Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/552/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108212294 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108212294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: L.. M.X. P., bytom H. XXXX/XX, D.É. O. D. S., zastúpeného: JUDr. Irena Sopková, advokátka, Hlavná 25, Košice, proti žalovanému: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.5.2013, č.k. 12C/76/2008-211, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.012,75 eur, vo výroku, ktorým bola proti žalovanému 1/ žaloba o zaplatenie sumy 120.762,93 eur a o zaplatenie 8,5% úroku z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku ktorým žalovanému 1/ nebola priznaná náhrada trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 12.012,75 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku, istiny a úroku z omeškania žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, žalobu voči žalovaným 2/,3/ zamietol a napokon žalovaným 1/,2/,3/ nepriznal náhradu trov konania. 1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 27 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012, § 3 ods.1,2, § 5 ods.1, § 6 ods.1, § 8 ods.5 písm. a/, § 9 ods.1, § 17 ods.1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004, § 2, § 4 ods.1, § 5 ods.1, § 23 zák. č. 58/1969 Zb. a vecne tým, že v predmetnom konaní sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti náhrady trov obhajoby, domáhal voči žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, zaplatenia sumy 6.681.603,90 eur špecifikovanej ako: a/ nárok na náhradu škody vo výške 6.548.828,25 eur za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, za ktorý označil pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, rozpor s ustanovením § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok, začlenenie členov predstavenstva Spectrum a.s. do zločineckej a teroristickej skupiny, resp. spojenie trestnej veci (konania vedené proti štatutárnym zástupcom spoločnosti Spektrum a.s.) s trestnou vecou/ trestnými vecami iných obvinených, rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 a § 23 ods. 1 Trestného poriadku, porušenie zásady prezumpcie neviny, rozpor s ustanovením § 2 ods. 2 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, porušenie práv obvinených, rozpor s ustanovením § 33 ods. 1, § 92 ods. 1, 2, § 163 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 14 ods. 3, písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (zákon č. 120/1976 Zb.) a za vzniknutú škodu označil zníženie hodnoty akcií spoločnosti Spektrum a.s., ktorých je vlastníkom v podiele 50 %. b/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur za nezákonné rozhodnutie, za ktoré označil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK--I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania a za vzniknutú nemajetkovú ujmu označil poškodenie jeho dobrého mena. Súd prvej inštancie konštatoval, že každý z takto uplatnených nárokov posudzoval samostatne. 2.1. Rozhodujúc o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že trestné stíhanie žalobcu bolo začaté uznesením Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ - 11/BOK -S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa §185a ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,5 Trestného zákona a uznesením Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/20041 zo dňa 1.7.2004 bol žalobca dňa 28.6.2004 vzatý do väzby z dôvodu § 67 ods. 1, písm. b/ c/ Trestného poriadku. Keďže trestné stíhanie žalobcu síce začalo pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 28.6.2004, avšak len 3 dni pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd prvej inštancie prihliadajúc na právny záver Krajského súdu v Bratislave vyslovený v jeho rozhodnutí č.k. 9Co 281/10-168 zo dňa 28.4.2011 ( vo veci trestného stíhania žalobcovho spoluobvineného L.. M. A.) a na to, že žalobcom namietaný nesprávny postup (pasivita orgánov činných v trestnom konaní, neprimeraná dĺžka trestného konania) sa týkali obdobia po účinnosti zákona č. 514/2004 Z.z., uplatnený nárok v tejto časti posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 107/2009). 2.2. Súd prvej inštancie rozhodujúc o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní následne posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaných 1/,2/,3/ a s poukazom na § 4 ods.1 písm. b/ a e/ zákona č. 514/2003 Z.z. a na to, že žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup polície a prokuratúry v trestnom konaní dospel k záveru, že v konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pasívne legitimovaní žalovaní 2/ a 3/. Na základe tejto úvahy žalobu v tejto v tejto časti voči žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie bez ďalšieho zamietol. 2.3. V odôvodnení rozhodnutia vzťahujúceho sa k tejto časti žaloby ďalej konštatoval, že podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok, a to: a/ že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, b/ že poškodenému vznikla škoda a c/ že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. účinný od 1.7.2004 otázku čo je nesprávnym úradným postupom upravuje v § 9 ods. 1 ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávny úradný postup je preto podľa názoru vysloveného konajúcim súdom potrebné vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup označil pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, rozpor s ustanovením § 2 ods. 4 prvá veta Trestného poriadku, začlenenie členov predstavenstva Spectrum a.s. do zločineckej a teroristickej skupiny, resp. spojenie trestnej veci (konania vedené proti štatutárnym zástupcom spoločnosti Spektrum a.s.) s trestnou vecou/trestnými vecami iných obvinených, rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 a § 23 ods. 1 Trestného poriadku, porušenie zásady prezumpcie neviny, rozpor s ustanovením § 2 ods. 2 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, porušenie práv obvinených, rozpor s ustanovením § 33 ods. 1, § 92 ods. 1, 2, § 163 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 14 ods. 3, písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (zák. č. 120/1976 Zb.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (vychádzajúc z obsahu správ Prezídia PZ Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 30.5.2012 a 17.8.2012) mal za preukázané, že žalobca bol trestne stíhaný v "kauze PHM" spolu s 88 obvinenými a v čase po vzatí žalobcu do väzby dňa 1.7.2004, boli vo veci priebežne robené procesné úkony - výsluchy obvinených, svedkov a konfrontácie. Popisom procesných úkonov v uvedenej trestnej veci žalobcu mal súd prvej inštancie vyvrátené jeho tvrdenia o pasivite orgánov činných v trestnom konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie, súd v občianskoprávnom konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, ani nemôže preskúmavať postup orgánov činných v trestom konaní a nie je oprávnený skúmať porušenia Trestného poriadku, Ústavy SR a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v trestnom konaní, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by súd oprávňovalo v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania. Podľa ustálenej súdnej praxe činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, teda aj činnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v predmetnom konaní nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní nepreukázal a jeho žalobu na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného orgánov činných v trestnom konaní bez toho, že by existovalo relevantné rozhodnutie o existencii takéhoto nesprávneho úradného postupu, voči pasívne legitimovaným žalobcom 2/,3/ zamietol; z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími podmienkami zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (vznikom škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym úradným postupom). 