Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/220/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104141384 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104141384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: D.. Ľ. O., nar. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX B. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.2.2015, č.k. 9C/391/2004-200, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania sa z a m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania a zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu škody spôsobenej neoprávneným uložením povinnosti platby nemocenského a dôchodkového poistenia za rok 1997 vo výške 375,42 eur (11.310,-Sk) spolu s úrokmi z omeškania, náhradu straty spôsobenej prinútením vziať si pôžičku, náhrady škody z neoprávnene vykonaných zrážok invalidného dôchodku vo výške vykonaných zrážok, sumy 50% zo zrazenej sumy, ktorú musela pokryť pôžičkami a škody na zdraví vo výške 49 790,88 eur (1.500.000,-Sk) a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 49 790,88 eur (1.500.000,-Sk) za každý rok porušenia zákona, t.j. od roku 1997 až do ukončenia sporu. Vo výroku rozhodnutia žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 1.2. Výrok o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania právne odôvodnil § 109 ods.2 písm. a/ zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že prerušenie konania z dôvodu prekážok na strane strany sporu trvalejšej povahy prichádza do úvahy za splnenia dvoch materiálnych znakov, a to ak s prihliadnutím na všetky okolnosti existuje reálne možnosť odpadnutia prekážky spojenej s konaním strany pred súdom a ak súd takéto opatrenie považuje za najvhodnejšie pri zohľadnení ostatných do úvahy prichádzajúcich opatrení. V prípade žalobkyne, ktorá v návrhu na prerušenie konania doručeného súdu dňa 14.1.2015 žiadala o prerušenie konania na neurčito zo závažných zdravotných dôvodov (k návrhu pripojila kópiu lekárskej správy s nečitateľnou pečiatkou ošetrujúceho lekára a následne bola súdom prvej inštancie vyzvaná na predloženie potrebných dokladov) sa jedná o trvalý stav, bez vyhliadky na zlepšenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a v nadväznosti na toto rozhodnutie ju ani neodkázal na Centrum právnej pomoci. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade nie je prerušenie konania dôvodným a ani hospodárnym. 1.3. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods.1, § 2, § 3, §4 ods. 1, § 9 ods.1 písm. b/, § 10, § 18 ods.1, § 20 zák. č. 58/1969 Zb. a vecne tým, že po vykonaní dokazovania zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím č. 501-280-4105/200-5 zo dňa 4.12.2000 predpísala žalobkyni dlžné poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie od júla 1997 do októbra 2000 v sume 20.722,-Sk. Na odvolanie žalobkyne Sociálna poisťovňa - ústredie napadnuté rozhodnutie preskúmala a zmenila tak, že žalobkyni predpísala poistné v sume 11.310,-Sk; proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 19C/2/01-13 zo dňa 1.10.2000 napadnuté rozhodnutie potvrdil a uznesením sp.zn. 19C/2/2001 zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania. Na základe vykonateľných rozhodnutí pristúpil žalovaný k vymáhaniu dlhu formou exekúcie. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobkyňou podané námietky proti exekúcii zamietol a súdny exekútor v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. vymáhal pohľadávku oprávneného (v tomto konaní žalovaného). Keďže žalobkyňa v priebehu konania nejasne vymedzila akým titulom požaduje zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, z obsahu podanej žaloby súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa uplatňuje nárok z titulu nezákonného rozhodnutia prípadne nesprávneho úradného postupu žalovaného podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. 1.4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že Sociálna poisťovňa ako žalovaný označený v tomto konaní je verejnoprávna inštitúcia, ktorej bol zverený výkon verejnej moci v oblasti sociálneho poistenia. Podľa zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát, ktorý je v konaní zastúpený príslušným ústredným orgánom (§ 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.). Pasívne vecne legitimovaným subjektom je preto v spore o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím prípadne nesprávnym úradným postupom štát - Slovenská republika. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá bola predmetom konania a v spore preto chýba pasívna vecná legitimácia. 1.5. Ďalej uviedol, že i v prípade, ak by žalobkyňa v konaní správne označila žalovaného , musel by žalobu zamietnuť. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že napádané rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné a žalobkyňa by nepreukázala, že rozhodnutia boli z dôvodu nezákonnosti zrušené. V konaní súdu neprislúcha skúmať zákonnosť príp. nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla strane. Žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia v exekučnom konaní, v ktorom si žalovaný na základe vykonateľných rozhodnutí vymáhal voči nej svoj nárok. Žalobkyňa nepreukázala ani tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného pri vydávaní rozhodnutia č. 501-280-4105/200-5 zo dňa 4.12.2000 a rozhodnutia č. 433-266-6020/2001 zo dňa 23.2.2001, keď nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Žalobkyňa v žalobe a ani v priebehu konania neuviedla, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa malo nekonanie žalovaného uskutočniť. V danom prípade tiež absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody na strane žalobkyne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa nezdôvodnila uplatňovaný nárok na náhradu škody a dokazovaním nebolo preukázané, žena strane žalobkyne vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia prípadne nesprávneho úradného postupu žalovaného škoda . 1.6. Súd prvej inštancie následne pristúpil k skúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku z titulu škody na zdraví, ktorý žalobkyňa zdôvodnila päť rokov trvajúcimi ťažkými traumami z dôvodu porušovania jej ľudských práv, rozsiahleho porušovania zákonov a neplnenia si povinností žalovaným a ktorý z hľadiska jeho obsahu posúdil ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia žalovaného a ani existenciu jeho nesprávneho úradného postupu, ako jednu zo základných podmienok pre určenie zodpovednosti žalovaného subjektu, mal za nadbytočné zaoberať sa uplatňovaným nárokom na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. 1.7. V odôvodnení rozhodnutia napokon konštatoval, že i v prípade, ak by uplatňovaný nárok na náhradu škody na zdraví posudzoval podľa ust. § 13 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Občiansky zákonník„), žalobu by rovnako ako nedôvodnú zamietol. V danom prípade nemal za preukázané porušenie práva na ochranu osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne, ktorá nepreukázala, že by konaním žalovaného došlo k neoprávneného zásahu, ktorý by spôsobil nepriaznivé dôsledky pre žalobkyňu čo do jej postavenia v rodine a v spoločnosti. 1.8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. s prihliadnutím na to, že v konaní plne úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli. 2.1. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. Podané odvolanie odôvodnila ust. § 221 ods.1 písm. f/, h/ O.s.p. a vecne tým, že od roku 1993 je úplne invalidná, ťažko zdravotne postihnutá s potrebou sprievodcu, má priznanú prevažnú bezvládnosť a po celý deň je odkázaná na opateru cudzou osobou. Žalovaný porušil zákon tým, že od nej vymáhal platbu nemocenského a zdravotného poistenia - za takýchto občanov platí zo zákona štát. Žalobkyňa uviedla, že z dôvodu, že ide o spor s ústredným orgánom , je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a má nárok na ustanovenie právneho zástupcu. Právneho zástupcu, ktorého sa jej súd usiloval dlhodobo vnútiť , nebolo možné prijať pre nedôveru. Vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vo veci konať, teda ani vec konzultovať s advokátom s dlhodobou praxou v danej oblasti a musela požiadať o prerušenie konania. Súd však jej návrhu bezdôvodne nevyhovel. 2.2. V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 24.10.2016 žalobkyňa pre akútne ohrozenie života požiadala o prerušenie odvolacieho konania na dobu neurčitú. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. 4. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Ako prvoradou otázkou sa odvolací súd zaoberal návrhom žalobkyne doručeného odvolaciemu súdu dňa 24.10.2016, v ktorom žiadala o prerušenie odvolacieho konania na dobu neurčitú, argumentujúc svojim zdravotným stavom. 7. Podľa § 162 ods.1,3 C.s.p. súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 378 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Citovaná právna úprava rovnako ako úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania . Podstatnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcou procesnou úpravou je, že k fakultatívnemu prerušeniu konania môže súd pristúpiť len z dôvodov uvedených v ust. § 164 C.s.p., t.j. za predpokladu, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania na neurčito doručený odvolaciemu súdu dňa 24.10.2016 zamietol, keďže dôvody, ktorými ho žalobkyňa odôvodnila (zdravotné dôvody) nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné odvolacie konanie prerušiť. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o celom ňou uplatnenom nároku, rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) pri zohľadnení procesných predpisov vzťahujúcich sa na posudzovanú vec, platných a účinných do 30.6.2016. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania a žalobu na zaplatenie náhrady škody a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 11. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 12. Zásadným odvolacím dôvodom žalobkyne vyplývajúcim z obsahu odvolania bola námietka zodpovedajúca odvolaciemu dôvodu vyjadrenému v ust. § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ako „ odňatie možnosti konať pred súdom“. 13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odňal tie procesné práva, ktoré mu zákon priznával. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímali možnosť konať pred súdom, pretože mu bránili v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznával na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.8.2000 domáhala uložiť žalovanej povinnosť nahradiť jej škodu na majetku a zdraví a zároveň podľa § 30 O.s.p. požiadala o ustanovenie „primeraného právneho zástupcu na zastupovanie v danej veci“. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.3.2004, sp.zn. 9Nc 8/00 bolo žalobkyni podľa § 138 ods.1 O.s.p. priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a podľa § 30 O.s.p. bol za jej právneho zástupcu z radov advokátov ustanovený F.. D. Q., so sídlom B. X v B.. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 2.12.2004 (na ktoré sa dostavili všetky strany) žalobkyňa špecifikovala požadovaný nárok ako „ náhrada škody spôsobená neoprávneným uložením povinnosti platby nemocenského a dôchodkového poistenia za rok 1997 vo výške 11.310,-Sk spolu s úrokmi z omeškania, náhrada straty spôsobenej prinútením vziať si pôžičku, náhrada škody z neoprávnene vykonaných zrážok invalidného dôchodku vo výške vykonaných zrážok , suma 50% zo zrazenej sumy, ktorú musela pokryť pôžičkami a škoda na zdraví vo výške 1.500.000,-Sk“. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.11.2005 žalobkyňa rozšírila požadovaný nárok „o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.500.000,- Sk za každý rok od porušenia zákona, t.j. od roku 1997 až do ukončenia sporu a zároveň pre stratu dôvery požiadala o ustanovenie iného právneho zástupcu z radov advokátov (odborne zdatného a s dlhoročnou praxou). F.. D. Q. (ustanovený zástupca žalobkyne) v písomnom podaní zo dňa 19.3.2009 súhlasil so zmenou v osobe ustanoveného právneho zástupcu a ďalej uviedol, že žalobkyni bol pridelený v troch veciach, pričom len v jednej je právoplatne rozhodnuté, so žalobkyňou sa nedala nadviazať komunikácia žiadnou formou , na jeho listy a výzvy neodpovedala a jediný kontakt bol pred alebo po pojednávaní, ale ani to, čo si dohodli žalobkyňa neurobila. Okresný súd Bratislava I následne uznesením zo dňa 11.2.2010, č.k. 9C/391/204-121 zmenil uznesenie rovnakého súdu sp.zn. 9Nc/8/20000 zo dňa 26.3.2004 tak, že žalobkyni podľa § 30 O.s.p. ustanovil právnu zástupkyňu Mgr. Martinu Baranovú, advokátku so sídlom Bezručova 9, Bratislava I. Označený prvoinštančný súd uznesením zo dňa 24.6.2010, č.k. 9C/391/2004-123 vyzval postupom podľa § 42 ods.3 O.s.p. žalobkyňu na odstránenie vady žaloby, a to v časti žalobného petitu a označenia žalovaného. Písomným podaním zo dňa 26.8.2010 požiadala ustanovená právna zástupkyňa F.. F. B. o ustanovenie iného právneho zástupcu, ktorý by sa mohol venovať prípadu. 15. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 17.9.2010, č.k. 9C/391/2004-125 uznesenie rovnakého súdu zo dňa 11.2.2010, č.k. 9C/391/2004-121 zmenil a žalobkyni ustanovil právneho zástupcu Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava. Ďalším uznesením zo dňa 25.11.2011, č.k. 9C/391/2004-132 vyzval žalobkyňu v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na odstránenie vady žaloby tak, že uvedie presnú špecifikáciu žalobného petitu a označí žalovaného v súlade s § 79 ods.1 O.s.p.. Centrum právnej pomoci v písomnom podaní zo dňa 15.2.2011 požiadalo o predĺženie lehoty na odstránenie vady žaloby dôvodiac tým, že dňa 1.2.2011 zaslalo žalobkyni žiadosť o doplnenie informácie spolu s uznesením súdu, ktoré žalobkyňa riadne prevzala dňa 3.2.2011, avšak požadované informácie neoznámila a žiadnym spôsobom sa s centrom nekontaktovala. V písomnom podaní zo dňa 13.4.2011 súd prvej inštancie oznámil ustanovenému právnemu zástupcovi žalovanej predĺženie lehoty na odstránenie vady žaloby do 18.4.2011. Centrum právnej pomoci v písomnom podaní zo dňa 18.4.2011 opakovane oznámilo nesúčinnosť žalobkyne a požiadalo o zrušenie povinnosti zastupovať žalobkyňu v konaní v danej právnej veci. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.8.2011, č.k. 9C/391/2004-137 návrh ustanoveného právneho zástupcu žalobkyne o zrušenie právneho zastupovania žalobkyne zamietol a zároveň odmietol podanie žalobkyne zo dňa 17.11.2005, v ktorom požiadala o rozšírenie žaloby v bode 3 žaloby, vo veci škôd na zdraví. Písomným podaním zo dňa 25.8.2011 Centrum právnej pomoci opakovane požiadalo o zrušenie zastupovania žalobkyne v danej veci a o ustanovenia advokáta na zastupovanie žalobkyne. Súd prvej inštancie v písomnom podaní zo dňa 24.1.2012 oznámil Centru právnej pomoci zmenu právnej úpravy k 1.1.2012 podľa ktorej pri splnení predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd len odkáže stranu na Centrum právnej pomoci, do ktorého výlučnej pôsobnosti patrí ustanovenie konkrétneho právneho zástupcu. Centrum právnej pomoci písomným podaním zo dňa 28.6.2012 súdu prvej inštancie oznámilo, že rozhodnutím sp. zn. US 1503/10, ev. č. 2570/12 zo dňa 30.5.2012 bol žalobkyni podľa § 13 ods.3 zák. č. 327/2005 Z.z. (nedoloženie dokladov potrebných na preukázanie trvania nároku na poskytovanie právnej pomoci ) odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci centrom a bolo ukončené jej právne zastupovanie (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2012). 16. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 19.4.2012 vyzval žalobkyňu podľa § 30 ods. 1, 2 O.s.p. na doloženie dokladov preukazujúcich, že dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. US 1503/10, ev. č. 2570/12 zo dňa 30.5.2012 a i na odstup času od rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov na jej strane i naďalej trvajú; žalobkyňa prevzala výzvu dňa 25.7.2012, avšak v lehote určenej súdom požadované doklady nedoložila. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 6.11.2012, č.k. 9C/391/2004-163 žalobkyni podľa § 30 ods.1,2, § 138 ods.1,2 O.s.p. odňal oslobodenie od súdnych poplatkov ( uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2012). Uznesením zo dňa 4.3.2013, č.k. 9C/391/2004-164 bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vady podania zo dňa 28.8.2000 tak, aby v prvej časti petitu uviedla dátum , od kedy žiada žalovaného zaviazať platením úrokov z omeškania z uplatnenej istiny 375,42 eur (11.310,- Sk) a v druhej časti presným vyčíslením škody, ktoré jej mali byť spôsobené neoprávneným vykonaním zrážok invalidného dôchodku. Keďže žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie nereagovala, uznesením zo dňa 2.7.2013, č.k. 9C/391/2004-166 bolo podanie žalobkyne zo dňa 28.8.2000 v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 25% ročne zo sumy 375,42 eur a v časti o náhradu škody z neoprávnene vykonaných zrážok invalidného dôchodku vo výške vykonaných zrážok a 50% zo zrazenej sumy odmietnuté (rozhodnutie o odmietnutí časti žaloby žalobkyne nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2013). 