Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899837 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1103899837.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu OP-TECH s. r. o., Bezručova 211, 756 61 Rožnov pod Radhoštěm, Česká republika, IČO: 25 360 400, zast. advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 915/9, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, zast. JUDr. Oliver Korec, advokát, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 2.938.564,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/205/2003-754 zo dňa 2.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/205/2003-754 zo dňa 2.10.2014 potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného vo výške 11.365,63 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh žalobcu, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 93.689,51 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcu zároveň zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 7.674,31 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.04.2003 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.938.564,72 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia poistného plnenia z poistnej zmluvy. Návrh bol odôvodnený tým, že na spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. bola postúpená pohľadávka spoločnosti T-REAS, s.r.o. z titulu poistného plnenia žalovaného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2000, na ktoré poistné plnenie spoločnosti T-REAS, s.r.o. vznikol nárok z dôvodu poistnej udalosti zo dňa 30.05.2000. Poistnou udalosťou bol požiar T. S. spoločnosti T-REAS v areáli spoločnosti AGROSÚČA, a.s. v G. S., založený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa po vykonanom vlámaní, následkom ktorého bol zničený uskladnený tovar spoločnosti T-REAS, s.r.o., ktorý sa v tomto čase v predmetnom sklade nachádzal. Spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. hodnotu zničeného tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o. určila v súlade s deklarovanou cenou dovezeného tovaru podľa dodávateľských faktúr na 3.232.388,87 eur, s poukazom na inventúrny súpis tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o. zo dňa 31.05.2000 a znalecký posudok U.. W. M. Č.. XXX/XXXX zo dňa 31.08.2000. Spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. vo svojom podaní uviedla, že žalovaný svoj dlh voči spoločnosti T- REAS, s.r.o. uznal čo do dôvodu listom zo dňa 14.12.2000. Spolu s nárokom na poistné plnenie spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. v žalobnom návrhu požadovala od žalovaného aj zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 01.01.2001 do zaplatenia vo výške 17,6 % ročne a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný namietal nedôvodnosť žalobného návrhu, nakoľko v prípade škodovej udalosti nešlo o požiar ako o náhodnú živelnú udalosť, ale o vandalský čin po vykonanom vlámaní, ktorý je z poistného plnenia vylúčený. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu spoločnosti OP-TECH, spol. s r.o. s tým, že zmluva o postúpení pohľadávky na výplatu poistného plnenia zo spoločnosti T-REAS, s.r.o. na spoločnosť OP- TECH zo dňa 29.01.2001 je neplatná s poukazom na skutočnosť, že takúto neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky konštatoval aj Colný úrad Trenčín. Žalovaný namietal pre prípad, ak by v danom prípade išlo o poistnú udalosť, že výška uplatneného nároku nie je správna z dôvodu, že hodnota zničeného tovaru spoločnosti T-REAS bola nižšia, ako tvrdí spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o.. Tvrdil, že hodnota tovaru môže byť správne určená len znaleckými posudkami znalca U.. A. D. Č.. XX/XX/XX zo dňa 29.07.2000 a znalca U.. A. Š. Č.. XX/XXXX zo dňa 19.07.2000 ako aj znalca U.. J. I. Č.. X/XXXX zo dňa 24.06.2000, ktoré boli vyhotovené na účely trestného konania a predstavuje hodnotu 14.747.219,- Sk. Žalovaný ďalej namietal pre prípad, že by išlo o poistnú udalosť, že poistený pri prevádzke súkromného T. S. porušoval povinnosti podľa poistných podmienok, čo žalovaného oprávňuje primerane znížiť poistné plnenie. Žalovaný tiež namietal, že nie je v omeškaní s plnením poistného plnenia z dôvodu, že mu bola predbežným opatrením Colného úradu Trenčín č. XXXX-XXX-X/XXXX zo dňa 02.04.2001 uložená povinnosť zdržať sa nakladania s plnením z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX a že mu bolo exekučným príkazom Colného úradu Trenčín č. XXXX-XXX-X/XXXX zo dňa 27.06.2001 uložená povinnosť vyplatiť pohľadávku dlžníka T-REAS, s.r.o. na účet Colného úradu v Trenčíne. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 26Cb/205/2003-401 zo dňa 03.09.2009 pripustil na návrh zmenu účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 O.s.p. a ďalej pokračoval v konaní so spoločnosťou Profit real Žilina, spol. s r.o., Tajovského 5, Žilina. Podaním zo dňa 08.09.2011 spoločnosť Profit real Žilina, s.r.o. oznámila Krajskému súdu v Bratislave, že so spoločnosťou Betting & Odds Servis, s.r.o., Žilina, uzatvorila dňa 26.08.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou na túto spoločnosť postúpila v konaní uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom ako aj všetky práva s ňou spojené, preto Krajský súd uznesením č.k. 2Cob/148/2011-581 zo dňa 21.09.2011 pripustil návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 13.03.2013 spoločnosť Betting & Odds Servis, s.r.o. navrhla, aby do konania na jej miesto vstúpila spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. s poukazom na Zmluvu o spätnom postúpení pohľadávok zo dňa 19.02.2013 uzatvorenou medzi spoločnosťou Betting & Odds Servis, s.r.o. a spoločnosťou Profit real Žilina, s.r.o. a s poukazom na Zmluvu o spätnom postúpení pohľadávok zo dňa 20.02.2013 uzavretou medzi spoločnosťou Profit real Žilina, s.r.o. a spoločnosťou OP-TECH, spol. s r.o. a s tým súvisiaci prechod predmetnej pohľadávky na spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o.. Súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 O.s.p. pripustil uznesením 26Cb/205/2003 zo dňa 20.05.2013 a ďalej pokračoval v konaní už so spoločnosťou OP- TECH, spol. s r.o.. Súd prvého stupňa poukázal na rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj predloženými listinným dôkazmi a v pôvodnom rozhodnutí vo veci uzavrel, že list žalovaného zo dňa 14.12.2000 nie je možné považovať za uznanie dlhu, nakoľko neobsahuje prejav vôle o uznaní dlhu ani údaj o ukončení vyšetrenia škodovej udalosti a nebol podpísaný v súlade s údajmi z obchodného registra o konaní a podpisovaní za spoločnosť Allianz poisťovňa a.s.. Ďalej súd dospel k záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001 v znení dodatku č. 1 z 30.01.2001 odporuje zákonu, v tomto prípade Colnému zákonu, nakoľko sledovala účel, ktorým bolo ukrátenie Colného úradu Trenčín ako veriteľa spoločnosti T-REAS, s.r.o. na colnom dlhu. Nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, súd preto žalobný návrh rozsudkom č.k. 26Cb/205/2003-519 zo dňa 29.11.2010 zamietol. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/148/2011-613, 2Cob/149/2011 zo dňa 20.03.2012 zrušil a vrátil vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, že pohľadávka pôvodného žalobcu bola v priebehu konania postúpená ďalšiemu subjektu - spoločnosti Profit real Žilina, s.r.o., pričom súd tým, že uznesením zo dňa 03.09.2009 zámenu na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. pripustil, vychádzal z existencie pohľadávky pôvodného žalobcu voči žalovanému. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa došiel k záveru o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001 predčasne a bez vykonania všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, neuviedol ako sa vysporiadal s rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní na č.l. 309, 320, 322 ako aj s obsahom spisu Colného úradu Trenčín. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu ďalej nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie za účelom zistenia, či predmetná škodová udalosť nebola poistným rizikom podľa čl. 2 bod 2 písm. a) VPP. Odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa vykonať dokazovanie ohľadom hodnoty zničeného tovaru, a to za predpokladu, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a že mu vzniklo právo na poistné plnenie podľa čl. 2 VPP. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa síce správne konštatoval výluku z poistenia podľa čl. 7 ods. 8 písm. b) VPP, nevenoval však dostatočnú pozornosť skúmaniu, či zahŕňa poistenie pre prípad požiaru podľa čl. 2 bod 2 písm. a) VPP. V intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa pribral do konania znalca, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity so sídlom v Žiline uznesením č.k. 26Cb/205/2003-704 za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Znalecký posudok bol súdu prvého stupňa doručený dňa 25.06.2014. Súd prvého stupňa doručil znalecký posudok tak žalobcovi ako aj žalovanému s tým, aby sa k znaleckému posudku vyjadrili. Žalovaný si povinnosť ustanovenú súdom splnil a písomne súdu oznámil, že nemá žiadne výhrady k znaleckému posudku. Žalobca sa k znaleckému posudku nevyjadril a uviedol, že si dal vyhotoviť súbežne znalecký posudok ústavom, pričom však nepozná jeho závery. Z toho dôvodu nepristúpil k vyjadreniu k už zaslanému znaleckému posudku. Súd prvého stupňa konštatoval, že vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku považoval za nadbytočné a nehospodárne z dôvodu, že k poistnej udalosti došlo dňa 30.5.2000, kedy došlo k požiaru T. S. spoločnosti T-REAS v areáli spoločnosti AGROSÚČA, a.s. v G. S.. Požiar bol založený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa a po vykonanom vlámaní a jeho následkom bol zničený uskladnený tovar, ktorý sa v tomto čase v predmetnom sklade nachádzal. Súd prvého konštatoval, že sa stotožnil so závermi znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 12.6.2014, ktorý plnohodnotne zodpovedal na všetky kladené otázky. Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na 2.10.2014 o 11.00 hodine. Konštatoval, že dňa 1.10.2014, t.j. jeden deň pred pojednávaním právny zástupca žalobcu doručil do podateľne súdu písomné podanie zo dňa 29.09.2014 (pred písomným podaním doručil podanie faxom na súd z toho istého dňa, čas podania faxu: 17:10 hod.), ktorým požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania v predmetnom konaní z dôvodu kolízie termínu pojednávania s inými pojednávaniami, a to: - verejné zasadnutie vo veci vedenej pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. OTp/98/2014, konaného dňa 02.10.2014 o 11.45 hod.. Uviedol, že väzobná vec má prednosť pred ostatnými pojednávaniami, - ďalej uviedol, že pojednávanie vo veci sp. zn. 37P/300/2014 je vedené pred Okresným súdom Bratislava III, dňa 02.10.2014 o 12.30 hod.. Súd vyššie uvedené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu neakceptoval z dôvodu, že ak ospravedlnil účastník svoju neúčasť na pojednávaní časovou kolíziou s iným súdnym sporom, môže byť takéto ospravedlnenie dôvodné len vtedy, ak súdu oznámi také konkrétne údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť, najmä aké iné pojednávanie mu bráni v účasti, v akej veci, na akom súde, kedy sa o ňom dozvedel a že časovú kolíziu viacerých pojednávaní nie je možné vyriešiť inak. Písomné ospravedlnenie deň pred pojednávaním súdu, o ktorom ospravedlňujúci sa účastník konania vedel dlhší čas predtým - mesiac vopred, nie je dostatočným ospravedlnením neúčasti z dôvodu a ospravedlnením mimoriadnej udalosti včas, ktorá nastala bezprostredne pred konaním súdu mimo vôle a bez zavinenia ospravedlňujúceho sa účastníka konania. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na ust. § 119 ods. 1 a 2 O.s.p.. Súd ďalej konštatoval, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie vo veci sp. zn. 26Cb/205/2003 dňa 03.09.2014, upovedomenie obhajcu v trestnej veci OTp/98/2014 vedenej pred Okresným súdom v Trnave, stanovené na deň 02.10.2014 v čase o 11:45 hod. prevzal e- mailom až dňa 25.09.2014 v čase o 14:42 hodine. Bolo jeho povinnosťou súdu bezodkladne oznámiť, že predmetnú vec nie je možné vyriešiť inak. Naviac z upovedomenia obhajcu v trestnej veci OTp/98/2014 ani z ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, ktorého z obvinených právny zástupca žalobcu v trestnom konaní obhajuje. Konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 37P/300/2014 sa súd prvého stupňa ani nezaoberal, pretože táto vec sa pojednávala až o 12:30 hod. a nekolidovala s prejednávanou vecou 26Cb/205/2003. Súd prvého stupňa poukázal na judikatúru ústavného súdu a zdôraznil, že posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Súd má za to, že v prejednávanej veci účastníkovi konania vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšom súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v naznačenom smere odvolacím súdom a z vykonaného dokazovania má za nesporné, že spoločnosť T-REAS, s.r.o. ako právny predchodca žalovaného, spoločnosť Allianz poisťovňa, a.s., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným k 01.01.2003, uzatvorili dňa 28.02.2005 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie tovarových zásob spoločnosti T-REAS, s.r.o. nachádzajúcich sa v súkromnom T. S. prevádzkovanom spoločnosťou T-REAS, s.r.o. v areáli AGROSÚČA, a.s. v G. S., a to pre prípad poškodenia požiarom, úderom blesku, výbuchom a nárazom alebo zrútením lietadla pre prípad poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou a vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní. Dojednaná výška poistnej hodnoty bola 3.319.391,89 eur (100.000.000,- Sk). Uviedol, že súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky pre prípad poškodenia veci spoločnosti Allianz poisťovňa, a.s. v znení zo dňa 23.01.1997. Medzi účastníkmi je ďalej nesporné, že rovnaké tovarové zásoby boli pre rovnaké prípady poistené aj u Dopravnej poisťovne, a.s., dojednaná poistná hodnota bola v tomto prípade 331.939,19 eur (10.000.000,- Sk). Vec bola teda viacnásobne poistená a celková poistná hodnota, na ktorú boli tovarové zásoby spoločnosti T-REAS, s.r.o. poistené, bola 3.651.331,08 eur (110.000.000,- Sk). Súd prvého stupňa zdôraznil, že z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že požiar súkromného T. S. prevádzkovaného spoločnosťou T-REAS, s.r.o. v areáli spoločnosti AGROSÚČA, a.s. v G. S. zo dňa 30.05.2005 bol ako škodová udalosť zapríčinený úmyselným konaním doposiaľ neznámeho páchateľa po vykonanom vlámaní do tohto súkromného T. S.. Súd má za to, že v prejednávanej veci je medzi účastníkmi sporná otázka, či v prípade škodovej udalosti sa jedná o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok odporcu, a to podľa čl. 2 VPP, alebo či je škodová udalosť z poistenia vylúčená v zmysle čl. 7 VPP. Súd prvého stupňa sa zameral v intenciách odvolacieho súdu na výklad týchto dvoch článkov. Poistná zmluva na poistenie majetku medzi žalovaným a spoločnosťou T-REAS, s.r.o., sa riadi ustanoveniami § 788 až § 815 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX, t.j. ku dňu 28.02.2000 a s poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa teda posúdil poistnú zmluvu podľa ust. § 788 ods. 1 až 3 Obč. zák., poukázal na ust. § 797 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka ako i na ust. § 806 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa poukázal na znenie čl. 2 ods. 1 poistných podmienok, podľa ktorého poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená: a) požiarom, b) úderom blesku, c) výbuchom, d) nárazom alebo zrútením lietadla s posádkou, jeho častí alebo pádom nákladu. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) poistných podmienok platí, že za požiar sa považuje oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril mimo určené ohnisko. Za požiar sa nepovažuje skrat elektrického vedenia sprevádzaný svetelným prejavom a pôsobením tepla. Podľa čl. 7 ods. 1 poistných podmienok platí, že poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená: a) krádežou, vlámaním, b) lúpežou spáchanou vo vnútri budovy alebo na pozemku v mieste poistenia, c) lúpežou pri preprave poistenej veci, d) vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní. Podľa čl. 7 ods. 7 poistných podmienok platí, že vandalským činom sa po vykonanom vlámaní rozumie úmyselné zničenie alebo poškodenie poistených vecí páchateľom krádeže vlámaním do poistenej budovy spôsobom uvedeným v čl. 7 ods. 3 poistných podmienok. Súd prvého stupňa konštatoval, že podľa čl. 7 ods. 8 písm. b) poistných podmienok platí, že poistenie pre prípad poškodenia vecí krádežou vlámaním alebo lúpežou a na vandalský čin v súvislosti s konaním takejto tretej osoby sa bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny nevzťahuje na škodu na poistených veciach a súvisiace náklady spôsobené požiarom, výbuchom alebo vodou unikajúcou z vodovodného zariadenia. Uviedol, že podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak takáto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Poukázal tiež na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti či zrozumiteľnosti. Tieto pochybnosti má súd odstrániť výkladom založeným jednak na jazykovom vyjadrení právneho úkonu a jednak skúmaním vôle (úmyslu) konajúcich osôb. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaný tvrdí, že čl. 2 VPP predstavuje poistenie vzťahujúce sa na živelné udalosti v dôsledku náhodilosti. Žalobca je toho názoru, že poistenie v zmysle čl. 2 sa nemôže vzťahovať len na živelné pohromy, a preto pod náhodilosťou sa má rozumieť akákoľvek skutočnosť, ktorá nastala mimo vôľe pôsobenia poisteného, t.j. spoločnosti T-REAS, s.r.o.. V zmysle čl. 2 ods. 2 sa za požiar považuje oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril mimo určené ohnisko. Definícia požiaru v zmysle čl. 2 ods. 2 VPP používa slovné spojenie „oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril...“. Zo slovného spojenia „oheň, ktorý vznikol“ nie je možné určiť, či vznikol náhodilou živelnou udalosťou alebo pôsobením tretej osoby, no druhá časť vety „alebo sa vlastnou silou rozšíril...“ jasne poukazuje na náhodilú živelnú udalosť, ktorá je v podobe vlastnej sily ohňa. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že z uvedeného vyplýva, že za oheň, ktorý následne prepukol v požiar je možné považovať živelnú udalosť v dôsledku náhodilosti, ktorá mala za následok vznik ohňa alebo jeho rozšírenie mimo určené ohnisko. Ak by sa mal pod definíciu požiaru v zmysle čl. 2 ods. 2 VPP subsumovať stav, keď požiar vznikne v dôsledku konania tretích osôb, definícia pojmu požiar by musela nutne obsahovať slovné spojenia typu „oheň, ktorý bol založený“, alebo „oheň, ktorý bol rozšírený konaním človeka“ a pod.. Naproti tomu, čl. 7 VPP poisťuje prípady poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou. V ods. 1 tohto článku sú presne vymedzené poistné nebezpečenstvá, ktoré spadajú do tejto skupiny poistných rizík. Medzi takéto nebezpečenstvá patrí aj prípad, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní. Z uvedeného vyplýva, že ak vznikne škoda na poistenej veci v dôsledku vandalského činu pri uskutočnenom vlámaní, poistenému vznikne právo na poistné plnenie. Tento článok priamo predpokladá konanie tretích osôb, v dôsledku ktorého vznikne škoda na poistenej veci. Súd prvého stupňa poukázal na to, že Všeobecné poistné podmienky sú systematicky rozdelené na poistné nebezpečenstvá, v rámci ktorých sa nachádzajú poistiteľom predvídané poistné riziká. V prípade, ak by nastala poistná udalosť, ktorú je možné subsumovať pod poistné riziká upravené v rôznych „skupinách“ poistných nebezpečenstiev a s rôznymi podmienkami pre výplatu poistného plnenia, takéto dojednané poistné podmienky by boli neurčité a z toho dôvodu neplatné. Na základe uvedeného súd prvého stupňa ustálil, že poistenie požiaru spôsobeného vandalským činom pri vykonanom vlámaní nie je možné súčasne považovať za poistné riziko v zmysle čl. 2 a zároveň aj za poistné riziko v zmysle čl. 7 Všeobecných poistných podmienok. Súd zdôraznil, že čl. 2 ods. 2 VPP predstavuje poistenie pre prípady živelnej udalosti, pričom čl. 7 VPP sa vzťahuje na konkrétne konanie tretích osôb. Škodová udalosť - požiar spôsobený vandalským činom po uskutočnenom vlámaní nie je poistnou udalosťou v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. a) VPP, teda nejde o požiar ako náhodnú živelnú udalosť, ako ho v tomto ustanovení definujú poistné podmienky. Súd prvého stupňa uzavrel, že predmetná škodová udalosť preto do úvahy neprichádza len ako poistná udalosť v zmysle čl. 7 ods. 1 poistných podmienok. V zmysle poistných podmienok sa jedná o vandalský čin pri vykonanom vlámaní. Podľa čl. 7 ods. 8 písm. b) VPP je škoda spôsobená vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní z poistenia vylúčená, pokiaľ sa jedná o požiar, výbuch alebo škody spôsobené vodou z vodovodných zariadení. Jedná sa o tzv. vylúčenie z poistenia, resp. poistnú výluku. Súd prvého stupňa konštatoval, že argumentácia žalobcu ohľadom použitia rôznych spojok (čl. 7 ods. 1 písm. d) - vandalský čin pri uskutočnenom vlámaní, čl. 7 ods. 2 a čl. 7 ods. 7 - vandalský čin po uskutočnenom vlámaní) nemá vplyv na posúdenie otázky, či poistná udalosť sa bude posudzovať podľa čl. 2 alebo čl. 7 Všeobecných poistných podmienok. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001. Konštatoval, že v čl. VIII. ods. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky je vyjadrená vôľa zmluvných strán podriadiť túto zmluvu právnemu poriadku Českej republiky. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 9 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ako aj na § 554 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Pohledávku lze zajistit i postoupením pohledávky dlužníka nebo pohledávky třetí osoby. Z tohto paragrafového znenia je zrejmé, že zákon nestanovuje nevyhnutné náležitosti zmluvy o zaistení pohľadávky. Okrem označenia zmluvných strán, postupovanej pohľadávky a pohľadávky, ktorá má byť zaistená, by z obsahu zmluvy malo byť zrejmé, že postúpená pohľadávka je len zaisťovací prostriedok. Súd prvého stupňa konštatoval, že Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jednak označené zmluvné strany, jednak v čl. I. ods. 1 vymedzuje pohľadávku, ktorá sa má zmluvou o postúpení zaistiť a v čl. I. ods. 2 je určená postupovaná pohľadávka. Rovnako tak v čl. I. ods. 2 je vyjadrené, že postúpená pohľadávka je len zaisťovací prostriedok, a to slovami: „Za účelem zajištění pohledávky postupníka, specifikované v ods. 1,....“. Poukázal tiež na čl. VII. Zmluvy, ktorý obsahuje záväzok postupníka postúpiť pohľadávku späť postupcovi za podmienok, že pohľadávka špecifikovaná v čl. I. ods. 1 bude zo strany postupcu splnená. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že z hľadiska obsahového je Zmluva o postúpení v súlade s § 554 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukázal na § 37 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že čl. I. ods. 2 zmluvy o postúpení pohľadávky vymedzuje pohľadávku, ktorá sa má postúpiť, nasledovne: ... „se postupitel zavazuje postoupit postupníkovi veškeré současné a budoucí nároky a práva, vzniklé z pojistné údálosti číslo XXXXXXXXXX, likvidované Allianz pojišťovnou a.s. podle pojistné smlouvy číslo XXXXXXXXX, na jejímž základě postupiteli vznikla pohledávka na výplatu pojistného plnění, jehož přiznaná výše k dnešnímu dni činí 14.747.219,- Sk.“ Súd prvého stupňa konštatoval, že postupovaná pohľadávka je teda identifikovaná štyrmi prvkami a to: 1. Pohľadávka vznikla z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX 2. Poistná udalosť je likvidovaná Alianz poisťovňou a.s. 3. Poistná udalosť je likvidovaná podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX 4. Priznaná výška k poistného plnenia ku dňu podpisu Zmluvy je 14.747.219,- Sk Súd prvého stupňa uviedol, že k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem označenia účastníkov zmluvy patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá nutne musí zahŕňať riadne označenie postupiteľovho dlžníka a popis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne určito - tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupníka. Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa týka predovšetkým vymedzenia postupovanej pohľadávky. Súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právní úkony vyjádřené slovy je třeba vykládat nejenom podle jejich jazykového vyjádření, ale zejména též podle vůle toho, kdo právní úkon učinil, není-li tato vůle v rozporu s jazykovým projevem. Súd prvého stupňa zdôraznil, že spoločnosť T-REAS, s.r.o. mala svoj tovar poistený v Allianz poisťovni a.s. a T. S. v Dopravnej poisťovni a.s.. Poistná zmluva č. XXXXXXXXX, ktorá sa uvádza pri identifikovaní postúpenej pohľadávky bola uzavretá medzi spoločnosťou T-REAS, s.r.o. a Dopravnou poisťovňou a.s., pričom Dopravná poisťovňa a.s. eviduje poistnú udalosť pod číslom XXXXXXXXXX tak, ako sa to uvádza v Zmluve o postúpení pohľadávky. Priznaná výška poistného plnenia znejúca na sumu 14.747.219,- Sk a informácia o Allianz poisťovni a.s. ako o subjekte, ktorý likviduje poistnú udalosť jednoznačne preukazujú pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s.. Súd prvého stupňa uzavrel, že z takto vymedzenej pohľadávky nie je možné zistiť plnenie ktorej poisťovne je predmetom postúpenia vzhľadom na to, že poistná zmluva a poistná udalosť sú označené tak, že ide o plnenie z Dopravnej poisťovne a.s. a označenie, že poistná udalosť je likvidovaná Allianz poisťovňou a.s. a priznaná výška poistného plnenia naznačujú, že ide o plnenie z Allianz poisťovne a.s.. Nejednoznačné vymedzenie a označenie pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia, nie je možné odstrániť ani pomocou výkladového pravidla upraveného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pohľadávka, ktorá sa postupovala v posudzovanej zmluve nie je jasne identifikovaná, a na základe takto identifikovanej pohľadávky nie je možné určiť, či ide o pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s. alebo voči Dopravnej poisťovni a.s.. Takýto právny úkon nie je podľa záverov súdu prvého stupňa určitý. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky za účelom zaistenia je neplatná z dôvodu neurčitosti. Túto absolútnu neplatnosť nie je možné podľa platného právneho stavu zhojiť ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Poukázal na to, že účastníci konania síce zmluvu o postúpení uzavreli dňa 30.01.2001 Dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení identifikovali, že sa jedná o pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s. a zmenili článok I. ods. 2, avšak Dodatok nemá vplyv na absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže samotná Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná od svojho vzniku. Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že plnomocenstvo, na základe ktorého konal O.. M. a podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávky ako aj Dodatok č. 1, bolo udelené X. Z., konateľom spoločnosti T-REAS, s.r.o., a nie spoločnosťou, má za to, že iba sama spoločnosť s ručením obmedzeným môže udeliť plnomocenstvo, aby za ňu konal zástupca. Plnomocenstvo, na základe ktorého konal O.. M. bolo udelené X. Z. a nie samotnou spoločnosťou T-REAS, s.r.o., ktorá evidovala pohľadávku. Vzhľadom na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky za účelom zaistenia zo dňa 29.01.2001 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.01.2001 je neplatná, pretože je neurčitá, súd prvého stupňa uzavrel, že na spoločnosť OP-TECH, spol. s r.o. tak neprešli práva zo škodovej udalosti a na podanie návrhu nebola aktívne legitimovaná. V ďalšom súd prvého stupňa v zmysle intencie odvolacieho súdu nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v súvislosti s určením hodnoty tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o., ktorý bol zničený pri poistnej udalosti. V znaleckom posudku ústav konštatoval, že nemôže určiť hodnotu poisteného tovaru vzhľadom na to, že nemal k dispozícii žiadne vzorky tovaru a uvedený tovar nikdy nevidel, pred ani po požiari. Vzhľadom na uvedené Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity nevedel špecifikovať konkrétny druh tovaru, jeho kvalitu, značku, módnosť ani rok výroby, a preto sa nevedel vyjadriť k celkovej finančnej hodnote, ktorú by bolo potrebné vynaložiť na kúpu rovnakého alebo obdobného tovaru. V znaleckom posudku bolo poukázané na vypracované znalecké posudky v rámci trestného konania, v zmysle ktorých bol poistený tovar hodnotený ako zastaralý, poškodený a demódny. Ústav súdneho inžinierstva dal preto preskúmať znalecké posudky uvedené v spisovom materiáli znalcovi K. I., ktorý konštatoval, že obuv je zničená požiarom, preto nie je možné určiť kvalitatívnu úroveň obuvi pred touto udalosťou. Stav obuvi, popisovaná na základe dodacích listov a fotodokumentácie nezodpovedá skutočnej realite, preto znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný pánom J. I., z dôvodu odbornejšieho opisu z pohľadu technologického vyhotovenia obuvi, je najviac dôveryhodným opisom skutkového stavu. Preto odporučil prijať závery vyplývajúce z tohto znaleckého posudku. Pokiaľ ide o textilný tovar, ktorý bol hodnotený U.. A. Š., súdnou znalkyňou, zdôraznil, že táto vo svojom znaleckom posudku konštatovala, že ceny textilných výrobkov, uvedené v inventúrnom súpise k 31.05.2000 sú reálne, a to aj napriek ich demódnosti a morálnej zastaralosti v dôsledku doby ich výroby. Hodnota lyžiarskeho viazania, ktorá bola posudzovaná znalcom U.. Š. D., ktorý určil hodnotu vecí ku dňu požiaru vo výške 29.390,06 eur, bola ustálená na základe tej skutočnosti, že viazanie čo do funkčnosti by bolo spôsobilé používania bez záruky kvality a bezpečnosti, nakoľko sa jedná o 10-ročný výrobok s morálnym a fyzickým opotrebením. Keďže súd nemal k dispozícii žiaden iný znalecký posudok, ktorý by sa venoval poistenému lyžiarskemu viazaniu, prijal záver znalca U.. D. o hodnote ním posudzovaného tovaru. Súd prijal záver znalca K. I. a konštatoval, že v prípade, ak by bolo v konaní potrebné riešiť otázku hodnoty poisteného tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o., súd by vychádzal z hodnoty zistenej v znaleckých posudkoch zabezpečených orgánmi činnými v trestnom konaní, tzn. súd by vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných súdnymi znalcami J. I., U.. Š. D. W. U.. A. Š.. Súd si osvojil dôvodnú pochybnosť, ktorú v konaní namietal žalovaný, že žalobca v konaní nepreukázal, že tovar posudzovaný U.. W. M.Í. je totožný s tovarom, ktorý bol zničený pri škodovej udalosti. U.. M. je navyše zapísaný v zozname znalcov Krajského súdu v Ostrave pre odbor ekonomika, odvetvie cena a odhady hnuteľností, motorových vozidiel, oceňovanie cenných papierov a akcií, podnikov, obchodných podielov a nehmotného investičného majetku, preto je jeho odbornosť z pohľadu súdu prvého stupňa vo vzťahu k posudzovaniu hodnoty obuvi minimálne otázna. Súd prvého stupňa uzavrel, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia v zmysle § 120 odsek 1 O.s.p.. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania priznal žalovanému, ktorý bol v spore úspešný. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žalobca poukázal na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a namietal, že konaním súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súdom prvého stupňa neboli vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o odňatie konania pred súdom, poukázal na to, že na pojednávanie konané dňa 2.10.2014 riadne ospravedlnil neúčasť na tomto pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa neakceptoval a tým odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukázal na to, že nemôže sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca sledoval žiadosťou o odročenie pojednávania oddialenie meritórneho rozhodnutia vo veci, nakoľko takýto skutkový záver nevyplýva zo žiadnych skutočností predložených súdu prvého stupňa podaním zo dňa 1.4.2014, ktorým žalobca žiadal pojednávanie odročiť. Z predvolania vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. OTp/98/2014 je zrejmé, že ide o výsluch obžalovaného nariadený súdom za účelom prejednania žiadosti obvineného o prepustenie väzby na slobodu, pričom takéto verejné zasadnutie má prednosť pred ostatnými pojednávaniami v iných netrestných veciach, keďže sa na ňom rozhoduje o osobnej slobode obvineného, teda o práve chránenom Ústavou SR. Zdôraznil, že z ustálenej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že vo väzobných veciach musia súdy konať neodkladne, bez prieťahov, pričom termín verejného zasadnutia sa musí konať v zákonom stanovenej lehote a jeho odročenie nie je možné bez existencie výnimočne vzniknutej situácie. Rovnako sa žalobca nestotožnil s tvrdením, že pojednávanie nariadené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37C/300/2014 nekolidovalo s nariadeným pojednávaním na súde prvého stupňa z dôvodu, že nie je časovo možné zúčastniť sa dvoch pojednávaní súčasne. Konanie vo veciach maloletých má zákonnú prednosť vyjadrenú ust. § 176 ods. 3 O.s.p. a je potrebné vo veci rozhodnúť do 6 mesiacov. V danej veci tak bolo potrebné zvažovať, práva koho budú pred nekonaním pojednávania na verejnom zasadnutí dotknuté najmenej. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že v danej veci tak tým, že súd pojednávanie viedol, poškodil práva žalobcu, nakoľko vzhľadom a stav veci, ako aj právo na navrhovanie dôkazov v konaní s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. za súčasnej vedomosti súdu o tom, že žalobca si nechal vypracovať nový znalecký posudok a konal bez toho, aby prejednal nové listinné dôkazy za účasti žalobcu. Uviedol, že ak má súd prvého stupňa za to, že žalobca nepožiadal súd o odročenie pojednávania v 3-dňovej lehote, mohol uplatniť postup podľa § 147a O.s.p., ak by došiel k záveru, že sú dané zákonné podmienky na takýto postup, avšak nedodržanie lehoty nemožno prenášať do zániku dôvodnosti na odročenie pojednávania. Rovnako nemožno ani uvažovať o substitučnom zastúpení, nakoľko spis má viac ako 700 strán a s pripojenými spismi má viac ako 1000 strán, čo vylučuje samo osebe možnosť substitučného zastúpenia. Podľa žalobcu je zrejmé, že v prípade odročenia pojednávania by práva žalovaného neboli vôbec dotknuté, avšak v prípade pojednávania bez žalobcu práva dotknuté boli a boli porušené v celom rozsahu. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci ohľadom neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.1.2001 a jej dodatku zo dňa 30.1.2001 je neplatná, pričom má za to, že súdom určený výklad o dôvodoch neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu ich neurčitosti v rozsahu už nie je ex lege vôbec možný, ak súd prvého stupňa týmto konaním contra lege mení už právoplatné rozhodnutie súdu v podobe uznesenia vydaného podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. a § 92 ods. 3 O.s.p. o zmene žalobcu v danej právnej veci na základe totožnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.1.2001 v znení jej dodatku zo dňa 30.1.2001. Podľa žalobcu nemôže už právoplatné rozhodnutie meniť, pričom uznesenie vydané podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. je podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. formálne a materiálne záväzné pre všetkých účastníkov konania. