranenia, ktoré zhoršujú spoločenské uplatnenie žalobcu tak v oblasti fyzickej ako i psychickej, pričom mu narúšajú celý spôsob života. Žalobca bol uznaný za trvalého invalidného dôchodcu. Zo somatických obmedzení má najväčšie ťažkosti v zmysle bolesti celého tela, ráno keď sa prebudí je úplne stuhnutý, všetky kĺby hornej končatiny a chrbtice má stuhnuté, pričom toto stuhnutie sa mierne uvoľní až po dlhšej dobe a umožní mu sa lepšie pohybovať. Ramená má však úplne stuhnuté. Veľmi často býva zadýchaný, prakticky neznesie žiadnu fyzickú záťaž, v lete má problémy s kožou. Kožu má necitlivú na celom chrbte, bruchu a na horných končatinách okrem rúk. Prakticky sa vôbec nepotí a toto mu spôsobuje problémy. Pre stuhnutie ramien si nemôže dosiahnuť na hlavu a je ťažšie sebaobslužný. Sťažené spoločenské uplatnenie spočíva v tom, že žalobca po stránke spoločenskej nie je schopný žiť, nemôže športovať, pracovať, kultúrne sa vyžívať, stratil záujmy a je sociálne izolovaný. Po úraze nežije ani sexuálne pre komplexy, strach zo zlyhania a sexuálnej nechute. Znalec ďalej uviedol (posudok č. 1/2013), že keloidná jazva je hlboká defektná hrboľatá jazva, ktorá vzniká pri 3 stupňových popáleninách a po transplantácii kože. Je nepriaznivá nielen z kozmetického pohľadu, ale hlavne z pohľadu funkčného, lebo obmedzuje pohyb v priľahlých kĺboch chrbtice a hrudníka., kde má navrhovateľ maximum týchto jaziev. Transplantovaná koža je náchylná k poškodeniu aj pri malom inzulte, nepotí sa pretože nemá takýto poškodený mazové a potné žľazy ako ani nervové zakončenia. Pre rozsah poškodenia kože asi 45% telesnej plochy je u žalobcu porušená aj termoregulácia, kedy trpí najmä srdcovocievny systém, ktorý v kombinácii pľúcneho poškodenia môže u neho spôsobiť v krajnej situácii zlyhanie srdca a dýchania. Zvraštenie a keloidné poškodenie kože v oblasti pliec a krku spôsobuje u žalobcu obmedzenie pohybu krku, ramenných zhybov obojstranne ako aj k vynútenej polohe krku. Táto vynútená poloha môže žalobcovi spôsobovať bolesti a môže viesť k postupným degeneratívnym poškodeniam drobných kĺbov krčnej chrbtice ako aj k postupnému poškodzovaniu medzistavcových platničiek s následným postupným poškodzovaním miechy. Následkom početných pomliaždení pľúcneho tkaniva ako aj komplikácií ako krvácanie do pohrudničnej dutiny, pneumotoraxu a zápalu pohrudnice a pľúc došlo k početným zrastom medzi hrudnou stenou, pohrudnicou a pľúcami. Okrem týchto orgánových poškodení došlo u žalobcu k transplantácii kože na hrudníku cirkulárne a došlo k zvrašteniu kože, podkožia ako aj svalstva, čo spôsobuje zhoršenie mechaniky dýchania hrudníka a tým sa zhoršila aj funkcia pľúc v zmysle prenosu kyslíka do krvi. Pre tieto skutočnosti je žalobca pri väčšej záťaži dušný, je často zadýchaný, prakticky neznesie žiadnu fyzickú záťaž, nevie sa riadne nadýchnuť, čim pri fyzickej záťaži dochádza k nedostatočnému prekrveniu pľúc a následne k plnému okysličeniu krvi v pľúcach s následným nedokrvením orgánov. 17. Bolestné žalobcu bolo v znaleckom posudku č. 1/2013 ohodnotené na 1795,5 bodov s tým, že bodové ohodnotenie za diagnózy "243c - popáleniny hornej polovice tela od 701cm2 III. stupňa vo výške 260 bodov, 243b - popáleniny celého tela aj odberov štepov nad 901 cm2 II. stupňa vo výške 195 bodov, 55 - popáleniny pravej ušnice s jej stratou - 26,5 bodu" boli znalcom zvýšené na dvojnásobok (481,5 x 2). Toto zvýšenie znalec odôvodnil tým, že u menovaného došlo počas liečby k sumácii komplikácii podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v časti A/I/6 a), b), c) a 7. Na tele žalobcu boli pri horení prítomné popáleniny 3 stupňa - tzn. boli poškodené aj hlboké štruktúry kože a podkožia, svalov a šliach - lokalizované prevažne na hlave, krku, chrbte a prsiach. Popáleniny II. stupňa boli lokalizované na horných končatinách, bruchu a dolnej časti chrbta. Za 2 stupňové popáleniny treba považovať aj odberové miesta, ktorá vznikajú odberom kože nie v plnej hrúbke a tými sa potom kryjú hlboké deficity. Preto bol navrhovateľ poškodený takmer na celom tele okrem rúk, nôh, zadku a tváre. U takýchto vážnych popáleninách vždy nasadá po niekoľkých dňoch k infekcii v defektoch, čo sa stalo aj u navrhovateľa. Táto infekcia je komplikácia, ktorú treba aj ohodnotiť, podľa doplnku vyhl. č. 32/1965 Zb. v časti A/I/6 a), b), c) a 7. Citovaná vyhláška v časti A/I/6b uvádza, že bodové ohodnotenie sa zvýši ak u poraneného došlo počas liečby k operáciám, bolestivejším spôsobom liečby. Navrhovateľ mal ťažké bolesti. Boli spojené s enormnými bolesťami, opakovanými bolestivými preväzmi (strhávanie obväzov z ranových plôch) a opakovanými operáciami a reoperáciami (transplantácia kože), ako aj bolestivou rehabilitáciou. 18. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v znaleckom posudku č. 1/2010 znalcom ohodnotené na 1237,5 bodov. Znalec k stavu žalobcu uviedol, že tento má pocit menejcennosti, nakoľko je zohavený, pred úrazom veľa športoval, hral futbal, chodil na túry, lyžoval a po úraze už nemôže vykonávať žiaden šport ani žiadnu fyzickú aktivitu. Je uzavretý, nechodí do spoločnosti a ani nepracuje. Sťažené spoločenské uplatnenie "252" - vážne duševné poruchy okrem poranenia hlavy spočívajú v strate záujmu sa pracovne, spoločensky a športovo vyžívať. Žalobca prestal sexuálne žiť s manželkou, všetky tieto problémy vznikli po ťažkom úraze a časom sa tieto problémy nezmenili a pretrvávajú aj keď v menšej miere naďalej. 