Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107207710 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107207710.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Plastcom, spol. s r.o., Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, zast. JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou, Košická 37, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: Universa Kunststofftechnik GmbH & Co. KG, Aigen-Voglhub 214, 5350 Strobl, Rakúsko, zast. N.. T. T., E. XX, XXXX Y., A., o zaplatenie 9.619,75,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.07.2015 č. k. 30Cb/69/2007-201, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.07.2015 č. k. 30Cb/69/2007-201 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 659,50 eur navrhovateľovi po právoplatnosti uznesenia podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 9.617,75 eur s príslušenstvom. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca si objednávkou č. 5124814 zo dňa 05.12.2005 objednal u navrhovateľa tovar - Slovamid PA 6 GF 30 beige v množstve 3000 kg. Navrhovateľ predmetnú objednávku potvrdil faxom zo dňa 08.12.2005. Dňa 12.12.2005 realizoval navrhovateľ dodávku tovaru pre odporcu. Na základe výhrad ku kvalite dodaného tovaru zo strany odporcu sa navrhovateľ rozhodol, že odporcovi dodá náhradný tovar v množstve 1000 kg s tým, že pokiaľ pri jeho spracovaní nebudú problémy, tak následne navrhovateľ dodá aj zvyšných 2000 kg náhradného tovaru. Nakoľko ku vráteniu 1000 kg pôvodne dodaného tovaru nedošlo, navrhovateľ následne vystavil aj za tento tovar faktúru 63040080 v celkovej výške 2.390,- eur splatnú dňa 02.02.2006. Dňa 17.01.2006 dopravil navrhovateľ odporcovi 1000 kg náhradného tovaru, dôkazom čoho je medzinárodný nákladný list č. 0024677 zo dňa 16.01.2006. Navrhovateľ celkovo dodal odporcovi 4000 kg tovaru, pričom odporca nevrátil tento tovar, a ani nezaplatil odporcom fakturovaných 7.229,75 eur za dodaný tovar a 2.390,- eur za riadne dodaných 1000 kg náhradného tovaru. V zmysle prípisu Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci súd dňa 17.06.2014 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní preukázal súdu, či odporca výslovne akceptoval ponuku navrhovateľa na uzavretie dohody o právomoci slovenských súdov. Navrhovateľ dňa 10.07.2014 doručil súdu odpoveď na uvedenú výzvu, v ktorej uviedol, že dokladom založeným v spise pod názvom "potvrdenie objednávky" preukázal vznik obchodnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Z tohto dokladu zároveň vyplýva, že miestne príslušným súdom pre všetky spory vyplývajúce priamo alebo nepriamo zo zmluvy / potvrdenia objednávky bude príslušný slovenský súd podľa sídla predávajúceho. Navrhovateľ mal za to, že potvrdením objednávky došlo k obojstrannej dohode nielen o dodávke tovaru navrhovateľom odporcovi, alebo došlo aj k dohode o všetkých podmienkach tohto obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, a teda aj o právomoci a príslušnosti súdu podľa miesta predávajúceho. Dôkazom toho je podľa navrhovateľa to, že odporca prevzal navrhovateľom dodaný tovar, prevažnú časť dodaného tovaru spracoval, vo zvyšku požiadal navrhovateľa o náhradnú dodávku z dôvodu nekvality časti dodávky. Podľa názoru navrhovateľa možno konštatovať, že účastníci o priebehu obchodu uzavreli dohodu vo forme, ktorá bola a je v súlade s praxou a zaužívanými zvyklosťami oboch zmluvných strán a navyše dokument "potvrdenie objednávky" obsahuje formuláciu, z ktorej vyplýva, že miestne príslušným súdom pre všetky spory vyplývajúce priamo alebo nepriamo zo zmluvy / potvrdenia objednávky bude príslušný slovenský súd podľa sídla predávajúceho. Keďže v danej právnej veci návrh na začatie konania smeruje proti odporcovi, ktorý je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Rakúsku (členský štát EÚ), súd vzal za základ právnej úpravy právomoci nariadenie Rady /ES/ č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania. Po preskúmaní predložených príloh súd zistil, že v dokumente "potvrdenie objednávky / order confirmation" sa nachádza dodatok uvádzajúci: "Súdne príslušný pre všetky spory, ktoré priamo alebo nepriamo vzniknú z tejto zmluvy / potvrdenia objednávky, je príslušný slovenský súd s právomocami pre hlavné