3.1. Rozhodujúc o nároku na náhradu nemajetkovú ujmu za nezákonné rozhodnutie sa súd prvej inštancie ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, ktorý právny predpis je potrebné v predmetnej veci aplikovať. V predmetnej veci žalobca za nezákonné rozhodnutie označil dve rozhodnutia, a to uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania. Uvedené znamená, že uznesenie o začatí trestného stíhania žalobcu bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a uznesenie o vzatí do väzby za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.. 3.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe neumožňuje. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo 177/2005 z 31.5.2007, však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol vzatý do väzby na základe uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 a z väzby bol prepustený na slobodu uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3Tpo 67/04 zo dňa 26.8.2004, ktorým bolo zároveň uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 zrušené. Rovnako bolo nesporné, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII Gv 319/04 zo dňa 29.3.2006, právoplatným dňa 7.4.2006, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal žalobca a tiež z toho dôvodu, že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa súdnej praxe a platnej judikatúry, posudzovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a o väzbe, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania obvineného preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie týchto rozhodnutí pre nezákonnosť (uznesenie NS SR sp.zn. 4M Cdo 15/2009 a 1 Cdo 53/1992). Tým vzniklo žalobcovi z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí trestného stíhania v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody, ktoré si v zmysle § 23 zákona č. 58/1969 Zb. mohol uplatniť v lehote 1 rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené, t.j. v lehote do 7.4.2007, pričom táto premlčacia doba neplynie pri nárokoch, ktoré je potrebné predbežne prerokovať na ústrednom orgáne po dobu najdlhšie 6 mesiacov (§ 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb.) V danom prípade nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania, zaniklo dňa 7.10.2007. Keďže žalobný nárok v tejto časti bol na súde uplatnený dňa 14.4.2008, súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/, ktorý je v tejto časti uplatneného nároku pasívne legitimovaný podľa § 9 ods. 1 písm. b / zákona č. 58/1969 Zb. vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu v tejto časti voči nemu zamietol. Voči žalovaným 2/,3/ žalobu v tejto časti zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. 3.3. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004, o vzatí žalobcu do väzby, tento nárok posúdil s prihliadnutím na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ako uplatnený včas. Pasívne legitimovaným v tejto časti v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je žalovaný 1/. Voči žalovaným 2/, 3/ žalobu v tejto časti bez ďalšieho zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. 3.4. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania (obsahom uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/20041 zo dňa 1.7.2004, uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3Tpo 67/04 zo dňa 26.8.2004 a uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII Gv 319/04 zo dňa 29.3.2006, právoplatným dňa 7.4.2006) za preukázané, že žalobca bol v čase od 1.7.2004 do 26.8.2004 vo väzbe vo veci trestného stíhania, ktoré bolo dňa 7.4.2006 právoplatne zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal žalobca a pretože skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Konštatoval , že podľa súdnej praxe a platnej judikatúry, posudzovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a o väzbe, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania obvineného preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie týchto rozhodnutí pre nezákonnosť (uznesenie NS SR sp.zn. 4M Cdo 15/2009 a 1 Cdo 53/1992). Tým vzniklo žalobcovi z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby v zmysle § 5 ods. 1 a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca si titulom tohto nezákonného rozhodnutia uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 mil. Sk, t.j. 132.775,68 eur za poškodenie dobrého mena vedeným trestným konaním v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (výsluchom žalobcu, svedkov L.. O. P., H.V. P., L.. M. A. a znaleckým posudkom PP-Consult - znalecká organizácia s.r.o. č. 8/2007 zo dňa 3.4.2007) mal za preukázané, že žalobca bol pred vzatím do väzby úspešným, bohatým zdravým, váženým a sebavedomým človekom, zakladal si na svojom morálnom kredite, snažil sa všetkým pomáhať, zaujímal sa nadštandardne o svojich rodičov, súrodencov a takto sa snažil vychovávať aj deti, rodina dobre vychádzala aj so svojimi susedmi. Žalobca spolu so svojim švagrom S. A. založil spoločnosť Spectrum a.s., podnikať začal od nuly, vytvoril v spoločnosti Spectrum , a.s. unikátne know- how, na základe ktorého bola vybudovaná úspešná spoločnosť, ktorá podnikala na burzách, bol jedným z najlepších odborníkom v odbore poisťovania cien a burzových operácií s pohonnými hmotami, na základe jeho matematických a analytických schopností. Postupne sa firma rozširovala a za 8 rokov zamestnávala 101 zamestnancov, mala 17 čerpacích staníc, 15 cisternových súprav, 3 daňové sklady pohonných hmôt, dosahovala mesačný obrat 150.000.000,- Sk a ročný obrat 4 miliardy Sk. Žalobca vlastnil 50% akcií spoločnosti Spectrum a.s. v hodnote 351.182.000,- Sk, mal mesačnú mzdu od 120.000 do 300.000,- Sk a jeho rodina poberala z úspešnej spoločnosti významné benefity. Pri jeho zadržaní bolo veľa ľudí, išlo o veľkú akciu, o ktorej informovala denná tlač ako o odhalení naftárskej mafie, ako o podvodoch s pohonnými látkami, v ktorej bolo obvinených spolu 81 ľudí, žalobcu prevážali s putami na rukách a nohách. Súd prvej inštancie uviedol, že väzba žalobcu bola závažným zásahom do jeho osobnej slobody, mala dopad na jeho osobný, profesionálny, rodinný, spoločenský život a dobré meno. Žalobca