Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/564/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119869 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104119869.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: V.. I. H., F. 1, G., zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincova 35, Bratislava proti odporcovi: T. G., šéfredaktorka denníka C., U. X. XX/A, H., zastúpený: LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., Sartorisova 12, Bratislava, o uverejnenie tlačovej opravy, o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 19C/117/2004-315 zo dňa 03.05.2013, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 03.05.2013, č.k. 19C/117/2004-315 vo výroku v bode I. m e n í tak, že žalobný návrh z a m i e t a. Vo výroku v bode II. rozsudok p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške 66.- Eur za uhradený súdny poplatok a vo výške 1463,77 Eur na náhradu trov právneho zastúpenia, spolu v čiastke 1529,77 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol v merite veci takto: I. Žalovaný je p o v i n n ý uverejniť v denníku C. tlačovú opravu tohto znenia: V denníku C. zo dňa 18.02.2004 v článku názvu „Odvolať šéfku úradu? To nie je len tak“ od autora označeného „jc“ sme uverejnili nepravdivé informácie o pani V.. I. H., vedúcej služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie. Nepravdivé sú informácie obsiahnuté v nasledujúcich častiach článku: „Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade verejného obstarávania….“ „Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne Perspektíva N. H. vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na základe výsledkov konkurzu.“ „T. G. Šéfredaktora denníka C.“, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uvedené informácie sú nepravdivé a sú neoprávneným zásahom do práv p. V.. I. H.. II. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2004 domáhala uverejnenia opravy nepravdivých údajov podľa § 19 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Svoj návrh odôvodnila tým, že v denníku C. dňa 18.02.2004 bol uverejnený článok „Odvolať šéfku úradu? To nie je len tak“, autorom ktorého bol D. N.. Článok obsahuje množinu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov, z ktorých vyplýva, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka, za čo bola už dvakrát nadriadeným orgánom odvolávaná; vymenovala bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne C. N.. N. H. za vedúceho odboru dohľadu; pána N.. N. H. postavila mimo činnej štátnej služby až po kontrole z Úradu pre štátnu službu; dopustila sa konania, ktoré bolo označené pánom U. C. ešte v máji ako závažné služobné previnenie; nevykonala voči pánovi N.. N. H. žiadne kroky a teda naďalej pretrváva stav, keď pán N.. N. H. naďalej pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby. Ide o význam použitých slovných spojení, podľa ktorých je navrhovateľka predstavovaná ako osoba zneužívajúca svoje postavenie, prehliadajúca skutočnosti rozhodné pre náležitý výkon štátnej služby, no hlavne ako osoba, ktorá nie je spôsobilá pre výkon vedúcej služobného úradu, a to najmä v súvislosti s výberovým konaním, v ktorom by sa malo v blízkej budúcnosti, s prihliadnutím k času zverejnenia článku, rozhodovať o obsadení postu vedúcej služobného úradu na Úrade pre verejné obstarávanie. Pretože šéfredaktor nepostupoval v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 81/1966 Zb., navrhovateľka sa domáhala uloženia povinnosti uverejnenia opravy súdnou cestou. Odporca žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. Namietol, že konaním a postupom redaktora a šéfredaktora nedošlo k porušeniu ustanovenia tlačového zákona a ani práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Od pána Y., podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, majú vedomosť, že voči navrhovateľke bolo začaté disciplinárne konanie za to, že nekonala bezodkladne pri postavení N.. H. mimo činnú službu z dôvodu začatia trestného stíhania. Rozhodnutím disciplinárnej komisie bola navrhovateľka odvolaná z funkcie vedúcej služobného úradu. V dôsledku odvolania odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Po opätovnom rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré potvrdilo odvolanie z funkcie, sa navrhovateľka opätovne odvolala. Medzičasom navrhovateľke skončil mandát funkcie vedúcej osobného úradu. Navrhovateľka vymenovala pána H. za vedúceho oddelenia dohľadu napriek vedomosti, že bol podozrivý z trestného činu. Jeho vymenovanie oznámila užšiemu