19. Konštatoval, že nakoľko inervient (vedľajší účastník) na strane odporcu namietal znalcom určené bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (znalecký posudok č. 1/2010) najmä čo do určenia diagnózy 252 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy z dôvodu, že znalec nie je znalcom z odboru psychiatria, nariadil v konaní ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria. Zo znaleckého posudku č. 77/2014 vypracovaného A.. W. má za preukázané, že diagnóza 252 stanovená znalcom A.. K. v posudku č. 1/2010 bola stanovená správne, pričom znalec W. jej bodové ohodnotenie z 600 bodov zvýšil na dvojnásobok s odôvodnením, že udalosť zasiahla žalobcu vo veku, keď mal perspektívu ďalšieho pozitívneho pracovného ako aj osobného vývoja. Žalobca v dôsledku úrazu stratil možnosť pracovného uplatnenia s primeraným finančným ohodnotením, pričom sa znížila kvalita jeho partnerského vyžitia a oslabila sa jeho rola v domácnosti. Žalobca je v dôsledku uvedenej duševnej poruchy málo vitálny, stratil životnú istotu, znížilo sa jeho sebavedomie, je trvalo pesimisticky naladený a sociálne sa izoluje. Psychické ťažkosti sa u neho vyvíjajú v jednoznačne príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Predpoklad zásadného obratu nemožno očakávať, skôr sa dá predpokladať ďalšia progresia trvalých osobnostných zmien v dôsledku prekonanej kombinovanej traumy. 20. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 441, § 444 Občianskeho zákonníka, § 198 ods. 1 písm. b/, § 203 ods. 1, 2zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., účinnej v čase vzniku pracovného úrazu. 21. Skonštatoval, že k pracovnému úrazu došlo dňa 7.5.2003, preto je nárok potrebné posudzovať podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločného uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu uvedenú v odseku 1. Predpokladom primeraného zvýšenia sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo osebe predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Prichádza do úvahy len výnimočne a je potrebné prihliadnuť na to, či došlo u poškodeného k výraznému obmedzeniu a strate možnosti spoločenského, pracovného, kultúrneho, športového uplatnenia v porovnaní s obdobím pred vznikom škody. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné položky náhrady škody na zdraví. Oba uvedené druhy odškodnenia sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzenia v osobnom živote s odkazom na ustanovenie § 444 OZ. Vyhláška č. 32/1965 Zb., ktorá sa na tento konkrétny prípad aplikuje, upravuje zvlášť podmienky odškodnenia za bolesť a zvlášť podmienky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V oboch prípadoch ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Priznanie jedného z nárokov nie je podmienené priznaním druhého z nárokov a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa je potrebné pri oboch nárokoch hodnotiť samostatne. Pri úvahe o možnom zvýšení bolestného je potrebné skúmať, či priebeh liečby a následky úrazu boli obzvlášť bolestivými, či boli spojené s útrapami pri obdobných zraneniach a z toho vyvodiť, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je finančná kompenzácia zmenenej kvality života následkom úrazu, v dôsledku ktorého je poškodený obmedzený, resp. vylúčený z uspokojovania rôznych jeho potrieb oproti stavu pred úrazom. Rozumie sa tým účasť na osobnom, rodinnom, spoločenskom politickom, kultúrnom, športovom a profesionálnom živote. 22. Uviedol, že posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo 170/2008). 23. Nakoľko bolo sporné spoluzavinenie žalobcu na pracovnom úraze, zaoberal sa prioritne touto otázkou. Z vykonaného dokazovania ako i z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, teraz intervienta, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.4.2015 mal za preukázané, že tento pri poskytovaní náhrad za škodu na zdraví žalobcu akceptoval žalovaným stanovenú mieru zavinenia žalobcu na 40%. Uviedol, že uvedeným rozhodnutím nie je súd v tomto konaní s poukazom na § 2 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z. ako i na § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Z protokolu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 11.6.2003, č. ŤPU-02/2003-IZA/14-IP1-J42-03-pre IBA ako aj z výpovede svedkov v konaní mal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo pri pracovnom úraze k pochybeniu v tom, že obsluhoval vysokozdvižnú plošinu bez oprávnenia. Ak by tak aj žalobca robil na príkaz alebo pokyn nadriadeného, svojím konaním porušil zákon, konkrétne § 14 ods. 1 písmeno d) zákona č. 330/1996 Z.z.. Prípadné rešpektovanie pokynu nadriadeného ho podľa neho nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona. Zo strany žalovaného došlo k pochybeniam v tom, že 1) nezabezpečil kľúče od plošiny pred zneužitím, 2) nezabezpečil dohľad nad svojimi pracovníkmi, keď im neurčil bezpečný pracovný postup pre vykonávanie natieračských prác z vysokozdvižnej plošiny v ochrannom pásme elektrických vedení alebo iných zariadení, 3) nepresvedčil sa o vypnutí zariadenia W1 od elektrického prúdu, 4) nezabezpečil svojim zamestnancom preškolenie (zamestnanci