Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/297/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107208949 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107208949.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Plastcom, spol. s r.o., Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, zast. JUDr. Eva Kliniecová, advokátka, Košická 37, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: KARSAI PLAST Kft., 8000 Székesfehérvár Alba Ipari Zóna, Zsurló u. 12, Maďarsko, zapísaný pod č. Cg.07-09-006566, zast. JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, o zaplatenie 16.235,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/81/2007-127 zo dňa 20.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/81/2007-127 zo dňa 20.7.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia, a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 974,10 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.3.2007 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny vo výške 16.235,63 eur s príslušenstvom. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že v zmysle písomnej objednávky zo dňa 21.9.2006 potvrdenej dňa 22.9.2006 si odporca u navrhovateľa objednal tovar - Slovaster B GF 30 natural v množstve 6000 kg. Navrhovateľ dodal odporcovi tovar v dvoch dodávkach, pričom prvá dodávka v množstve 3000 kg bola uskutočnená dňa 18.10.2006, zástupca odporcu potvrdil prevzatie dodávky na dodacom liste č. 63030830. Tovar bol odporcovi vyfakturovaný faktúrou č. 63040865 zo dňa 18.10.2006 vo výške 6.690,- eur. Druhá časť dodávky bola realizovaná na podklade objednávky odporcu zo dňa 15.11.2006, navrhovateľ potvrdil objednávku dňa 15.11.2006, dodávka tovaru sa uskutočnila dňa 29.11.2006, pričom odporca potvrdil prevzatie dodávky na dodacom liste č. 63030958. Tovar bola odporcovi vyfakturovaný faktúrou č. 63040985 zo dňa 29.11.2006 vo výške 6.810,- eur. Navrhovateľ upomienkami zaslanými faxom dňa 30.11.2006, 15.2.2007 a poštou dňa 10.2.2007 vyzval odporcu na úhradu dlžných súm. Odporca navrhovateľovi dlžné sumy neuhradil. Dňa 27.6.2013 sa k návrhu na začatie konania vyjadril odporca, ktorý namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. Súd po preskúmaní podania zistil, že vzhľadom na obsah podania sa jedná o námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Bratislava I, a nie o námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2013 navrhovateľ doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v spise sú založené listiny, a to potvrdenie objednávky „order confirmation“ /OC/ zo dňa 22.9.2006 a 15.11.2006, z ktorých vyplýva skutočnosť, že v prípade súdneho sporu sa bude príslušný prípad prejednávať na súde v mieste predávajúceho. Navrhovateľ má za to, že potvrdením objednávky došlo k obojstrannej dohode nielen o dodávke tovaru navrhovateľom odporcovi, alebo došlo aj k dohode o všetkých podmienkach tohto obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, a teda aj o právomoci a príslušnosti súdu podľa miesta predávajúceho. Dôkazom toho je podľa navrhovateľa to, že odporca prevzal navrhovateľom dodaný tovar. Navrhovateľ na záver uviedol, že podľa jeho názoru možno konštatovať, že účastníci o priebehu obchodu uzavreli dohodu vo forme, ktorá bola a je v súlade s praxou a zaužívanými zvyklosťami oboch zmluvných strán a navyše dokument „Potvrdenie objednávky“ obsahuje formuláciu, z ktorej vyplýva, že miestne príslušným súdom pre všetky spory vyplývajúce priamo alebo nepriamo zo zmluvy/potvrdenia objednávky bude príslušný slovenský súd podľa sídla predávajúceho. Súd v uznesení poukázal na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 23 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Súd uviedol, že po preskúmaní predložených príloh zistil, že v dokumente „Potvrdenie objednávky/order confirmation“ sa nachádza dodatok uvádzajúci: „Súdne príslušný pre všetky spory, ktoré priamo alebo nepriamo vzniknú z tejto zmluvy/potvrdenia objednávky, je slovenský súd s právomocami pre hlavné sídlo podnikania predávajúceho“. Tento dokument je však podpísaný len navrhovateľom. Z uvedeného je teda podľa súdu jednoznačné, že podmienka písomnej formy dohody o voľbe právomoci splnená nie je. Nariadenie pre formu dohody o voľbe právomoci však pripúšťa možnosť uzavrieť ju buď vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy alebo v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Súd teda skúmal, či nedošlo k uzavretiu dohody o voľbe právomoci niektorou z vyššie uvedeným foriem. Dokument „Potvrdenie objednávky/order confirmation“ súd vyhodnotil ako jednostranný prejav vôle navrhovateľa, resp. ako ponuku (ofertu) uzavretia dohody o voľbe právomoci. Ak aj touto formou došlo k uzavretiu dohody o dodávke tovaru, resp. došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, toto je potrebné podľa súdu striktne odlišovať od formy uzavretia dohody o voľbe právomoci. Vznik kúpnej zmluvy si nemožno zamieňať zároveň s automatickou dohodou o medzinárodnej právomoci. Súd konštatoval, že mu v danej právnej veci nebola nijakým spôsobom preukázaná vôľa odporcu dohodu o voľbe právomoci slovenských súdov uzavrieť. Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepreukázal, že uvedený dodatok nachádzajúci sa na Potvrdení objednávky je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou strany (účastníci zmluvy) uzavreli, teda nepredložil žiadne ďalšie objednávky alebo iné listiny, z ktorých by takáto prax medzi účastníkmi zmluvy vyplývala. Súd tiež nemal preukázané, že by takáto forma voľby právomoci (jednostranné vyjadrenie navrhovateľa v Potvrdení objednávky) bola v súlade so zvyklosťami, ktoré sú účastníkom zmluvy nielen dobre známe ale aj pravidelne dodržiavané. Z obsahu podania odporcu zo dňa 27.6.2013 súd naopak zistil, že odporca namieta právomoc Okresného súdu Bratislava I. Jeho formuláciu - námietky nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I - možno v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. posúdiť práve ako vyslovenie námietky nedostatku právomoci slovenských súdov. Len zo samotného tvrdenia navrhovateľa o dohode o voľbe právomoci bez jednoznačne preukázaných podmienok čl. 23 Nariadenia nemožno podľa súdu konštatovať, že právomoc slovenských súdov je v prejednávanej veci daná. Súd uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by účastníci medzi sebou uzavreli dohodu o voľbe právomoci slovenských súdov, a odporca je právnická osoba s bydliskom na území iného členského štátu než je Slovenská republika, preto je potrebné konanie 28Cb/81/2007 zastaviť pre nedostatok právomoci v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd poukázal na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Má za to, že potvrdením objednávky č. 4504000679 zo dňa 22.9.2006 a potvrdením objednávky č. 4504000824 zo dňa 15.11.2006 (komunikácia prebehla elektronickou cestou, o čom sú v súdnom spise záznamy) došlo k obojstrannej dohode nielen o dodávke tovaru navrhovateľom odporcovi, ktorý si u neho odporca uvedenými objednávkami objednal (predmetné objednávky odporca taktiež poslal navrhovateľovi elektronicky), ale došlo aj k dohode o všetkých podmienkach tohto obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, a teda aj o právomoci a príslušnosti súdu podľa miesta predávajúceho. Navrhovateľ je toho názoru, že ním uvádzanú klauzulu obsiahnutú v Potvrdení objednávky v časti „Further conditions“, že „miestne príslušným súdom pre všetky spory vyplývajúce priamo alebo nepriamo zo zmluvy/potvrdenia objednávky bude slovenský súd podľa sídla predávajúceho“, keďže sa uskutočnila elektronickou cestou, možno považovať za písomnú podľa čl. 23 ods. 2 Nariadenia, podľa ktorého komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za písomnú. Pokiaľ ide o otázku praxe zavedenej medzi účastníkmi, navrhovateľ uviedol, že zo strany odporcu boli zadané dve objednávky s časovým odstupom necelé dva mesiace, pričom v obidvoch prípadoch prišlo zhodne zo strany navrhovateľa plnenie a zo strany odporcu prevzatie tovaru, žiaden z účastníkov počas trvania obchodno-záväzkového vzťahu nenamietal miestnu príslušnosť súdu v Slovenskej republike podľa miesta sídla predávajúceho. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti právoplatné a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/134/2012-40 zo dňa 31.1.2013 vydané v obdobnom obchodnom prípade navrhovateľa s odporcom Megaplastic Kft. so sídlom v Maďarsku. Navrhovateľ zastáva názor, že ak predmetný obchodno-záväzkový vzťah vznikol na základe objednávky a následne potvrdením objednávky zo strany navrhovateľa a podľa uvedených intencií obchodno- záväzkový vzťah prebiehal (odporca nevzniesol žiadne výhrady v čase vzniku predmetného obchodno- záväzkového vzťahu), je málo pravdepodobné, že by nevznikla medzi účastníkmi dohoda o právomoci slovenských súdov, keď táto tvorí súčasť dokumentu „Potvrdenie objednávky“. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa čl. 23 ods. 1 Nariadenia ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Podľa čl. 23 ods. 2 Nariadenia komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd jednoznačne potvrdzuje záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by účastníci medzi sebou uzavreli dohodu o voľbe právomoci slovenských súdov v súlade s čl. 23 Nariadenia. Nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených uvedeným článkom pre dohodu o voľbe právomoci. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na čl. 23 ods. 2 Nariadenia, odvolací súd uvádza, že komunikácia medzi účastníkmi síce prebiehala elektronickou cestou, avšak táto neposkytuje trvalý záznam o dohode o voľbe právomoci tak, ako to vyžaduje uvedené ustanovenie. V elektronickej komunikácii odporca nijako nepotvrdil, že by slovenské súdy mali právomoc na riešenie sporov, ktoré by vznikli z právnych vzťahov medzi ním a navrhovateľom. Pokiaľ ide o otázku praxe, ktorú medzi sebou účastníci zaviedli, táto tiež nebola preukázaná, a to, že žiaden z účastníkov počas trvania obchodno-záväzkového vzťahu nenamietal právomoc súdu v Slovenskej republike podľa miesta sídla predávajúceho, ešte neznamená uzavretie dohody o voľbe právomoci v súlade s čl. 23 ods. 1 Nariadenia. Súd prvého stupňa úplne správne uviedol, že ak aj predmetnou formou došlo k uzavretiu dohody o dodávke tovaru, resp. došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, toto je potrebné striktne odlišovať od formy uzavretia dohody o voľbe právomoci. Vznik kúpnej zmluvy zároveň neznamená aj automatickú dohodu o voľbe právomoci súdu. Neobstojí ani argumentácia navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/134/2012-40 zo dňa 31.1.2013. Súdu nie je známy obsah listín predložených v uvedenom konaní, a teda, ani či boli splnené podmienky dohody o voľbe právomoci podľa čl. 23 ods. 1 Nariadenia. Súd prvého stupňa v konaní 28Cb/81/2007 aj odvolací súd v odvolacom konaní 2Cob/297/2015 dostatočne odôvodnili a vyargumentovali, prečo nebola uzavretá dohoda o voľbe právomoci slovenských súdov v súlade s čl. 23 Nariadenia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.