sídlo podnikania predávajúceho". Tento dokument je však podpísaný len navrhovateľom, a preto podľa názoru súdu nespĺňa podmienku písomnej formy dohody o voľbe právomoci. Nakoľko pre formu dohody o voľbe právomoci pripúšťa čl. 23 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 možnosť uzavrieť ju buď vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy alebo v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah, súd ďalej skúmal, či nedošlo k uzavretiu dohody o voľbe právomoci niektorou z vyššie uvedeným foriem. Súd v tejto súvislosti vyhodnotil dokument "potvrdenie objednávky / order confirmation" ako jednostranný prejav vôle navrhovateľa, resp. ako ponuku (ofertu) uzavretia dohody o voľbe právomoci. Argumentoval tým, že ak aj touto formou došlo k uzavretiu dohody o dodávke tovaru, resp. došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, toto je potrebné striktne odlišovať od formy uzavretia dohody o voľbe právomoci. Vznik kúpnej zmluvy si nemožno zamieňať zároveň s automatickou dohodou o medzinárodnej právomoci. Na základe uvedeného mal súd za to, že v predmetnej veci nebola nijakým spôsobom preukázaná vôľa odporcu uzavrieť dohodu o voľbe právomoci slovenských súdov. Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepreukázal, že uvedený dodatok nachádzajúci sa na potvrdení objednávky je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou strany (účastníci zmluvy) uzavreli, teda nepredložil žiadne ďalšie objednávky alebo iné listiny, z ktorých by takáto prax medzi účastníkmi zmluvy vyplývala. Súd nemal preukázané ani to, že by takáto forma voľby právomoci (jednostranné vyjadrenie navrhovateľa v potvrdení objednávky) bola v súlade so zvyklosťami, ktoré sú účastníkom zmluvy nielen dobre známe ale aj pravidelne dodržiavané. Z obsahu podania odporcu zo dňa 08.12.2010 súd naopak zistil, že odporca namieta právomoc Okresného súdu Bratislava I. Jeho formuláciu - námietky nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I - možno v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. posúdiť práve ako vyslovenie námietky nedostatku právomoci slovenských súdov. Len zo samotného tvrdenia navrhovateľa o dohode o voľbe právomoci bez jednoznačne preukázaných podmienok čl. 23 nariadenie Rady /ES/ č. 44/2001 teda nemožno konštatovať, že právomoc slovenských súdov je v prejednávanej veci daná. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci medzi sebou uzavreli dohodu o voľbe právomoci slovenských súdov a odporca je právnická osoba s bydliskom na území iného členského štátu, než je Slovenská republika, súd prvého stupňa predmetné konanie zastavil pre nedostatok právomoci v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 so svojim nárokom môže obrátiť na miestne príslušný rakúsky súd (podľa sídla odporcu). O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ mal za to, že potvrdením objednávky (komunikácia prebehla elektronickou formou, o čom sú v súdnom spise záznamy) došlo k obojstrannej dohode nielen o dodávke tovaru navrhovateľom odporcovi, ktorý si u neho odporca objednávkou č. 5124814 objednal, ale došlo k dohode o všetkých podmienkach tohto obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, a teda aj o právomoci a príslušnosti súdu podľa miesta predávajúceho. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na skutočnosť, že obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi prebiehal (odporca nevzniesol žiadne výhrady v čase vzniku predmetného obchodno-záväzkového vzťahu), navrhovateľ považoval za málo pravdepodobné, že by medzi účastníkmi nevznikla dohoda o právomoci slovenských súdov, keď táto tvorí súčasť dokumentu „potvrdenie objednávky“. Podľa názoru navrhovateľa, nakoľko ním uvádzaná klauzula obsiahnutá v „potvrdení objednávky“ v časti „further conditions“ (že miestne príslušným súdom pre všetky spory vyplývajúce priamo alebo nepriamo zo zmluvy / potvrdenia objednávky bude príslušný slovenský súd podľa sídla predávajúceho) bola uskutočnená elektronickou cestou, túto klauzulu je možné považovať za „písomnú“ podľa čl. 23 ods. 2 nariadenie Rady /ES/ č. 44/2001. V kontexte s vyššie uvedeným teda navrhovateľ zastával názor, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode o výlučnej právomoci súdu „podľa