podpísali, že preškolení boli až po tom, čo sa stal navrhovateľovi úraz). S poukazom na uvedené vyvodil, že dôvodom vzniku pracovného úrazu je 5 zásadných pochybení, z ktorých každé jedno porušenie mohlo byť samostatnou príčinou pracovného úrazu a bez ktorého by k pracovnému úrazu nebolo prišlo. Na strane žalobcu došlo k pochybeniu jednému, na strane zamestnávateľa k 4 pochybeniam. V zmysle uvedeného tak určil mieru spoluzavinenia žalobcu na pracovnom úraze podľa § 441 OZ na 20% (100/51). Napriek skutočnosti, že by mal z rozhodnutí vedľajšieho účastníka- intervienta na strane žalovaného týkajúcich sa priznania bolestného a SSU vychádzať pri určení zavinenia žalobcu, žiadne z týchto rozhodnutí, ktoré bolo doručené súdu neobsahuje odôvodnenie vzťahujúce sa k určeniu miery zavinenia žalobcu, preto v tejto časti vychádzal z vyššie uvedených kritérií. 24. K žalobcom uplatnenému mimoriadnemu zvýšeniu bolestného uviedol, že súdny znalec A.. K. v znaleckom posudku č. 1/2013, v rámci stanovenia bodovej hodnoty za bolesť, určil celkové bodové ohodnotenie bolestného aj so zvýšeniami aj s ďalšími hospitalizáciami na 1 795,5 bodu, pričom pri diagnózach: 243c - popáleniny hornej polovice tela od 701 cm2 III. stupňa vo výške 260 bodov, 243b - popáleniny celého tela aj odberov štepov nad 901 cm2 II. stupňa vo výške 195 bodov, 55 - popáleniny pravej ušnice s jej stratou - 26,5 bodu zvýšil bodové hodnotenie z 481,5 bodu na dvojnásobok (963 bodov) podľa vyhlášky časť A/I/7. Uvedené zvýšenie znalec v posudku odôvodnil tým, že u žalobcu došlo počas liečby k sumácii komplikácií uvedených vo vyhláške v časti A/I/6 a, b, c, 7. Na tele žalobcu boli pri horení prítomné popáleniny III. stupňa, čo znamená, že boli poškodené hlboké štruktúry kože a podkožia, svalov a šliach, pričom tieto boli lokalizované najmä na hlave, krku, chrbte a prsiach. II. stupňové popáleniny boli lokalizované na horných končatinách na bruchu a dolnej časti chrbta. Nakoľko za II. stupňové popáleniny treba považovať aj odberové miesta po odbere kože, bolo u žalobcu poškodené takmer celé telo okrem rúk, nôh, tváre a zadku. U takto vážnych popáleninách vždy dochádza k infekcii v defektoch, čo sa stalo aj u žalobcu. Mal enormné bolesti, sprevádzané opakovanými bolestivými preväzmi (strhávanie obväzov z ranových plôch), opakovanými operáciami a reoperáciami (transplantácia kože) ako i bolestivou rehabilitáciou. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 A.. K. mal ďalej za preukázané, že žalobca bol 26 dní v umelom bezvedomí na riadenom dýchaní, pretože mal ťažko poškodené pľúca následkom ich pomliaždenia ako aj komplikácie dlhodobej pľúcnej ventilácie. Trpel zápalmi pľúc ako i odumretej kože a ranových plôch, opakovanými infúziami a transfúziami ako aj dlhodobou a bolestivou rehabilitáciou. Enormne bolestivá rehabilitácia, ktorú žalobca absolvoval opakovane, spočívala v uvoľňovaní stuhnutých horných končatín obojstranne, chrbtice a trupu. S poukazom na odborné medicínske závery znalca v oboch znaleckých posudkoch (č. 1/2010, č. 1/2013) mal za presvedčivé, že následky úrazu a priebeh liečby, boli pre žalobcu obzvlášť bolestivými a preto je jeho stav možné uzavrieť ako stav hodný osobitného zreteľa. 25. Bol toho názoru, že dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať najmä z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky, najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. S poukazom na uvedené sa zaoberal otázkou primeranosti zvýšenia bolestného a dospel k záveru, že 15 - násobné zvýšenie bolestného pri tých položkách, kde boli znalcom stanovené najvyššie sadzby odškodnenia ("243c, 243b, 55" vo výške 481,5 bodu) je v prípade žalobcu, u ktorého došlo k infekciám rán, ktorého poškodenie na zdraví si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie a ktorého povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, je vzhľadom na intenzitu bolestí a čas po ktorý ich žalobca prežíval primerané. S poukazom na uvedené určil mimoriadne zvýšenie bolestného žalobcu nasledovne: 481,5 bodov x 60 Sk x 15 (mimoriadne zvýšenie) - 20% (zavinenie žalobcu) / 30,126 = 11.508 Eur. 26. Čo sa týka nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie konštatoval, že súdny znalec A.. K. v znaleckom posudku č. 1/2010 stanovil hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu na 1237,5 bodov, pričom uviedol, že vyšetrením zistil, že u žalobcu nedošlo k významnej zmene psychiky, jeho stav je prakticky od roku 2005 stacionárny a ustálený, keď sa s určitými vecami vyrovnal. Žalobca má pocit menejcennosti, nakoľko je zohavený, pred úrazom veľa športoval, hral futbal, lyžoval a chodil na túry. Po úraze nemôže vykonávať žiadnu športovú ani fyzickú aktivitu. Je uzavretý, nechodí do spoločnosti a nepracuje a prestal sexuálne žiť s manželkou. Jeho zdravotný stav je po úraze nepriaznivý, je mladý a trvalými následkami úrazu bude stigmatizovaný celý život. Následkom úrazu sa mu podstatne horšila kvalita života v telesnej ako aj psychickej rovine. Položka "252" - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy spočíva v strate záujmu žalobcu sa pracovne, spoločensky, športovo vyžívať. Znalec dodal, že aj keď bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nenavýšil, je podľa jeho názoru plne opodstatnené. Súdny znalec A.. W. v