vedeniu úradu. Pána H. postavila mimo činnú službu nútene na príkaz Úradu pre štátnu službu. V čase napísania článku bolo na Úrade pre verejné obstarávanie oddelenie dohľadu, ktoré bolo zrušené až 08.04.2004 s účinnosťou od 20.04.2004, a pán H. mal byť vedúcim tohto oddelenia. V tomto prípade ide iba o nepresnosť označenia odbor - oddelenie. Táto chyba sa v žiadnom prípade nedotýka dobrého mena navrhovateľky. Navrhovateľka nekonala bezodkladne, keď nepostavila pána H. mimo činnú štátnu službu, ale až na základe kontroly a príkazu z Úradu pre štátnu službu z dôvodu uznesenia o trestnom stíhaní. Odporca zdôraznil, že tlač si plní úlohu verejného strážcu a osoba verejne činná musí pri výkone svojej funkcie nevyhnutne počítať s tým, že bude pod stálym drobnohľadom spoločnosti. Vo veci samej rozhodol prvostupňový súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 19C/117/2004-108 zo dňa 23.11.2005 tak, že návrh zamietol pre nedostatok formálno-právnych náležitostí návrhu, pretože žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy neobsahovala návrh textu tlačovej opravy, ktorej bezplatného uverejnenia sa navrhovateľka domáhala. Navrhovateľka sa pri žiadosti a návrhu obmedzila len na označenie nepravdivých údajov bez navrhovaného znenia tlačovej opravy, preto nedošlo k splneniu základnej hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie nároku na uverejnenie tlačovej opravy. Aj v prípade ak návrh spĺňal požiadavky § 19 a § 20 zákona č. 81/1966 Zb., neboli by splnené podmienky na uverejnenie tlačovej opravy v zmysle návrhu navrhovateľky, pretože navrhovateľka bola nesporne disciplinárne stíhaná pre závažné služobné previnenie a pri posudzovaní, či je údaj nepravdivý nemohol súd prehliadnuť celý text sporného článku, v ktorom boli uverejnené ďalšie údaje týkajúce sa disciplinárneho konania vedeného proti navrhovateľke, ktoré ale navrhovateľka nenapadla. V prípade, kedy v hromadnom informačnom prostriedku boli uverejnené viaceré nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje rovnakého charakteru, nie je možné byť úspešný v žalobe na uverejnenie tlačovej opravy len v časti nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov, keď ďalšia časť údajov rovnakého charakteru nie je napadnutá. Žalobný návrh v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala uverejnenia opravy nepravdivého údaju „po kontrole z Úradu pre štátnu službu ho postavili mimo činnej štátnej služby „ a „ bývalý šéf C. naďalej pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby“ súd posúdil ako nespôsobilý domáhať sa uverejnenia tlačovej opravy z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky, keďže uvedené výroky sa navrhovateľky nedotýkajú. Navrhovateľkou označený nepravdivý údaj „U. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie“ nemohol byť dôvodom na vyhovenie návrhu, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná pravdivosť tohto údaju. Na základe odvolania navrhovateľky odvolací súd uznesením č.k. 2Co/25/2006-156 zo dňa 22.11.2006 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po jednoznačnom závere o splnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku na tlačovú opravu uložil súdu prvého stupňa zamerať sa na zistenie pravdivosti, resp. nepravdivosti publikovaných informácií a následne aj ich spôsobilosti dotknúť sa cti navrhovateľky. Po doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom č.k. 19C/117/2004-269 zo dňa 13.04.2011 tak, že návrh opätovne zamietol. Konštatoval, že tlačová oprava navrhovaná navrhovateľkou je z formálneho hradiska prípustná, avšak stotožnil sa s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, podľa ktorého zo žiadnych ustanovení právneho predpisu nevyplýva povinnosť šéfredaktora upozorňovať žiadateľa na nesprávnosť ním uplatnenej tlačovej opravy, resp. poskytovania návodov na odstránenie nedostatkov žiadosti o uverejnenie tlačovej opravy. Súd o uplatnenom návrhu navrhovateľky môže rozhodnúť len tak, že návrhu ako celku vyhovie, alebo návrh ako celok zamietne. Na odvolanie navrhovateľky odvolací súd opätovne uznesením zo dňa 10.12.2012 č.k. 14Co/323/2011-292 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zaujal záver, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel k právnemu názoru, že návrh ako celok je nutné zamietnuť z toho dôvodu, že niektoré žalované výroky nespĺňajú zákonné predpoklady na tlačovú opravu. Z dikcie zákona takáto podmienka nevyplýva. Ak súd dospel k záveru, že niektoré zo žalovaných výrokov sú nepravdivé, mal jasne odôvodniť svoje