Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/368/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107210780 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107210780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : P. G. T., I. F., Ľ.. X. XX, D. : XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi: E. K., B. B., U.Ö.Q. 19, zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, Bratislava, Guothova 20, o zaplatenie 540.494 Sk ( 17.941,13 € ) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 2. 2013 č.k. 15C 57/2007 - 288 a proti uzneseniu toho istého súdu zo dňa 21. 2. 2013 č.k. 15C 57/2007 - 295, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21. 2. 2013 č.k. 15C 57/2007 - 295 p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 17.941,13 € ( v prepočte 540.494 Sk ) s príslušenstvom, titulom neuhradených prác vykonaných na základe zmluvy o dielo zo dňa 19. 6. 2006 za rekonštrukciu bytu odporcu na U.Q. R.. XX V. B.. V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, že podľa obsahu Zmluvy o dielo zo dňa 19. 6. 2006 čl. IV bod 1 bola cena za vykonanie prác stanovená dohodou na základe cenovej ponuky. Samotná zmluva ( uzavretá podľa § 536 a nasl. Obch. zák. )však neobsahuje odkaz na dohodu o cenovej ponuke ako prílohu a ani bližšiu špecifikáciu cenovej ponuky; na základe uvedeného dospel k záveru, že cenová ponuka tak, ako je uvedené v Zmluve o dielo zo dňa 19. 6. 2006 v čase uzavretia Zmluvy neexistovala. Cenová ponuka zo dňa 19. 6. 2006, ktorú predložil navrhovateľ, neobsahuje súhlas odporcu. Zo svedeckej výpovede K. O. mal súd prvého stupňa za preukázané, že cenová ponuka tak, ako je uvedená v Zmluve o dielo zo dňa 19. 6. 2006, čl. IV bod 1 odporcovi predložená nebola, túto neodsúhlasil, a to ani v čase zahájenia rekonštrukčných prác. Prvostupňový súd sa preto prejudiciálne zaoberal platnosťou Zmluvy o dielo zo dňa 19. 6. 2006 a dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná pre absenciu dohody o cene diela, keďže dohoda o cene je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo uzavretej podľa Obch. zák. Cenové ponuky zo dňa 27. 6. 2006 a 19. 7. 2006, na ktorých je súhlas odporcu, daný po uzavretí Zmluvy sú irelevantné, keďže sa týkajú úplne iných prác a dodávok, než ktoré sú uvedené v cenovej ponuke zo dňa 19. 6. 2006. Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní platnosti Zmluvy o dielo riadil ust. § 536 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého podstatnými náležitosťami Zmluvy o dielo je : 1/ predmet plnenia - t.j. podrobne uvedené vlastnosti diela, ktoré má dielo po dokončení vykazovať, 2/ dohoda o cene - túto možno určiť uvedením konkrétnej sumy, alebo sa strany môžu dohodnúť o spôsobe určenia ceny, alebo sa strany môžu dohodnúť, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene a napokon 3/ prevzatie záväzku objednávateľom a zaplatenie dohodnutej ceny. Keďže odporca vzhľadom na nespokojnosť s realizáciou diela od zmluvy odstúpil listom zo dňa 27. 7. 2006, súd prvého stupňa sa zaoberal aj otázkou, či bolo jeho odstúpenie od zmluvy o dielo platné, keďže navrhovateľ v konaní namietal neplatnosť tohto odstúpenia od zmluvy. Z obsahu Zmluvy o dielo zistil, že medzi účastníkmi zmluvy nebolo odstúpenie od zmluvy dojednané, z ktorého dôvodu nastúpilo odstúpenie od zmluvy podľa zákona, t.j. podľa § 344 a nasl. Obch. zák. odporca využil zákonné odstúpenie od zmluvy podľa § 345 ods. 2 Obch. zák., keďže už pri uzatváraní Zmluvy o dielo nebola jednoznačne stanovená cena diela, ako podstatná náležitosť zmluvy o dielo. Porušenie ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. znamená podstatné porušenie zmluvy, v dôsledku čoho odporca stratil záujem na plnení zmluvy, súd prvého stupňa vyhodnotil odstúpenie od zmluvy odporcom listom zo dňa 27. 7. 