Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/155/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104116952 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104116952.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: TATRA TRUCKS a.s., IČO: 01 482 840 Areál Tatry 1450/1, 742 21 Kopřivnice, Česká republika, proti žalovanému: L.. W. L. - W..L..W., L.: XX XXX XXX, W. X, N., o zaplatenie 1 377.922,15 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.10.2012 č.k. 30Cb/212/2004-137, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/212/2004-137 zo dňa 16.10.2012 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zaviazal napadnutým rozsudkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 377.922,15 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,6 % ročne od 18.12.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 2.789,95 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh žalovaného na prerušenie konania prvostupňový súd zamietol. Prvostupňový súd rozhodol na základe návrhu žalobu, ktorým sa tento domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 377.922,15 Kč s príslušenstvom titulom vydania neoprávneného majetkového prospechu, ktorý vznikol nesplnením záväzku prevzatého žalovaným, uhradiť daň z prevodu nehnuteľností, keď túto musel následne zaplatiť žalobca. Žalovaný namietal, že pred Okresným súdom Bratislava II je pod sp. zn. 21Cb/159/2002 vedené konanie o určenie platnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, ku ktorej prevodu sa vzťahovala povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností. Súd prvého stupňa posúdil žalobou uplatnený nárok žalobcu v súlade s § 373 v spojení s § 380 Obchodného zákonníka ako nárok na náhradu škody, pričom žalobca preukázal prevzatie povinnosti žalovaným, uhradiť menom žalobcu daň z prevodu nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. G. príslušnému finančnému úradu. Toto skutkové zistenie vyplývalo z čestného prehlásenia žalovaného zo 06.11.1998. Predmetnú daň uhradil žalobca. Žalovaný porušil povinnosť, ktorú na seba prevzal podpisom čestného prehlásenia. Prvostupňový súd dospel k záveru, že k ujme v žalovanej výške prišlo tým, že žalobca musel v zmysle § 380 Obchodného zákonníka vynaložiť náklady zodpovedajúce uhradenej dani v dôsledku úmyselného konania žalovaného, ktorý porušil svoju povinnosť prevzatú v čestnom vyhlásení a daň z prevodu nehnuteľností neuhradil. Prvostupňový súd konštatoval, že platobná neschopnosť žalovaného nie je dôvodom pre nepriznanie nároku žalobcu voči žalovanému a nezoberal sa ani tvrdeniami žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu kompenzáciou s protipohľadávkou žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný totiž protipohľadávku žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal jej vznik. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,6 % ročne od 18.02.2004, keď vychádzal z výšky diskontnej úrokovej sadzby NBS ku dňu omeškania sa žalovaného so zaplatením. Diskontná úroková sadzba NBS predstavovala 6 % ročne, preto prvostupňový súd posúdil žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 6,6 % ročne ako zákonný a v tejto výške ho žalobcovi priznal. O návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 21Cb/159/2002 rozhodol súd prvého stupňa tak, že tento zamietol. Okresný súd Bratislava II vo veci právoplatne rozhodol, keď rozsudok č.k. 21Cb/159/2002-92 zo dňa 29.01.2004 nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2004. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd v súlade s § 142 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 2.789,55 eur a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Proti tomuto rozsudku podal, čo do výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1 377.922,15 Kč s príslušenstvom ako aj proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania, v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie, a to z dôvodu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie odôvodnil žalovaný tým, že rozsudok trpí vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) a písm. f) O.s.p.. Žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a nevysporiadanie sa s námietkou neplatnosti čestného prehlásenia žalovaného, a to poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 z.č. 318/1992 Zb., ktoré vzhľadom na jeho verejnoprávnu povahu je kogentným ustanovením. Zároveň mal žalovaný za to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s ustanovením § 43 z.č. 511/1992 Zb. o zákaze prenosu daňovej povinnosti na iný subjekt. Žalovaný vo svojom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa nevysporiadanie sa s jeho námietkou kompenzácie nároku, ktorý žalobcu ani nevyzval, aby sa k tejto námietke žalovaného vyjadril. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.02.2013 žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vyjadrené v napadnutom rozsudku riadne a dostatočne zdôvodnené. Žalobca poukázal na skutočnosť, že námietku neplatnosti čestného prehlásenia žalovaný po prvýkrát vzniesol až vo svojom odvolaní, preto sa k tejto námietke súd prvého stupňa nemohol vyjadriť. Žalovaný nikdy neplatnosť čestného prehlásenia nenamietal, naopak sám platnosť dokumentu potvrdzoval celým svojím dovtedajším chovaním, keď dňa 08.03.2010 oznámil súdu, že jedná so žalobcom o vysporiadaní prejednávanej pohľadávky, žalobcu žiadal o odpustenie spôsobenej škody listom z 08.03.2010. Námietku poukazujúcu na § 43 z.