závery, prečo nebolo možné zverejniť tlačovú opravu len vo vzťahu k týmto výrokom a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Súdu prvého stupňa uložil vyporiadať sa aj s požiadavkou navrhovateľky vyhodnotiť žalované výroky v kontexte celého článku, keďže opakovane namietala, že ich nemožno posudzovať samostatne , ale len v spojení so všetkými časťami článku, ktorý celkovo navodzuje dojem, že konala v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa ďalšom doplnenom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 19 ods. 1, 2, 3 a § 20 ods. 1, 2 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch; a na ustanovenia § 11, 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vo veci sa opätovne zaoberal otázkou formálno-právnych náležitostí návrhu. Konštatoval, že zákon č. 81/1966 Zb. upravuje povinnosť navrhnúť opravu, neupravuje však formálnu alebo obsahovú stránku tejto opravy. Formulácia znenia opravy je teda na navrhovateľovi, pričom súd má za to, že navrhovateľkou navrhované znenie opravy je v súlade s ust. § 19 zákona č. 81/1966 Zb. Navrhovateľka v znení tlačovej opravy uviedla údaje, ktoré považuje za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce, pričom niektoré údaje z pohľadu ich charakteru, ak sa ukážu ako nepravdivé, nie je možné „opraviť“ iným spôsobom ako tým, že sa v tlačovej oprave konštatuje, že nezodpovedajú pravde, t.j. že sú nepravdivé. K jednotlivým údajom v žalobnom petite z hľadiska ich pravdivosti resp. nepravdivosti, ako aj ich spôsobilosti dotknúť sa cti navrhovateľky, súd zaujal nasledovné závery: Pokiaľ ide o prvý výrok petitu návrhu: „Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade pre verejné obstarávanie“, súd konštatoval, že uvedený údaj nie je pravdivý. Z osobného spisu navrhovateľky súd zistil, že disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu rozhodnutiami zo dňa 11.06.2003 a zo dňa 29.09.2003 uložila navrhovateľke disciplinárne opatrenie - odvolanie predstaveného za závažné služobné previnenie, ktorého sa dopustila tým, že bezodkladne nezaradila mimo činnej štátnej služby zamestnanca Úradu pre verejné obstarávanie, proti ktorému bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Policajného zboru. Obe rozhodnutia boli zrušené rozhodnutiami odvolacej disciplinárnej komisie Úradu pre štátnu službu (zo dňa 07.08.2003 a 20.02.2004) a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, teda nikdy nenadobudli právoplatnosť. Rozhodnutím disciplinárnej komisie Úradu pre štátnu službu zo dňa 08.04.2004 bolo nakoniec disciplinárne konanie vedené voči navrhovateľke zastavené. Dôvodom na uloženie trestu v zrušených rozhodnutiach bolo to, že navrhovateľka bezodkladne nezaradila mimo činnej štátnej služby zamestnanca Úradu pre verejné obstarávanie. Teda nie za to, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Druhý výrok petitu návrhu: „Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne C. N. H. vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na základe výsledkov konkurzu“, súd vyhodnotil tak, že uvedený údaj je taktiež nepravdivý. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nikdy nevymenovala N.. H. do funkcie vedúceho odboru dohľadu. Menovaný sa síce zúčastnil výberového konania na túto funkciu, avšak až do jeho zaradenia mimo činnú štátnu službu rozhodnutím č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29.05.2003 vydaným vedúcim služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pracoval vo funkcii štátny radca. Vyplýva to z pripojeného osobného spisu N.. H.. Tretí výrok petitu návrhu: „Po kontrole z Úradu pre štátnu službu ho postavili mimo činnej štátnej služby“, súd vyhodnotil ako údaj pravdu skresľujúci, najmä s ohľadom na dôvodné tvrdenie navrhovateľky, že kontrola je skončená až prerokovaním protokolu s dotknutou osobou, čo bolo dňa 29.05.2003 v poobedňajších hodinách. Avšak takýto údaj nie je spôsobilý dotknúť sa cti navrhovateľky, keďže sa jej netýka. Pri posudzovaní obsahu napádaného údaju je podstatné, že Rozhodnutím č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29.05.2003 bol N.. H. postavený mimo činnú štátnu službu. Z Protokolu o výsledku kontroly č. 9/2003 zo dňa 28.05.2003 je zrejmé, že kontrola na Úrade pre verejné obstarávanie bola vykonaná v dňoch 28. a 29.05.2003, pričom Protokol bol vypracovaný už dňa 28.05.2003. N.. H. bol postavený mimo činnú štátnu službu rozhodnutím z nasledujúceho dňa, t.j. XX.XX.XXXX, teda až po vypracovaní protokolu o výsledku kontroly. Ide však len o nepresný, nie nepravdivý údaj. Štvrtý výrok petitu: „U. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie“, súd vyhodnotil ako údaj pravdivý. Vychádzal z výpovede svedka C. na súdnom pojednávaní dňa 21.09.2005, ako aj z odpisu televízneho šotu odvysielaného na STV1 dňa 28.05.2003. Týmto údajom v článku sa prezentovalo stanovisko U. C. na konanie navrhovateľky. Preto len táto osoba sa mohla prípadne dotknúť cti navrhovateľky. Uvedený výrok tak nespĺňa zákonné požiadavky ustanovenia § 19 zákona č. 81/1966 Zb. na tlačovú opravu. Piaty výrok petitu: „Bývalý šéf C. naďalej pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby“, súd vyhodnotil ako údaj, ktorý sa netýka navrhovateľky a preto nemôže byť spôsobilý dotknúť sa jej cti. Tento údaj bol nepresný v tom, že v rozhodnom čase N.. H. naďalej bol zamestnancom úradu, avšak postaveným mimo činnú službu a poberal plat vo výške 50 %. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj požiadavkou navrhovateľky vyhodnotiť žalované výroky v kontexte celého obsahu článku. Súd v tejto súvislosti poukázal na znenie tlačového zákona, ktorý jasne hovorí o nepravdivom, alebo pravdu skresľujúcom údaji, nie o kontexte týchto údajov v rámci celého znenia článku, resp. o subjektívnom dojme, ktorý tento článok vyvolal, alebo mohol vyvolať. Ak by sa totiž bral do úvahy článok v celom jeho kontexte, nebolo by vôbec možné realizovať opravu nepravdivého údaja v ponímaní tlačového zákona. Podstatným pojmom v tlačovom zákone je význam slova „údaj“, nie „celkový kontext článku“. Súd si tlačový zákon vyložil tak, že jednotlivé napádané výroky je potrebné samostatne objektívne posúdiť z hľadiska toho, či spĺňajú charakter údaju a následne či sú pravdivé alebo nepravdivé. Ak sú v článku uvedené údaje nepravdivé, tak je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou, či svojou „nepravdivosťou“ sú spôsobilé zasiahnuť do cti dotknutej osoby. Ak je navrhovateľka názoru, že článkom ako takým boli dotknuté jej osobnostné práva upravené v § 11 OZ, mohla sa domáhať svojich osobnostných práv iniciovaním príslušného občiansko-právneho konania o ochranu osobnosti. Záverom súd konštatoval, že Tlačový zákon v ustanovení § 20 ods. 1 odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, preto je možné žalobe čiastočne vyhovieť a v časti túto zamietnuť. Vzhľadom na svoje závery k jednotlivým žalovaným údajom, súd zaviazal odporcu uverejniť opravu vo vzťahu k 1. a 2. výroku petitu žaloby. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa 3., 4. a 5. výroku žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný a žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok napadli v zákonnej lehote obaja účastníci konania. Navrhovateľka odvolaním zo dňa 04.07.2013 napadla rozsudok do jeho zamietajúcej časti - vo vzťahu k žalovaným údajom pod bodmi 3., 4. a 5. a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. K údaju pod bodom 3. uviedla, že rozhodujúca je skutočnosť, že protokol z kontroly Úradu pre štátnu službu bol daný navrhovateľke dňa 29.05.2003 v poobedňajších hodinách, avšak k postaveniu p. H. mimo štátnu službu došlo už doobeda. Túto skutočnosť odporca nespochybnil. Navyše kontrola sa považuje za skončenú až prerokovaním protokolu o jej výsledku. Záver súdu, že tento výrok sa jej netýka, nerešpektuje celý kontext článku, ktorý ju vykreslil ako osobu, ktorá so riadne neplnila svoje povinnosti. K údaju pod bodom 4. (výrok U. C., že rozhodnutie navrhovateľky je závažné disciplinárne previnenie) navrhovateľka namietla, že súd nevzal do úvahy, že za obsah zverejnených informácií zodpovedá šéfredaktor bez ohľadu na ich zdroj, a že táto informácia nebola pravdivá, pretože žiaden kompetentný orgán takéto previnenie navrhovateľky nekonštatoval. K údaju pod bodom 5. navrhovateľka neakceptovala názor súdu, že ide len o nepresný, ale nie nepravdivý údaj. Podstatné bolo, že p. H. nechodil do práce a poberal len časť príjmu. Neplnil teda pracovné úlohy a takúto osobu nie je možné považovať za radového zamestnanca. Súd mal posúdiť celkový kontext článku, ktorý ju vykreslil ako nečinnú voči p. H.. Súd nezohľadnil ani skutočnosť, že sa nedomáha posudzovania kontextu článku z hľadiska jeho pravdivosti alebo nepravdivosti údajov, ale vo vzťahu k jeho spôsobilosti zasiahnuť do cti občana. Je neakceptovateľný názor súdu, že každý jeden konkrétny údaj musí byť posudzovaný individuálne, bez vzťahu k iným častiam článku. Domáha sa preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej často zmenil, vyhovel jej žalobnému návrhu a zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania. Odporca odvolaním doručeným súdu dňa 26.07.2013 predovšetkým namietol procesné pochybenia v postupe súdu prvého stupňa a v samotnom rozsudku: · v záhlaví rozsudku je odporca nesprávne označený, pretože navrhovateľka podala žalobný návrh voči šéfredaktorovi denníka C. C. D., pričom od podania návrhu nenastala žiadna skutočnosť, s ktorou by právne predpisy spájali prevod alebo prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu. Podľa Tlačového zákona v prípade zmeny osoby šéfredaktora súdom určená povinnosť na opravu zaväzuje aj nástupcu šéfredaktora, · je rozpor medzi obsahom vyhláseného rozsudku a jeho písomným vyhotovením ako dôsledku svojvoľnej úpravy žalovaného petitu súdom. Na pojednávaní dňa 03.05.2013 nebol vyhlásený výrok, že „Uvedené informácie sú nepravdivé a sú neoprávneným zásahom do práv p. V.. I. H.“. Súd tak porušil ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, len čo súd vyhlásil rozsudok, je ním viazaný. Súd neprípustne zasiahol do žalovaného petitu, keď prevzal znenie, ktoré sa v žalobe nenachádza. Odporca ďalej zotrval na svojej obrane, že z textu navrhovanej tlačovej opravy nie je zrejmé, konkrétne ktoré informácie a údaje sa vo vyhovujúcej časti rozsudku opravujú, tak, aby čitateľ mohol pochopiť, ktorá informácia resp. údaj je nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci. Žalobný petit mal obsahovať presnú konkretizáciu nepravdivého údaju. Odporca zotrval na svojej obrane, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľky. Podozrenia voči nej existovali v rôznej podobe už aj pred zverejnením žalovaného článku, ktorý len informoval o vzniknutom stave. Navrhovateľka bola navyše verejne činnou osobou a obsah zverejnených informácií vecou verejnou. Denník C. v záujme informovať laickú verejnosť, pristupuje k písaniu článkov v určitej forme zjednodušení, a nemožno od neho očakávať presnosť odborných časopisov. Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi žalovaným článkom a tvrdenými následkami na právach navrhovateľky, pretože nebola preukázaná značná miera zásahu do osobného a profesionálneho života navrhovateľky. V tejto súvislosti odporca poukázal aj na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. Odporca sa domáhal, aby odvolací súd z týchto dôvodov v napadnutej časti rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol v celom rozsahu. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Odporca v reakcii na obsah odvolania navrhovateľky v podaní zo dňa 23.08.2013 namietol, že podané odvolanie nie je podpísané navrhovateľkou a ani jej právnym zástupcom a nemá tak náležitosti podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Preto navrhol, aby naň súd neprihliadal. K zamietajúcej časti žalobného návrhu odporca zopakoval hlavné časti svojej obrany a žiadal v tejto časti rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože šéfredaktor denníka C. postupoval pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky o zverejnenie tlačovej opravy v súlade s § 19 Tlačového zákona, teda s právnou úpravou účinnou v čase doručenia žiadosti. Na obsah odvolania odporcu reagovala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 03.08.2015. K nedostatku pasívnej legitimácie súčasne označeného odporcu navrhovateľka uviedla, že o zmene osoby odporcu rozhodol v priebehu konania súd. Navyše, túto skutočnosť začal odporca namietať po uplynutí niekoľkých rokov, hoci predtým pasívnu legitimáciu nespochybňoval. Vyjadrila nesúhlas s právnym názorom odporcu, že súd mohol petitu žaloby vyhovieť len ako celku a že žalovaný petit neobsahoval špecifikáciu konkrétneho nepravdivého údaju. Poukázala na rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci, z ktorých vyplýva, že za nedostatok považovali nedostatočné odôvodnenie názoru súdu, že žalobný návrh je potrebné zamietnuť preto, že niektoré zo žalovaných výrokov nespĺňajú predpoklady pre tlačovú opravu. Zákonné ustanovenia pritom neukladajú povinnosť posudzovať petit v spore o tlačovú opravu ako celok. Poukázala aj na nález ÚS ČR spzn. I. ÚS/156/1999, že v periodickej tlači je významné vždy to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde. V danej veci si odporca bol vedomý, že celkový dojem jednotlivých výrokov nebol pravdivý. K absencii podpisu na podanom odvolaní navrhovateľka uviedla, že bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že na základe odvolania odporcu sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa predovšetkým vyporiadal s odvolacími námietkami odporcu, týkajúcich sa