2006 vyhodnotil ako dôvodné, v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa vzhľadom na záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o dielo nariadil vo veci dokazovanie znalcom za účelom zistenia všeobecnej hodnoty skutočne vykonaných stavebných prác zo strany navrhovateľa v byte na U.Ö.Q. XX V. B.. Zo záverov znaleckého posudku D.. V. F. Č.. XX/XXXX zistil, že všeobecná hodnota stavebných prác je 23.940 € s DPH. S predmetným znaleckým posudkom navrhovateľ nesúhlasil, poukazujúc na to, že ceny medzi predávajúcim a kupujúcim vznikajú v rámci trhových vzťahov na základe dohody; cena diela bola účastníkmi dohodnutá na základe cenovej ponuky. Súdny znalec nemal k dispozícii fotodokumentáciu z priebehu prác, znalecký posudok vypracoval len na základe dostupných informácií, preto označil predmetný znalecký posudok za nepreskúmateľný a pre odhad ceny irelevantný. Prvostupňový súd poukazoval na to, že po tom, ako dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 19. 6. 2006 pre absenciu dohody o cene diela, nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatil. V rámci znaleckého dokazovania mal súdny znalec k dispozícii celý súdny spis, so všetkými listinami, ktoré účastníci majú k dispozícii. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca navrhovateľovi zaplatil celkom 1.050.000,- Sk ( v prepočte 34.853,61 € ) a zo znaleckého posudku je zrejmé, že všeobecná hodnota stavebných prác je 23.940 €, k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu nedošlo. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 2.592,83 € ( jeden úkon právnej služby v sume 336,94 €, počítaný z uplatnenej sumy 17.941,13 €; spolu 9 úkonov právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 9. 6. 2009 v sume 84,23 €, účasť na pojednávaní dňa 26. 1. 2010, dňa 1. 6. 2010, dňa 7. 12. 2010, dňa 8. 2. 2010, účasť na obhliadke nehnuteľnosti dňa 29. 11. 2011, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 6. 11. 2012 v sume 84,23 € a účasť na pojednávaní dňa 21. 2. 2013, ako aj režijný paušál 2 x 6,95 €, 3 x 7,21 €, 2 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, 1 x 7,81 € ). Napadnutým uznesením zo dňa 21. 2. 2013 č.k. 15C 57/2007 - 295 súd prvého stupňa rozhodol o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p., a to tak, že navrhovateľa zaviazal povinnosťou zaplatiť štátu náhradu trov v sume 508,08 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia prvostupňový súd uviedol, že v konaní nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého uložil odporcovi povinnosť zložiť preddavok na znalca vo výške 200 €. Preddavok odporca nezložil. Uznesením zo dňa 28. 3. 2012 č.k. 15C 57/2007 - 231 prvostupňový súd priznal súdnemu znalcovi odmenu vo výške 508,08 €, ktorá bola znalcovi vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov. V súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd prvého stupňa na úhradu týchto trov neúspešného navrhovateľa. Uvedený rozsudok ako aj uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa v prípade napadnutého rozsudku jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že vec nesprávne právne posúdil, že na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Navrhovateľ trval na tom, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s jeho námietkami proti znaleckému posudku D.. V.J. F. Č.. XX/XXXX, pričom je zrejmé a znalec to sám skonštatoval, že nedokázal zodpovedať otázku položenú mu súdom. Úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty skutočne vykonaných stavebných prác navrhovateľom v byte odporcu v čase od 19. 6. 2006 do 27. 7. 