Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/576/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106239617 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106239617.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: K.. E.. K. Y.Í., narodený XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX F., zastúpeného: JUDr. Ján Kotlík, advokát, Advokátska kancelária, Karloveské rameno 6, P.O.BOX 23, 810 01 Bratislava 11, proti odporcovi: Hotel Kyjev a.s., Rajská 2, 811 08 Bratislava, IČO: 31 322 140, zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, o zákaz neoprávneného zasahovania do autorských práv, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. júla 2013, č.k. 16C/126/2006-672, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po procesných úkonoch súdu nadväzujúcich na dispozitívne úkony navrhovateľa produkované v priebehu konania domáhal, aby súd zakázal odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v Bratislave na C. G. a V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. S použitím ust. § 151 ods.3 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“) v ďalšom výroku rozhodnutia deklaroval, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Zamietajúci výrok rozhodnutia právne odôvodnil 19 ods.1,2, § 20 ods.1 zák. č. 115/1953 Sb. o autorskom práve (Autorský zákon) účinného od 1.1.1954 do 1.7.1965, § 17 ods.1,4 zák. č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach účinného od 1.7.1965 do 1.1.1998 konštatujúc, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je autorom architektonického diela budovy Q. V. na V. W. U. F., ktorého záväzným podkladom pre jeho realizáciu sa stal víťazný súťažný návrh s celoštátnej, anonymnej architektonickej súťaže z decembra 1960. Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu o tom, že budovu Q. V. je možné považovať za spoločné dielo viacerých autorov, a teda nie len za dielo navrhovateľa, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predložených dokladov a vyjadrení účastníkmi konania dospel k záveru, že v súvislosti s predmetom sporu bola navrhovateľom preukázaná originalita architektonického diela. Mal za to, že navrhovateľ preukázal v potrebnom rozsahu rozdielnosti exteriéru a interiéru pri stavbách Q. V. v F. a Q. C. L. C. U. V., a to po stránke koncepčnej, materiálovej a modulovej a i to, že ide o dve odlišné architektonické diel. Navrhovateľom požadovaný žalobný návrh následne právne posúdil podľa § 5 ods.1,17, § 17 ods.1 písm. d/, § 20 ods.1,2,3, 5,6, § 56 ods.1 písm. b/, c/ zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon), § 122 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“), § 132 O.s.p. konštatujúc, že navrhovateľ sa uplatneným návrhom (o uloženie zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do jeho autorského práva k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavby Q. V. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa) domáhal toho, čo mu priznáva autorský zákon. Zásahy zo strany odporcu však nešpecifikoval, neuviedol konkrétne akými činnosťami odporca neoprávnene zasahuje do jeho autorského práva a neuviedol konkrétne činnosti, ktorých sa má odporca zdržať. Zo žalobného návrhu navrhovateľa nemal za zrejmé čím odporca nemá zasahovať do jeho autorského práva, ktoré úkony konkrétne nemá odporca vykonať resp. aké úkony by vykonať mal, aby nedochádzalo k zásahu do autorského práva. Z návrhu nebolo zrejmé čo sa za zasahovanie zo strany odporcu do autorského práva navrhovateľa považuje a bude považovať a čo už nie. Z formulácie žalobného petitu navrhovateľom tieto skutočnosti nevyplývajú, žalobný petit navrhovateľ formuloval všeobecne a podľa súdu prvého stupňa neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné postihnúť jednou výrokovou vetou všetky úmyselné ataky zo strany odporcu na jeho autorské právo, z ktorého dôvodu navrhovateľ zovšeobecnil svoj žalobný návrh. Súd prvého stupňa sa po dokazovaní vykonanom v rozsahu navrhnutom účastníkmi konania stotožnil s tvrdením odporcu, že odporca uplatňuje svoje vlastnícke právo priznané mu zákonom, keď budova Q. V. je v jeho výlučnom vlastníctve, a teda odporca je oprávnený rozhodovať o hoteli ako takom. Z čestného vyhlásenia K.. Y. T., T. T. spoločnosti Q. V., E..L.. zo dňa 13.5.2013 mal preukázané, že po uzatvorení prevádzky Q. V. dňa 31.10.2011 neprebiehali a neprebiehajú v priestoroch budovy hotela žiadne