mal vo väzbe veľké problémy, nechcel chodiť vo väzenských šatách, koncipient mu pravidelne do väzby nosil čisté veci, mal problémy s hygienou, ktorú nemohol vykonávať tak často ako bol zvyknutý, mal problémy so stravou, odmietal stravu, prestal jesť mäso, bol psychicky na dne. Po prepustení z väzby stratil sebavedomie, má zdravotné problémy so žalúdkom, psychické problémy, nekomunikoval s okolím, nebol schopný súvisle rozprávať, neustále sa niečoho bál, mal problémy so spaním, 3 roky nemohol riadne zaspať, odmietal odbornú pomoc lekára, ktorú v tom čase potreboval, stala sa z neho ľudská aj ekonomická troska, má obrovské dlhy, stratil ekonomické príjmy, rozmýšľal aj o sebevražde. Väzba žalobcu zničila aj rodinné vzťahy, susedské vzťahy, priateľské a spoločenské vzťahy. Jeho väzba poznačila aj spoločnosť Spectrum, a.s., táto neurobila žiaden obchod, nedostala záruky z banky, ktoré k obchodovaniu potrebovala, v bankách už so žalobcom nikto nechcel rokovať, boli ukončené úverové vzťahy a garancie pre spoločnosť; to isté platilo aj vo vzťahu k obchodným partnerom, kde mala spoločnosť Spectrum, a.s. otvorené účty. Spoločnosť Spectrum, a.s. nedokončila svoje obchody, má záväzky v hodnote 4.000.000 eur, za ktoré zodpovedá žalobca a S. A., ako akcionári spoločnosti svojim majetkom. 3.5. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby, vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 4.000.000,- Sk za celú dobu trestného stíhania a uplatnený nárok rozpočítal na obdobie trvania trestného stíhania, na jednotlivé mesiace a dni, keď výšku takto uplatnenej nemajetkovej ujmy považoval za primeranú z dôvodu, že výška nemajetkovej ujmy rozhodnutiami uvedenými v §7 a 8 bola do §17 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. zaradená až od 1.1.2009. Obvinenie voči žalobcovi bolo vznesené uznesením zo dňa 28.6.2004 a právoplatne bolo zastavené uznesením zo dňa 29.3.2006, t.j. trestné stíhanie žalobcu trvalo 21 mesiacov a žalobca si tak uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 6.349,20, Sk t.j. 210,75 eur za jeden deň. To za 57 dní trvania väzby (od 1.7.2004 do 26.8.2004) predstavuje 12.012,75 eur, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi priznal a vo zvyšku jeho žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Súd prvej inštancie zamietol aj žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania z dôvodu, že podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania je povinný zaplatiť dlžník zo záväzkového vzťahu. V predmetnom konaní sa ale žalobca nedomáhal nároku zo záväzkového vzťahu, ale náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorý úrok z omeškania neupravuje. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) podľa pomeru úspechu strán v spore zohľadňujúc, že žalobca mal v konaní úspech vo výške 9 %, žalovaný 1/ vo výške 91 %, žalovaní 2/,3/ 100%. Absolútne úspešnými v konaní boli žalovaní - žalovaný 1/ v pomere 82 % a žalovaní 2/,3/ v pomere 100%. Úspešným žalovaným súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnili. 5.1. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 220 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. d/,f/ O.s.p. zmenil a jeho žalobe vyhovel, alternatívne aby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti voči žalovaným 2/ a 3/ nenamieta, považuje ho za vecne správny a voči tomuto sa neodvoláva. Odvolateľ poukázal na splnenie troch zákonných podmienok, ktorých preukázanie je potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny názor, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné postupovať pri uplatnení nároku na náhradu škody a pokiaľ dospel k názoru, že tento nárok je treba posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. tento je nesprávny. Tento názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co /281/10 - 168 zo dňa 28. 4. 2011, v ktorom Krajský súd uvádza, že nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je možné posudzovať len v období troch dní t. j. od 28. 6. 2004 do 30. 6. 2004, ale aj po 1. 7.2004, keďže prieťahy v konaní treba považovať za protiprávny stav v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ mu bola v konaní spôsobená škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do obdobia pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z., avšak prieťahy pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, je treba uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona. V danej veci je preto potrebné aplikovať s poukazom na ust. § 27 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. príslušné ustanovenia tohto prepisu. Pokiaľ súd tvrdí, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné priznať, nakoľko to zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje, poukázal na jeho argumentáciu o potrebe použitia ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu ČR č. ÚS 428/05 z ktorého vyplýva možnosť priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy i podľa zákona č. 58/1969 Zb. Argumentácia súdu o tom, že nemôže preskúmavať trestné konanie z hľadiska jeho správnosti je nesprávne interpretovaná v tom smere, že okresný súd môže po konečnom rozhodnutí vo veci posudzovať, či postup orgánov činných v trestnom konaní bol alebo nebol lege artis. Pokiaľ ide o škodu, táto je dôvodne vyčíslená v Znaleckom posudku znaleckej organizácie PP CONSULT - znalecká organizácia, s.r.o., zapísanej v zozname znalcov ,tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy v časti poškodenia dobrého mena vedeným trestným konaním, súd prvej inštancie sa zaoberal len spôsobom jej výpočtu. Poukazujúc na § 17 ods. 1, 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. odvolateľ konštatoval, že pri stanovení výšky takejto náhrady škody je treba zohľadniť aj povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania, následky spôsobené trestným konaním v osobnostnej sfére poškodenej osoby, pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, porušenie zásady prezumpcie neviny a porušenie práva obvineného. Uviedol, že pasivitu a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní vníma ako nevykonávanie relevantných úkonov týkajúcich sa ho ako člena predstavenstva spoločnosti SPECTRUM , a.s., ktorú je možno ohraničiť časovým úsekom od konca novembra, resp. začiatku decembra 2004, kedy prostredníctvom svojho obhajcu dňa 7.12.2004 podal žiadosť o zastavenie trestného stíhania, prakticky až do zastavenia trestného stíhania 7.4.2006. V uvedenom období orgány činné v trestnom konaní síce priebežne vykonávali určitú činnosť, avšak tieto sa ho ako člena predstavenstva spol. SPECTRUM, a.s. nijako netýkali. Za jediné relevantné úkony v uvedenom období možno považovať jeho výsluch a výsluch L.. M. A. zo dňa 29.12.2005, ktoré nepriniesli nič nové. Orgány činné v trestnom konaní (ďalej „OČTK“) mali už na konci novembra, resp. začiatkom decembra 2004 k dispozícii i dôkazy, existujúce a vykonané dokonca už v období pred vznesením obvinenia voči jeho osobe ako členovi štatutárneho orgánu spoločnosti SPECTRUM, a.s.. Ak by OČTK postupovali riadne, mali jednoznačne najneskôr do konca novembra, resp. začiatku decembra 2004 rozhodnúť o zastavení trestného stíhania. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje a dokazuje aj Správa vedúceho špecializovaného vyšetrovacieho tímu pplk. L.. Ľ. N. zo dňa 8.2.2006, adresovaná Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá obsahuje zhrnutie všetkých vyšetrovacích úkonov a dôkazov týkajúcich sa spoločnosti SPECTRUM, a.s. a jej štatutárnych zástupcov a ktoré boli vykonané počas celej doby trvania trestného stíhania. 5.2. Odvolateľ ďalej konštatoval, že k vytvoreniu negatívneho obrazu o ňom ako o štatutárnom zástupcovi spoločnosti SPECTRUM , a.s. a k jeho následnému rozšíreniu nielen - ale najmä - vo sfére podnikania v oblasti pohonných látok, došlo v dôsledku rozsiahlej medializácie a vytvorenia zaužívaného označenia - kauza „P.“. Hlavní predstavitelia rezortu Ministerstva vnútra (policajný prezident, minister vnútra) na tlačovej konferencii v televízii H. svojimi vyjadreniami verejnosti predostreli obraz o odhalení a rozložení najväčšej zločineckej skupiny v dejinách Slovenska, ktorej súčasťou mala byť i spoločnosť SPECTRUM, a.s.. S už spomínanou pasivitou OČTK a neprimeranou dĺžkou trestného konania je úzko spätý i postup OČTK porušujúci jeho práva ako člena štatutárneho orgánu spoločnosti SPECTRUM, a.s. ako obvineného. OČTK neboli schopné nijakým bližším spôsobom konkretizovať vznesené obvinenie, a to najmä čo sa týka údajnej spojitosti so zločineckou skupinou. Žalobca zdôraznil, že ako generálny riaditeľ spoločnosti SPECTRUM, a.s bol pre túto spoločnosť ako člen predstavenstva najdôležitejší, osobitne práve v období bezprostredne nasledujúcom po vznesení obvinenia, kedy sa začali diať zlomové udalosti vo vzťahu k bankám a obchodným partnerom, ako bezprostredná reakcia na začatie trestného stíhania členov predstavenstva spoločnosti a ich začlenenia do zločineckej skupiny. Odvolateľ napokon zdôraznil, že ak by boli OČTK skutočne postupovali tak, ako im ukladal zákon, mali trestné stíhanie voči nemu ako aj ostatným členom predstavenstva spoločnosti SPECTRUM, a.s. zastaviť najneskôr do konca novembra, resp. začiatku decembra 2004 a obrovské škody, ktoré vznikli tak jemu, ako aj spoločnosti SPECTRUM, a.s. vzniknúť nemuseli. 6. Žalobca v podanom odvolaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.7.2013 navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na nepresne uvedenú špecifikáciu uplatňovaného nároku v rozsudku, vyúsťujúcu vo verdikte odmietajúcom zodpovednosť orgánov verejnej moci z hľadiska uplatňovanej náhrady škody, považoval neuznanie nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní súdom za akt závažným spôsobom ho poškodzujúcim v predmetnom spore. Nerešpektovaním príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., aplikáciou nesprávneho zákona č. 58/1969 Zb. sa súd prvej inštancie dopustil porušenia čl. 1, 20, 46 ods. 3, 48 ods.2 Ústavy SR, čl.13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.8,10,11, 36 ods.1,3 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca poukázal na splnenie troch zákonných podmienok, ktorých preukázanie je potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukazujúc na § 17 ods.1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že pri stanovení výšky takejto náhrady škody je treba zohľadniť aj povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania, následky spôsobené trestným konaním v osobnostnej sfére poškodenej osoby, pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, porušenie zásady prezumpcie neviny a porušenie práva obvineného. Uviedol, že pasivitu a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní vníma ako nevykonávanie relevantných úkonov týkajúcich sa ho ako člena predstavenstva spoločnosti SPECTRUM, a.s., ktorú je možno ohraničiť časovým úsekom od konca novembra, resp. začiatku decembra 2004, kedy prostredníctvom svojho obhajcu dňa 7.12.2004 podal žiadosť o zastavenie trestného stíhania, prakticky až do zastavenia trestného stíhania 7.4.2006. V uvedenom období orgány činné v trestnom konaní síce priebežne vykonávali určitú činnosť, avšak tieto sa ho ako člena predstavenstva spol. SPECTRUM, a.s. nijako netýkali. Mal za neakceptovateľný fakt, že vyšetrovateľ dospel k návrhu na zastavenie trestného stíhania po viac než 1 a pol roku od kedy bolo voči nemu vznesené obvinenie ako členovi štatutárneho orgánu spoločnosti SPECTRUM, a.s., resp. po viac než 4 rokoch od uskutočnenia colných kontrol a miestnych zisťovaní. Paradoxne teda OČTK až pred samotným zastavením trestného stíhania v marci 2006 dospeli k záverom, aké mali k dispozícii už pred vznesením obvinenia, resp. na konci novembra - začiatku decembra 2004. Žalobca uviedol, že bol účastníkom trestného konania a súd prvej inštancie mal kvalifikovať konanie orgánov verejnej moci aj ako nezákonné rozhodnutie a nie len ako nesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie pochybil, lebo v rámci dokazovania sa neoboznámil s obsahom trestných spisov, či už vyšetrovacích alebo dozorových v rámci dohľadu prokuratúry nad trestným stíhaním a samozrejme aj s trestným spisom Okresného súdu Trnava, ktorý rozhodoval o jeho väzbe.Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca napokon konštatoval, že nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. 7. Proti prisudzujúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ navrhujúc, aby odvolací súd napadnutú časť rozhodnutia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že právo žalobcu domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nezákonných rozhodnutí je premlčané. Zdôraznil, že v pôvodnej žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 14.4.2008 za skutkový základ sporu žalobca označil nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní a až na pojednávaní dňa 3.10.2012 jeho právny zástupca upravil žalobný návrh tak, že nemajetková ujma má byť odvodzovaná aj od nezákonných rozhodnutí, ktorými má byť uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu a uznesenie o vzatí žalobcu do väzby. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2006, pričom jednoročná premlčacia lehota (§ 23 zák. č. 58/1969 Zb.) na uplatnenie práva na súde uplynula dňa 7.4.2007 a nie 7.10.2007 ako uvádza prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, keďže nárok na nemajetkovú ujmu z titulu nezákonných rozhodnutí nebol predbežne prerokovaný na ústrednom orgáne. Trojročná premlčacia lehota (§ 22 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. a § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.) na uplatnenie práva uplynula dňa 7.4.2009. Keďže si žalobca právo na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonných rozhodnutí uplatnil na súde až dňa 3.10.2012, je predmetné právo premlčané. Poukazujúc na § 9 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. a § 16 ods.4 zák. č. 514/2003 Z.z. a na to, že žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy z titulu nezákonných rozhodnutí nebola vopred prerokovaná s príslušným orgánom v šesťmesačnej lehote, mal žalovaný 1/ žalobu žalobcu v uvedenej časti za predčasne podanú. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 1/ konštatoval nenáležitosť podaného odvolania z dôvodu nesprávneho výkladu aplikácie právnych predpisov na danú vec. 9. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 5.2.2016 uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že na uplatnený nárok bolo v konečnom dôsledku pre rozšírenie okruhu zásahov orgánov verejnej moci potrebné aplikovať tak zákon č. 58/1969 Zb. ako aj zákon č. 514/2003 Z.z.. Oba predpisy zakotvovali povinnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom s tým rozdielom, že kým zákon č. 514/2003 Z.z. túto povinnosť stanovuje poškodenému v prípade akéhokoľvek zásahu spôsobeného pri výkone verejnej moci, zákon č. 58/1969 Zb. túto povinnosť neukladá v prípade, ak titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je nesprávny úradný postup. Žalobca sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2007 domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní , ktoré začalo dňa 28.6.2004 a to s poukazom na § 9 zák.č. 514/2003 Z.z.. V uvedenej veci je zrejmé, že žalobca svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy jednoznačne odvodzoval od nesprávneho úradného postupu. Po tom, ako sa ukázalo, že nesprávny úradný postup nebol príčinou vzniku škody (minimálne v časti nemajetkovej ujmy), žalobca na pojednávaní dňa 9.5.2012 uviedol, že si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy z titulu rozhodnutia o vzatí do väzby a vo zvyšku nárok na náhradu škody odvodzoval i naďalej od nesprávneho úradného postupu. K jednoznačnému ustáleniu všetkých titulov, z ktorých sa žalobca domáhal náhrady škody došlo až na pojednávaní dňa 3.10.2012 kedy uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu a z titulu dvoch nezákonných uznesení. V žalobcovej veci sa v konečnom dôsledku titulmi pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa rozsudku súdu prvej inštancie stali: a/ nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vzhľadom na dátum jeho vydania a znenie § 27 ods.3 zák.č. 514/2003 Zb. nevyhnutné posúdiť v zmysle zákona č. 58/1969, b/ rozhodnutie o vzatí do väzby vydané dňa 1.7.2004, ktoré bolo vzhľadom na dátum jeho vydania a znenie § 27 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. nevyhnutné posúdiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., c/ nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý bolo vzhľadom na obdobie jeho trvania (28.6.2004 - 29.3.2006) ako aj s poukazom na ustálenú judikatúru v tejto oblasti (napr. 1 Cdo 107/2009) potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Vznik škody v súvislosti so vznesením obvinenia a so vzatím do väzby žalobca so žalovaným 1/ predbežne neprerokoval, a prvýkrát takýto nárok uplatnil (teda za príčinu škody označil) až na pojednávaní dňa 3.10.2012. S prihliadnutím na to, že trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 7.4.2006, najneskôr od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Nakoľko žalobca jednoznačne zadefinoval príčinu/ príčiny vzniku škody až dňa 3.10.2012, jednoznačne došlo k uplatneniu premlčaného nároku na náhradu škody, a to či už v zmysle § 22 ods.1, § 23 zák.č. 58/1969 Zb. alebo podľa zák.č. 514/2003 Z.z.. 10. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.10.2016 nesúhlasil s právnymi závermi uvedenými žalovaným 1/. Uviedol, že predkladá súdu postúpenie jeho žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR v ktorom je uvedené, že žalobca dňa 12.1.2007 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a že náhradu škody žiada na základe rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. To znamená, že žalobcovi bolo jasné, že sa jedná o uplatnenie nároku z titulu nezákonných rozhodnutí. 11. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaných odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolaní podaných žalobcom a žalovaným 1/. 13. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie v časti napadnutej oboma odvolaniami bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 a o podaných odvolaniach žalobcu a žalovaného 1/ rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 14. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu a žalovaného 1/ považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného 1/ obsiahnutých v podaných odvolaniach. Odvolaciemu prieskumu podrobil prisudzujúci výrok, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 12.012,75 eur (napadnutý odvolaním žalovaného 1/) a výroky, ktorým bola voči žalovanému 1/ zamietnutá žaloba na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia a nad určený prísudok uplatnená žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy (napadnuté odvolaním žalobcu) a od rozhodnutia o veci závislý výrok o trovách konania týkajúcich sa žalobcu a žalovaného 1/. Z obsahu odvolania podaného žalobcom jednoznačne vyplýva, že „rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti voči žalovaným 2/ (Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava) a 3/(Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava) nenamieta, považuje ho za vecne správny a voči tomuto sa neodvoláva“. Na základe uvedeného odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní len so žalovaným 1/ a v záujme zrozumiteľnosti rozhodnutia zotrval aj na jeho číselnom označení. 15. V predmetnom konaní sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti náhrady trov obhajoby, domáhal zaplatenia sumy 6.681.603,90 eur špecifikovanej ako: a/ nárok na náhradu škody vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, za ktorý označil pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, rozpor s ustanovením § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok, začlenenie členov predstavenstva Spectrum a.s. do zločineckej a teroristickej skupiny, resp. spojenie trestnej veci (konania vedené proti štatutárnym zástupcom spoločnosti Spektrum a.s.) s trestnou vecou/trestnými vecami iných obvinených, rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 a § 23 ods. 1 Trestného poriadku, porušenie zásady prezumpcie neviny, rozpor s ustanovením § 2 ods. 2 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, porušenie práv obvinených, rozpor s ustanovením § 33 ods. 1, § 92 ods. 1, 2, § 163 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 14 ods. 3, písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (zákon č. 120/1976 Zb.) a za vzniknutú škodu označil zníženie hodnoty akcií spoločnosti Spektrum a.s., ktorých je vlastníkom v podiele 50 %. b/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutie, za ktoré označil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK--I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania a za vzniknutú nemajetkovú ujmu označil poškodenie jeho dobrého mena. Súd prvej inštancie správne každý z uplatnených nárokov posudzoval samostatne. 