2006. Znalec v posudku na 7. strane uvádza, že nemá potrebné informácie na zodpovedanie otázky súdu tak, aby bol tento znalecký posudok preskúmateľný a zodpovedal skutočnosti a na 11 strane posudku uvádza, že v snahe zodpovedať otázku súdu spracuje všetky dostupné informácie a stanoví všeobecnú hodnotu stavebných prác odborným odhadom. Navrhovateľ k nemožnosti znalcom objektívne posúdiť množstvo vykonaných prác uviedol, že na rekonštrukcii bytu odporcu pracovali v krátkom časovom slede traja od seba nezávislí zhotovitelia a potom s nimi odporca ukončil spoluprácu, pričom navrhovateľ bol v poradí druhým zhotoviteľom. Zo súdneho znaleckého posudku nie je možné zistiť, aké práce navrhovateľ vykonával po prvom zhotoviteľovi, čo musel opravovať, búrať, prerábať, v akom rozsahu a pod. Po navrhovateľovi prišiel tretí zhotoviteľ, ktorý taktiež vykonával nejaké práce. Znalecký posudok bol vykonaný dňa 9. 12. 2011. Je teda zrejmé, že znalec práce vykonané jednotlivými zhotoviteľmi nemohol oddeliť a riadne posúdiť, k čomu prispela aj skutočnosť, že odporca odmietol predložiť, resp. zbaviť povinnosti mlčanlivosti znalca D.. T. U., C.., vo veci znaleckého posudku č. 4/2006 zo dňa 18. 8. 2006, keď sám právny zástupca odporcu uviedol, že tento posudok je východiskovým podkladom k tomu, aby oddelil práce, ktoré boli vykonané predchádzajúcou firmou a práce, ktoré mali byť urobené navrhovateľom. Navrhovateľ poukazoval na to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a svedecké výpovede ohľadom dohodnutej ceny za dielo, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ trval na tom, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 19. 6. 2006 uzatvorená zmluva o dielo; jej predmetom bola rekonštrukcia bytu odporcu na U.Ö.Q. R.. XX V. B.. Cena za vykonanie prác bola stanovená dohodou na základe cenovej ponuky. Svedok K. L. vypovedal, že bol subdodávateľom pri realizácii diela pre odporcu. Potvrdil, že navrhovateľ viedol stavebný denník, do ktorého navrhovateľ na konci dňa zaznačil všetky vykonané práce, odporca si to skontroloval a v stavebnom denníku i podpísal. Tiež uviedol, že do priestorov rekonštruovaného bytu vstupovali vždy ráno po tom, ako im odporca prišiel otvoriť medzi 7.00 hod. a 8.00 hod. ráno a že si na konci dňa s odporcom prešli všetky vykonané práce. svedok na otázku súdu uviedol, že stavebný denník zostal v rekonštruovaných priestoroch. Po nahliadnutí do „Vyrovnania zo dňa 25. 7. 2006“ svedok uviedol, že ceny v ňom uvedené zodpovedajú skutočnému stavu. Na výzvu súdu, aby svedok vysvetlil, prečo sú niektoré údaje na ňom napísané počítačom a iné sú dopísané perom, vypovedal, že napr. Doplatok porucha voda + kanál dopisoval on, nakoľko k tejto poruche došlo vo večerných hodinách. Odporca signalizoval túto poruchu a po vyčíslení sumy 10.000 Sk sa odporca vyjadril, že s tým nebude problém. Následne navrhovateľ dopísal ešte všetky rukou dopísané skutočnosti a až potom to podpísal odporca. Navrhovateľ v odvolaní dodal, že na „Vyrovnaní zo dňa 25. 7. 2006“ je jasne uvedené, že práce boli odsúhlasené a prevzaté, potvrdené podpisom odporcu. Z logického vyhodnotenia tohto dôkazu a zo svedeckej výpovede svedka K. L. je nepochybné, že odporca mal vedomosť o cenovej ponuke zo dňa 19. 6. 2006, nakoľko táto je len premietnutím do predmetného vyrovnania, v ktorom práce a ceny boli odsúhlasené a prevzaté odporcom. S týmto sa však súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. V prípade napadnutého uznesenia navrhovateľ navrhoval uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd na náhradu trov štátu zaviaže odporcu. Na odvolanie navrhovateľa sa odporca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. napadnutý rozsudok i napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zistil, že odvolania navrhovateľa nie sú opodstatnené. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z ust. § 536 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že dohoda o cene diela je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Na vznik zmluvy o dielo a na jej platnosť zákon nevyžaduje, aby sa zmluvné strany dohodli o konkrétnej výške ceny; dohoda o cene diela musí byť v zmluve vyjadrená tak, aby v praxi nespôsobovala pochybnosti o prejave zmluvných strán. Prejav vôle o dohode o cene musí byť teda určitý. V prejednávanej veci sa zmluvné strany dohodli o cene za dielo podľa cenovej ponuky ( čl. IV bod 1 zmluvy ), ktorou mala byť podľa navrhovateľa ním predložená cenová ponuka zo dňa 19. 6. 2006, ktorá však nie je opatrená podpisom odporcu a tento sám popiera, že by táto cenová ponuka bola súčasťou dohody o cene pri uzatváraní zmluvy o dielo. Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu o tom, že pokiaľ by predmetná cenová ponuka predstavovala dohodu o cene medzi zmluvnými stranami pri uzatváraní zmluvy o dielo, tvorila by jej súčasť, resp. by bola na znak súhlasu odporcu s ňou opatrená jeho vlastnoručným podpisom. Odvolací súd zakladá tento záver na skutočnosti, že navrhovateľ predložil iné ( čiastkové ) cenové ponuky týkajúce sa iných dodávok a prác, než ktoré sú uvedené v cenovej ponuke zo dňa 19. 6. 2006, na ktorých je na znak prejaveného súhlasu s nimi podpis odporcu. Pokiaľ navrhovateľ vedel predložiť súdu cenové ponuky datované dňa 27. 6. 2006 a dňa 19. 7. 2006, opatrené podpisom odporcu a zároveň opakovane tvrdil, že odporca s cenovou ponukou zo dňa 19. 6. 2006 súhlasil, vyvstáva otázka, prečo práve na tejto cenovej ponuke, ktorá bola pre uzavretie samotnej zmluvy zásadná, podpis odporcu na znak súhlasu s ňou, chýba. Chýbajúci podpis na cenovej ponuke zo dňa 19. 6. 2006 aj podľa odvolacieho súdu v zhode so súdom prvého stupňa vedie k záveru, že je tak preto, že cenová ponuka zo dňa 19. 6. 2006 v čase uzavretia Zmluvy o dielo neexistovala. Ak odporca s cenovou ponukou zo dňa 19. 6. 2006 súhlasil, neexistuje logické vysvetlenie, prečo práve táto cenová ponuka podpísaná odporcom nebola. Uvedené znamená, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzavretiu dohody o cene diela na základe cenovej ponuky, ako to tvrdí znenie čl. IV bod 1 zmluvy a keďže tým nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, je zmluva zo dňa 19. 6. 2006 absolútne neplatná, ako správne uzavrel prvostupňový súd. Správny je tiež jeho záver o tom, že cenové ponuky obsahujúce podpis odporcu ( ako prejav súhlasu s cenovými ponukami zo dňa 27. 6. 2006 a dňa 19. 7. 2006 ) nič nemenia na závere o neplatnosti zmluvy o dielo - na to, aby predmetná zmluva bola platne uzavretá, by muselo dôjsť medzi zmluvnými stranami k dohode o cene dňa 19. 6. 2006, t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy, nie neskôr a o cene za iné dodávky a práce. Podobne ani navrhovateľom predložené Vyrovnanie zo dňa 25. 7. 2006 nemohlo nahradiť chýbajúcu cenovú ponuku zo dňa 19. 6. 2006; súdu bolo navyše predložené v dvoch rôznych podobách - jednak v podobe bez rukou dopisovaného textu ( verzia vyrovnania predložená odporcom ) a jednak s rukou dopisovaným textom ( verzia predložená navrhovateľom ). Rozpor v obsahu medzi týmito verziami „Vyrovnania“ zo dňa 25. 7. 2006 neodstránila ani svedecká výpoveď K. L., ktorý pôsobil pri rekonštrukčných prácach ako subdodávateľ navrhovateľa. Jeho výpoveď vo viacerých bodoch protirečila tvrdeniam odporcu, nielen pokiaľ ide o už spomínaný sporný obsah vyrovnania, ale napr. aj v otázke o vedení stavebného denníka, o ktorom v súlade s navrhovateľom tvrdil, že sa viedol na stavbe dennodenne, na rozdiel od odporcu, ktorý trval na tom, že stavebný denník sa neviedol vôbec, čo zase potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi svedkyňa Tatiana Hojčová. Po odbornej stránke obsah predmetného Vyrovnania preskúmal súdom ustanovený znalec D.. V. F., keď sa zameral na preverenie množstva prác v jednotlivých položkách uvedených vo vyrovnaní a výsledkom jeho zistení bolo, že niektoré položky boli výrazne nadhodnotené a nezodpovedali skutočnému rozsahu vykonaných prác. Navrhovateľ v odvolaní namietal výsledky znaleckého dokazovania ku ktorým dospel znalec D.. V. F., keď zdôrazňoval, že znalec sám v posudku uvádza, že vzhľadom na nedostatok potrebných podkladov ( znalec nemal k dispozícii stavebný denník, projektovú dokumentáciu - realizačný projekt, stavebné povolenie alebo súhlas stavebného úradu s ohlásením stavebných prác, svedectvo alebo výpoveď odborného stavebného dozoru, ktorý nebol ustanovený, fotodokumentáciu o priebehu prác zo dňa 19. 