procesných pochybení súdu prvého stupňa, ktoré mali spočívať vo svojvoľnej zámene pôvodného odporcu šéfredaktora C. D. na súčasnú šéfredaktorku denníka C. T. G.; a v tom, že odvolanie podané navrhovateľkou nie je opatrené podpisom. O zámene na strane odporcu prvostupňový súd riadne rozhodol uznesením č.k. 19C/117/2004-233 zo dňa 07.10.2010, ktoré je právoplatné. Odvolanie navrhovateľky zo dňa 04.07.2013 bolo podpísané formou zaručeného elektronického podpisu, o čom súd vydal potvrdenie na č.l. 324 spisu. Vo veci odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom oboznámil účastníkov konania, že je dôvodná odvolacia námietka odporcu spočívajúca vo vade napadnutého rozsudku, ktorý má výrokovej časti iný obsah vo vyhlásenej forme rozsudku a iný v jeho písomnom vyhotovení. Vo vyhlásenom rozsudku na rozdiel od písomného vyhotovenia súd neuviedol poslednú vetu zo žalobného petitu, a navyše táto veta je v písomnom rozsudku inak naformulovaná ako v žalobnom petite. Táto skutočnosť by bola sama o sebe dôvodom na zrušenie rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu, avšak odvolací súd vzhľadom na charakter sporu a dĺžku konania nariadil vo veci pojednávanie v záujme ukončenia sporu. Právny zástupca navrhovateľky zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach a obsahu podaného odvolania. Zdôraznil, že odvolacie súdy v predchádzajúcom konaní vyjadrili právny názor najmä pokiaľ ide o možnosť posudzovať pravdivosť jednotlivých údajov článku a nielen článok ako celok. Podľa jeho názoru naformulovaný žalovaný petit umožňuje, aby čitateľ tlačovej opravy pochopil v čom došlo k zásahu do cti navrhovateľky ak bude uvedené, že sporné údaje sú nepravdivé. Navrhovateľka naďalej pracuje v oblasti verejného obstarávania, stýka sa s bývalými kolegami a preto aj v súčasnosti je zverejnenie tlačovej opravy pre ňu potrebné a dôvodné. Právny zástupca odporcu zotrval na názore, že tlačovú opravu možno žiadať ku konkrétnym údajom, ktoré sú nepravdivé alebo pravdou skresľujúce, a nie k článku ako k takému, lebo to je možné napadnúť žalobou na ochranu osobnosti. V čase zverejnenia článku dňa 18.02.2004 bol šéfredaktorom denníka C. C. D., ktorý nemal problém zverejniť tlačovú opravu. Žiadosť navrhovateľky odmietol len preto, že bola naformulovaná tak, že nespĺňala zákonné predpoklady Tlačového zákona. V tlačovej oprave musí byť predovšetkým uvedené to, čo je nepravdivé a súčasne aj to aký údaj je pravdivý. Napríklad, pokiaľ ide o druhý výrok žalobného petitu, z takto formulovanej tlačovej opravy sa čitateľ nedozvie, ktoré údaje z neho sú nepravdivé; teda, či údaj že v osobe N. H. ide o bývalého generálneho riaditeľa, alebo údaj, že ho navrhovateľka vymenovala za vedúceho odboru, resp. že ho vymenovala na základe výsledku konkurzu. Z tohto dôvodu šéfredaktor žiadosť odmietol, pričom sám nemohol zasahovať do formulácie tlačovej opravy. Navrhovateľka však mala možnosť preformulovať svoju žiadosť tak, aby mohla byť zverejnená. Mohla to urobiť hneď po zamietnutí jej žiadosti šéfredaktorom, ale namiesto toho podala vo veci žalobu. Právny zástupca navrhovateľky v reakcii na výpoveď zástupcu odporcu opätovne poukázal na to, že v tejto veci už vyjadril právny názor odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. 2Co/25/2006-156, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na podanie žiadosti o tlačovú opravu, pretože konkrétny obsah a formu tlačovej opravy Tlačový zákon nešpecifikuje. Odpoveď šéfredaktora C. D. na žiadosť navrhovateľky o uverejnenie tlačovej opravy ani náznakom neobsahuje to, čo v súčasnosti tvrdí právny zástupca odporcu. Navyše jeho odpoveď bola doručená navrhovateľke až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a z tohto dôvodu podala vo veci žalobu na súd. Odvolací súd oboznámil na pojednávaní obsah odpovede šéfredaktora C. D. navrhovateľke zo dňa 22.04.2004. Právny zástupca odporcu k tomuto dôkazu uviedol, že v odpovedi bolo rozobratých všetkých 5 výrokov, ktoré sú predmetom tlačovej opravy. Pri každom výroku je uvedený dôvod, pre ktorý šéfredaktor nesúhlasí so zverejnením tlačovej opravy. Je pravdou, že tu nie je uvedená žiadna výzva ani upozornenie, že žiadosť nezodpovedá účelu Tlačového zákona, keď neobsahuje pravdivé údaje k jednotlivému výroku. Šéfredaktor však nemá povinnosť vyzývať žiadateľa a ani preformulovať podanú žiadosť. Zástupca poukázal aj na to, že odpoveď bola poslaná 20.04.2004 a navrhovateľka podala žalobu vo veci už dňa 30.04.2004. Pokiaľ ide o povinnosť šéfredaktora podľa § 19 ods. 3 Tlačového