16. K odvolacím námietkám žalobcu týkajúcich sa nepresne uvedenej špecifikácie uplatňovaného nároku v rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje (berúc pritom na zreteľ procesnú úpravu platnú v čase prejednania sporu a i to, že súd síce nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe), že strana je vždy povinná v žalobe uviesť skutkové tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoj nárok a označiť na to dôkazy (§ 79 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.). Ak žaloba trpí nedostatkom označenia konkrétnych skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku (resp. nárokom, ak ich je viac), prípadne ak skutkové tvrdenia nie sú úplné, určité alebo sú nejasné, je súd povinný skôr, než pristúpi k vecnému prerokovaniu veci tento nedostatok odstrániť postupom v zmysle § 43 ods.1 O.s.p.. Len odstránenie uvedených nedostatkov je predpokladom (východiskom) spravodlivého súdneho procesu, v ktorom súd zabezpečuje právo na súdnu ochranu (v materiálnom zmysle) porušeným alebo ohrozeným právam viazaný pritom žalobným návrhom. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a s tým spojená právna zodpovednosť za vzniknutú škodu príslušným orgánom, predstavujú relatívne samostatné nároky odlišujúce sa okolnosťami, ktoré odôvodňujú ich vznik, obsah (rozsah), právne následky s nimi spojené, zánik, vrátane premlčania týchto práv. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup môžu ale i nemusia vzájomne súvisieť, preto je v takýchto prípadoch dôležité zrozumiteľne a určito vymedziť predpoklady právnej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Konanie orgánu štátnej správy, ktoré je nesprávnym úradným postupom, môže byť ukončené vydaním nezákonného rozhodnutia. V prípade uvedenej kumulácie je preto potrebné rozlišovať, či príčinou vzniku škody (prípadne jej uplatnenej časti) bolo nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. 17. Na základe uvedeného za situácie, keď z obsahu žaloby nebolo jednoznačné, či právnym základom náhrady škody uplatnenej žalobcom podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. (vrátane nemajetkovej ujmy) bol výlučne nesprávny úradný postup OČTK, alebo výlučne nezákonné rozhodnutie, alebo kumulácia oboch zákonných dôvodov, bol postup súdu prvej inštancie, ktorý trval na rozlíšení nárokov uplatnených v žalobe čo do ich výšky a ich právneho základu správny. K jednoznačnému ustáleniu a rozlíšeniu nárokov uplatnených v žalobe čo do ich výšky a ich právneho základu (ktoré boli následne riadne prejednané súdom prvej inštancie), došlo zo strany žalobcu v písomnom podaní zo dňa 10.3.2010 v spojení s prednesmi právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach nariadených na deň 9.5.2012 a 3.10.2012. 18. Rozhodujúc o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že trestné stíhanie žalobcu bolo začaté uznesením Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ - 11/BOK -S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa §185a ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,5 Trestného zákona a uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. Tp 125/20041 zo dňa 1.7.2004 bol žalobca dňa 28.6.2004 vzatý do väzby z dôvodu § 67 ods. 1, písm. b/ c/ Trestného poriadku. Keďže trestné stíhanie žalobcu síce začalo pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 28.6.2004, avšak len 3 dni pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd prvej inštancie prihliadajúc na právny záver Krajského súdu v Bratislave vyslovený v jeho rozhodnutí č.k. 9Co 281/10-168 zo dňa 28.4.2011 ( vo veci trestného stíhania žalobcovho spoluobvineného L.. M. A.) a na to, že žalobcom namietaný nesprávny postup (pasivita orgánov činných v trestnom konaní, neprimeraná dĺžka trestného konania) sa týkali obdobia po účinnosti zákona č. 514/2004 Z.z., uplatnený nárok v tejto časti správne posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z. . Súd prvej inštancie následne posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaných 1/,2/,3/ a s poukazom na § 4 ods.1 písm. b/ a e/ zákona č. 514/2003 Z.z. a na to, že žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup polície a prokuratúry v trestnom konaní dospel k záveru, že v konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pasívne legitimovaní žalovaní 2/ a 3/. Na základe tejto úvahy žalobu v tejto v tejto časti voči žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie bez ďalšieho zamietol. 19. Predmetom odvolacieho prieskumu je v tejto časti žaloby len výrok o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v spore. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca preukáže že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. 20. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods.1 písm. b/, e/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 21. Vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení je treba ako prvoradé uviesť, že odvolateľ v dôvodoch podaného odvolania argumentačne nenapadol závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/ v časti žaloby, ktorou si žalobca voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia, ktoré boli zásadným a jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti voči žalovanému 1/. Keďže pasívne legitimovaným subjektom v sporoch o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Slovenská republika (štát ) a nie jeho orgán, odvolací súd sa zaoberal i vecnými dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými zamietol žalobu na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní v období od 28.6.2004 - 29.3.2006. 22. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 23. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 24. Vychádzajúc z obsahu spisu a výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd zhoduje s jeho úvahou o tom, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia uvedeným na str. 11 - 13 napadnutého rozsudku a konštatuje vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správnosť súdom prvej inštancie použitých dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom len zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa dôsledne konajúci súd vo svojom rozhodnutí vyporiadal. Na základe uvedeného odvolací súd výrok súdu prvej inštancie, ktorým voči žalovanému 1/ zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 25. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutia, za ktoré žalobca označil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/ BOK- S- I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením uvedeného nároku súdom prvej inštancie. Žalovaný 1/ v priebehu konania voči nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniesol námietku premlčania a ďalej namietal predbežné neprerokovanie nároku na nemajetkovú ujmu z titulu nezákonných rozhodnutí na ústrednom orgáne. 26. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 do 31.12.2012, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy (§§ 5 až 8 zákona) sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. 27. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tejto časti žaloby vo vzťahu k uzneseniu Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK- S- I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie a na nárok na náhradu nemajetkovej z označeného nezákonného rozhodnutia je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb.. Prihliadajúc na žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania dospel i k správnemu právnemu názoru o premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s označeným nezákonným rozhodnutím, a to bez ohľadu na to, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca uvedený nárok u žalovaného 1/ predbežne prerokoval. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, vzniknutej v príčinnej súvislosti s nezákonným uznesením Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK- S- I-2004 zo dňa 28.6.2004, uplynula totiž najneskôr dňa 7.10.2007 a žaloba bola žalobcom podaná až dňa 14.4.2008. Na základe uvedeného a pri zohľadnení, že žalobca odvolacími dôvodmi argumentačne nenapadol správnosť úvahy súdu prvej inštancie, opierajúcu sa výlučne o premlčanie nároku v tejto časti, posúdil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne a právne správne (§ 387 ods.1 C.s.p.). 28. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007 (t.j. účinného v čase vydania nezákonného rozhodnutia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. § 8 ods.5 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 cit. predpisu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 19 ods.1,3 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 29. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi v príčinnej súvislosti s uznesením Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru o tom, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie a na nárok na náhradu nemajetkovej z označeného nezákonného rozhodnutia je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.. Prihliadajúc na žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania dospel k správnemu záveru o tom, že nárok nie je premlčaný berúc v úvahu, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry, generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII Gv 319/04 zo dňa 29.3.2006 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2006). Odvolacej argumentácii žalovaného 1/, ktorý za riadne uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi dôsledkom označeného nezákonného rozhodnutia považoval až deň 3.1.2012, nepriznal úspech. V tejto súvislosti plne odkazuje na odôvodnenie ods. 16,17 tohto rozhodnutia a zároveň konštatuje, že okolnosť, že k jednoznačnému ustáleniu a rozlíšeniu nárokov uplatnených v žalobe čo do ich výšky a ich právneho základu došlo v priebehu konania po výzve súdu prvej inštancie zo strany žalobcu v písomnom podaní zo dňa 10.3.2010 v spojení s prednesmi jeho právneho zástupcu na pojednávaniach nariadených na deň 9.5.2012 a 3.10.2012 neznamená, že hmotnoprávne účinky žaloby o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú dňa 14.4.2008 podal žalobca, nezostali zachované. 30. Z predloženého obsahu spisu však nie je možné vysporiadať sa s námietkami žalovaného 1/ poukazujúceho na to, že žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy z titulu označeného nezákonného rozhodnutia nebola vopred prerokovaná s príslušným orgánom v šesťmesačnej lehote (§ 9 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. a § 16 ods.4 zák. č. 514/2003 Z.z.) a na to, že žaloba je v uvedenej časti predčasne podaná. 31. Inštitút predbežného prerokovania nároku má umožniť nápravu narušeného vzťahu dohodou. Preto je konštruovaný ako procesná podmienka uplatnenia nároku poškodeným na súde, bez splnenia ktorej nemožno vec pred súdom prejednať (súd síce žalobu nezamietne, musí však žalobcu vyzvať na odstránenie jej nedostatku). Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku sa podáva na príslušnom orgáne (§ 4 ); ak bola podaná na nepríslušnom orgáne, bude orgánu príslušnému postúpená (§ 15 ods.2) so zachovaním účinkov (§ 4 ods.3). Žiadosť musí byť písomná (§15). Aj keď zákon č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012 nezakotvoval osobitné náležitosti takejto žiadosti ( tieto boli obsahovo sprísnené od 1.1.2013) zo žiadosti muselo byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. V prípade úplného neuspokojenia nároku do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (podľa skoršej úpravy len vtedy, ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok), môže sa poškodený domáhať uspokojenia neuspokojenej časti nároku na súde ( od 1.1.2013 v rozsahu akom bol predbežne prerokovaný - § 16 ods. 4). Pre rozšírenie žaloby (vo vzťahu k skoršej úprave) aj Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že ak ide o totožnosť predmetu a základu uplatneného nároku určeného tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola odôvodnená žaloba a tiež rovnaké subjekty vystupujúce v právnom vzťahu, ide o nárok na náhradu škody pokračujúci a preto rozširovanie pôvodnej žaloby už nemožno podmieňovať splnením zákonom určenej podmienky predbežného prerokovania nároku podľa § 9 ods.1. 32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 2.7.2007 požiadal žalovaného 1/ podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú mu trestným stíhaním. Žalovaný 1/ túto skutočnosť nepoprel, zároveň však v podaných námietkach konštatoval, že žalobca si v rámci predbežného prerokovania nároku neuplatnil náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby, čím nebola splnená podmienka uvedená v § 16 ods.4 zák. č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na to, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2007 nebola v priebehu konania stranami doložená a súd prvej inštancie jej predloženie od strán postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. nežiadal, nie je možné posúdiť opodstatnenosť námietok žalovaného 1/, t.j. či porovnávajúc označenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a uplatnenú žalobu je možné dospieť k záveru, že ide o totožnosť predmetu a základu uplatneného nároku určeného tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola odôvodnená žaloba a tiež o rovnaké subjekty vystupujúce v právnom vzťahu. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie dospel k skutkovým záverom majúcim pre právne posúdenie veci podstatný význam bez toho, že by tieto skutkové okolnosti z vykonaného dokazovania vyplynuli. 33. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že rozsah náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. je posudzovaný podľa kritérií stanovených jednotne bez ohľadu na to, či ide o náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie, ktoré sa skončilo inak než právoplatným odsúdením, za obmedzenie osobnej slobody alebo neprimeranú dĺžku konania. Z § 17 ods.2 vyplýva, že nemajetková ujma môže byť reparovaná dvoma spôsobmi: poskytnutím morálnej satisfakcie alebo náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to buď samostatne alebo kumulatívne. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí poškodenému za splnenia jediného predpokladu, a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktorú preto nemožno uspokojiť inak (§ 17 ods.2). Kritériá, podľa ktorých sa stanovuje jej výška, určuje zákon príkladmo (§ 17 ods.3). Tieto sa využijú aj pre posúdenie, či v danom prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného; to sa odvíja v kontexte okolností prípadu najmä od intenzity utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. okolností, za ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo a pod.). Najvyšší súd Slovenskej republiky pre rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy zdôraznil rešpektovanie požiadavky spravodlivosti (ako korektív jednotlivých kritérií) tak, že hoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy vzniknutej ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ustanovenia § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne (viď aj Rč 21/1995). Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by mala byť určovaná i s ohľadom na mieru negatívneho ovplyvnenia psychickej sféry jednotlivca. Hodné odškodnenia je totiž práve (duševné) utrpenie, ktoré poškodený prežil v priebehu trestného stíhania či väzby. Je nesporné, že iba subjektívne prežívanie ako zásah do osobnosti poškodeného nemôže byť jediným kritériom určenia miery a intenzity zásahu, avšak objektivizácia následkov môže byť vykonaná v dokazovaní aj inak než posudzovaním toho, ako sa v dôsledku nezákonného obvinenia či väzby zmenil pohľad spoločnosti na poškodeného. Ustanovenie § 17 ods.3 citovaného zákona dovoľuje aplikovať princíp spravodlivosti a princíp povinnosti úplného odškodnenia poškodeného. Osobitné kritériá sú závislé od toho, či ide o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným stíhaním, ktoré sa skončilo inak než právoplatným odsúdením, alebo o náhradu za väzbu, obmedzenie osobnej slobody alebo nesprávny úradný postup (neprimeranú dĺžku trestného konania). 34. Súd prvej inštancie v danom prípade vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, v odôvodnení rozhodnutia sa však dostatočným spôsobom nezaoberal (pri preukázaní existencie nezákonného rozhodnutia) ďalším nemenej dôležitým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu ( uplatnenej ako nemajetkovej ujmy) spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia, a to existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, t.j. či škoda ako nemajetková ujma, ktorá je uplatňovaná voči štátu, vznikla následkom nezákonného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby (viď analogické použitie Nálezu ÚS SR I. ÚS 430/2011-37 zo dňa 18.1.2012). Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody (ako nemajetkovej ujmy) a nezákonným rozhodnutím súd prvej inštancie v rozhodnutí neodôvodnil , bližšie svoju úvahu nevysvetlil, resp. neopísal sled relevantných príčin a následkov, ktoré odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy na strane žalobcu majúcej základ práve v nezákonnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí naviac nezaoberal ani podmienkou uvedenou v ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., a to skúmaním a vyporiadaním sa s tým, či v prejednávanom prípade nie je dostatočným zadosťučinením iba samotné konštatovanie porušenia práva. Pokiaľ ide o spôsob určenia výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby použitého súdom prvej inštancie (ktorý vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 4.000.000,- Sk za celú dobu trestného stíhania, uplatnený nárok rozpočítal na obdobie trvania trestného stíhania, na jednotlivé mesiace a dni s konštatovaním, že výšku takto uplatnenej nemajetkovej ujmy považoval za primeranú z dôvodu, že výška nemajetkovej ujmy rozhodnutiami uvedenými v §7 a 8 bola do §17 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. zaradená až od 1.1.2009 a prihliadajúc na to, že obvinenie bolo voči žalobcovi vznesené uznesením zo dňa 28.6.2004 a právoplatne bolo zastavené uznesením zo dňa 29.3.2006, t.j. trestné stíhanie žalobcu trvalo 21 mesiacov, na to že žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 6.349,20, Sk t.j. 210,75 eur za jeden deň čo za 57 dní trvania väzby, od 1.7.2004 do 26.8.2004, predstavuje 12.012,75 eur, ktoré žalobcovi priznal a vo zvyšku jeho žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol), tento rovnako nezodpovedá ust. § 17 zák.č. 514/2003 Z.z.. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, je totiž úvahovým rozhodnutím, ktoré však musí byť preskúmateľné a odvíjajúce sa od dokazovaním zistených skutkových okolností prípadu , najmä od intenzity utrpenej nemajetkovej ujmy, zistených okolností, za ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo a pod.. Z posudzovanej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva, ktoré skutkové okolnosti prípadu konajúci súd posúdil ako skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy a akými úvahami sa riadil pri určovaní jej výšky. Za akceptovateľný nie je možné posúdiť súdom prvého stupňa použitý spôsob určenia výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, odvíjajúci sa od výšky náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej v spore žalobcom. 35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žaloby uplatnenej voči žalovanému 1/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby, tak v jeho prisudzujúcom a i zamietajúcom výroku nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 157 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 (od 1.7.2016 220 ods. 2 C.s.p.), nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých prijaté rozhodnutie o tejto časti žaloby založil. Je potrebné konštatovať, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čo v danom prípade predstavuje práve skúmanie a vyhodnotenie vyššie uvedených predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 zák.č. 514/2003 Z.z.. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k uvedenej časti rozhodnutia je treba konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. 36. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.012,75 eur, vo výroku, ktorým bola proti žalovanému 1/ žaloba o zaplatenie sumy 120.762,93 eur a o zaplatenie 8,5% úroku z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku ktorým žalovanému 1/ nebola priznaná náhrada trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci skúmať a vysporiadať sa s podstatnými skutočnosťami, na ktoré odvolací súd poukázal v ods. 30,31,32,33 a 34 svojho rozhodnutia, vyhodnotiť (aj prípadné ďalšie) vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci o zostávajúcom predmete konania rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby uplatnenej voči žalovanému 1/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a na základe čoho dospel k záveru o jej opodstatnenosti/ neopodstatnenosti; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania zostávajúceho okruhu strán sporu, t.j. žalobcu a žalovaného 1/ (§ 396 ods.3 C.s.p.). 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).