č. 511/1992 Zb. žalobca tiež v celom konaní nezaznamenal. Podľa názoru žalobcu uvedené ustanovenie však nemá žiaden vplyv na predmet sporu, pretože sa týka právnych vzťahov medzi daňovým poplatníkom a správcom dane a nie vzťahov medzi dvoma súkromnoprávnymi subjektmi. Ak by zákonodarca zamýšľal uzákoniť neúčinnosť uvedených dohôd všeobecne, bolo by zbytočné v predmetnom ustanovení uvádzať „.... pre daňové konanie...“. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Na návrh žalobcu doručeného súdu dňa 04.09.2015 na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu odôvodneného tým, že v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Davidom Konczom, Exekútorský úrad Cheb, bola vykonaná dražba podniku právneho predchodcu žalobcu - TATRA a.s. a vydražiteľom je žalobca, na ktorého prešiel podnik právneho predchodcu žalobcu, rozhodol Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č.k. 1Cob/155/2013-170 zo dňa 09.11.2015, aby na miesto doterajšieho žalobcu TATRA a.s., IČO: 46 193 444 vstúpila do konania na strane žalobcu spoločnosť TATRA TRUCKS a.s., IČO: 01 482 840. Krajský súd výzvou zo dňa 09.11.2015 vyzval účastníkov v súlade s § 213 ods. 1, 2 O.s.p. na vyjadrenie sa k možnému použitiu § 489 Občianskeho zákonníka v danej veci. Účastníci sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadrili. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si návrhom uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažnej sumy 1 377.922,15 Kč, keď splnil za žalovaného peňažný záväzok zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorý záväzok prevzal žalovaný v čestnom prehlásení zo dňa 6.11.1998. Žalobca zaplatil za žalovaného daň vo výške 1 696 579,- Sk, čo predstavovalo 1 377.922,15 Kč. Súčasne si žalobca uplatnil ako nárok na náhradu škody náklady spojené s prevodom peňažnej čiastky vo výške 300,- Kč. Žalovaný namietal, že na Okresnom súde Bratislava II je pod sp. zn. 21Cb 159/2002 vedený súdny spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahovala daň z prevodu a prechodu nehnuteľností je predmetom tohto sporu a navrhol konanie vo veci prerušiť do rozhodnutia v uvedenom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, ďalej žalovaný namietal, že pokračujú a nie sú ukončené ústne a písomné rokovania so žalobcom ohľadom vysporiadania pohľadávky za uhradenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a nakoniec namietal, že pre žalobcu vykonával činnosť v súvislosti s vysporiadaním nehnuteľností žalobcu v SR, za čo od žalobcu neobdržal žiadnu odmenu. V posudzovanej veci vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu veci tak, ako tento zistil súd prvého stupňa a tento skutkový stav prevzal, pretože skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, majú podľa odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní. Nárok žalobcu však odvolací súd posúdil podľa § 489 Občianskeho zákonníka ako nárok zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi. Odvolací súd vyzval účastníkov, aby sa títo vyjadrili k odlišnému právnemu posúdeniu veci, pričom účastníci svoje právo v tomto smere nevyužili. V súlade s § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Medzi účastníkmi vznikol uzatvorením kúpnej zmluvy č. G. dňa 06.11.1998, predmetom ktorej bol predaj pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. za dohodnutú kúpnu cenu obchodnozáväzkový vzťah, v súvislosti s ktorým prevzal žalovaný záväzok zaplatiť v mene žalobcu ako predávajúceho daň z prevodu nehnuteľností prevádzaných predmetnou kúpnou zmluvou. Súd posúdil obsah čestného prehlásenia žalovaného zo 06.11.1998 ako jeho prejav vôle, ktorým sa zaviazal zaplatiť za žalobcu daň z prevodu nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou č. G., pričom žalobca vyjadril s takýmto postupom žalovaného konkludentne súhlas. Medzi účastníkmi vznikol záväzok súkromnoprávneho charakteru, ktorý nie je žiadnym spôsobom v rozpore s § 43 zákona č. 511/1992 Zb. o práve daní a poplatkov, keď platcom dane z prevodu nehnuteľností vo vzťahu k príslušnému daňovému úradu naďalej zostal žalobca a túto daň aj uhradil. Teda k prenosu daňovej povinnosti v tomto prípade neprišlo. Žalovaný však vo sfére súkromnoprávnych vzťahov v súlade s § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka prevzal na seba záväzok zaplatiť daň súvisiacu s prevodom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi. Takáto dohoda neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného o absencii posúdenia jeho protinároku súdom prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že žalovaný kompenzačnú námietku v konaní nevzniesol. Jeho vyjadrenie v liste adresovanom žalobcovi, ktorý ako listinný dôkaz súdu predložil a obsahom ktorého bolo poukázanie na činnosť žalovaného vykonávanú v prospech žalobcu, aby tak motivoval žalobcu k odpusteniu dlhu, nemôže súd posúdiť ako kompenzačnú námietku uplatnenú v konaní pre absencie prejavu žalovaného v tomto smere. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovanému sa prostredníctvom uplatnených dôvodov odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku a aj keď odvolací súd posúdil vec po právnej stránke odchylne, potvrdil v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu vecnej správnosti jeho výroku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol síce žalobca plne úspešný, avšak tento si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.