znaleckom posudku č. 77/2014 uviedol, že so stanovením diagnózy "252", ktorú určil znalec A.. K. v posudku č. 1/2010 v hodnote 600 bodov sa stotožňuje a že sú splnené podmienky na jej zvýšenie na dvojnásobok, teda na 1200 bodov. Podľa názoru znalca pracovný úraz zasiahol žalobcu vo veku, kedy mal perspektívu ďalšieho pozitívneho pracovného, ako aj osobnostného vývoja. V dôsledku úrazu stratil možnosť pracovného uplatnenia s primeraným finančným ohodnotením, znížila sa kvalita jeho partnerského vyžitia a oslabená bola jeho rola v domácnosti, kde žije. V dôsledku duševnej poruchy je málo vitálny, stratil životnú istotu, znížilo sa jeho sebavedomie, je trvalo pesimisticky naladený a sociálne sa izoluje. Psychické ťažkosti sa u neho vyvíjajú v jednoznačne príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Predpoklad zásadného obratu nemožno očakávať, skôr sa dá predpokladať ďalšia progresia trvalých osobnostných zmien v dôsledku prekonanej kombinovanej traumy. S poukazom na odborné medicínske závery znalcov v oboch znaleckých posudkoch (č. 1/2010, č. 77/2014) v dôsledku úrazu je žalobca vylúčený z uspokojovania rôznych jeho potrieb oproti stavu pred úrazom (pracovné a športové), čím je dôvodné navýšenie položky "252" z 600 na 1200 bodov podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Stotožnil sa s názorom vedľajšieho účastníka - intervienta na strane žalovaného, ktorý namietal znalecký posudok č. 77/2014 čo do navýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri položky "252" z 600 na 1200 bodov s odôvodnením že znalec nie je oprávnený na navyšovanie položiek podľa § 6 ods. 2 vyhlášky a preto žiadal, aby súd na uvedené navýšenie neprihliadal. Súd sa s uvedeným tvrdením, nakoľko ustanovenie § 6 ods. 2 sa podľa neho vzťahuje na možnosť súdu zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zisteného lekárom až na dvojnásobok, avšak zároveň dodal, že vzhľadom na medicínske závery tak znalca W. (posudok č. 77/2014) ako i A.. K. (posudok č. 1/2010, 1/2013) je zvýšenie bodovej hodnoty položky "252" z 600 bodov na 1200 bodov dôvodné vzhľadom na nemožnosť žalobcu voľby povolania a plnohodnotného uplatnenia sa tak v pracovnom ako i rodinnom živote (voľnočasové aktivity) v dôsledku pracovného úrazu. Uviedol, že žalobca pred úrazom riadne pracoval ako maliar natierač a vo svojom voľnom čase sa venoval rôznym športovým voľnočasovým aktivitám. Po úraze bol navrhovateľ uznaný za invalidného dôchodcu, pričom podľa vyjadrení znalcov nie je schopný viac vykonávať namáhavejšiu fyzickú aktivitu, preto jeho stav hodnotil ako stav hodný osobitného zreteľa. S poukazom na uvedené sa zaoberal otázkou primeranosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že 15 - násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke "252" ktorá bola úvahou súdu zvýšená na dvojnásobok (o 600 bodov), je primerané, pretože žalobca je v dôsledku úrazu vylúčený z pracovného života ako i športového života, kedy sa venoval rekreačným športom s tým, že nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu v tejto sfére. Považoval tiež za potrebné dodať, že zo znaleckých posudkov č. 1/2010 a 77/2014 síce vyplýva, že žalobca nežije sexuálne so svojou manželkou, je trvalo pesimisticky naladený a sociálne sa izoluje, avšak strata libida ako i pesimistické nálady žalobcu môžu s úrazom súvisieť iba druhotne, nakoľko k poškodeniu týmto smerom u žalobcu nedošlo, pričom bol toho názoru, že tieto nedostatky je možné odstrániť odbornou pomocou. S poukazom na uvedené mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu určil nasledovne: 600 bodov x 60 Sk x 15 (mimoriadne zvýšenie) - 20 % (zavinenie žalobcu) / 30,126 - 14 340 Eur. 27. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalobcu, že podľa § 7 ods. 3 vyhlášky zvyšuje odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zo základného bodového ohodnotenia znalcom a nielen položky, ktoré navýšil znalec, majúc za to, že dôvody primeraného odškodnenia (vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa), ktoré je na úvahe súdu, treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Z uvedeného dôvodu sa tak nestotožnil s názorom, že možno paušálne zvyšovať všetky položky bolestného, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia podľa úvahy súdu, ale iba tie, kde znalcom, alebo súdom navýšené odškodnenie na dvojnásobok nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 25.848 Eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Pri miere navýšenia základného bodového hodnotenia poukázal na ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/29/2007), že navýšenie nad 20 násobok alebo viac základného bodového hodnotenia je možné len v celkom výnimočných prípadoch, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na jeho uplatnenie v spoločností sú takmer stratené, nie je schopný sám sa vôbec obslúžiť a pod, čo nie je prípadom žalobcu. 28. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 29. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žalovaný a intervient. 30. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe aj v tejto časti vyhovieť. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v otázke príčinnej súvislosti vzniku škody jeho zavinením. Konštatoval, že súdna prax v prípadoch spoluzavinenia poškodeného ustálila, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody (§ 191 ods. 2 písm. a/ Zák. práce). Pokiaľ ide o zodpovednosť za úraz, táto je na strane zamestnávateľa objektívna. Poukázal na rozsudok NS SR 5Cdo 20/2009, a že je potrebné poukázať len na to, že v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu má zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že poškodený zamestnanec svojim zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin vzniku škody. Pritom predpokladom čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch v zmysle § 191 ods. 2 Zák. práce je zavinené porušenie predpisov alebo pokynov k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postihnutým zamestnancom. Nemal tak u neho za splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko nešlo o zavinené porušenie predpisu, dostal príkaz od nadriadeného a aj v minulosti obsluhoval plošinu pri výkone pracovnej činnosti a toto bolo žalobcom aj iným zamestnancom (výpoveď svedka O.) tolerované, preto mal za to, že u neho nemožno hovoriť o zodpovednosti zamestnanca. Ako zistil Inšpektorát práce, nebol riadne oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uviedol, že neoprávnená obsluha plošiny, na ktorú nemal oprávnenie, nebola príčinou vzniku pracovného úrazu, kde chýba príčinná súvislosť, nakoľko k pracovnému úrazu došlo elektrickým prúdom tým, že zamestnávateľ nepreveril vypnutie elektrického prúdu na pracovisku a povolil práce na takto nezabezpečenom a nezaistenom pracovisku. Bol tiež toho názoru, že v zmysle § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa zvyšuje základný počet bodov zistený lekárom, ktorý je pri mimoriadnom zvýšení odškodnenia podkladom pre rozhodovanie o tomto nároku. Súd prvej inštancie tak podľa neho nesprávne postupoval, keď navýšil odškodnenie len pri položke, ktorú navyšoval znalec argumentujúc okolnosťami uvedenými v bode I ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorú argumentáciu použil pri nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie za bolesť. Poukázal na znalecký posudok znalca A.. K., že je opodstatnené zvýšenie bodového ohodnotenia súdom, keďže jeho zdravotný stav je nepriaznivý a následkami pracovného úrazu bude stigmatizovaný celý život. Konštatoval, že v zmysle ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky sa zvyšuje odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (teda základné odškodnenie) a nielen položky, ktoré navýšil znalec. 31. Žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku prvej inštancie a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť alebo zmeniť a priznať žalobcovi mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pri zohľadnení miery spoluzavinenia najmenej 33,3 ˇ%. Mal za to, že súd prvej inštancie mohol akceptovať mieru spoluzavinenia žalobcu v súlade s jeho rozhodnutím, ktorú žalobca nikdy nenamietal a prijal plnenia zodpovedajúce jeho spoluzavineniu 40 %, pričom túto mieru spoluzavinenia žalobcu určil vo výške 20 %. Čo sa týka jednotlivých pochybení vzhľadom na spoluzodpovednosť žalobcu, táto podľa neho bola najmenej 33,3 % zodpovedajúce jeho pochybeniam a pochybeniam žalobcu zodpovedajúce aj nedostatkom zisteným Inšpektorátom práce v Žiline v Protokole zo dňa 11.6.2003 o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu. Stotožnil sa s názorom intervienta, že u žalobcu je postačujúca výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnom nároku. Konštatoval, že v znaleckých posudkoch je zrejmé, že stav žalobcu bol ustálený už od roku 2005, kedy sa sám rozhodol ukončiť liečbu, teda nedošlo k zhoršovaniu stavu žalobcu za posledných 10 rokov. Aj keď sa stotožňuje s názorom, že osobnosť žalobcu sa po pracovnom úraze zmenila, následky na jeho psychike ním uvedené, ako aj znalcami, nespĺňajú podľa neho v porovnaní s inými osobami s takým istým poškodením zdravia-vážnou duševnou poruchou po iných ťažkých poraneniach-kritéria takej výraznej závažnosti, že by mohol byť označený pre toto ochorenie prípadom hodným osobitného zreteľa a že by bol dôvod na mimoriadne odškodnenie podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Mal za to, že žalobca bol aj za vytrpenú bolesť dostatočne odškodnený v základom bodovom ohodnotení. Vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia mal za nepochybné, že žalobca trpí nepriaznivými následkami pre životné úkony v rodinnom, spoločenskom aj pracovnom živote, ale existencia týchto nepriaznivých následkov je predpokladom pre základné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Následky, ktorými žalobca trpí, nepovažoval až za také závažné ako v iných prípadoch predstavujúcich prípad hodný osobitného zreteľa. 32. Intervient vo svojom odvolaní žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že so žalovaným mali za to, že liberačné dôvody boli dané, pričom mieru zodpovednosti žalobcu určili na 40 %. a za nesprávne posúdenie tejto zodpovednosti žalobcu súdom prvej inštancie považoval vo výške 20%, určenej ním na základe nesprávnych skutkových zisteniami majúc za to, že jediným pochybením na strane žalobcu bolo obsluhovanie vysokozdvižnej plošiny bez oprávnenia. Mal za to, že bolo pritom treba vychádzať aj zo skutočnosti, že žalobcovi bolo jeho nadriadeným výslovne zakázané takéto konanie, keďže jeho nadriadený mal informáciu o tom, že žalobca v jeho neprítomnosti obsluhoval vysokozdvižnú plošinu. Poukázal aj na to, že žalobca pracoval aj po stanovenej pracovnej dobe a bez príkazu nadriadených, svojvoľne, čím porušil nielen právne predpisy, ale aj pokyny zamestnávateľa. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobcu považoval za prípad hodný osobitného zreteľa. na účely mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, čomu podľa neho nezodpovedajú výsledky vykonaného dokazovania. Za postačujúcu považoval výšku odškodnenia v základnom nároku po zvýšení podľa Zásad pre hodnotenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania podľa neho nevyplýva, že by následky a obmedzenia žalobcu boli výraznejšie, ako u takých istých poškodeniach zdravia iných poškodených. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnil s názorom žalovaného, že u žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a s námietkou žalovaného týkajúcou sa súdom prvej inštancie určenej miery zodpovednosti žalobcu vo výške 20 %. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu intervient považoval jeho výklad vzniku pracovného úrazu za účelový a mal za to, že pokiaľ by žalobca dodržal predmetný predpis, tak by s vysokozdvižnou plošinou nepracoval, keďže na to nemal oprávnenie a k pracovnému úrazu by nedošlo. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu ohľadom spôsobu stanovenia výšky mimoriadneho odškodnenia súdom prvej inštancie, keď tento nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia. Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu aplikujúceho sa na prípad žalobcu nevyplýva, akým spôsobom súd pri rozhodovaní o zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. má postupovať. Mal za to, že právny predpis neurčuje, či a z akého základu má súd pri rozhodovaní vychádzať a ako má postupovať. Interpretáciu základného odškodnenia žalobcom považoval za v rozpore so zmyslom § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. aj v rozpore s gramatickým výkladom. Zo znenia tohto ustanovenia podľa neho nepochybne vyplýva, že v určitých prípadoch dochádza k zvýšeniu základného počtu bodov, čo nemožno vykladať inak ako zvýšenie základného odškodnenia. 33. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu inervienta stotožnil s dôvodmi jeho odvolania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne určil, že žalobca sa spolupodieľal na zavinení pracovného úrazu a vo vzťahu k miere spoluzavinenia žalobcu, poukazujúc na jeho odvolanie. Uviedol, že vo svojom odvolaní sa stotožnil s názorom intervienta, že osobnosť žalobcu sa po úraze zmenila, avšak následky na jeho psychike popisované ním, ako aj znalcami nespĺňajú podľa neho kritéria takej závažnosti, že by mohol byť označený za prípad hodný osobitného zreteľa a že by tak bol daný dôvod pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V prípade, že by odvolací súd dospel k zhodnému názoru so súdom prvej inštancie, že u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, navýšenie základného odškodnenia na 15-násobok vykonané súdom prvej inštancie. 34. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a intervienta uviedol, že s krátením plnenia nikdy nesúhlasil a právne relevantne o spoluvine môže podľa neho rozhodnúť len súd. Bol toho názoru, že z Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 11.6.2003 jednoznačne vyplýva, že príčinou úrazu bol úraz elektrickým prúdom spôsobený činnosťou na nevypnutom, čiže nezabezpečenom pracovisku a že porušil jediný právny predpis, a to ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zák.č. 330/1996 Z.z., pričom z tohto stanoviska, ako aj z výpovede svedka X. vyplýva, že používanie plošín bez príslušného povolenia bolo žalovaným tolerované. Za právne relevantnú považoval absenciu príčinnej súvislosti. Uviedol, že aj keby daný predpis neporušil a natieral by v danom mieste po tom, čo by plošinu na dané miesto previezla, presunula osoba s povolením (alebo by povolenie mal), vzniku úrazu by to nezabránilo, nakoľko žalovaný nevypol v danom mieste elektrický prúd. Nemal tak za naplnenú príčinnú súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu u neho. Nestotožnil sa s tvrdením intervienta, že poručil pokyn nadriadeného, keďže z výpovede svedkov, ako aj z Protokolu Inšpektorátu práce vyplýva, že sa tak nestalo a prácu musel dokončiť na príkaz svojho nadriadeného. Za účelové považoval tvrdenia žalovaného a intervienta, že u neho nejde o prípad hodný osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia v rozpore so znaleckými posudkami. 35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sporových strán (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo čiastočne dôvodné a odvolania žalovaného a intervienta neboli dôvodné. 36. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 37. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienka na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 38. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 39. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súdom prvej inštancie bolo vykonané vo veci dostatočné dokazovanie, bol riadne zistený skutkový stav, keď vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie následkov pracovného úrazu u žalobcu a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil. Súd prvej inštancie predmetnú vec aj správne právne posúdil, avšak pri výpočte výšky mimoriadneho zvýšenia za bolesť i sťaženie spoločenského uplatnenia pochybil, keď si správne použité ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. si s poukazom na bod I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky zle vyložil. Z ust. § 11 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.8.2004, vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto predpisom je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá sa vzťahuje na posudzovaný prípad, keďže k pracovnému úrazu u žalobcu došlo pred účinnosťou zák.č. 437/2004 Z.z., dňa 7.5.2003, a ktorú vyhlášku správne aplikoval aj súd prvej inštancie. 40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje priznanie odškodnenia žalobcu, ktorý ma nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť i na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie aj náležite a dostatočne odôvodnil a s týmto jeho odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Následky pracovného úrazu u žalobcu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil, nevyplývajú len z tvrdení samotného žalobcu, ale aj zo záverov znaleckých posudkov. Preto námietky žalovaného a intervienta, že u žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa s podmienkami pre priznanie mu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. 41. Podľa ust § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť, čo správne zohľadnil aj súd prvej inštancie. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, i nad základný počet bodov zistený lekárom, a to v zmysle zásady spravodlivej nápravy. Čo sa týka miery spoluzavinenia určenou súdom prvej inštancie u žalobcu vo výške 20 %, s týmto sa odvolací súd tiež stotožnil, nakoľko táto miera spoluzavinenia zodpovedá výsledkom šetrenia pracovného úrazu, a to z Protokolu Inšpektorátu práce v Žiline č.k. ŤPÚ-02/2003-IZA/14-IP1/P-j42-03-pre BA zo dňa 11.6.2003. Preto námietky žalobcu, ako aj žalovaného a intervienta ohľadom takto určenej výšky spoluzavinenia zo strany žalobcu neboli dôvodné. 42. Bolestné sa poskytuje podľa ust. § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, pri jeho liečení a po ňom, pričom liečením sa rozumie nielen doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda od začiatku do skončenia liečenia, ako aj bolesť, ktorou trpí poškodený, napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Odškodnenie za bolesť pritom patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť následnú (§ 2 písm. c/ cit. vyhlášky), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo znaleckého posudku bolo preukázané, že u žalobcu boli na tele pri horení prítomné popáleniny III. stupňa, čo znamená, že boli poškodené hlboké štruktúry kože a podkožia, svalov a šliach, pričom tieto boli lokalizované najmä na hlave, krku, chrbte a prsiach. II. stupňové popáleniny boli lokalizované na horných končatinách na bruchu a dolnej časti chrbta. Nakoľko za II. stupňové popáleniny treba považovať aj odberové miesta po odbere kože, bolo u žalobcu poškodené takmer celé telo okrem rúk, nôh, tváre a zadku. U takto vážnych popáleninách vždy dochádza k infekcii v defektoch, čo sa stalo aj u žalobcu. Mal enormné bolesti, sprevádzané opakovanými bolestivými preväzmi (strhávanie obväzov z ranových plôch), opakovanými operáciami a reoperáciami (transplantácia kože) ako i bolestivou rehabilitáciou. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 A.. K. mal ďalej za preukázané, že žalobca bol 26 dní v umelom bezvedomí na riadenom dýchaní, pretože mal ťažko poškodené pľúca následkom ich pomliaždenia ako aj komplikácie dlhodobej pľúcnej ventilácie. Trpel zápalmi pľúc ako i odumretej kože a ranových plôch, opakovanými infúziami a transfúziami ako aj dlhodobou a bolestivou rehabilitáciou. Enormne bolestivá rehabilitácia, ktorú žalobca absolvoval opakovane, spočívala v uvoľňovaní stuhnutých horných končatín obojstranne, chrbtice a trupu. S poukazom na odborné medicínske závery znalca v oboch znaleckých posudkoch (č. 1/2010, č. 1/2013) vyplýva, že následky úrazu a priebeh liečby, boli pre žalobcu obzvlášť bolestivými a preto je jeho stav treba považovať za stav hodný osobitného zreteľa. U žalobcu tak boli splnené podmienky pre zvýšenie odškodnenia náhrady za bolesť. 43. Sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie úplné vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom živote, ap. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u žalobcu došlo v dôsledku utrpeného úrazu k vážnemu poškodeniu jeho zdravia. Žalobca má pocit menejcennosti, nakoľko je zohavený, pred úrazom veľa športoval, hral futbal, lyžoval a chodil na túry. Po úraze nemôže vykonávať žiadnu športovú ani fyzickú aktivitu. Je uzavretý, nechodí do spoločnosti a nepracuje a prestal sexuálne žiť s manželkou. Jeho zdravotný stav je po úraze nepriaznivý, je mladý a trvalými následkami úrazu bude stigmatizovaný celý život. Následkom úrazu sa mu podstatne horšila kvalita života v telesnej ako aj psychickej rovine. Položka "252"- vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy spočíva v strate záujmu žalobcu sa pracovne, spoločensky, športovo vyžívať. Aj keď bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nenavýšil, je podľa jeho názoru plne