zákona, táto nastáva až vtedy ak nie je dôvod na odmietnutie opravy. Až potom je povinný šéfredaktor zabezpečiť, aby znenie opravy a spôsoby uverejnenia boli so žiadateľom vopred dohodnuté. Odvolací súd po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a po doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní dospel k záveru, že žalobný návrh navrhovateľky je nedôvodný v celom rozsahu. Predmetom sporu bolo uloženie povinnosti odporcovi ako šéfredaktorovi denníka C., zverejniť tlačovú opravu v zmysle žalovaného petitu, ktorým navrhovateľka špecifikovala päť výrokov, ktoré boli zverejnené v článku denníka dňa 18.02.2004 pod názvom „Odvolať šéfku úradu? To nie je len tak“. Podľa jej názoru šlo o nepravdivé výroky a tlačovej opravy sa domáhala takým spôsobom, že po opise 5 konkretizovaných údajov bude nasledovať prehlásenie denníka, že „opísané a súvisiace informácie sú nepravdivé a sú neoprávneným zásahom do práv p. V.. I. H.“. O tlačovú opravu navrhovateľka požiadala za účinnosti zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch (ďalej len „Tlačový zákon“), ktorý osobitne upravoval v ustanoveniach § 19 a § 20 možnosť požiadať o tlačovú opravu v prípade ak bol v hromadnom informačnom prostriedku zverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana, ako aj podmienok, za ktorých môže šéfredaktor takúto žiadosť odmietnuť. Počnúc od 01.06.2008 bol tento zákon nahradený zákonom o periodickej tlači č. 167/2008. Žiadosť o opravu navrhovateľka podala v zákonnej dvojmesačnej lehote dňa 16.04.2004. Vtedajší šéfredaktor denníka C. C. D. zverejnenie tlačovej opravy odmietol odpoveďou zo dňa 22.04.2004 v zásade z dôvodu, že denník má informácie, ktoré vyvracajú, že zverejnené údaje boli nepravdivé, resp. šlo len o nepresnosť u niektorých z nich, a navyše navrhovateľka bola verejne činnou osobou, ktorá musí zniesť kritiku jej pracovnej činnosti, pričom kritika bola v tomto prípade dovolená a pravdivá, a nie dehonestujúca. Novela tohto Tlačového zákona pod č. 84/1968 novelizovala ustanovenie § 19 ods. 3 citovaného zákona tak, že znenie opravy už neurčoval priamo šéfredaktor a v prípade, ak nedošlo k dohode medzi šéfredaktorom a žiadateľom, o jej znení rozhodol súd podľa § 20 TZ. Bola pritom stanovená povinnosť šéfredaktora, že ak nebol dôvod na odmietnutie opravy, bol ju povinný zverejniť. Podľa komentáru k zákonu a aj odbornej literatúry účelom tlačovej opravy bolo oboznámiť verejnosť s tým, že údaj dotýkajúci sa cti žiadateľa bol nepravdivý alebo pravdu skresľujúci, a súčasne mala zabezpečiť poznanie verejnosti o uverejnenej skutočnosti. Je pritom potrebné rozlišovať medzi tvrdeniami, ktoré možno vyhodnotiť z hľadiska ich pravdivosti, a hodnotiacimi úsudkami (názormi), ktoré možno hodnotiť len z hľadiska ich primeranosti, resp. či logicky vyplývajú z nejakých objektívnych skutočností. Judikatúra súdov sa viac priklonila k záverom, že akékoľvek hodnotiace úsudky nemôžu byť predmetom tlačovej opravy (ale konania na ochranu osobnosti). Z hľadiska tohto kritéria možno vyhodnotiť žalované údaje pod bodmi 1, 2, 3 a 5 za skutkové tvrdenia a údaj pod bodom 4 za hodnotiaci úsudok zo strany U. C.. Odvolací súd je toho názoru, že hodnotiaci úsudok je subjektívny názor, hodnotenie inej fyzickej osoby, ktorý nemožno podrobiť tzv. testu pravdivosti, a preto nemôže byť predmetom ani tlačovej opravy podľa ustanovení Tlačového zákona. Ak by bolo hodnotenie neprimerané (dehonestujúce), môže sa dotknutá osoba domáhať nápravy inými prostriedkami, najmä na ochranu osobnostných práv podľa Občianskeho zákonníka. Logicky to vyplýva aj zo znenia § 19 a § 20 TZ, ktoré upravovalo opravu „nepravdivých údajov“, a nie ich hodnotenia alebo názorov na ne. Dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu ohľadne výroku pod bodom 4 by už bola samotná táto skutočnosť. Odvolací súd zastáva názor, že je možné aj čiastočne vyhovieť žalobe o uloženie povinnosti zverejniť tlačovú opravu, ak opravované údaje môžu byť od seba samostatne oddeliteľné a možno ich samostatne podrobiť tzv. testu pravdivosti. Nie je tak dôvod zamietnuť žalobný návrh ako celok len preto, že niektoré zo žalovaných údajov boli po vykonanom dokazovaní vyhodnotené ako pravdivé, resp. také, ktoré nemohli zasiahnuť do cti žiadateľa tlačovej opravy. Takáto podmienka v žalovanej veci bola naplnená, pretože výroky pod bodmi 1, 2, 3 a 5 sú skutkovými tvrdeniami, ktoré je možné z hľadiska ich pravdivosti vyhodnotiť aj úplne oddelene. Základnými náležitosťami tlačovej opravy je predovšetkým presné