17. Žalobkyňa po doručení predvolania na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň 23.5.2014 v písomnom podaní zo dňa 28.4.2014 požiadala o prerušenie konania na dobu neurčitú pre ohrozenie života, nesúhlasila s pojednávaním bez jej účasti a požiadala o ustanovenie zástupcu „s bohatou praxou v takýchto konaniach“. Pojednávanie nariadené na deň 23.5.2014 bolo súdom prvej inštancie odročené na neurčito a žalobkyňa bola výzvou zo dňa 23.5.2014 vyzvaná na dokladovanie pomerov na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Následným uznesením zo dňa 26.5.2014, č.k. 9C/391/2004-180 bol návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietnutý konštatujúc, že vzhľadom na rozhodovanie o žiadosti žalobkyne o pridelenie advokáta na jej zastupovanie v konaní, nie je účelné prerušovať konanie (označené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.7.2014). Uznesením zo dňa 21.8.2014, č.k. 9C/391/2004-184 súd prvej inštancie žalobkyni podľa § 138 ods.1,2 O.s.p. nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov vecne dôvodiac tým, že žalobkyňa na výzvu súdu zo dňa 23.5.2014 na doloženie dokladov potrebných pre posúdenie jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nereagovala a požadované doklady nedoložila (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2014). Po doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 16.1.2015 žalobkyňa faxovým podaním zo dňa 14.1.2015 opakovane požiadala o prerušenie konania na neurčito z dôvodu závažných zdravotných dôvodov uvedených v Lekárskej správe zo dňa 15.2.2014 a ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na deň 16.1.2015 uznesením vyhláseným v jeho priebehu odročil na termín 20.2.2015 a žalobkyňu výzvou zo dňa 20.1.2015 vyzval na doloženie originálu lekárskej správy ošetrujúceho lekára opatrenej čitateľnou pečiatkou a podpisom. Predvolanie na pojednávanie nariadené na termín 20.2.2015 a výzvu súdu zo dňa 20.1.2015 bolo žalobkyni riadne doručené dňa 17.2.2015. Žalobkyňa neúčasť na pojednávaní súdu, na ktorom bolo rozhodnuté o veci samej, neospravedlnila a ani nepožiadala z vážneho dôvodu o jeho odročenie. 18. Na základe uvedenej chronológie úkonov súdu prvej inštancie je možné konštatovať, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom. Je treba uviesť, že v priebehu konania súd prvej inštancie postupoval vždy nadväznosti na procesné úkony realizované žalobkyňou (opakované návrhy na oslobodenie od súdnych poplatkov, opakované návrhy na ustanovenie zástupcu z radov advokátov a opakované návrhy na prerušenie konania na dobu neurčitú), a to v súlade s úpravou obsiahnutou v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom v čase jednotlivých úkonov zo strany žalobkyne. Pokiaľ súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní rozhodol o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania na dobu neurčitú pri zohľadnení, že lekárska správa, ktorou žalobkyňa dôvodila uvedený návrh bola urobená telefaxom a nebola doplnená predložením jej originálu a ak sa riadne predvolaná žalobkyňa na označené pojednávanie nedostavila a ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v uvedený deň pojednával v neprítomnosti žalobkyne a rozhodol s prihliadnutím na obsah spisu a na dovtedy vykonané dôkazy. Tento postup súdu bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 a súd prvej inštancie ním neodňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. 19. K všeobecne formulovanej námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 221 ods.1 písm. h/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu podanej žaloby uplatnený nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom), resp. nárok na náhradu škody na zdraví i podľa ust. § 13 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Pre úplnosť je treba uviesť, že odvolateľka v odvolaní nenapadla žiadnymi vecnými argumentmi správnosť prijatých skutkových záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa nedostatku pasívnej legitimácie označeného žalovaného, nesplnenia zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody podľa ust. zák. č. 58/1969 Zb. a ani nepreukázanie zákonných podmienok pre možné pre priznanie nároku podľa § 13 Občianskeho zákonníka. 20. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie , podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).