6. 2006 do 27. 7. 2006 ). Znalec však napriek tomu vyvinul snahu dospieť na základe tých podkladov, ktoré k dispozícii mal, k takým výsledkom, ktoré by umožnili súdu dospieť v konaní k rozhodnutiu o dôvodnosti uplatneného nároku. Námietky navrhovateľa k znaleckému posudku považuje odvolací súd za neopodstatnené a do značnej miery aj účelové. Predovšetkým samotný navrhovateľ výrazne prispel k tomu, že znalec nemal k dispozícii všetky potrebné podklady, keď odignoroval - spolu so svojím právnym zástupcom - termín obhliadky rekonštruovaných priestorov, hoci pozvánku na termín obhliadky obdržal ako navrhovateľ tak i jeho právny zástupca znalca riadne a včas. Práve navrhovateľ mohol svojimi informáciami v priebehu obhliadky výrazne napomôcť k zisteniu chýbajúcich údajov potrebných pre vyhotovenie posudku. Takýto postoj navrhovateľa odvolací súd považuje za účelový, bez skutočnej úprimnej snahy prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Napriek viacerým chýbajúcim podkladom má znalecký posudok znalca D.. F. logickú stavbu, ním zvolené postupy založené na odborných znalostiach a skúsenostiach vyústili do záveru, ktorý je presvedčivý. Prvostupňový súd preto správne založil svoje rozhodnutie aj na jeho záveroch. Keďže účastníci konania uzavreli ( absolútne ) neplatnú Zmluvu o dielo ( keď otázku platnosti zmluvy riešil súd prvého stupňa ako prejudiciálnu ), bolo potrebné následne zistiť, či na strane odporcu nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia ( v podobe stavebných prác ) od navrhovateľa, bez toho, aby zaplatil hodnotu týchto prác, a to s poukazom na ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. Konkrétne, bolo nutné posúdiť, či nevzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu ( t.j. z neplatnej zmluvy o dielo ). V konaní nebolo sporné, že odporca zaplatil navrhovateľovi celkom 1.050.000 Sk, v prepočte 34.853,61 €. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania bola hodnota stavebných prác, ktoré dodal navrhovateľ odporcovi 23.940 € s DPH. Odporca sa teda na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatil; naopak hodnotu navrhovateľom vykonaných prác ( výrazne ) preplatil. Návrh navrhovateľa preto nebol dôvodný. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na záver o (absolútnej ) neplatnosti zmluvy o dielo nebolo ďalej nutné posudzovať otázku platnosti odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21. 2. 2013 č.k. 15C 57/2007 - 295 súd prvého stupňa ním samostatne rozhodol o trovách štátu tak, že na ich náhradu zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa. Trovy štátu predstavuje suma 508,08 €, ktoré boli vyplatené znalcovi predbežne zo štátnych finančných prostriedkov, na základe uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 28. 3. 2012 č.k. 15C 57/2007 - 231. Podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak v konkrétnom súdnom konaní štát platil trovy konania, vždy sa o týchto trovách musí rozhodnúť. Vzhľadom na výsledok konania, v ktorom bol navrhovateľ neúspešný, súd prvého stupňa správne uložil navrhovateľovi nahradiť štátu tie trovy, ktoré mu v konaní vznikli predbežným zaplatením znalečného zo štátnych prostriedkov. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca si v odvolacom konaní žiadne trovy neuplatňoval ( trovy odvolacieho konania mu nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.