označenie, špecifikovanie, napadnutých údajov už v žiadosti o zverejnenie tlačovej opravy šéfredaktorovi verejného informačného prostriedku, pretože v súdnom konaní sa možno domáhať uverejnenia bezplatnej tlačovej opravy iba ohľadne tých údajov, ktoré sú obsiahnuté už v tejto žiadosti. Ďalej by tam malo byť konštatovanie, že tieto údaje sú buď nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, prípadne v čom sa dotýkajú cti žiadateľa. Základnou esenciu a zmyslom tlačovej opravy je však najmä uvedenie pravdivých údajov, ktorými sa majú nahradiť údaje nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Musí ísť pritom taktiež o skutkové tvrdenia, ktoré je možné vyhodnotiť testom pravdivosti. Nestačí teda len názor žiadateľa, že zverejnené údaje sú nepravdivé a dotkli jeho cti, resp. že boli porušené jeho ústavné práva, a pod. Zverejnené skutkové tvrdenia by malo byť nahradené iným (pravdivým) skutkovým tvrdením tak, aby si každý čitateľ tlačovej opravy vedel sám urobiť úsudok, že zverejnený údaj bol nepravdivý alebo skreslený na úkor dobrého mena a cti dotknutej osoby. V prejednávanej žiadosti navrhovateľky o zverejnenie tlačovej opravy však chýba táto podstatná náležitosť, bez ktorej by zverejnená oprava nemala zmysel. Verejnosť by si prečítala údaje, okolnosti ktorých sú jej prevažnej väčšine úplne neznáme, a nedozvedela by sa aká bola pravda; a ani by nemohla vyhodnotiť či ide o skutočne také údaje, ktoré mohli negatívne zasiahnuť do cti navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľky do zamietajúcej časti ako nedôvodné, a podľa § 220 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti odporcom zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol v spore plne úspešný odporca a v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Trovy konania jeho právny zástupca písomne vyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podaním doručeným súd dňa 01.06.2016, nasledovne: podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v súvislosti s uvedeným konaním si uplatnil trovy konania za roky 2004 až 2016 v celkovej sume 1219,88 Eur bez DPH, s 20 %-tnou DPH (243,89 Eur), spolu za 20 úkonov právnej služby v sume 1463,77 Eur. Ďalej si uplatnil náhradu trov konania za súdny poplatok, ktorý odporca uhradil na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 19C/117/2004-337 zo dňa 20.08.2013 v sume 66,- Eur, v súvislosti s podaným odvolaním voči rozsudku OS Bratislava I zo dňa 03.05.2013. Z vyčíslenia trov vyplýva, že za obdobie od 17.04.2004 do 22.04.2005 si odporca uplatnil rovnakú náhradu trov právneho zastúpenia, aká bola priznaná navrhovateľke rozsudkom prvostupňového súdu v tejto veci zo dňa 23.11.2005, a to za 7 úkonov právnej služby: prevzatie veci; odpoveď na žiadosť zo dňa 22.04.2004; vyjadrenie k žalobe z 09.07.2004; 3 krát pojednávanie v dňoch 06.06.2005, 20.09.2005 a 20.11.2005; a vyjadrenie k žalobe z 20.09.2005. Výšku tarifnej odmeny si uplatnil v súlade s vyhl. č. 163/2002 Z. z. za jeden úkon vo výške 1360,- Sk a v súlade s vyhl. 655/2004 Z.z. vo výške 1154,- Sk, a paušálnu náhradu 3 x po 136,- Sk a 4x po 150,- Sk. Spolu v sume 9704,- Sk, t.j. 322,11 Eur. Za obdobie od 03.03.2006 do 31.05.2016 si uplatnil nárok na náhradu trov za 13 úkonov právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a to za vyjadrenie k odvolaniu z 03.03.2006; účasť na 8 pojednávaniach na okresnom aj krajskom súde v dňoch 06.10.2010, 10.11.2010, 24.01.2011 (len vo výške 1 odmeny), 13.04.2011 (za 3 hodiny, t.j. 2 úkony), 22.03.2013, 23.04.2013, 03.05.2013 a 31.05.2016; vyjadrenie zo dňa 12.07.2011; odvolanie zo dňa 26.07.2013, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 23.08.2013 a právny rozbor veci zo dňa 22.03.2016. Výpočtový základ za túto časť úkonov určil vo výške 1/13 výpočtového základu, podľa § 10 ods. 8 vyhlášky, a to za rok 2006 vo výške 1260,- Sk, a za roky 2010 až 2016 vo výške 61,41 Eur. Súčasne si uplatnil k jednotlivým úkonom aj paušálne náhrady podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 1x 163,- Sk, 5 x po 7,41 Eur, 5 x po 7,81 Eur a 2 x po 8,58 Eur. Odvolací súd posúdil vyčíslené trovy právneho zastúpenia aj náhrady za súdny poplatok za správne, vyčíslené v súlade s citovanými právnymi predpismi. Preto odporcovi priznal plnú náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania za právne služby vo výške 1463,77 Eur a za súdny poplatok 66,- Eur. Spolu v sume 1529,77 Eur, ktorú je navrhovateľka povinná uhradiť na účet právneho zástupcu odporcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.