miesta predávajúceho“, a počas trvania obchodno- záväzkového vzťahu sa účastníci nedohodli inak. K záveru sudu o nepreukázaní obchodnej praxe medzi účastníkmi navrhovateľ uviedol, že v danom prípade bola zo strany odporcu zadaná navrhovateľovi iba jedna objednávka č. 5124814, ktorú navrhovateľ potvrdil „potvrdením objednávky“, pričom o ďalšom priebehu predmetného obchodno-záväzkového vzťahu je v súdnom spise založených množstvo listín, z ktorých je zrejmé, že všetka vzájomná komunikácia prebiehala „elektronickou cestou“. Navrhovateľ tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2013 č. k. 1Cob/134/2012-40 vydané v inej veci navrhovateľa, kde súd vyslovil názor, že dohoda o voľbe právomoci, ktorá bola súčasťou potvrdenia objednávky, založila právomoc Okresného súdu Bratislava III ako súdu príslušného vo veciach objednávky a jej potvrdenia podľa sídla predávajúceho. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na celé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p., pričom na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné. Podstatnou otázkou v predmetnej veci bolo, či účastníci ako zmluvné strany uzavreli medzi sebou dohodu o právomoci slovenských súdov podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa že k dohode o právomoci podľa uvedeného článku nariadenia nemohlo dôjsť len tým, že navrhovateľ ním vydané potvrdenie objednávky odporcu (order confirmation) zo dňa 05.12.2005 opatril doložkou o právomoci slovenských súdov. Táto doložka o právomoci totiž bola len jednostranným prejavom vôle navrhovateľa, s ktorým odporca nijakým spôsobom neprejavil súhlas. Bez preukázateľného prijatia navrhovateľom navrhovaného obsahu doložky o právomoci slovenských súdov zo strany odporcu, čo by vyžadovalo jej výslovné odsúhlasenie, resp. akceptáciu odporcom, teda nemohlo dôjsť k uzavretiu dohody o právomoci ako dvojstranného právneho úkonu medzi zmluvnými stranami. Pre absenciu prijatej dohody o právomoci slovenských súdov potom nie je možné ani založiť takúto právomoc v predmetnom konaní podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001. Existenciu niektorého z prípadných zaužívaných spôsobov konania medzi zmluvnými stranami v zmysle čl. 23 ods. 1 písm. b), c) nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001, ktorý by za určitých okolností mohol nahradiť potrebu preukazovania výslovnej akceptácie každého jednotlivého návrhu na uzavretie dohody o právomoci zo strany odporcu, navrhovateľ v konaní nepreukázal, a to ani na výzvu súdu zo dňa 17.06.2014, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Prítomnosť uvedených okolností vo vzájomnom obchodnom vzťahu medzi účastníkmi konania pritom nie je možné vyvodiť z obsahu spisu, kde sa navrhovateľom založená elektronická komunikácia s odporcom (elektronická podoba komunikácie sama osebe nebola v tomto prípade prekážkou preukázania splnenia podmienok podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001) týka len samotného obchodno-záväzkového vzťahu medzi zmluvnými stranami tvoriaceho predmet tohto konania, a teda sa netýka aj určenia právomoci súdu v prípadných sporoch medzi nimi, a to ani v jednotlivom prípade, ani na báze prípadnej obchodnej praxe. Zavedenie takejto praxe medzi zmluvnými stranami tiež vylučuje tvrdenie samotného navrhovateľa, podľa ktorého v danom prípade bola zo strany odporcu zadaná navrhovateľovi iba jedna objednávka č. 5124814, ktorú navrhovateľ potvrdil „potvrdením objednávky“ zo dňa 05.12.2005. Skutočnosť, že v danom prípade neboli zistené také okolnosti v zmysle čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady / ES/ č. 44/2001, ktoré by mohli založiť právomoc súdu dohodou účastníkov pritom neznamená, že by museli všetky obchodné vzťahy navrhovateľa s jeho rôznymi obchodnými partnermi vzniknúť vždy za rovnakých okolností, čo potom môže byť dôvodom, prečo boli dané okolností v inej veci navrhovateľa súdom odlišne posúdené. Z uvedených dôvodov, nakoľko v predmetnej veci nie je možné založiť právomoc slovenských súdov podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001, ako ani podľa jeho iných článkov, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné konanie v tejto veci podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.