stavebné, búracie ani rekonštrukčné práce, nevykonávali sa a nevykonávajú sa žiadne stavebné ani iné úpravy budovy. Z budovy je odstránený mobiliár (zariadenie hotela) a odporca ako vlastník budovy zabezpečuje technickú správu budovy hotela, pravidelne kontroluje technický stav budovy a zabezpečuje a realizuje nevyhnutnú údržbu a revíziu nehnuteľnosti. Z potvrdenia spoločnosti Rustler property Services Slovakia s.r.o. zo dňa 13.5.2013 ďalej zistil, že menovaná spoločnosť vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti aj správu budovy Q. V., zabezpečuje technickú správu budovy, pravidelne kontroluje technický stav budovy pričom zabezpečuje a realizuje nevyhnutnú údržbu a revíziu nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného, keď v rámci žalobného petitu návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi len vo všeobecnej rovine, mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca v zmysle § 20 ods. 6 Autorského zákona v súčasnej dobe nevykonáva v priestoroch budovy Q. V. žiadne stavebné, búracie, rekonštrukčné či iné práce a úpravy okrem nevyhnutných udržiavacích prác. V konaní potom nemal za preukázané, že by odporca zasahoval do autorského práva navrhovateľa. Odporca odôvodnil uzavretie Q. V. v októbri 2011 ekonomickým zámerom, keď Q. V. bol postavený - dokončený v roku 1973 pričom neprešiel od toho času žiadnou rekonštrukciou čo malo za následok, že výdavky na prevádzku hotela presahovali výnosy, ktoré hotel dosahoval a z dôvodu vysokých nákladov na jeho prevádzku ako aj potrebných nákladných opráv bola činnosť ubytovacej časti hotela ukončená. Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené za stavu, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval akým konkrétnym spôsobom mal odporca neoprávnene zasahovať do jeho autorského práva, a teda nebol zrejmý rozsah činnosti či úkonov, ktoré mal súd odporcovi zakázať vykonávať, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, v ktorých konštatoval autorstvo navrhovateľa k v návrhu špecifikovanému architektonickému dielu - stavbe Q. V.. So závermi súdu prvého stupňa o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca zasahoval do jeho autorského práva a že tieto zásahy nijakým spôsobom nešpecifikoval sa však nestotožnil. Podľa jeho názoru množstvom ako písomných, tak fotografických dôkazov dokumentoval zmeny stavby vykonané odporcom a hanlivé správanie odporcu k autorskému dielu v konkrétnych skutkoch odporcu - prekrytie stavby veľkoplošnými reklamami, zamurovanie zásobovacej rampy pre Spojovaciu budovu OD, devastáciu vonkajších priestorov patriacich k hotelu, znefunkčnenie prevádzky jednotlivých odbytových stredísk hotela (denné bary, kaviareň, reštaurácie, salóny, banketová sála, V. V., N. F., regeneračné centrum), odstránenie hotelového mobiliáru, umelecky stvárnených osvetľovacích telies, vzácnych tapisérií a gobelínov od významných slovenských a českých umelcov a absenciu serióznej údržby a obnovy stavby. Za najzávažnejší zásah odporcu do stavby považoval deštrukciu travertínových obkladových dosiek fasády v rozsahu šesťdesiatich kusov, ktorá bezprecedentným spôsobom ohrozovala bezpečnosť, zdravie a životy okoloidúcich a následnú kamufláž opravy polystyrénom po zásahu štátneho stavebného dohľadu. V rozhodnutí súd prvého stupňa neuviedol, ktoré skutočnosti predložené navrhovateľom, ktorými dokladoval zásahy do svojho autorského práva zo strany odporcu, považoval za preukázané a ktoré nie. Bez ďalšieho bližšieho zrozumiteľného vysvetlenia a konkretizácie len stroho konštatoval, že odporca len využíva v zákonných medziach svoje vlastnícke právo, čím je v tejto časti odvolaním napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť a uložiť mu povinnosť nahradiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že ako výlučný vlastník budovy Q. V. pri výkone svojho vlastníckeho práva rešpektuje ustanovenie § 20 ods. 6 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve. Poukazujúc na § 123 Obč. zákonníka konštatoval, že nakoľko vlastnícke právo je právom pôsobiacim voči všetkým, zodpovedá mu povinnosť ostatných nerušiť vlastníka pri výkone jeho práva k veci, a teda i navrhovateľ by mal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky rešpektovať vlastnícke právo odporcu a neoprávnene do neho nezasahovať. Svojim konaním žiadnym spôsobom nezasahoval a ani nezasahuje do autorského práva navrhovateľa, ale len v medziach