opodstatnené. Súdny znalec A.. W. v znaleckom posudku č. 77/2014 uviedol, že so stanovením diagnózy "252", ktorú určil znalec A.. K. v posudku č. 1/2010 v hodnote 600 bodov sa stotožňuje a že sú splnené podmienky na jej zvýšenie na dvojnásobok, teda na 1200 bodov. Podľa názoru znalca pracovný úraz zasiahol žalobcu vo veku, kedy mal perspektívu ďalšieho pozitívneho pracovného, ako aj osobnostného vývoja. V dôsledku úrazu stratil možnosť pracovného uplatnenia s primeraným finančným ohodnotením, znížila sa kvalita jeho partnerského vyžitia a oslabená bola jeho rola v domácnosti, kde žije. V dôsledku duševnej poruchy je málo vitálny, stratil životnú istotu, znížilo sa jeho sebavedomie, je trvalo pesimisticky naladený a sociálne sa izoluje. Psychické ťažkosti sa u neho vyvíjajú v jednoznačne príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Predpoklad zásadného obratu nemožno očakávať, skôr sa dá predpokladať ďalšia progresia trvalých osobnostných zmien v dôsledku prekonanej kombinovanej traumy. S poukazom na odborné medicínske závery znalcov v oboch znaleckých posudkoch (č. 1/2010, č. 77/2014) v dôsledku úrazu je žalobca vylúčený z uspokojovania rôznych jeho potrieb oproti stavu pred úrazom (pracovné a športové), čím je dôvodné navýšenie položky "252" z 600 na 1200 bodov podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. 44. V danom prípade boli splnené predpoklady, za ktorých možno zvýšiť výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovené najvyššie limity v § 7 ods. 2 vyhlášky č- 32/2,1965 Zb. Za primerané zvýšenie odškodnenia u žalobcu považoval aj odvolací súd 15-násobok, a to aj v porovnaní s obdobnými prípadmi, kedy poškodení utrpeli poškodenie zdravia v podobnom rozsahu a s takýmto zvýšením sa stotožnil aj žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu intervienta. Žalobcom požadované zvýšenie odškodnenia nepovažoval odvolací súd za primerané. Súd prvej inštancie však pri výpočte mimoriadneho zvýšenia sťaženia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia použil nesprávny výklad ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky, v zmysle ktorej treba vychádzať pri zvýšení náhrady odškodnenia zo základného počtu bodov stanoveného v znaleckom posudku a svojim názorom, že dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať najmä z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky, najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov a priznal 15 - násobné zvýšenie bolestného pri tých položkách, kde boli znalcom stanovené najvyššie sadzby odškodnenia ("243c, 243b, 55" vo výške 481,5 bodu) .S poukazom na uvedené určil mimoriadne zvýšenie bolestného žalobcu nasledovne: 481,5 bodov x 60 Sk x 15 (mimoriadne zvýšenie) - 20% (zavinenie žalobcu) / 30,126 = 11.508 Eur. Odchýlil sa tak aj od ustálenej súdnej praxe vychádzajúcej pri zvýšení odškodnenia zo základného bodového hodnotenia znalcom. Tiež pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie konštatoval, že súdny znalec A.. K. v znaleckom posudku č. 1/2010 stanovil hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu na 1237,5 bodov, pričom vychádzal pri mimoriadnom zvýšení zo 600 bodov x 60x 15-násobok- 20%, t.j. / 30,126 v sume 14 340 Eur. 45. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie inak vecne správny podľa § 388 C.s.p. zmenil, a to vzhľadom na nesprávne vyčíslenie výšky mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc zo zvýšenia základného bodového ohodnotenia znalcami. Bolestné bolo vyčíslené znalcom na 1795,5 bodov, a to pri dvojnásobnom zvýšení pri položkách 243c, 243b a 55 - 481 bodov a pri zvýšení o polovicu pri položkách 246 a 78- 120 b bodov. Vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia 1194 bodov priznal odvolací súd žalobcovi mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť pri tomto základnom bodovom ohodnotení 1194 bodov x 60 x 15-násobok = 1 074 600 - 20% (spoluzavinenie) = 859 680 Sk, t.j. 28 536,15 Eur - 734,41 Eur (22 134 Sk) vyplatených žalobcovi Sociálnou poisťovňou, teda v sume 27 801,74 Eur a mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia zo základného počtu 637,5 bodov (v znalcom vyčíslení 1237,56 bodov pri položke 252 bolo zvýšenie na 2- násobok, t.j. na 600 bodov), teda 637,65 x 60 x 15- násobok - 20% (spoluzavinenie) = 459 000 Sk, t.j. 15 236, 01 Eur - 280,92 Eur (8463 Sk) vyplatených žalobcovi Sociálnou poisťovňou, teda 14 955,09 Eur. Spolu tak priznal žalobcovi nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 42756,83 Eur. 46. V prípade zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie tak došlo v podstate len vo výpočte priznania mimoriadneho zvýšenia odškodnenia žalobcovi za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia pri vychádzaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné dopĺňať a pri rovnakom právnom i vecnom posúdení veci. 47. V ostatnej časti nároku žalobu žalobcu odvolací súd zamietol. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na ich čiastočný úspech v odvolacom konaní. O náhrade trov prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie, ktorý si o nich vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku podľa vtedy účinnom ust. § 151 ods. 3 O.s.p. (teraz § 262 ods. 2 C.s.p.). 49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).