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 107a Občanského soudního řádu, podľa ktorého má-li žalobce za to, že po zahájení řízení nastala právní skutečnost, v níž právní předpisy spojují převod anebo přechod práva anebo povinnosti účastníka řízení, o niž v řízení jde, může navrhnout, aby nabyvatel práv anebo povinností vstoupil do řízení místo dosavadního účastníka. Jestliže postupník svým vstupem do řízení na místo žalobce souhlasí a prokáže-li, že smlouva o postoupení pohledávky byla uzavřena, soud tomuto návrhu vyhoví. S poukazom na uvedené je zrejmé, že v časti platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky je táto otázka dňom právoplatnosti uznesenia o zámene účastníkov konania právoplatne rozhodnutá a záväzná ako pre súd, tak aj pre účastníkov konania. Žalobca poukázal na to, že tým, že žalovaný voči tomuto uzneseniu odvolanie nepodal, stalo sa uznesenie záväzným aj voči nemu a bolo tak právoplatne rozhodnuté o tom, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Uvedené sa týka aj právneho názoru súdu týkajúceho sa podpísania zmluvy O.. M., ktorý tiež súd tým, že zmenu účastníka povolí, nie je možné skúmať. Súd v tejto súvislosti uzavrel, že vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná a kto ju podpísal, a účastníci ju považovali za platnú a uvedené nebolo sporné ani medzi pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom, podľa žalobcu súd prvého stupňa nemohol dospieť k záverom uvedeným na strane 11 až 14 rozsudku, nakoľko tak išiel proti vôli samotných účastníkov konania, pre ktorých je táto zmluva dostatočne zrozumiteľná a jasná a sám sa v tejto časti právneho názoru odchýlil od svojho názoru, ktorý vyslovil v rozsudku zo dňa 29.11.2010, č.l. 519. Ďalej uviedol, že súd nesprávne posúdil vec v časti poistného plnenia na vylúčenie z poistenia. Mal za to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.3.2012, č.k. 2Cob/148/2011-613, pričom sa nevysporiadal s otázkou nastolenou týmto uznesením najmä čo sa týka práva na poistné plnenie, keď doplnené dokazovanie súd v odvolaním napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil. Bez vykonania ďalšieho dokazovania v naznačenom smere, ktorý sa týkal hmotného posúdenia právneho nároku na poistné plnenie v predmete tzv. poistného krytia škody, súd vyhodnotil uvedenú udalosť, pri ktorej prišlo k poškodeniu tovaru právneho predchodcu žalobcu ako škodovú udalosť v predmete poistnej udalosti v zmysle článku 7 ods. 1 poistných podmienok, teda o vandalský čin pri vykonanom vlámaní. Ďalej súd konštatoval, že podľa článku 7 ods. 8 písm. b/ Všeobecných poistných podmienok je škoda spôsobená takýmto činom z poistenia vylúčená, tzv. výluka z poistenia. Súd uviedol, že poistenie sa na predmetnú poistnú udalosť nevzťahuje, a preto žalovaný odmietol v súlade s dohodnutými Všeobecnými poistnými podmienkami plnenie správne. Podľa žalobcu je podstatné pre ustálenie právneho charakteru škodovej udalosti nepochybne výklad celého znenia poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok a nie len izolovaný výklad niektorých ustanovení Všeobecných poistných podmienok. Tvrdil, že v rámci vymedzenia negatívnych skutočností poistným rizikám čl. 3 - 7 Všeobecných poistných podmienok má v texte výluku pre požiar, čo takisto preukazuje a odôvodňuje to, že požiar podľa Všeobecných poistných podmienok nemôže byť chápaný len ako živelná udalosť. Rovnako tomu nasvedčuje aj to, že pri čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok je prítomný aj ako poistné riziko výbuch. Ďalej je potrebné uviesť, že čl. 7 Všeobecných poistných podmienok pozná poistné riziko v čl. 1 písm. d/ ako vandalský čin pri uskutočnenom vlámaní, tu je najdôležitejšie, že je použitá spojka a slovné spojenie „pri“, pričom v čl. 7 ods. 7 je uvedené: krádeže vlámaním po vandalskom čine, čo je podstatný rozdiel, ďalej v čl. 7 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok sa rovnako uvádza: po uskutočnenom vlámaní, pričom sa odkazuje na ods. 6, kde je zrejmá pisárska chyba, má sa na zreteli ods. 7, keďže ods. 6 upravuje prepravované veci, čo je úplne iné riziko. Súd nesprávne posúdil podľa názoru žalobcu skutočnosť, že predmetná škodová udalosť nie je ani poistnou udalosťou podľa čl. 7 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok, nakoľko nevzal do úvahy samotnú skutočnosť, že poistné krytie podľa čl. 7 Všeobecných poistných podmienok zahŕňa vandalský čin vrátane požiaru pri uskutočnenom vlámaní. Má za to, že právne ustálenie a výklad poistného krytia len pre skutočnosť náhodilosti ako živelnej udalosti nie je na mieste. Požiar ako udalosť, ktorá spôsobí škodu je škodovou udalosťou, pričom základom požiaru, ktorý vyplýva aj z definičného prvku je oheň ako predmet a podstatná príčina požiaru. Všeobecné poistné podmienky neobsahujú žiadnu definíciu vzniku požiaru ako náhodilú udalosť, práve naopak, jej vznik viažu na akúkoľvek príčinu a spôsob. Následne rozšírenie požiaru vlastnou silou požiaru je prírodnou vlastnosťou ohňa, avšak môže byť riadené mimo ohniska aj úmyselne konaním tretej osoby alebo sa rozšíri len vlastnou silou. Tieto skutočnosti súd vôbec neposúdil vo vzťahu k škodovej udalosti a najmä vo vzťahu k dôkazom, ktoré preukazujú vznik a rozšírenie požiaru, pričom takéto dôkazy obsahuje trestný spis. Ide o konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalobcom predložený znalecký posudok je nadbytočný. Má za to, že s týmto záverom súdu nie je možné sa stotožniť, taktiež nie je možné sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, keď konštatoval, že znalecký posudok č. 8/2014 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zodpovedá na všetky podstatné skutočnosti. Poukázal na to, že ústav súdneho inžinierstva mal zodpovedať na 9 otázok, pričom z vypracovaného znaleckého posudku je zrejmé, že tento zodpovedal iba na jednu z položených otázok a ostatné zadané otázky zostali bez relevantnej odbornej odpovede. Uviedol, že v znaleckom posudku sú uvedené vo vzťahu k hodnote zničeného tovaru neprípustné právne úvahy najmä v časti, kde je tvrdené, že spoločnosť dodávateľa v čase vystavenia faktúr nevykonávala podnikateľskú činnosť, avšak takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania najmä z trestného spisu vedeného v Českej republike. Znalecký ústav mal základnú úlohu, ktorá spočívala v tom, aby určil cenu zničeného tovaru v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste, ktorú Všeobecné poistné podmienky právne definovali ako novú hodnotu. Pre určenie novej hodnoty boli základnými ukazovateľmi miesto poistenia, druh a kvalita poisteného tovaru. Žalobca zdôraznil, že znalecký ústav v rámci vypracovaného znaleckého posudku nevyvinul a nevykonal ani jeden úkon smerujúci k potrebe zabezpečenia poznania druhu a kvality predmetného tovaru a následne prípadného porovnateľného tovaru. Rovnako ako znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ktoré predstavujú v tomto konaní listinné dôkazy prevzaté z trestného spisu, znalecký ústav prevzal ako východisko ukazovatele definičné prvky z účtovníctva, ktoré však majú výpovednú hodnotu pre určenie samotnej trhovej hodnoty najmä vo vzťahu k zazmluvnenému odberateľovi v Ruskej federácii. Žalobca zdôraznil, že znalecký ústav konštatoval, že vzhľadom na neprítomnosť vzoriek tovaru a súčasne z dôvodu, že tovar nevideli pred ani po požiari, že nevie špecifikovať druh tovaru čo do kvality, značky, módnosti roku výroby, a preto nevie určiť hodnotu, z ktorej by bolo možné určiť tzv. novú hodnotu pre účely konania. Záverom žalobca zdôraznil, že znalecký posudok je nepresvedčivý, keďže znalecký ústav v prvom rade nevykonal samotné znalecké dokazovanie čo do kvality a hodnoty zničeného tovaru, a v tomto smere nevykonal žiadne znalecké úkony k zisteniu kvality a spracovaniu tovaru. Tým, že súd pojednával dňa 2.10.2014 bez žalobcu a nevysporiadal sa s návrhom žalobcu na vykonanie nového znaleckého posudku, je zrejmé, že aj v tomto smere došlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom, pričom k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom došlo tým, že súdom vykonané dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom na základe uznesenia zo dňa 20.3.2012 nezodpovedá tomu, k čomu zaviazal súd prvého stupňa odvolací súd. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že pri rozhodovaní o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu skúma súd, či formálne nastala skutočnosť, ktorá môže mať za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Poukázal na to, že preukázanie formálnej skutočnosti je postačujúce z toho dôvodu, že inštitút účastníctva konania je inštitútom procesného práva, zatiaľ do posudzovanie vecnej legitimácie je inštitútom hmotného práva. Preto posudzovanie otázky aktívnej legitimácie navrhovateľa prináleží súdu až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky a dodatok č. 1 boli uzatvorené v roku 2001 a k podaniu žalobného návrhu došlo v roku 2003. Ak by sa vychádzalo z argumentácie navrhovateľa, prvostupňový súd by bez toho, aby rozhodol vo veci samej (teda žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa), nemohol pripustiť zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Takýto stav je však neakceptovateľný. Na základe vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že otázka aktívnej legitimácie žalobcu je otázkou, ktorú súd zodpovedá až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Nie je úlohou súdu, aby otázku rozhodovania vo veci samej riešil ako otázku predbežnú, iba pre účely rozhodnutia podľa § 92 O.s.p.. Komplexným hodnotením právneho nástupníctva a tým, či sú naplnené predpoklady pre právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej právnej úpravy sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej. Ide o pochybnosť žalobcu v otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a keď súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť tejto zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, žalovaný zdôrazňuje, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu o tom, že pohľadávku určuje aj výška vyjadriteľa peňažnej hodnoty dôvod jej vzniku najmä čo do právneho nároku v podobe povinného subjektu. Súd v rozsudku citoval ust. § 554 českého Občanského zákonníka a zdôraznil, že samotní účastníci zmluvy o postúpení musia rozhodnúť, ako vymedzia postúpenú pohľadávku tak, aby bola jasná a zrozumiteľná. Štyri identifikačné znaky postupovanej pohľadávky určili zmluvné strany Zmluvy o postúpení, a preto nie je možné v súčasnosti tvrdiť, že postupovaná pohľadávka bola vymedzená len niektorými z týchto identifikačných znakov. Má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky neurčuje jasne a určito, ktorá pohľadávka je predmetom postúpenia, prvostupňový súd teda správne rozhodol o absolútnej neplatnosti posudzovaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu k znaleckému posudku vypracovanému Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zdôraznil, že znalecký posudok je vypracovaný s najvyššou odbornosťou a kvalitou, ktorú mohol Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity poskytnúť. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa o tom, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity nezodpovedal na všetky súdom zadané otázky a že nevykonal žiadne znalecké úkony. Zdôraznil, že základnou úlohou Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity bolo určiť hodnotu zhoreného tovaru v T. S. v reáli AGROSÚČA, a.s. v G. S., ktorú je nutné na mieste poistenia vynaložiť na znovunadobudnutie nového tovaru rovnakého druhu a kvality ku dňu vzniknutej poistnej udalosti. Z uvedeného vyplýva, že na určenie hodnoty zhoreného tovaru bolo potrebné poznať druh a kvalitu tohto tovaru. Poukázal na to, že hoci výrobcovia toho-ktorého tovaru vedia poskytnúť informácie týkajúce sa výrobného procesu, použitých materiálov a pod. nemôžu ani nevedia poskytnúť informácie týkajúce sa kvality tovarov, a to z toho dôvodu, že nemajú vedomosť o fyzickom poškodení svojich výrobkov u jednotlivých odberateľov. Posudzovanie kvality tovaru, ktorý sa nachádzal v colnom sklade nie je možné zameniť s posudzovaním informácií o kvalite výrobkov, ktoré by boli poskytnuté výrobcami týchto tovarov. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity nemohol hodnotiť kvalitu zhoreného tovaru len na základe informácií poskytnutých od výrobcov tovaru a bez fyzickej ohliadky daného tovaru. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity postupoval podľa názoru žalovaného správne, keď konštatuje, že bez ohliadky zhoreného tovaru a z predložených podkladov nebolo možné špecifikovať konkrétny druh tovaru, jeho kvalitu, značku, módnosť, rok výroby a pod.. Poukázal tiež na to, že ak dal žalobca vypracovať ďalší znalecký posudok, je toho názoru, že v zmysle vyššie uvedeného tento znalecký posudok by v konaní nepriniesol žiadne nové relevantné zistenia, nakoľko reálna ohliadka tovaru pred a po požiari, ktorá je nevyhnutným predpokladom určenia druhu a kvality zničeného tovaru, už nie je možná. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil pokiaľ ide o výklad článku 2 ods. 2 VPP a čl. 7 ods. 1 VPP uviedol, že súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o výklad týchto článkov, dospel k správnemu právnemu záveru. Zdôraznil, že v zmysle čl. 2 ods. 2 je požiar vymedzený nasledovne: „oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril mimo určené ohnisko“. Súhlasí s tvrdením súdu, že zo slovného spojenia „oheň, ktorý vznikol“ nie je možné určiť, či vznikol náhodilou živelnou udalosťou alebo konaním tretej osoby. Keďže požiar, ktorý zničil poistený tovar, bol zapríčinený konaním neznámeho páchateľa, škodová udalosť predstavuje poistené nebezpečenstvo v zmysle čl. 7 ods. 7 Všeobecných poistných podmienok. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozdielne slovné spojenia „pri“ a „po“, uvádza, že čl. 7 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok definuje poistné riziká, z ktorých poistenému vznikne právo na poistné plnenie, pričom jedno z takýchto rizík je podľa písm. d/ vandalský čin pri uskutočnenom vlámaní. Článok 7 ods. 7 Všeobecných poistných podmienok poskytuje definíciu pojmu „vandalská čin po vykonanom vlámaní...“. Pri analýze čl. 7 Všeobecných poistných podmienok je vidno, že ods. 1 vymedzuje poistné riziká nasledovne: a/ krádežou vlámaním, b/ lúpežou spáchanou vo vnútri budovy alebo na pozemku v mieste poistenia, c/ lúpežou pri preprave poistenej veci, d/ vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní. Následne odseky 3, 5, 6 a 7 predstavujú definície poistných rizík upravených v čl. 7 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok. Pri použití logického výkladu ako aj systematického výkladu nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, ku ktorému dospel súd prvého stupňa. Ako prvý je vykladaný pojem „krádežou vlámaním“, druhý je vykladaný pojem „lúpežou spáchanou vo vnútri budovy alebo na pozemku v mieste poistenia“, ďalej sú vysvetlené podmienky výplaty poistného plnenia pre prípad „lúpeže pri preprave poistenej veci“, a následný odsek poskytuje definíciu „vandalský čin po vykonanom vlámaní“. Z uvedeného je zrejmé, že čl. 7 ods. 7 predstavuje definíciu pojmu použitého v čl. 7 ods. 1 písm. d/, hoci sú v týchto pojmoch použité iné slovné spojenia. Z týchto dôvodov žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.1.2015 v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 6.420,93 eur, ďalej si uplatnil DPH vo výške 20 % v sume 1.260,59 eur a režijný paušál v sume 8,39 eur, ako aj DPH z tohto režijného paušálu, taktiež si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 5.4.2016, v zmysle ust. § 13a ods. 4, a to vo výške 1 základnej tarifnej sadzby v sume 3.151,46 eur, DPH 630,29 eur, hodnotu režijného paušálu 8,58 eur a DPH z režijného paušálu v sume 1,71 eur. Celkovo si uplatnil právny zástupca žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 11.165,63 eur. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o námietku žalobu, že súd prvého stupňa porušil základné právo žalobcu a odňal mu možnosť konať pred súdom tým, že pojednával dňa 2.10.2014 bez jeho účasti napriek tomu, že sa dňa 1.10.2014 právny zástupca žalobcu ospravedlnil z tohto pojednávania, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práv žalobcu a nebolo odňaté jeho právo na konanie pred súdom. Odvolací súd poukazuje na ust. § 119 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust. § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenia pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Je nesporné, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie vo veci sp. zn. 26Cb/205/2003 dňa 03.09.2014, tak ako to vyplýva z doručenky založenej v súdnom spise. Upovedomenie obhajcu v trestnej veci OTp/98/2014 vedenej pred Okresným súdom v Trnave, stanovené na deň 02.10.2014 v čase o 11:45 hod. prevzal právny zástupca žalobcu e-mailom dňa 25.09.2014 v čase o 14:42 hod.. Bolo jeho povinnosťou súdu prvého stupňa bezodkladne oznámiť, že predmetnú vec nie je možné vyriešiť inak (napr. substitučným zastúpením). Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že z upovedomenia obhajcu v trestnej veci OTp/98/2014 ani z ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, ktorého z obvinených právny zástupca žalobcu v trestnom konaní obhajuje a že je jeho účasť v tomto konaní nevyhnutná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ktorý vyslovil, že kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného na účely odročenia riadne a včas nariadeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (I. ÚS 68/98). Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že písomné ospravedlnenie deň pred pojednávaním, o ktorom vedel účastník konania dlhší čas - v tomto konaní mesiac vopred - nie je dostatočným ospravedlnením neúčasti z dôvodu a ospravedlnením mimoriadnej udalosti včas, ktorá nastala bezprostredne pred konaním súdu mimo vôle a bez zavinenia ospravedlňujúceho sa účastníka konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Právny zástupca žalobcu si však túto povinnosť nesplnil, keďže z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny zástupca žalobcu vedel, že v trestnej veci OTp/98/2014 vedenej pred Okresným súdom v Trnave je stanovené pojednávanie na 2.10.2014 v čase o 11:45 hodine už dňa 25.9.2014, avšak ospravedlnenie na súd z predmetného pojednávania v tejto veci vedenej pod sp. zn. 26Cb/205/2003 doručil súdu prvého stupňa až dňa 1.10.2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si túto povinnosť, ktorú mu ukladá § 119 ods. 2 O.s.p. nesplnil. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že konaním súdu prvého prvého stupňa tým, že pojednával bez účasti právneho zástupcu žalobcu a že neakceptoval jeho ospravedlnenie, nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces a nebolo mu odňaté právo na konanie pred súdom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní týkajúcu sa posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 29.1.2001 je neplatná. Je nesporné, že v čl. VIII. ods. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky je vyjadrená vôľa zmluvných strán podriadiť túto zmluvu právnemu poriadku Českej republiky. Podľa ust. § 554 Obč. zák. pohledávku lze zajistit i postoupením pohledávky dlužníka nebo pohledávky třetí osoby. Je nesporné, že Zmluva o postúpení obsahuje označené zmluvné strany, v čl. I. ods. 1 vymedzuje pohľadávku, ktorá sa má zmluvou o postúpení zabezpečiť a v čl. I. ods. 2 je určená postupovaná pohľadávka. Rovnako tak v čl. I. ods. 2 je vyjadrené, že postúpená pohľadávka je len zabezpečovací prostriedok, a to slovami: „Za účelom zajištění pohledávky postupníka, specifikované v ods. I.,....“ Čl. VII. Zmluvy obsahuje záväzok postupníka postúpiť pohľadávku späť postupcovi za podmienok, že pohľadávka špecifikovaná v čl. I. ods. 1 bude zo strany postupcu splnená. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatoval, že z hľadiska obsahového je Zmluva o postúpení v súlade s § 554 Obč. zák.. Podľa § 37 Obč. zák. právní úkon musí být učiněn svobodně a vážně, určitě a srozumitelně, jinak je neplatný. Právny úkon, jehož předmětem je plnění nemožné, je neplatný. Právní úkon není neplatný pro chyby v psaní a počtech, je-li jeho význam nepochybný. Je nesporné, že čl. I. ods. 2 Zmluvy o postúpení vymedzuje pohľadávku, ktorá sa má postúpiť, nasledovne: ... „se postupitel zavazuje postoupit postupníkovi veškeré současné i budoucí nároky a práva, vzniklé z pojistené údálosti číslo XXXXXXXXXX, likvidované Allianz pojišťovnou a.s. podle pojistné smlouvy číslo XXXXXXXXX, na jejímž základě postupiteli vznikla pohledávka na výplatu pojistného plnění, jehož přiznaná výše k dnešnímu dni činí 14.747.219,- Sk.“. Spoločnosť T-REAS, s.r.o. mala svoj tovar poistený v Allianz poisťovni a.s. a colný dlh v Dopravnej poisťovni a.s.. Poistná zmluva č. XXXXXXXXX, ktorá sa uvádza pri identifikácii postúpenej pohľadávky, bola uzavretá medzi spoločnosťou T-REAS, s.r.o. a Dopravnou poisťovňou a.s., pričom Dopravná poisťovňa a.s. eviduje poistnú udalosť pod číslom XXXXXXXXXX tak, ako sa to uvádza v Zmluve o postúpení pohľadávky. Priznaná výška poistného plnenia znejúca na sumu 14.747.219,- Sk a informácia o Allianz poisťovni a.s. ako o subjekte, ktorý likviduje poistnú udalosť jednoznačne preukazujú pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s.. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa má za to, že z takto vymedzenej pohľadávky nie je možné zistiť plnenie, ktorej poisťovne je predmetom postúpenia vzhľadom na to, že poistná zmluva a poistná udalosť sú označené tak, že ide o plnenie z Dopravnej poisťovne a.s. a označenie, že poistná udalosť je likvidovaná Allianz poisťovňou a.s. a priznaná výška poistného plnenia naznačujú, že ide o plnenie z Allianz poisťovne a.s.. Nejednoznačné vymedzenie a označenie pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia, nie je možné odstrániť ani pomocou výkladového pravidla upraveného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že pohľadávka, ktorá sa postupovala v posudzovanej zmluve jasne identifikovaná nebola, na základe takto identifikovanej pohľadávky nie je možné určiť, či ide o pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s. alebo voči Dopravnej poisťovni a.s.. Odvolací súd, súhlasne ako súd prvého stupňa má za to, že na základe tohto s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav, je Zmluva o postúpení pohľadávky za účelom zaistenia neplatná z dôvodu neurčitosti. Túto absolútnu neplatnosť nie je podľa platného právneho práva možné spätne zhojiť ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Je nesporné, že zúčastnené stany Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreli dňa 30.01.2001 Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení, v rámci ktorého sa zmluvné strany dohodli na inom znení tak, že presne identifikovali o akú pohľadávku sa jedná, a teda že ide o pohľadávku voči Allianz poisťovni a.s., avšak tento Dodatok nemá vplyv na absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže samotná Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná od samotného začiatku. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že takýto výklad súdu prvého stupňa nie je vôbec možný, a súd prvého stupňa týmto konaním contra lege mení už právoplatné rozhodnutie súdu v podobe uznesenia vydaného podľa ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. o zmene žalobcu v danej právnej veci na základe totožnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.1.2001 v znení jej dodatku zo dňa 30.1.2001, ktoré rozhodnutie by malo byť záväzné pre všetkých účastníkov konania ako aj pre samotný súd, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 92 ods. 3 veta prvá O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd teda nemá v rámci rozhodovania podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie o veci samej, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 42/2011. Z hore uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu skúma, či formálne nastala skutočnosť, ktorá môže mať za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Preukázanie formálnej skutočnosti je postačujúce z toho dôvodu, že inštitút účastníctva konania je inštitútom procesného práva, zatiaľ čo posudzovanie vecnej legitimácie je inštitútom hmotného práva. Preto posudzovanie otázky aktívnej legitimácie navrhovateľa prináleží súdu až v konečnom rozhodnutí. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva, že vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania žalobu a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil. Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne) sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že skutočnosť, že súd prvého stupňa vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, nemôže mať za následok automatické priznanie aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu a jej prechod na nového žalobcu. Uznesenie o pripustení zmeny účastníka spôsobuje to, že na miesto pôvodného žalobcu nastupuje nový žalobca. Pri zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním návrhu zachovanými, procesný nástupca musí prijať stav konania taký, aký je, a teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca. Z tohto vyplýva, že nedostatok aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu prechádza pri zmene účastníctva na nového žalobcu a samotné uznesenie o pripustení zmeny účastníka nemá na aktívnu legitimáciu žalobcu žiaden vplyv. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že Zmluva o postúpení pohľadávky je z hľadiska predmetu neurčitá, a preto je od samotného začiatku neplatná. Odvolací súd má za to, že žalobca nie je v predmetnej veci vzhľadom na uvedenú skutočnosť aktívne legitimovaný. Aj napriek tej skutočnosti, že súd prvého stupňa dospel k takémuto právnemu záveru a odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym záverom, súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu posudzoval aj Všeobecné poistné podmienky žalobcu, a to znenie ust. čl. 2 ods. 1 poistných podmienok, čl. 2 ods. 2 písm. a/ poistných podmienok ako aj ust. čl. 7 ods. 1 a ods. 7 a 8 poistných podmienok. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vyložil znenie uvedených článkov Všeobecných poistných podmienok, keď je nesporné, že podľa čl. 2 ods. 1 poistných podmienok platí, že poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistnej veci bola spôsobená: a) požiarom, b) úderom blesku, c) výbuchom, d) nárazom alebo zrútením lietadla s posádkou, jeho častí alebo pádom nákladu. Podľa ust. čl. 2 ods. 2 písm. a/ poistných podmienok platí, že za požiar sa považuje oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril mimo určené ohnisko. Za požiar sa nepovažuje skrat elektrického vedenia sprevádzaný svetelným prejavom a pôsobením tepla. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 poistných podmienok platí, že poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená: a) krádežou vlámaním, b) lúpežou spáchanou vo vnútri budovy alebo na pozemku v mieste poistenia, c) lúpežou pri preprave poistenej veci, d) vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní. Podľa ust. čl. 7 ods. 7 poistných podmienok platí, že vandalským činom sa po vykonanom vlámaní rozumie úmyselné zničenie alebo poškodenie poistených vecí páchateľom krádeže vlámaním do poistenej budovy spôsobom uvedeným v čl. 7 ods. 3 poistných podmienok. Podľa ust. čl. 7 ods. 8 písm. b/ poistných podmienok platí, že poistenie pre prípad poškodenia vecí krádežou vlámaním alebo lúpežou a na vandalský čin v súvislosti s konaním takejto tretej osoby sa bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny nevzťahuje na škodu na poistených veciach a súvisiace náklady spôsobené požiarom, výbuchom alebo vodou unikajúcou z vodovodného zariadenia. Definícia požiaru v zmysle čl. 2 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok používa slovné spojenie „oheň, ktorý vznikol alebo sa vlastnou silou rozšíril“. Zo slovného spojenia „oheň, ktorý vznikol“, aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné určiť, či vznikol náhodilou udalosťou alebo pôsobením tretej osoby, na ktorú - druhá časť vety „alebo sa vlastnou silou rozšíril“, poukazuje na náhodilú živelnú udalosť. Z uvedeného teda vyplýva, že za oheň, ktorý následne prepukol v požiar je možné považovať živelnú udalosť v dôsledku náhodilosti, ktorá mala za následok vznik ohňa alebo jeho rozšírenie mimo určené ohnisko. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že požiar, ktorý zničil poistený tovar bol zapríčinený konaním neznámeho páchateľa, škodová udalosť predstavuje poistné nebezpečenstvo v zmysle čl. 7 ods. 7 Všeobecných poistných podmienok, keďže práve v tomto článku sa hovorí o vandalskom čine spôsobenom konaním páchateľa. Žalobca ďalej poukazuje na rozdielne slovné spojenia „pri“ a „po“. Článok 7 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok definuje poistné riziká, z ktorých poistenému vznikne právo na poistné plnenie, pričom jedno z poistných rizík je vandalský čin pri uskutočnenom vlámaní. Odseky 3, 5, 6 a 7 čl. 7 predstavujú definície poistných rizík upravených v č. 7 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok. Pri použití logického výkladu z hľadiska náväznosti jednotlivých pojmov ako aj systematického výkladu je zrejmé, že ako prvý je výkladový pojem krádežou vlámaním, druhý je výkladový pojem lúpežou spáchanou vo vnútri budovy alebo na pozemku v mieste poistenia, ďalej sú vysvetlené podmienky výplaty poistného plnenia pre prípad lúpeže pri preprave poistenej veci a následný odsek poskytuje definíciu vandalský čin po vykonanom vlámaní. V čl. 7 ods. 7 je uvedené, že vandalským činom po vykonanom vlámaní sa rozumie úmyselné zničenie alebo poškodenie poistených vecí páchateľom krádeže vlámaním do poistenej budovy spôsobom uvedeným v ods. 3 písm. a/, c/, d/ tohto článku. Z uvedeného je teda zrejmé, že čl. 7 ods. 7 predstavuje definíciu podľa použitého čl. 7 ods. 1 písm. d/. Ak vznikla teda škoda na poistenej veci v dôsledku vandalského činu pri uskutočnenom vlámaní, poistenému vznikne právo na poistné plnenie. Tento článok priamo predpokladá konanie tretích osôb, v dôsledku ktorého vznikne škoda na poistenej veci. V prípade, ak by nastala poistná udalosť, ktorú je možné subsumovať pod poistné riziká upravené v rôznych „skupinách“ poistných nebezpečenstiev a s rôznymi podmienkami pre výplatu poistného plnenia, takéto dojednané poistné podmienky by boli neurčité a z toho dôvodu neplatné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že poistenie požiaru spôsobeného vandalským činom po vykonanom vlámaní, resp. pri vykonanom vlámaní, nie je možné súčasne považovať za poistné riziko v zmysle čl. 2 a zároveň aj za poistné riziko v zmysle čl. 7 Všeobecných poistných podmienok. Čl. 2 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok predstavuje poistenie pre prípady živelnej udalosti, pričom čl. 7 Všeobecných poistných podmienok sa vzťahuje na konkrétne konanie tretích osôb. Škodová udalosť - požiar spôsobený vandalským činom po uskutočnenom vlámaní nie je poistnou udalosťou v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok, teda nejde o požiar ako náhodnú živelnú udalosť, ako ho v tomto ustanovení definujú poistné podmienky. Predmetná škodová udalosť preto do úvahy prichádza len ako poistná udalosť v zmysle čl. 7 ods. 1 poistných podmienok. V zmysle poistných podmienok sa jedná o vandalský čin pri vykonanom vlámaní. Podľa čl. 7 ods. 8 písm. b) Všeobecných poistných podmienok je škoda spôsobená vandalským činom pri uskutočnenom vlámaní z poistenia vylúčená, pokiaľ sa jedná o požiar, výbuch alebo škody spôsobené vodou z vodovodných zariadení. Jedná sa o tzv. vylúčenie z poistenia, resp. poistnú výluku. Je nesporné, že poistenie podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2000 sa na predmetnú škodovú udalosť nevzťahuje a žalovaný preto poistné plnenie odmietol v súlade so svojimi poistnými podmienkami. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom použitia spojok, čl. 7 ods. 1 písm. d) - vandalský čin pri uskutočnenom vlámaní a čl. 7 ods. 2 a čl. 7 ods. 7 - vandalský čin po uskutočnenom vlámaní, toto nemá vplyv na posúdenie otázky, či poistná udalosť bude posudzovaná podľa čl. 2 alebo čl. 7 Všeobecných poistných podmienok. Z konštrukcie tohto článku zrejmé, v ods. 1 sú vymedzené poistné riziká, pričom ods. 3, ods. 5, ods. 6 a ods. 7 predstavujú konkretizáciu poistných rizík vyjadrených v odseku 1. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnej miere stotožnil. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo veci ohľadom znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným súdnym znalcom, Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v súvislosti s určením hodnoty tovaru spoločnosti T-REAS, s.r.o., ktorý bol zničený pri poistnej udalosti, odvolací súd aj napriek tomu, že bolo pôvodným rozhodnutím odvolacieho súdu stanovené pre prípad, že bude žalobca aktívne legitimovaný sa zaoberať aj hodnotou zničeného tovaru, predmetným znaleckým posudkom nevyhodnocoval závery tohto znaleckého posudku vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že žalobca v predmetnej veci nie je aktívne legitimovaný a podľa uzatvorenej poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, škodová udalosť - požiar spôsobený vandalským činom po uskutočnenom vlámaní nie je poistná udalosť v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok, teda nejde o požiar ako náhodnú živelnú udalosť, ako ho ustanovením definujú poistné podmienky, a preto nevznikla a povinnosť poisťovne aj z týchto dôvodov poistné zaplatiť. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 806 Obč. zák., podľa ktorého platí, že z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V rámci odvolacieho konania si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 23.1.2015 ako aj za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 5.4.2016. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 11.365,63 eur. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v sume 6.320,93 eur, DPH vo výške 1.260,59 eur ako aj režijný paušál v sume 10,07 eur,-. Taktiež mu priznal náhradu za úkon právnej pomoci - účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 5.4.2016 v zmysle ust. § 13a ods. 4 vyhlášky vo výške 1 základnej tarifnej odmeny v sume 3.151,46 eur, DPH vo výške 630,29 eur a režijný paušál v sume 10,29 eur. Celkovo priznal odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 11.365,63 eur a zaviazal žalobcu trovy právneho zastúpenia zaplatiť žalovanému k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.