zákona uplatňuje svoje vlastnícke právo. Tvrdenia uvedené v odvolaní, podľa ktorých má úmyselne devastovať stavbu hotela a hanlivo nakladať s autorským dielom navrhovateľa odmietol. V budove hotela neboli vykonané žiadne rozsiahle stavebné zmeny ani úpravy, ktorými by mal údajne úmyselne devastovať budovu hotela a hanlivo nakladať s autorským a právom navrhovateľa, či narúšať jeho česť a dobrú povesť. Odporca sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom príslušného súdu, ku ktorému súd prvého stupňa dospel na základe riadne zisteného skutkového stavu, vyjadreného v odôvodnení rozhodnutia. Predmetom daného súdneho konania nebolo určenie autorského práva navrhovateľa k dielu, ale navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal uloženia zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavby Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. V petite svojho návrhu bližšie nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom mal odporca zasahovať do jeho autorských práv, a teda ani akých zásahov by sa mal odporca zdržať, taktiež neuviedol, akými zásahmi, resp. úpravami mal odporca znížiť architektonickú hodnotu architektonického diela navrhovateľa. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov navrhovateľa obsiahnutých v podanom odvolaní, vzťahujúcich sa len na závery súdu prvého stupňa o nedôvodnosti podaného návrhu o uložení zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. Závery súdu prvého stupňa, v ktorých posudzoval medzi účastníkmi spornú okolnosť (výlučné autorstvo navrhovateľa k v návrhu špecifikovanému architektonickému dielu - stavbe Q. V. U. F.) neboli dôvodmi odvolania napadnuté. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zamietol návrh navrhovateľa o uložení zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. a V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. Keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia vzťahujúceho sa k prijatému výroku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce podstatný právny význam pre posúdenie veci, odvolací súd osvojac si vecné a právne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V záujme doplnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľa udáva nasledovné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam navrhovateľa o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky navrhovateľa sú nedôvodné a nepodložené. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.12.2006 domáhal voči odporcovi v 1/ rade Hotel Kyjev a.s., odporcovi v 2/ rade TESCO STORES, a.s. a odporcovi v 3/ rade Lordship Estates, spol. s.r.o. zákazu neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k dielam budovy Q. V., budovy I. M. a urbanistického riešenia Kamenného námestia. Následne podaný návrh doplnil a zmenil a žiadal, aby súd odporcom v 1/ až 3/ rade zakázal neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickým dielam navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Q. V. v F., OD Tesco v Bratislave a urbanistické riešenie zóny V. W. - Š.N. G., vykonávaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavieb v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania stavieb. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi v 1/ rade odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní zásobovacej cesty - rampy a prístupu na parkovisku OD Tesco od Q. V. do suterénu a odporcovi v 2/ rade uložiť povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby OD Prior (TESCO) veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy na terase pred vonkajším vstupom na tretie nadzemné podlažie zo Š.T. G.. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.5.2009 vzal návrh voči odporcovi v 3/ rade späť. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 4.júna 2009, č.k. 16C 126/2006- 252 konanie v časti návrhu voči odporcovi v 3/ rade podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 25.5.2009 (v ktorom navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu - spoločnosť J.M.Wien Coffe, a.s. ako odporcu v 3/ rade) rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 22.júla 2009, č.k. 16C 126/2006- 256. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.9.2009, č.k. 16C 126/2006-262 pripustil zmenu návrhu tak, aby súd zakázal odporcovi v 1/ až 3/ rade neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickým dielam navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Q. V. v Bratislave, OD Tesco v Bratislave a Urbanistické riešenie zóny kamenné námestie - Š. G., vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác, než tých ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavieb v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania stavieb a ktoré by neznižovali hodnotu architektonického diela a nezasahovali do autorských práv navrhovateľa a aby odporcovi v 1/ rade uložil povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu, odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť odstrániť v lehote 10 dní od právoplatnosti stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby OD Prior (TESCO) veľkoplošnou reklamou a odporcovi v 2/ a 3/ rade povinnosť uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť stavebné úpravy - drevenú prístavbu na terase pred vonkajším vstupom na tretie nadzemné podlažie zo Š. G.. Po následnom späťvzatí návrhu voči odporcom v 2/ a 3/ rade súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23. februára 2010, č.k. 16C 126/2006- 281 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.010) konanie voči označeným odporcom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Predmetom konania po späťvzatí návrhu voči odporcom v 2/ a 3/ rade zostal návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zakázať odporcovi v 1/ rade (v ďalšom konaní jedinému účastníkovi konania na strane odporcu) neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickým dielam navrhovateľa, ktorých vyjadrením sú stavby Q. V. v F., vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác, než tých ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania stavby a ktoré by neznižovali hodnotu architektonického diela a nezasahovali do autorských práv navrhovateľa a zároveň uložiť odporcovi povinnosť odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu. Navrhovateľ v priebehu pojednávania nariadeného na deň 26.3.2012 vzal návrh v časti, ktorou sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu späť z dôvodu, že v priebehu konania odporca odstránil veľkoplošnú reklamu z Q. V. a stavba - zamurovanie rampy, ku ktorej došlo bez súhlasu navrhovateľa bola dodatočne zlegalizovaná, keď bolo na ňu dodatočne vydané stavebné povolenie. Zároveň zmenil petit návrhu tak, že žiadal, aby súd odporcovi zakázal neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonávaním akýchkoľvek stavených úprav a udržiavacích prác, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. marca 2012, č.k. 16C 126/2006- 395 konanie v časti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v prekrytí stavby Q. V. veľkoplošnou reklamou a uloženia povinnosti odstrániť stavebné úpravy spočívajúce v zamurovaní cesty - rampy a prístupu na parkovisko OD Tesco od Q. V. do suterénu podľa § 96 ods. 1 veta tretia O.s.p. zastavil. Navrhovateľom navrhovanú zmenu petitu pripustil podľa § 95 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 26.3.2012. Predmetom konania, ktorý posudzoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku je návrh na uloženie zákazu odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. W. nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. Z uvedeného návrhu je zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, keďže tento v ňom zrozumiteľne označil spôsob určenia právneho vzťahu a povinnosti ktorá mala byť rozhodnutím súdu uložená odporcovi. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Podľa § 17 ods. 1 písm. d/ cit. zákona autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby. Podľa § 20 ods. 1,2,3,5,6 citovaného zákona nadobudnutím vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo, najmä osobnostné právo podľa § 17 ods. 1 písm. d), ak nie je dohodnuté inak alebo ak z tohto zákona nevyplýva inak. Vlastnícke právo alebo iné vecné právo k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorským právom, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak; vlastník alebo iný užívateľ veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, je povinný zdržať sa takého užívania tejto veci, ktorým by použil dielo, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak. Vlastník alebo iný užívateľ veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je povinný udržiavať a chrániť vec pred zničením, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak. Autor má právo požadovať od vlastníka veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva použiť svoje dielo podľa tohto zákona. Uplatnenie tohto práva nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci; vlastník veci nie je povinný vydať autorovi takúto vec, je však povinný na žiadosť a náklady autora vyhotoviť fotografiu alebo inú rozmnoženinu diela a odovzdať ju autorovi. Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv. Podľa § 56 ods. 1 písm. b/, c/ citovaného zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození tohto práva, c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60, Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že v nadväznosti na priebeh a výsledky dokazovania nepreukázal, že odporca zasiahol do jeho práv chránených Autorským zákonom, keď z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula, navrhovateľ zásahy zo strany odporcu nešpecifikoval a domáhal sa uloženia povinností len vo všeobecnej rovine. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Súd rozhoduje (len) na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. I keď súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných stranách. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Občiansky súdny poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. V danom prípade rozhodujúcimi hmotnoprávnymi normami boli hore citované ustanovenia Autorského zákona. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha uložiť zákaz odporcovi neoprávnene zasahovať do autorského práva navrhovateľa k architektonickému dielu navrhovateľa, ktorého vyjadrením (zhmotnenou formou) je stavba Q. V. nachádzajúca sa v F. na C. G. E. V. námestí nad rámec práv vlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zák. č. 618/2003 Z.z., najmä vykonaním akýchkoľvek stavebných úprav a udržiavacích prác bez súhlasu navrhovateľa, než tých, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a zachovanie funkčného využitia stavby a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela navrhovateľa a nezasahujú do autorských práv navrhovateľa. Odvolací súd konštatuje, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešné domáhanie sa uloženia zákazu zasahovať do autorského práva navrhovateľa je, aby neoprávnený zásah do autorského práva trval, poprípade aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že právny prostriedok tohto druhu nemá miesto tam, kde neoprávnený zásah do výkonu autorských práv bol dokonaný a netrval, poprípade, kde neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. V posudzovanom prípade je treba sa zhodnúť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie trvajúceho zásahu do jeho autorských práv a naviac ani to, že existuje akékoľvek bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) uskutočnenia zásahu do jeho autorských práv, či jeho opakovania v budúcnosti. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa naopak jednoznačne vyplynulo, že odporca v rámci výkonu svojich práv vlastníka, okrem nevyhnutných udržiavacích prác na stavbe Q. V. U. F. nevykonáva žiadne stavebné, búracie, rekonštrukčné či iné práce, ktoré by nebolo možné ich charakterom podriadiť pod ust. § 20 ods.6 Autorského zákona a ktoré by neboli nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania. V konaní nebola preukázané ani to, že nevyhnutné udržiavacie práce vykonané na stavbe Q. V. odporcom by akýmkoľvek spôsobom znižovali hodnotu uvedeného architektonického diela. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta dôsledné neposudzovanie konkrétnych skutkov odporcu (ako napr. prekrytie stavby veľkoplošnými reklamami, zamurovanie zásobovacej rampy pre Spojovaciu budovu OD, devastáciu vonkajších priestorov patriacich k hotelu, znefunkčnenie prevádzky jednotlivých odbytových stredísk hotela - denné bary, kaviareň, reštaurácie, salóny, banketová sála, V. klub, N. bar, regeneračné centrum, odstránenie hotelového mobiliáru, umelecky stvárnených osvetľovacích telies, vzácnych tapisérií a gobelínov od významných slovenských a českých umelcov, absenciu serióznej údržby a obnovy stavby, deštrukcia travertínových obkladových dosiek fasády v rozsahu šesťdesiatich kusov) je treba uviesť, že tieto nie je možné považovať za zásah do autorského práva navrhovateľa, ale len za v medziach zákona uplatnené vlastnícke právo odporcu k stavbe, majúceho právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Obč. zákonníka). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.